Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/525/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218092
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215218092.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu a vzájomného

žalovaného: Z. M., N.. XX. Q. XXXX, bytom B. E. XX, Š. - V., zastúpeného advokátkou: JUDr. Marcela
Kucháriková so sídlom v Šamoríne, proti žalovanej a vzájomnej žalobkyni: Z. M., N.. XX. P. XXXX, bytom
V. V. XX, Š., zastúpenej advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová so sídlom v Bratislave, o 3.901,90 € s
prísl. (žaloba) a neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vzájomná
žaloba), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 3.432,28 € s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 2.500 € od 1. februára 2015 do 20. októbra 2015,
- zo sumy 3.751,90 € od 21. októbra 2015 do 23. októbra 2015,
- zo sumy 3.601,90 € od 24. októbra 2015 do 18. novembra 2015,
- zo sumy 3.545,36 € od 19. novembra 2015 do 18. decembra 2015,
- zo sumy 3.488,82 € od 19. decembra 2015 do 18. januára 2016,
- zo sumy 3.432,28 € od 19. januára 2016.
II. V časti o zaplatenie 469,92 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 150 € od 21. októbra do 23. októbra 2015,
- zo sumy 300 € od 24. októbra do 18. novembra 2015,
- zo sumy 356,54 € od 19. novembra do 18. decembra 2015,
- zo sumy 413,08 € od 19. decembra do 18. januára 2016,
- zo sumy 469,62 € od 19. januára 2016,
sa žaloba zamieta.
III. Vzájomná žaloba o určenie neplatnosti dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzavreté medzi žalovanou a žalobcom 12. januára 2015 sa zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe i vzájomnej žalobe v sume 847,70 € (v
tom 641,78 € trovy právneho zastúpenia a 205,92 € ostatné trovy konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk JUDr. Marcely Kuchárikovej, advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 16. októbra 2015 a doplnenou 19. novembra 2015 domáhal voči
žalovanej zaplatenia 3.901,90 € s úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že po rozvode manželstva
so žalovanou s ňou uzatvoril dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V nej
sa žalovaná zaviazala zaplatiť mu 2.500 € ako vyrovnanie a okrem toho sa zaviazala prevziať spoločný

úver. Napriek tomu jeho splátky od augusta 2014 do októbra 2015 po 186,92 € zaplatil žalobca a žiadal
od žalovanej nahradenie polovice z nich.2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala zamietnuť žalobu.
Okrem niektorých procesných námietok (nedoručenie všetkých príloh - listín) namietla neplatnosť
dohody o vyporiadaní BSM pre jej neúplnosť (nezahrnutie pasíva - záložného práva do vyporiadania)

a jej neurčitosť (nie je zrejmé, ako mal byť vyporiadaný spoločný úver). Okrem toho namietla, že od
septembra do decembra 2015 žalovaná poukázala žalobcovi celkovo 600 €.

3. Vzájomnou žalobou došlou 15. apríla 2016 (a doplnenou 18. apríla 2016) sa vzájomná žalobkyňa
domáhala aj určenia neplatnosti uvedenej dohody o vyporiadaní BSM. Dôvody neplatnosti videla v

nepresnom vymedzení hnuteľných vecí označených ako „zariadenie 1“ a „zariadenie 2“, ktoré v dohode
nie sú ani ocenené, takže nie je zrejmé, komu, čo a v akej hodnote pripadá, ďalej v neocenení jedného
pozemku, neocenenie obchodného podielu, neurčitosti a spornosti vyporiadania záväzku z úveru (nie
je zrejmá lehota na vyporiadanie). Naliehavý právny záujem videla v tom, že na základe rozsudku bude
možné vykonať záznam v katastri nehnuteľností do stavu pred vkladom dohody o vyporiadaní.

4. Vzájomný žalovaný namietol jednak prekážku litispendencie pre vzájomnú žalobu, keďže platnosť
alebo neplatnosť dohody sa bude posudzovať ako prejudiciálna otázka v konaní o žalovanom nároku.
Okrem toho považoval vzájomnú žalobu za účelovú. Nárok na polovicu splátok úveru je od nej nijako
nezávisí. Okrem toho však náležitosťou dohody nie je ocenenie jednotlivých vecí v BSM a špecifikácia
jednotlivých hnuteľností a ani rozdelenie jednotlivých vecí nemusí byť vždy polovičné.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.) na termínoch 12. februára, 19.
apríla a 13. mája 2016, na ktorom za prítomnosti účastníkov vykonal dokazovanie
- výsluchom účastníkov (žalobca - zápisnica o pojednávaní z 19. apríla 2016, č. l. 83, s. 2 a 3; žalovaná
- zápisnica o pojednávaní z 19. apríla 2016, s. 3 a 4, ako aj zápisnica o pojednávaní z 13. mája 2016,

č. l. 126, s. 3 a 4),
- listinnými dôkazmi, a to: dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č. l. 3 až
12), výpis z účtu žalobcu (č. l. 34), dohoda o úschove (príloha C), zápisnica o vydaní peňazí (príloha D),
potvrdenie o vklade (č. l. 50), výpis z účtu (č.l. 51 a 52), email z 10. decembra 2014 (č. l. 86), emailovú
komunikáciu z 15. až 19. decembra 2014 (č. l. 87 až 88), znalecký posudok č. 250/2014 (č. l. 89 až 108),

znalecký posudok č. 249/2014 (príloha B), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. (č. l. 109), email
z 23. apríla 2015 (č. l. 111), dodatok č. 1 k dohode (č. l. 112 a 113), výpis z obchodného registra (č. l.
116), výpis zo živnostenského registra (č. l. 117), účtovná závierka VASI s.r.o. k 31. 12. 2014 (č. l. 131
až 133), potvrdenia o prevode (č. l. 134 až 136),
a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

6. a) Žalobca a žalovaná uzavreli 15. novembra 2003 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené
20. augusta 2014 (dohoda č. l. 4). Za trvania manželstva nadobudli pozemky označené t. č. ako parc.

č. XXX/X a XXX/X v k. ú. V., na ktorom bola postavená stavba „Dielňa a kaderníctvo“ bez súp. č. (LV
č. XXXX, znalecký posudok č. l. 93). Okrem toho nadobudli pozemky v k. ú. Č. W. označené t. č. ako
parc. č. XXX/XX a XXX/XX, na ktorom bolo postavený rodinný dom súp. č. XXX (LV č. XXX, znalecký
posudok v prílohe B, s. 4). V týchto nehnuteľnostiach sa nachádzali taktiež rôzne hnuteľné veci, ktoré
účastníci nadobudli za trvania manželstva. V roku 2011 uzavreli žalobca a žalovaná ako spoloční dlžníci

uzavreli aj zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý sú povinní splácať splátkami po 186,92
€ (nesporná skutočnosť, výpis č. l. 34). Tento úver bol zabezpečený záložným právom v prospech
Slovenskej sporiteľne, a.s., na rodinnom dome súp. č. XXX s pozemkami (LV č. XXX). Konečne, žalobca
nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/2 na pozemku parc. č. XXX v k. ú. V. (LV č. XXXX, č. l. 109). Dňa
21. júla 2011 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť VASI s.r.o., ktorej jediným spoločníkom

bol a stále je žalobca (výpis č. l. 116). Táto spoločnosť mala podľa účtovnej závierky k 31. decembru
2014 majetok v hodnote 15.444 € a vlastné imanie 12.184 €. V danom období dosiahla zisk 6.961 €
(účtovná závierka č. l. 131 až 133).

b) Už v čase rozvodu manželstva mala žalovaná záujemcov o kúpu rodinného domu a z výnosu

kúpy chcela splatiť úver v Slovenskej sporiteľni, a.s., a to hneď po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (výpoveď žalovanej v zápisnici č. l. 84, žalobcu v zápisnici č. l. 83). Preto
po rozvode manželstva nechala žalovaná u znalca Ing. Štefana Dubeňa spracovať znalecký posudok
č. 249/2014 (príloha B) na rodinný dom s pozemkom, ktoré ohodnotil všeobecnou hodnotou 136.000€, a č. 250/2014 (č. l. 89 až 108) na dielňu a kaderníctvo s pozemkom, ktoré ohodnotil všeobecnou
hodnotou 131.000 €. Nebolo zistené, že by bol znalec pri oceňovaní týchto nehnuteľností porušil svoje
profesionálnepovinnosti,resp.žebyichbolnanátlakžalobcuocenilinoucenounežzodpovedáprávnym

predpisom, ktoré v posudkoch citoval.
Na základe toho žalovaná poverila najskôr JUDr. Jelinkovú a neskôr advokáta JUDr. Igora Klamára
prípravou návrhu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na základe predbežnej dohody
(výpoveď v zápisnici č. l. 84). JUDr. Klamár zaslal žalobcovi návrh tejto dohody (email č. l. 86).
Žalobca prostredníctvom svojho advokáta navrhol úpravu časti dohody (týkajúcej sa vydania zariadenia

posilňovne a záhradného nábytku), ktorú JUDr. Klamár akceptoval s návrhom, aby bola podpísaná 29.
decembra 2014 (emaily č. l. 87 a 88).

c) Žalobca a žalovaná nakoniec 12. januára 2015 spoločne podpísali listinu označenú ako „Dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“ (č. l. 3 až 12, príloha A). V jej preambule sa konštatovalo,
že ho účastníci uzatvárajú „za účelom vzájomného vyporiadania a rozdelenia všetkých vecí, ako aj

majetkových práv a záväzkov, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva“. V čl. II sa konštatuje,
že v bezpodielovom spoluvlastníctve sú
písm. A ods. 1: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Č. W. (rodinný dom súp. č. XXX, pozemky
parc. č. XXX/XX a XXX/XX, s odkazom na znalecký posudok č. 249/2014),
písm. A ods. 2: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. V. (pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X

rozostavaná stavba dielne a kaderníctva, s odkazom na znalecký posudok č. 250/2014),
písm. A ods. 3: nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX (podiel 1 na pozemku parc. č. XXX),
písm. B ods. 1: zariadenie nehnuteľnosti v Č. W. (ohodnotené sumou 5.000 €),
písm. B ods. 2: zariadenie nehnuteľnosti v V. (ohodnotené sumou 5.000 €),
písm. B ods. 3: osobné motorové vozidlo (ohodnotené sumou 5.000 €),

písm. C: obchodný podiel vo VASI s.r.o.,
písm. D: úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s., so zostatkom k 20. augustu 2014 v sume 44.051,12 €.
V čl. III bolo popísané samotné vyporiadanie BSM. Podľa neho „do výlučného vlastníctva p. Z. M....
pripadá:“
- nehnuteľnosti v Č. W. uvedené v čl. II písm. A ods. 1,

- „hnuteľný majetok uvedený v Článku II. písm. B Bod 1..., t.j. zariadenie nehnuteľnosti - stavba - rodinný
dom, súpisné číslo domu XXX..., okrem záhradného nábytku a posilňovne,“
- osobné motorové vozidlo v uvedené čl. I písm. B ods. 3;
„do výlučného vlastníctva p. Z. M.... pripadá:“
- nehnuteľnosti v V. uvedené v čl. II písm. A ods. 2 a 3,

- „hnuteľný majetok uvedený v Článku II. písm. B Bod 2..., t.j. zariadenie nehnuteľnosti - rozostavaná
stavba...,“
- obchodný podiel v spoločnosti VASI s.r.o.,
- „záhradný nábytok a zariadenie posilňovne, ktoré sa nachádza v suteréne rodinného domu č. súp.
XXX, k. ú. Č. W.“.

Článok III obsahoval okrem iného odseky 3 a 4, ktorý doslova znie:
„3. Účastníci tejto Dohody sa dohodli, že záväzok... úverová zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená so
Slovenskou sporiteľňou, a.s.,... preberá Účastníčka č. 1. Účastník č. 2 sa zaväzuje vyplatiť Účastníčke
č. 1 finančné prostriedky vo výške 1/2 nesplatenej časti úveru, vrátane 1/2 poplatkov, ktoré bude musieť
Účastníčka 1 zaplatiť banke v prípade predčasného splatenia úveru vyčíslené ku dňu 28.02.2015.

Predmetne finančné prostriedky zaplatí Účastník 2 Účastníčke 1 nasledovne:
- 1. splátku vo výške 12.000,- Eur pri zloží Účastník 2 do úschovy JUDr. Igora Klamára... pri podpísaní
tejto dohody. Predmetne finančné prostriedky budú uvoľnené za podmienok uvedených v Dohode o
úschove peňazí, uzatvorenej medzi účastníkmi tejto Dohody a JUDr. Igorom Klamárom.
- 2. splátku rovnajúcu sa sume jednej polovice zostatku úveru a 1/2 poplatkov vyčíslené ku dňu

28.02.2015, ktoré bude musieť Účastníčka 1 zaplatiť banke v prípade predčasného splatenia úveru,
zníženého o výšku 1. splátky a o sumu 1/2 pravidelných mesačných splátok za obdobie od 21.08.2014
do 28.02.2015, zaplatí Účastník 2 na účet Účastníčky 1 do 28.02.2015.
4. Účastníčka 1 sa zaväzuje do 28.2.2015 vyplatiť Účastníkovi 2 sumu 2.500,- Eur, ktorá predstavuje
1/2 rozdielu hodnoty nehnuteľností uvedených v Článku II. písm. A bod 1... a Článku II. písm. A bod

2 tejto Dohody.“
V čl. IV ods. 1 obaja účastníci vyhlásili, „že titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, mimo nárokov uvedených v tejto Dohody, nemajú voči sebe žiadne ďalšie nároky, pohľadávky
a záväzky“.Vklad práv v zmysle dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola do katastra
nehnuteľnosti povolený až v apríli 2015 (nesporná skutočnosť).

d) V ten istý deň žalobca ako zložiteľ, žalovaná ako „oprávnená“ aj JUDr. Klamár ako „uschovávateľ“
podpísali ďalšiu listinu označenú ako „Dohoda o úschove“ (príloha C). V jej čl. II sa účastníci dohodli, že
„zložiteľskladávhotovostidoúschovyuuschovávateľapeňažnúčiastkuvovýške12.000,-EUR,slovom:
dvanásťtisíc eur... peniaze budú z úschovy uschovávateľom uvoľnené a odovzdané nasledovne: a)
oprávnenej, pokiaľ oprávnená alebo zložiteľ predloží uschovávateľovi potvrdenie banky o splatení úveru

č. XXXXXXXXX, ktorých uschovávateľovi a oprávnenej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. / alebo /
b) zložiteľovi, pokiaľ nedôjde k vydaniu peňazí z úschovy v zmysle vyššie uvedeného písm. a) do 6
mesiacov od prijatia peňažnej sumy do úschovy“.
V čase podpisu žalobca aj žalovaná vychádzali z toho, že žalovan nehnuteľnosti v Č. W. odpredá hneď
po vyporiadaní nehnuteľnosti a pritom predčasne splatí aj úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. Pre prípad,
že by predaj bol neúspešný, však žalobca súhlasil s lehotou úschovy šesť mesiacov (výpoveď žalobcu

v zápisnici č. l. 84).

e) Žalobca sa ujal držby zariadenia nehnuteľnosti v V., ako aj zariadenia posilňovne a záhradného
nábytku, ktoré si odviezol z nehnuteľnosti v Č. W.. Žalovaná sa zasa ujala držby zariadenia nehnuteľnosti
v Č. W., okrem záhradného nábytku a zariadenia posilňovne, ktoré si odviezol žalobca. Okrem toho sa

účastníci navzájom nedomáhali vydania žiadnych hnuteľných vecí zo svojich nehnuteľností. (výpoveď
žalovanej v zápisnici č. l. 127) Žalovanej sa však nehnuteľnosti v Č. W. nepodarilo predať podľa plánov
a nepodarilo sa jej ich predať ani ku dňu vyhlásenia rozsudku (výpoveď v zápisnici č. l. 84, nesporná
skutočnosť)VzhľadomnatoJUDr.IgorKlamáremailomz23.apríla2015(č.l.111)zaslalžalobcovinávrh
dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM a dohodu o vydaní peňažných prostriedkov z úschovy. V ods.

1 návrhu dodatku č. 1 sa okrem iného uvádzalo, že sa uzatvára z dôvodu, že „Účastníčke 1 sa doteraz
nepodarilo zrealizovať predaj nehnuteľností špecifikovaných v článku II písm. A, bod 1 Dohody...“. Jeho
obsahom bola okrem iného zmena čl. III ods. 3 tak, že mal znieť: „3. Účastníci sa dohodli na splácaní
mesačných splátok úveru špecifikovaného v článku II písm. D, bod 1 tak, že každý účastník bude splácať
mesačné splátky predmetného úveru každý druhý mesiac, a to až do jeho úplného splatenia nasledovne:

- v mesiaci máj 2015 uhradí mesačnú splátku úveru Účastníčka 1, / - v mesiaci jún 2015 uhradí mesačnú
splátku úveru Účastník 2,... / - atď. / V prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru bude
znášať sankcie zo strany veriteľa... ten z účastníkov, ktorý bol v danom mesiaci povinný splátku uhradiť.
VprípadepredajanehnuteľnostíšpecifikovanýchvčlánkuIIpísm.A,bod1Dohodysaúčastnícizaväzujú
bez zbytočného odkladu splatiť zostatok úveru... rovným dielom...“ Zároveň návrh dodatku obsahoval

ustanovenie ods. 3, v zmysle ktorého sa 12.000 € malo z úschovy vrátiť žalobcovi. (návrh dodatku č. l.
112 a 113) Žalobca však návrh dodatku odmietol podpísať (výpoveď v zápisnici č. l. 84).

f) Žalobca zo svojho účtu splácal splátky úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., splatné v mesiacoch august
2014 až október 2015 vo výške 186,92 € mesačne (výpis č. l. 65). Žalovaná vložila na účet žalobcu za

účelom príspevku na splátky úveru 14. septembra 2015 sumu 150 € (potvrdenie č. l. 50) a ďalej postupne
poukázala zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., na účet žalobcu v tej istej banke
- 23. októbra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 51),
- 18. novembra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 52),
- 18. decembra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 53),

- 18. januára 2016 sumu 150 € (nesporná skutočnosť).

7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Jednotlivé skutkové zistenia v podstate bezrozporne vyplývajú z výsluchov účastníkov doplnených
listinnými dôkazmi, pričom na príslušné časti výpovedí a listinné dôkazy je poukázané pri týchto
skutkových zisteniach v zátvorkách. Napriek protikladným procesným stanoviskám žalobcu a žalovanej
sa ich výpovede v podstate vo všetkom zhodovali. Žalovaná vo svojej výpovedi v podstate potvrdila
výpoveď žalobcu o okolnostiach uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM, o tom, že plánovala predaj

nehnuteľností v Č. W., ako aj to, že na ne mala kupca. Rovnako žalovaná - napriek opačnému prednesu
svojej právnej zástupkyne - vo výpovedi potvrdila aj to, že jej bolo zrejmé zariadenie nachádzajúce
sa v jednotlivých nehnuteľnostiach a medzi ňou a žalobcom nikdy nevznikli spory ohľadom rozsahu
tohto zariadenia. Žalovaná taktiež - napriek svojej procesnej pozícii - nespochybnila obsah jednotlivýchlistinných dôkazov, najmä emailov jej vtedajšieho právneho zástupcu a návrhov dokumentov zaslaných
z jeho strany.

b) Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že dohodu o vyporiadaní BSM nepripravoval JUDr. Klamár, je toto
jej tvrdenie vyvrátené ostatným dokazovaním, najmä jej vlastnou výpoveďou, emailami a výpoveďou
žalobcu. Žalovaná ďalej napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) nijako nedokázala,
že by JUDr. Klamár, ktorého sama uznala za svojho právneho zástupcu pri príprave dohody o
vyporiadaní BSM, konal v rozpore s jej poverením alebo bez jej vedomia. Nijako totiž bližšie nevysvetlila

a nedokázala svoje tvrdenie, že s ňou „veci príliš neriešil“. Na tieto svoje tvrdenia bola pritom podľa § 120
ods. 1 O. s. p. povinná označiť dôkazy, čo neurobila. Naopak, jeho výsluch navrhol žalobca (v podstate
nie na dokázanie svojich tvrdení, ale rozptýlenie pochybnosti vyjadrených žalovanou). Žalovaná tým, že
JUDr. Klamára nezbavila povinnosti mlčanlivosti, ktorá mu vyplýva z § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii, v podstate sama zmarila možnosť tento dôkaz, ktorý mohol vyznieť aj v jej prospech, vykonať.
Súd totiž v zmysle § 124 O. s. p. mohol jeho výsluch vykonať len za predpokladu, že by ho žalovaná

zbavila povinnosti mlčanlivosti; ak tak neurobila, výsluch JUDr. Klamára nebolo vôbec možné vykonať.

c) Vo vzťahu k priebehu dokazovania treba reagovať ešte na námietky žalovanej ohľadom nedoručenia
niektorých listín a tvrdeného porušenia jej procesných práv. Možno dať za pravdu žalovanej, že s
platobným rozkazom jej nebola doručená kópia prehľadu transakcií (splátok úveru žalobcom). Kópia

tejtolistinyjejvšakbolaodovzdanánapojednávaní12,februára2016.Okremtohonatomtopojednávaní
bol vykonaný aj dôkaz touto listinou, ako aj ďalšími listinami, a to spôsobom predpísaným v § 129
ods. 1 O. s. p., teda oboznámením ich podstatného obsahu. Žalovanej (jej právnej zástupkyni) bol
daný priestor na vyjadrenie k nim, ktorý nevyužila. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku ale nevyplýva povinnosť súdu alebo druhého účastníka doručiť každý listinný dôkaz ostatným

účastníkom ešte pred pojednávaním. Naopak, ustanovenie § 122 ods. 1 O. s. p. predpokladá, že dôkazy
sa vykonávajú na pojednávaní, a to (pokiaľ ide o listinu) spôsobom predpokladaným v 129 O. s. p. Z
uvedených ustanovení je teda zrejmé, že dokazovanie je vykonané riadne, ak samosudca listinu na
pojednávaní prečíta alebo oboznámi jej podstatný obsah, čo sa v prerokúvanej veci stalo. Podľa § 123
O. s. p. sa potom účastníci môžu vyjadriť až k takto vykonanému dokazovaniu, nie k obsahu jednotlivých

listín pred tým, ako bolo dokazovanie vykonané. Námietky žalovanej v tomto smere preto neobstoja.
Okrem toho mohla žalovaná vzniesť námietky voči listinným dôkazom ešte aj na ďalších termínoch
pojednávaní, no neurobila tak.

d) Irelevantné boli okrem toho námietky právnej zástupkyne žalovanej týkajúce sa otázok kladených

žalovanej pri jej dopĺňajúcom výsluchu. Predovšetkým, samosudca má podľa § 126 ods. 3 O. s. p., ktorý
sa použije aj pri výsluchu účastníkov (§ 131 ods. 2 O. s. p.), neobmedzené právo klásť otázky. Len
otázky ostatných účastníkov si vyžadujú jeho súhlas, a teda len proti nim môžu iní účastníci namietať.
V prerokúvanej veci však námietka právnej zástupkyne žalovanej bola zjavne účelová, keďže otázky
kladené žalovanej (pozri zápisnica na č. l. 127 a nasl.) neboli nijako neprípustné alebo nepodstatné, ale

smerovali k objasneniu chápania rozsahu zariadenia hnuteľností žalovanou. Až keď výpoveď žalovanej
začala vyvracať tvrdenia jej právnej zástupkyne o neurčitosti a nejasnosti uvedeného pojmu, začala
právna zástupkyňa tieto otázky namietať. Zistenie skutočného stavu je však práve účelom dokazovania
a tento účel podľa názoru súdu kladené otázky splnili.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha zaplatenia jednak polovice splátok úveru, ktoré zaplatil
Slovenskej sporiteľni, a.s., ako aj nároku na sumu 2.500 €, ktorý odvodzuje z čl. III ods. 4 dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 12. januára 2015. Žalovaná naopak

spochybňuje platnosť tejto dohody a určenia jej neplatnosti sa domáha aj vzájomnou žalobou. Už
vzhľadom na to, že predpokladom nároku žalobcu na sumu 2.500 € je platnosť dohody o vyporiadaní
BSM, je zmysluplné najskôr sa zaoberať vzájomnou žalobou a platnosťou uvedenej dohody.

9. Žalobca v súvislosti so vzájomnou žalobou vzniesol námietky litis pendentiae v zmysle § 83 O. s. p.,

podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej prebiehalo na súde iné konanie. Z judikatúry
k podobnej otázke účinkov rei iudicatae (§ 159 O. s. p.) skutočne vyplýva, že rozsudok o žalobe na
plnenie predstavuje rozhodnutú vec aj vo vzťahu k právnemu základu, teda existencii právneho vzťahu, z
ktorej sa dané plnenie vyvodzuje (porov. R 110/2003, ktorý inak cituje aj žalovaná vo vzájomnej žalobe).Prekážka prebiehajúceho konania však predpokladá, že nové konanie sa týka tej istej veci (pozri verba
legalia § 83 O. s. p.). Hoci v konaní, v ktorom sa rozhoduje o nárokoch vyplývajúcich z dohody o
vyporiadaní BSM, sa posudzuje otázka platnosti tejto dohody ako predbežná otázka, žaloba o určenie

neplatnosti takejto dohody nesmeruje len na posúdenie jej platnosti. Ak predmetom dohody bola úprava
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, potom rozsudok vyhovujúci takejto žalobe predstavuje základ
pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v účinnom
znení. Rozsudok, ktorý by posúdil takúto dohodu ako neplatnú len v odôvodnení ako prejudiciálnu

otázku, by takéto účinky nemal, teda nebolo by možné na jeho základe vykonať záznam v katastri
nehnuteľností. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že predmet konania, v ktorom sa platnosť dohody o
vyporiadaní BSM posudzuje ako predbežná otázka, a predmet konania, v ktorom sa má vysloviť takáto
neplatnosť vo výroku rozsudku okrem iného s cieľom vykonať príslušný záznam v katastri nehnuteľnosti,
nie je úplne totožný. To znamená, že vzájomná žaloba žalovanej nie je žalobou o tej istej veci, o akej sa
už vedie konanie, a neprekáža jej ustanovenie § 83 O. s. p.

10. Vzájomná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa určenia, že tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa judikatúry ide pri
skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne

zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha
a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti odôvodnený
požiadavkou zosúladiť stav v katastri nehnuteľností so skutočným skutkovým a právnym stavom.
V prerokúvanej veci nie je sporné, že na základe dohody o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 boli

v katastri nehnuteľností vložené výlučné vlastnícke práva k jednotlivým nehnuteľnostiam v prospech
žalobcu a žalovanej. Rozsudok určujúci neplatnosť tejto dohody by teda v zmysle už citovaného § 34
ods. 2 katastrálneho zákona mohol viesť k záznamu pôvodného stavu, teda k obnoveniu zápisu žalobcu
a žalovanej ako bezpodielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Tým je odôvodnený naliehavý
právny záujem žalovanej na jej vzájomnej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Navyše, v prerokúvanej

veci žalovaná nevzniesla samostatnú žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá
by následne viedla k novému usporiadaniu vlastníckych vzťahov (porov. v tomto smere uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 53/2007).

11. Žalovaná videla neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predovšetkým

v tom, že ňou nedošlo k vyporiadaniu celej masy BSM. Podľa nej nebolo vyporiadané záložné právo
viaznuce na nehnuteľnostiach v Č. W..
Už podľa skoršej judikatúry (porov. rozbor a zhodnotenie publikované ako R 42/1972) bolo treba v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov,
pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a

spotrebným spoločenstvom. Podľa názoru súdu však záložné práva nemožno považovať ani za dlh, ani
za pohľadávku manželov. Záložné právo je vecným právom, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky zo zálohu (§ 151a Občianskeho zákonníka). Záložné právo teda zaťažuje záloh, samo
osebe však nepredstavuje žiaden dlh ani pohľadávku. Nikomu z manželov z neho nevzniká samostatný

záväzok voči akejkoľvek tretej osobe, ale len povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky tejto tretej osoby
z určitého konkrétneho majetku (zálohu). Záložné právo je preto logicky spojené s určitou vecou, resp.
majetkovýmaktívom,asledujejehoosudrovnakoakonapríkladvecnébremeno,ktoréhovyporiadavanie
taktiež neprichádza do úvahy v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
No aj keby prichádzalo do úvahy samostatné „vyporiadanie“ záložného práva, treba poukázať na to, že

novšia judikatúra (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 4 Cdo 147/2011) sa odklonila od skoršej
požiadavky (vyjadrenej ešte v citovanom judikáte R 42/1972), že na platnosť dohody o vyporiadaní BSM
je potrebné vyporiadať všetok majetok, práva a povinnosti. Naopak, podľa citovaného rozsudku dohoda
o vyporiadaní BSM, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150Obč. zák. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM. Nemožno taktiež
vylúčiť, že k dohode pripoja účastníci prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM, čo
sa v prerokúvanej veci taktiež stalo v čl. IV ods. 1 dohody z 12. januára 2015.

12. To isté možno uviesť aj k námietke žalovanej, že dohodou nedošlo k vyporiadaniu úveru, resp.
že takéto vyporiadanie nebolo vykonané vo vzťahu k veriteľovi - Slovenskej sporiteľni, a.s. V tomto
smere však žalovaná považuje za právny nedostatok dohody o vyporiadaní BSM niečo, čo je naopak jej
právnou podstatou. Z ustanovenia § 149 v spojení s § 149a Obč. zák. totiž zreteľne vyplýva, že dohoda

o vyporiadaní BSM je dohodou len medzi manželmi. Túto povahu dohody uznal už citovaný judikát R
42/1972, v ktorom sa taktiež výslovne uvádza, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka
vzťahovmedzimanželmianezasahujedoprávapovinnostítretíchosôb,ktoréniesúúčastníkmikonania
ovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Užzuvedenéhotedavyplýva,že„neúčinnosť“
vyporiadania takýchto spoločných práv voči tretím osobám (najmä veriteľom spoločných záväzkov) je
imanentným znakom dohody o vyporiadaní BSM, nie jej právnou vadou. Preto aj nepripojenie prejavu

veriteľa k dohode, ktorým by zbavil toho či onoho z manželov spoločného záväzku, nemôže spôsobovať
neplatnosť dohody o vyporiadaní. Podľa judikatúry (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
113/2007) má dohoda o vyporiadaní BSM (pokiaľ sa ňou vyporiadava záväzok manželov) vo vzťahu k
tretím osobám charakter akéhosi „postúpenia“ záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu
k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Inak povedané, dohodou o vyporiadaní záväzku sa manželia

spravidla medzi sebou dohodnú, že určitý záväzok znáša len jeden manžel. Keď potom veriteľ vymôže
tento záväzok od druhého manžela, má tento voči prvému manželovi nárok na náhradu všetkého, čo
veriteľovi zaplatil, nielen na náhradu polovice, na ktorú by inak mal nárok podľa § 511 Občianskeho
zákonníka. Naopak, ak veriteľ vymôže svoj nárok voči prvému manželovi, tento voči druhému manželovi
nemá žiaden nárok na náhradu. Práve v tomto určení vnútorného pomeru dvoch spoludlžníkov spočíva

podstata vyporiadania spoločného záväzku manželov (i keď v prerokúvanej veci o taký prípad nejde,
pozri ďalej).

13. Obsiahle námietky žalovanej smerovali proti zrozumiteľnosti a určitosti dohody o vyporiadaní BSM,
pričom ich možno rozdeliť do dvoch skupín: 1. absencia hodnotového vyjadrenia niektorých majetkových

aktív a pasív, 2. nejasnosť vymedzenia zariadenia jednotlivých nehnuteľností a nejasnosť úpravy
prevzatia úveru. Ide o relatívne samostatné námietky, ktoré treba posúdiť osobitne.

14. Z ustanovení § 149 a § 149a Obč. zák. nevyplývajú žiadne konkrétne požiadavky na obsah dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ nie je predmetom dohody nehnuteľnosť,

postačí navyše uzavretie dohody v ústnej, ale dokonca aj konkludentnej forme (§ 40 ods. 1 v spojení
s § 149a Obč. zák. a contrario; tak už cit. judikát R 42/1972). V súlade s judikatúrou (porov. cit.
rozsudok 2 Cdo 113/2007) tak treba vychádzať z toho, že podstatnou náležitosťou dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je len platný prejav vôle o tom, čo ktorému z bývalých
manželov pripadá z masy BSM. Pokiaľ sa manželia dohodli aj na náhrade, je náležitosťou dohody aj

prejav vôle o takejto náhrade, jej výške a kto ju komu má dať (zaplatiť). V prerokúvanej veci dohoda
z 12. januára 2015 týmto požiadavkám celkom zreteľne vyhovuje. V čl. II tejto dohody sa prehľadne
v oddieloch A, B, C a D vymenúvajú aktíva a pasíva, ktoré tvoria BSM alebo k nemu patria a v čl.
III sa jasne určuje, kto z manželov čo zo spoločného majetku nadobudne. Celkom jasne je z neho
zrejmé, že žalovaná má nadobudnúť nehnuteľnosť v Č. W., zariadenie v nej (okrem záhradného nábytku

a zariadenia posilňovne) a motorové vozidlo, žalobca má nadobudnúť nehnuteľnosti v V., zariadenie
týchto nehnuteľností, obchodný podiel, ako aj záhradný nábytok a zariadenie posilňovne). V čl. III ods.
3 žalovaná prevzala spoločný úver (k platnosti tohto ustanovenia porov. odôvodnenie ďalej) a v čl. III
ods. 4 sa zaviazala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty nehnuteľností sumu 2.500 € do lehoty
vyjadrenej jasným dátumom. V čl. IV ods. 1 potom účastníci vyhlásili, že voči sebe žiadne ďalšie nároky

nemajú. Dohoda z 12. januára 2015 tak obsahuje jasné prejavy vôle, z ktorých vyplýva vôľa vyporiadať
BSM a spôsob vyporiadania, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za neplatnú.

15. Nevyhnutnou náležitosťou a podmienkou platnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je určovanie alebo
vypočítavanie hodnoty (ceny) jednotlivých aktívnych a pasívnych položiek v rámci BSM. Preto uvedenie

alebo neuvedenie týchto hodnôt nemôže byť dôvodom neplatnosti. Z už citovanej judikatúry (rozsudok
4 Cdo 147/2011) totiž vyplýva, že dôvodom neplatnosti dohody nie je ani to, že jeden z účastníkov
nadobudne podstatne menší podiel (t. j. nedostane finančnú náhradu zodpovedajúcu objektívnym
cenám). V takom prípade je potrebné rešpektovať dispozitívnu voľnosť účastníkov a nemožno aplikovaťzásady § 150 Obč. zák. Preto absencia určenia hodnôt jednotlivých položiek alebo určenia spôsobu,
v akej hodnote sa započítavajú na ten či onen podiel, je pre platnosť úkonu irelevantná, a nemôže
spôsobovať ani jeho neurčitosť alebo nejasnosť. V prerokúvanej veci preto nie je podstatné, že v dohode

o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 nebol ocenený podiel žalobcu na pozemku č. XXX v k. ú. V. ani
hodnota jeho obchodného podielu v spoločnosti VASI s.r.o., ani že nebola určená hodnota zariadenia
1 a zariadenia 2 (ako sú definované v dohode), rovnako nevadí, že v dohode nie je určené, ako a na
čí podiel bola daná hodnota započítaná. Postačí, že v čl. III bolo jasne vymedzené, kto tieto položky
nadobudne, v čl. III ods. 4 sa žalovaná zaviazala zaplatiť len rozdiel hodnôt nehnuteľností a v čl. IV ods.

1 obe strany vyhlásili, že ďalšie nároky nemajú.

16. Hoci žalovaná výslovne neuplatňovala konanie v omyle ako dôvod neplatnosti (§ 49a Obč. zák.), z
jej prejavu možno vyvodiť, že v podstate namietala, že nevedela presne o obsahu dohody o vyporiadaní
BSM a teda ani o tom, aké hodnoty tam sú uvedené a ako sa k výslednej sume dospelo. Podľa §
49a Obč. zák. je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke však nerobí právny úkon neplatným. Omylom podľa citovaného ustanovenia
sa rozumie nesprávna alebo neúplná predstava o určitých skutočnostiach alebo následkoch právneho
úkonu. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že omyl je dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ak

ho druhá strana vyvolala alebo o ňom musela vedieť (a zároveň ide o skutočnosť rozhodujúcu pre jeho
uskutočnenie), resp. ho druhá strana vyvolala úmyselne.

17. Je nepochybné, že nesprávna vedomosť alebo nevedomosť o hodnotách jednotlivých vecí
vstupujúcich do vyporiadania BSM môže viesť k nesprávnemu záveru o výške finančnej náhrady.

Hodnota jednotlivých majetkových aktív pripadajúcich jednotlivým manželom teda je podstatnou a
rozhodujúcou skutočnosťou a nesprávna predstava o nej môže mať za následok omyl pri uzatváraní
dohody, teda môže byť dôvodom neplatnosti dohody podľa § 49a Obč. zák. V prerokúvanej veci však
nebolo zistené, že by žalobca tento omyl žalovanej vyvolal alebo o ňom vedel. Zo zisteného skutkového
stavujezrejmé,ženávrhdohody(vrátanehodnotovéhovyjadreniajednotlivýchpoložiek)pripravilprávny

zástupca žalovanej. Žalobca k nemu vyjadril pripomienku ohľadom záhradného nábytku a zariadenia
posilňovne, ktorá doň bola zapracovaná, a dohoda bola oboma účastníkmi podpísaná. Ak aj hodnota
zariadenia 1 a zariadenia 2 bola odlišná, resp. po úprave o záhradný nábytok a zariadenie posilňovne
sa stala odlišná, bolo vecou právneho zástupcu žalovanej, aby to v návrhu dohody vyjadril. Zo zisteného
skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca robil ohľadom uvedenej hodnoty akékoľvek prejavy, ktorými

by žalovanú alebo jej právneho zástupcu uvádzal do omylu, prípadne že by o ich omyle vedel. To isté
platí aj o hodnote pozemku č. XXX v k. ú. V. a hodnote obchodného podielu vo VASI s.r.o.
Okrem toho však z judikatúry (porov. napr. rozhodnutie 3 Cdo 192/2008) vyplýva, že pri posudzovaní
omylu je potrebné prihliadať tiež na to, do akej miery si sám účastník, ktorý sa omylu dovoláva, obstaral
všetky informácie potrebné pre uskutočnenie právneho úkonu, teda do akej miery bol sám aktívny,

aby sa nedostal do omylu, resp. aby z neho vyšiel. V prerokúvanej veci je zrejmé, že žalovaná sa
spoľahla na svojho právneho zástupcu, ktorého konanie ale aj nečinnosť treba pričítať na jej ťarchu. Jej
právny zástupca si teda mohol obstarať informácie o výške majetku, resp. vlastného imania a zisku VASI
s.r.o. aj z verejne dostupných zdrojov, taktiež mohol navrhnúť finančné vyrovnanie rozdielov hodnoty
zariadenia 1 a zariadenia 2, ak taký rozdiel vznikol v dôsledku toho, že si žalobca vzal aj záhradný

nábytok a zariadenie posilňovne. Ak tak neurobil, nemôžu ísť dôsledky prípadného omylu žalovanej na
vrub žalobcovi.
Pokiaľ ide o hodnotu oboch nehnuteľností, ich hodnota bola ustálená na základe znaleckých posudkov,
ktoré zadala sama žalovaná (!). Zo zisteného skutkového stavu pritom nevyplýva, že by žalobca
akokoľvek ovplyvňoval znalca, aby znalecký posudok vypracoval inak než v súlade s právnymi predpismi

a skutočným stavom. Potom je ale vylúčené, aby žalobca vyvolal alebo vedel o prípadnom omyle
žalovanej ohľadom hodnoty týchto nehnuteľností.
Z uvedených dôvodov nie sú naplnené podmienky neplatnosti dohody z 12. januára 2015 pre omyl na
strane žalovanej v zmysle § 49a Obč. zák.

18. Druhú veľkú skupinu námietok žalovanej tvoria námietky proti určitosti a zrozumiteľnosti dohody o
vyporiadaní BSM. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. sa právny úkon musí urobiť určito a zrozumiteľne, inak
je neplatný. Možno ho podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. urobiť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo
konkludentne. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. však právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielenpodľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.
V súvislosti s otázkami výkladu prejavov vôle z hľadiska ich určitosti a jasnosti judikatúra Ústavného

súdu SR (napr. nálezy I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 340/2012, IV. ÚS 15/2014, I. ÚS 640/2014)
opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno
z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej
z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ústavný súd zároveň
zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k

neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Prax, keď všeobecné súdy uprednostňujú
výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne
konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy SR.
V náleze I. ÚS 640/2014 Ústavný súd SR k § 37 ods. 1 a § 35 ods. 1 a 2 Obč. zák. uviedol,

že určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a jej považovaná za náležitosť
prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a
súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či
predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť

ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž
tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu
uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Z judikatúry Najvyššieho
súdu SR k cit. ustanoveniam (porov. uznesenie sp. zn. 3 Cdo 325/2008) potom vyplýva, že prejav
vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah

vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo
dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto
vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom
nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť.

19. Vychádzajúc z citovaných zásad výkladov právnych úkonov, súd nepovažuje dohodu o vyporiadaní
BSM z 12. januára 2015 za nezrozumiteľnú alebo neurčitú. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne
vyplýva, aká bola vôľa účastníkov, ktorú v dohode prejavili, a táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom.
Pokiaľ ide o vymedzenie hnuteľných vecí (zariadenie 1 a zariadenie 2), je zo zisteného skutkového stavu

zrejmé, že žalovanej (ktorá jediná spochybňovala určitosť dohody) bolo v čase podpisu zrejmé, aké veci
sa nachádzajú v nehnuteľnosti v Č. W. a aké sa nachádzajú v V.. Tieto hnuteľné veci aj prevzali do držby,
žalovaná vydala žalobcovi ešte záhradný nábytok a zariadenie posilňovne. Inak žalobca od žalovanej
nič nežiadal, ani žalovaná nič nežiadala od žalobcu. Vzhľadom na to treba vymedzenie zariadenia v čl.
II písm. B dohody považovať za dostatočne zrozumiteľné a dostatočne určité, keďže vyjadrenie vôle je

jasné a je jasne určený aj obsah vôle, ktorá sa týmito pojmami preukazuje. Vôľa účastníkov (prevziať
hnuteľnosti nachádzajúce sa v jednotlivých nehnuteľnostiach) nie je ani v rozpore s jej jazykovým
vyjadrením (§ 35 ods. 2 Obč. zák.), takže obsah dohody možno vzhľadom na dokazovaním zistenú vôľu
účastníkovtýmtospôsobomvyložiť.Užlennadôvažoktrebadodať,žedohodaovyporiadaníhnuteľností
nevyžaduje písomnú formu (§ 149a Obč. zák. ju vyžaduje, len pokiaľ sa týka nehnuteľností), takže nie

je ani nevyhnutné vychádzať len striktne z obsahu písomného úkonu, ale aj z ostatných skutočností
súvisiacich s jeho uzavretím (najmä z toho, že nikto z účastníkov neuplatňoval voči sebe žiadne nároky
na vydanie určitých hnuteľných vecí).

20. Taktiež ustanovenie čl. III ods. 3 dohody o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 nie je podľa

súdu natoľko nejasné, aby nebolo možné zistiť jeho obsah výkladom a aby ho bolo možné považovať
za neplatné pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pri
uzatváranídohodyobajaúčastnícivychádzaliztoho,žežalovanánašlazáujemcuokúpunehnuteľnostív
Č. W.. V dôsledku toho nadobudne tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva (to je výslovne vyjadrené
v čl. III ods. 1 dohody), predá ich záujemcovi a z výnosu predaja splatí úver Slovenskej sporiteľne,

a.s., resp. (vychádzajúc zo všeobecne známej praxe bánk) samotná kúpna cena by priamo plynula na
úhradu úveru tak, aby kupujúci nadobudli nehnuteľnosť nezaťaženú záložným právom. Preto žalovaná
„prevzala“ úver voči Slovenskej sporiteľni, a.s., aby ho sama z výnosu predaja splatila. Keďže však úver
bol spoločný a aby však žalovaná mala určitú istotu, žalobca zložil sumu 12.000 € a zvyšok svojhopodielu na úvere mal splatiť po predčasnom splatení úveru (keď bude zrejmé, že úver bude predčasne
splatený, a aká bude výška predčasnej splátky).
Podľa názoru súdu ustanovenie čl. III ods. 3 dohody vyjadruje túto vôľu jednoznačne, postup v ňom

uvedený je v súlade s vôľou účastníkov zistenou vykonaným dokazovaním a ani jazykové vyjadrenie s
ňou nie je v rozpore. Súd na rozdiel od žalovanej nepovažuje pojem „preberá“ úver za nejasný alebo
neurčitý, keďže je všeobecne zrozumiteľný a v podstate vyjadruje, že preberajúci účastník zabezpečí
jeho zaplatenie, resp. vyrovnanie. Z judikatúry (už cit. 2 Cdo 113/2007) pritom nevyplýva, že dohoda o
vyporiadaní BSM nemusí obsahovať výslovný prejav o tom, kto záväzok voči veriteľovi zaplatí. Ako už

bolo uvedené, voči veriteľovi je dohoda o prevzatí záväzku beztak bez právnych účinkov a jeho práv
sa nedotýka, čo však tiež nespôsobuje ani neurčitosť, ani nezrozumiteľnosť dohody. Prevzatím záväzku
v zmysle čl. III ods. 3 dohody sa žalovaná zaviazala zabezpečiť zaplatenie, resp. vyrovnanie záväzku
voči veriteľovi s tým, že žalobca jej svoju polovicu mal kompenzovať (sčasti vopred v podobe 12.000 €
zložených do úschovy, sčasti následne v podobe doplatku). Na platnosť dohody nemá vplyv ani to, že
dohodaoúschovepeňazíbolauzavretánaobdobiešiestichmesiacov,tedanadlhšieneždo28.februára

2015. Odôvodnenie tejto lehoty zo strany žalobcu je logické, navyše, podstatné je, že v čase podpisu
žiadna zo strán nepredpokladala využitie takejto dlhej lehoty, keďže rátali s predajom nehnuteľností a
vyrovnaním úveru do jedného mesiaca od podpisu dohody.

21. Aj ďalšie námietky žalovanej proti platnosti dohody o vyporiadaní BSM považuje súd za účelové so

snahou (potom, čo žalovaná vyhľadala kvalifikovanú právnu pomoc) zveličovaním prípadných drobných
nedostatkov vo formuláciách dohody prekrúcať zistenú skutočnosť, že vôľa účastníkov pri jej podpise
bola jasná a celkom určitá. Údajný rozpor medzi tým, že žalovaná mala predať nehnuteľnosti v Č. W.,
a tým, že nebola ich vlastníčkou, je v skutočnosti len zdanlivým. Predovšetkým, dohoda o vyporiadaní
BSM bola podpísaná 12. januára 2015. Pri zohľadnení štandardnej 30-dňovej lehoty na vykonanie

vkladu v katastri nehnuteľností mohol byť vklad vykonaný najneskôr 11. februára 2015, čím by sa
žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a mohla by s nimi voľne disponovať. Ak bola dohoda
zavkladovaná až 23. apríla 2015, teda tri mesiace po jej podpise, nespôsobuje to spätne žiadnu
nejasnosť alebo rozpornosť vôle účastníkov sledovanej pri jej podpise. Okrem toho výlučné vlastníctvo
žalovanej je (ak vôbec, keďže rozpor s § 145 ods. 1 Obč. zák. zakladá len relatívnu neplatnosť právneho

úkonu) predpokladom až podpisu kúpnej zmluve so záujemcami o kúpu (kupujúcimi), nie predpokladom
vedenia predbežných rokovaní o podmienkach kúpy. Napokon, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalovanárokovalasozáujemcamiokúpuužpredpodpisomdohodyovyporiadaníBSM,kedytiežnebola
výlučnou vlastníčkou. Preto nie je zrejmé, prečo by v takom rokovaní nebola mohla pokračovať tak, aby
kúpna zmluva už bola obsahovo odsúhlasená v okamihu, kedy sa podľa dohody o vyporiadaní stala

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, kedy by mohla byť ihneď podpísaná. Preto nemožno považovať
za nijako nereálne ani rozporné, ak sa pri podpise dohody o vyporiadaní BSM predpokladalo, že
nehnuteľnosť v Č. W. žalovaná predá najneskôr do 28. februára 2015 a dovtedy aj vyplatí úver v
Slovenskej sporiteľni, a.s.
Neplatnosť dohody taktiež nespôsobuje ani skutočnosť, že údajne neobsahuje úpravu pre prípad, že

k splatnosti nedôjde. V takom prípade žalobca i žalovaná zostanú spoločnými dlžníkmi nielen voči
Slovenskej sporiteľni, a.s., ale aj vo vzťahu k sebe navzájom, takže každý z nich bude zodpovedať za
jednu polovicu úveru. V skutočnosti však takáto úprava vyplýva práve z dohodnutých podmienok úhrady
polovice zostatku úveru zo strany žalobcu. Z čl. III ods. 3 a dohody o úschove je totiž zrejmé, že žalobca
zložil 12.000 € ako prvú splátku a v prípade predčasného splatenia mal následne do 28. februára 2015

zaplatiť zvyšok do polovice úveru (teda 1/2 úveru - 12.000 - 1/2 splátok). Ak k predčasnému splateniu
nedošlo, žalobcovi sa suma 12.000 € vrátila z úschovy, nebol povinný zaplatiť zvyšok do polovice úveru,
a obaja účastníci by tak pokračovali v ďalšom platení úveru. Z celého obsahu dohody totiž vyplýva,
že záväzok vyplývajúci z úveru nebol v skutočnosti započítaný ako preberané pasívum žiadnemu z
účastníkov. Vychádzajúc z obsahu dohody je totiž zrejmé, že žalobca získal veci v celkovej hodnote

125.000 (nehn.) + 5.000 (zariadenie) + 5.000 (obch. podiel), žalovaná v hodnote 131.000 (nehn.) + 5.000
(zariadenie) + 5.000 (auto), teda rozdiel hodnoty aktív (za použitia hodnôt uvedených v dohode) je 5.000
€, z čoho polovicu sa v čl. III ods. 4 zaviazal žalobcovi žalovaná zaplatiť. Z obsahu dohody je teda zrejmé,
že žalovaná neprevzala úver v tej podobe, že by sa jej započítal ako pasívum a na jeho kompenzácii by
sa jej poskytli aktíva z BSM. Ako už bolo uvedené, prevzatie úveru žalovanou znamenalo, že zabezpečí

jeho zaplatenie, z čoho jej žalobca vykompenzuje polovicu postupom podľa čl. III ods. 3 dohody. Ak
žalovaná splatenie nezabezpečila, zostáva úver spoločný a každý z účastníkov sa na ňom naďalej
podieľa jednou polovicou. To by okrem iného znamenalo, že ak by v dôsledku nesplácania úveru bolo
realizované záložné právo na nehnuteľnosť v Č. W., musel byť žalobca nahradiť žalovanej polovicu zosumy, ktorú by si z výnosu odčerpala Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom celý zvyšok (hyperocha) by
pripadol len žalovanej. Žalovaná by teda bola v podstate v rovnakej situácii, v akej by bola, keby sa
realizoval čl. III ods. 3 dohody tak, ako bol pôvodne zamýšľaný.

22. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z 12. januára 2015 je platným právnym úkonom, keďže tvrdené dôvody
neplatnosti nie sú dané a iné dôvody neplatnosti v konaní nevyšli najavo. Preto vzájomnú žalobu
žalovanej o vyslovenie neplatnosti zamietol (výrok III).

23. V čl. III ods. 4 platnej dohody o vyporiadaní BSM sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 2.500 €
do 28. februára 2015. Žalovaná sama priznala, že tento záväzok nesplnila. V dôsledku toho je nárok
žalobcu v tejto časti opodstatnený.
Nie je dôvodná námietka žalovanej, že túto povinnosť nemá, lebo žalobca nesplnil svoju povinnosť
doplatiť jej druhú splátku v zmysle čl. III ods. 3 uvedenej dohody tiež do 28. februára 2015. Podľa § 560

Obč. zákonníka síce platí, že ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia
záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Citované ustanovenie
sa však týka tzv. vzájomných (synalagmatických) plnení. V zmysle judikatúry (porov. judikát R 1/1979)
ide o také plnenie, na vzájomnej podmieneností ktorých sa účastníci dohodli, alebo ktorých vzájomná
podmienenosť vyplýva zo zákona. Nemožno teda automaticky záväzky považovať za synalagmatické

len preto, že vznikajú z tej istej zmluvy, ale musí ísť o také záväzky, ktoré podľa zákona alebo zmluvy
sú vzájomnej podmienené. Záväzok z čl. III ods. 3 a 4 dohody nie sú vzájomne synalagmatické v tomto
zmysle, keďže zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala svoj záväzok splniť len vtedy, keď žalobca
splní záväzok z čl. III ods. 3. Naopak, z obsahu čl. III ods. 4 dohody vyplýva, že suma 2.500 € sa vypláca
na vyrovnanie hodnoty nehnuteľností, teda bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k splateniu alebo

inému vyrovnaniu úveru voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Keďže uvedené záväzky nie sú synalagmatické
v zmysle § 560 Obč. zák., nemožno na ne použiť následok citovaného ustanovenia, a žalobca sa môže
domáhať zaplatenia uvedenej sumy aj vtedy, keď nesplnil svoju povinnosť z čl. III ods. 3 dohody.
Okrem toho však treba povedať aj to, že povinnosť žalobcu v zmysle čl. III ods. 3 dohody ani nevznikla.
Z obsahu uvedeného článku, ale aj zo spoločnej vôle účastníkov zistenej z vykonaného dokazovania a

postupnosti jednotlivých krokov vyplýva, že druhá splátka mala byť určená pre žalovanú ako náhrada
jednej polovice predčasne splateného úveru. To vyplýva z toho, že prvá splátka 12.000 € bola uložená
do úschovy a mala byť vydaná žalovanej až po splatení úveru a druhá splátka podľa zmluvy mala
predstavovať doplatok polovice sumy predčasne splateného úveru s poplatkami (zníženého o prvú
splátku). Nedáva zmysel, aby žalobca bol povinný zaplatiť žalovanej druhú splátku (doplatok do výšky

1/2 predčasne splateného úveru s poplatkami), ak žalovaná úver nesplatila, takže by takto získané
peniaze predstavovali logicky nijako neodôvodniteľný kapitál na jej strane. Navyše, v dohode o úschove
bolo dohodnuté vrátenie zložených 12.000 €, ak žalovaná nepreukáže splatenie úveru, čo opäť dokladá
spoločnúvôľustrán,žeakksplateniunedôjde,mechanizmusvčl.IIIods.3saneuplatní.Nedávaostatne
zmysel, prečo by sa mali už zaplatené peniaze vrátiť, ale napriek tomu by mal žalobca zaplatiť ďalšiu

sumu, ktorej výšku (vzhľadom na to, že k predčasnému splateniu nedošlo) ani nemožno zreteľne vyčísliť.
Toto chápanie čl. III ods. 3 dohody navyše podporuje aj postup právneho zástupcu žalovanej, ktorý po
zistení, že splatenie úveru nie je možné, navrhol jednak okamžité vydanie 12.000 € z úschovy, jednak
zmenu čl. III ods. 3 dohody na striedavé splácanie jednotlivých splátok spoločného úveru.

24. Okrem toho žalovaný podľa zisteného skutkového stavu zaplatil splátky úveru za obdobie augusta
2014 až októbra 2015 v celkovej sume 15 x 186,92 €, teda 2.803,80 €. Tieto splátky sú splátkami
spoločného úveru manželov, ktorí vzali na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti, takže v zmysle § 145
ods. 2 Obč. zák. sú z neho zaviazaní obaja účastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 2 Obč.
zák. potom platí, že ak vzájomné podiely solidárnych dlžníkov nie sú stanovené odchylne, sú ich podiely

rovnaké, teda z dvoch dlžníkov musí každý znášať jednu polovicu. V prerokúvanej veci ani z dohody
o vyporiadaní BSM, ani z inej dohody, ani zo súdneho rozhodnutia nevyplýva, že by podiely žalobcu
a žalovanej mali byť iné. Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. ak dlžník sám splnil dlh vo väčšom rozsahu,
aký pripadá na jeho podiel, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Ak teda
žalobca v prerokúvanej veci splnil celú splátky, hoci naňho pripadá len polovica, môže od žalovanej

žiadať druhú polovicu ním zaplatenej splátky. Žalovaný sa tak od žalovanej domáhať polovice splátok
za mesiac august 2014 až október 2015, teda celkovo 2.803,90 : 2 = 1.401,90 €.25. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaná svoj záväzok čiastočne splnila, a to
čiastočne vkladom, čiastočne prevodom v rámci tej istej banky. Podľa § 567 ods. 2 Obč. zák. je dlž
plnený peňažným ústavom splnený pripísaním peňazí na účet veriteľa, čo (ako vyplýva zo všeobecne

známych skúseností) pri vklade aj pri prevode z účtu na účet v rámci jednej banky nastáva v okamihu
vkladu alebo prevodu. Preto treba za deň splnenia považovať pri plneniach žalovanej deň vkladu, resp.
deň poukázania peňazí z jej účtu na účet žalobcu.
Dňa 14. septembra 2015 žalovaná vložila na účet žalobcu sumu 150 €. Tým jednak uhradila sumu
93,46 € ako polovicu splátky za mesiac september 2015, ktorú žalobca v rámci svojho nároku uplatňuje,

ale zároveň preplatok (150-93,46=) 56,54 € treba použiť na zníženie jej zvyšného dlhu uplatňovaného
žalobcom. To isté platí pre splátku za mesiac október 2014 splnenú 23. októbra 2015. Polovicu splátok
za mesiace november, december 2015 a január 2016 žalobca nežiada, keďže sú uhradené plneniami
žalovanej, zároveň však žalovaná v daných mesiacoch opäť uhradila viac než len polovicu splátky a
preplatky v sume 3 x 56,54 € treba taktiež použiť na splatenie zvyšku pohľadávky žalobcu z tohto titulu.
Vzhľadom na to treba uzavrieť, že žalobca nemá nárok na zaplatenie 186,92 € ako polovice splátok za

mesiace september a október 2015, ktoré už žalovaná uhradila, ale ani sumy 5 x 56,54 = 282,70 €, o
ktoré žalovaná uvedené polovice mesačných splátok svojimi úhradami za september 2015 až január
2016 preplatila. Žalobca má tak nárok na zaplatenie zvyšku svojej pohľadávky z titulu polovice splátok
za august 2014 až október 2015 v sume (1.401,90 - 186,92 - 282,70=) 932,28 €.

26. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že žalobca má nárok na zaplatenie celkovo 2.500 +
932,28 = 3.432,28 €.
Nesplnením svojho dlhu včas sa žalovaná dostala do omeškania (§ 517 ods. 1 Obč. zák.), a to so sumou
2.500 € od 1. marca 2015 a s polovicami jednotlivých splátok okamihom ich uhradenia zo strany žalobcu,
ktoré si však žalobca uplatňuje až od 21. októbra 2015. Omeškaním vznikla žalovanej povinnosť platiť

úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom od 1. februára 2013 vo výške o 5 % vyššej než základná sadzba Európskej centrálnej banky,
ktorá od 10. septembra 2014 je vo výške 0,05 %. Na základe toho tak žalobca má nárok na 5,05 %
ročný úrok z omeškania
- zo sumy 2.500 € od 1. marca do 20. októbra 2015,

- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 uhradených 14. septembra 2015)=] 3.751,90 € od 21. októbra do
23. októbra 2015 (dátum ďalšej úhrady),
- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 - 150 uhradených 23. októbra 2015)=] 3.601,90 € od 24. októbra
do 18. novembra 2015,
- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. novembra 2015)=]

3.545,36 €,
- zo sumy [2.500+ (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. decembra
2015)=] 3.488,82 €,
- zo sumy [2.500+ (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 - 56,54 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. januára
2016)=] 3.432,28 €,

a pokračujúci úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.432,28 € od 19. januára 2016 ďalej (nie do
„zaplatenia“, keďže úroky z omeškania patria len počas omeškania, ktoré môže zaniknúť aj inak než
zaplatením, napr. omeškaním veriteľa; zánik omeškania je potom skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik
nároku a ktorú možno uplatniť v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku).

27. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi uvedené sumy (výrok I),
vo zvyšnej časti potom žalobu zamietol (výrok II).

28. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

a) Žalobca bol plne úspešný v konaní o vzájomnej žalobe a čiastočne úspešný v konaní o žalobe v
rozsahu (3432,28 : 469,92, t. j. 88 : 12 =) 76 %. Vzhľadom na spojenie oboch konaní a podiel každej zo
spojených vecí 50 % v pomere k celku tak treba žalobcu považovať za celkovo úspešného v rozsahu
50 % + (50 % x 76 %=) 38 = 88 %.

b) Účelne vynaložené trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 234 € (účelne vynaložené
trovy nepredstavuje suma 6,70 €, o ktorú bol krátený súdny poplatok pri jeho vrátení, keďže toto krátenie
je dôsledkom späťvzatia žaloby po zaplatení súdneho poplatku a žalobca nedokázal, že by žalobu vzal
späť pre správanie žalovanej podľa § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p.) a trov právneho zastúpenia. Tarifnáhodnota veci je odlišná do 15. apríla 2016 a od tohto dňa, kedy došlo k podaniu vzájomnej žaloby a obe
veci sa prerokúvali ako spojené veci.

c) Tarifná hodnota do 15. apríla 2016 podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci
aleboprávakudňuzačatiaposkytovaniaprávnehoslužby(prevzatiazastúpenia),tedazosumy3.901,90
€. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 141,09.
Tarifná hodnota od 15. apríla 2016 sa podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. určuje tak, že k tarifnej odmene vo veci
s najvyššou hodnotou sa pripočítava 1/3 odmeny v ostatných veciach. Konanie o vzájomnej žalobe o

určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM je konaním, v ktorej hodnotu predmetu konania nemožno
určiť, takže tarifná odmena je podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 66 €, z čoho
tretina je 22 €. Celková tarifná odmena od 15. apríla 2016 tak predstavuje 141,09+22= 163,09 €.

d) Súd tak za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 729,29 €, ktorá v zmysle
vyúčtovania z 13. mája 2016 pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby do 15. apríla 2016 (príprava a prevzatie
zastúpenia, účasť na pojednávaní 12. februára 2016 - § 13a ods. 1 písm. a/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z.)
po 141,09 €, teda celkovo 282,18,
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby od 15. apríla 2016 (účasť na pojednávaní 19.
apríla a 13. mája 2016 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. 655/2004 Z. z.) po 163,09 €, teda celkovo 326,18 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2015 v sume 8,39 € a tri
úkony v roku 2016 po 8,58 €, teda celkovo 34,13 €,
- náhrady za stratu času za cestu na tri pojednávania v roku 2016 vždy po 2 polhodiny po 14,30 € (§ 17
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo (3 x 28,60=) 85,80 €.

e) Po zohľadnení miery úspechu 88 % tak má žalobca právo na náhradu (0,88x234=) 205,92 € zo
zaplatenéhosúdnehopoplatkua(0,88x729,29=)641,78€ztrovprávnehozastúpenia.Priznanúnáhradu
je žalovaná povinná zaplatiť do rúk advokátky žalobcu (§ 149 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môžu sa žalobcovia
domáhať jej splnenia v exekúcii.