Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115222415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Ľubice Bajzovej v spore CONMETALL, spol. s r. o., so sídlom
Partyzánska 1565/18, Opava, Česká republika, IČO: 49 434 713, zastúpeného Rödl & Partner Advokáti,
s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému D. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/XX, F., štátnemu občanovi SR, zastúpenému JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so
sídlom Palackého 85/5, Trenčín, o zaplatenie 13.057,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1.12.2016, č.k. 18C/359/2015-95, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o zaplatenie 13.057,22 eur, ktorou sa
žalobca domáhal nároku na náhradu proti žalovanému, pretože mal prospech z právneho úkonu, ktorý
bol voči žalobcovi určený za právne neúčinný (§42a a nasl. OZ). Vec právne posúdil podľa § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca úspešne odporoval
právnemuúkonu-dohodeoprevodečlenskýchprávapovinnostízodňa28.03.2012,keďrozsudkomOS
TN č. k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015, právoplatným dňa 28.08.2015, súd určil, že dohoda o prevode
členských práv a povinností zo dňa 28.03.2012 uzavretá medzi G. Bošjakom a N. R. ako prevodcami a
žalovanýmakonadobúdateľomjevočižalobcoviprávneneúčinná.ZvýpisovzKNvyplynulo,žežalovaný
už vec nadobudnutú z odporovateľného právneho úkonu, t. j. byt nevlastní, preto podľa súdu prvej
inštancie vznikol žalobcovi nárok domáhať sa uspokojenia svojej vymožiteľnej pohľadávky vo forme
peňažnej náhrady od toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, t. j. od žalovaného.
Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku OS TN č. k. 13C/332/2013-118 zo dňa 19.01.2015 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2015-146 zo dňa 13.08.2015, hodnota dotknutého
bytu predstavovala sumu 40.000 eur, pričom žalovaný pravdepodobne uhradil len hodnotu členského
podielu vo výške 874,10 eur. Jeho prospech z odporovateľného právneho úkonu teda predstavoval
sumu prevyšujúcu 39.000 eur, čo je podstatne viac ako vymáhateľná pohľadávka žalobcu. Súd prvej
inštancie preto po zistení, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, ako aj po zistení,
že žalovaného prospech z odporovateľného právneho úkonu je vyšší ako samotná pohľadávka žalobcu,
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.057,22 eur žalobcovi. Vzhľadom na znenie ustanovenia

§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je nedôvodná aj námietka, že dlžník pracuje, a preto si žalobca
môže uspokojiť pohľadávku z jeho príjmu, nakoľko uvedené ustanovenie dáva ukrátenému veriteľovi
možnosť domáhať sa náhrady bez ohľadu na to, či pôvodný dlžník má alebo nemá prostriedky na
úhradu svojho dlhu. Ako nedôvodnú vzniesol posúdil súd prvej inštancie námietku premlčania, pretožeprávo domáhať sa peňažnej náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniká ukrátenému
veriteľovi až po tom, čo právnemu úkonu úspešne odporoval, t. j. po tom, čo súd určí dotknutý právny
úkon za neúčinný. V danom prípade nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bola určená neúčinnosť

dotknutého právneho úkonu, dňa 28.08.2015 a žaloba podaná dňa 09.10.2015 bola preto uplatnená
včas. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že v rozhodnom období bol odporca

spoločníkom a členom predstavenstva obchodnej spoločnosti GOLDKREDIT, a.s., ktorá poskytovala
úvery nebankovým spôsobom. Svedok R. cez internet hľadal nebankovú spoločnosť, ktorá by mu
poskytla pôžičku na zaplatenie svojich dlhov. Dôvod, pre ktorý oslovil odporcu, bolo získanie pôžičky,
resp. úveru a nie predaj členských práv a povinností. Dňa 26.03.2013 odporca a dlžník podpísali
dohodu o prevode členských práv a povinností v zmysle Stanov OSBD Prievidza, a to na predpísanom
tlačive OSBD, do ktorého sa len vypĺňali potrebné údaje. Podľa predtlačenej dohody prevod členských

práv a povinností bol bezodplatný, čo sa nezakladalo na pravde. Preto v ten istý deň dňa 28.03.2012
podpísali odporca a dlžník navrhovateľa a jeho manželka aj kúpnu zmluvu (dohodu o prevode členských
práv a povinností), ktorou bližšie špecifikovali podmienky prevodu členských práv a povinností. V
danom prípade sa jednalo o dve svojím obsahom úplne rovnaké zmluvy, kde však kúpna zmluva
(dohoda o prevode členských práv) bola konkrétnejšia a bližšie špecifikovala podmienky prevodu

s tým, že výška odplaty za prevod členských práv predstavovala sumu 17.360 Eur. V totožný deň
dňa 28.03.2012 bola podpísaná aj podnájomná zmluva, ktorá mala dlžníka navrhovateľa chrániť pred
prípadným vysťahovaním odporcom. Mala mu poskytnúť ochranu, že v prípade riadneho splácania
úveru (nájomného) vo výške 560 Eur mesačne ho nikto nebude v užívaní rušiť a z bytu "vyhadzovať".
Zdôraznil, že odporca nikdy nevykonával práva a povinnosti vlastníka. Kúpna cena za prevod členských

práv a povinností predstavovala výšku úveru, resp. pôžičky, a teda nebola odplatou za prevod členských
práv a povinností. Účelom uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o prevode členských práv bolo len
zabezpečenie úveru od odporcu, resp. od jeho nebankovej spoločnosti vo výške 17.360 Eur. Považoval
za potrebné uviesť, že odporca a dlžník navrhovateľa a jeho manželka sa nikdy predtým nepoznali,
odporca nikdy nebol nehnuteľnosť pozrieť pred uzavretím predmetných zmlúv a nebol zo strany dlžníka

záujem predávať členské práva a povinnosti, s ktorými je spojený nájom bytu za kúpnu cenu len 17.360
Eur, keď hodnota bola v tom čase minimálne raz, resp. dvakrát vyššia. Uviedol, že podľa ustálenej
judikatúry súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky iba platný právny úkon
môže byť úspešne napadnutý odporovacou žalobou, nakoľko odporovať možno iba platným právnym
úkonom. Dohoda o prevode členských práv a povinností v zmysle Stanov OSBD Prievidza zo dňa

28.03.2012 a kúpna zmluva zo dňa 28.03.2012, sú v skutočnosti simulované právne úkony, ktorými
mal byť zastretý právny úkon zabezpečením záväzku zabezpečovacím prevodom práva, ktorý nespĺňa
náležitosti § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda sú neplatnými právnymi úkonmi. Uviedol, že
svedok R. potreboval peniaze na zaplatenie svojich dlhov, ktorých bolo viacero, čo vyplynulo z jeho
svedeckej výpovede, svoje členské práva a povinnosti založil odporcovi za účelom získania finančných

prostriedkov na úhradu svojich dlhov. Výšku úveru si mal adekvátne nastaviť. Poskytnutá suma úveru
vo výške 17.360 Eur postačovala na úhradu dlhu voči navrhovateľovi, a teda bolo výslovne a len na
rozhodnutí dlžníka, ako s poskytnutými finančnými prostriedkami naloží. Záverom uviedol, že rozsudok
súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza zo skutkových zistení,
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto je konanie postihnuté vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa nezaoberal okolnosťami a dôvodmi
uzavretia všetkých právnych úkonov, čo predchádzalo ich uzavretiu, a čo nasledovalo po ich uzavretí.
Považoval za potrebné skúmať v konaní vôľu strán a úmysel, ktorý sa sledoval uzavretými právnymi
úkonmi. Skutkový stav nebol zistený náležite. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože
žalovaný v odvolaní namieta otázku odporovateľnosti právneho úkonu, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, a preto jeho odvolanie nemôže nič zmeniť na správnosti napadnutého rozhodnutia.

4. Žalovaný stanovisko k vyjadreniu žalobcu nezaujal.5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Ako správne uvádza žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, obsahom odvolania žalovaného sú námietky
týkajúce sa správnosti záverov o odporovateľnosti právneho úkonu, a to dohody o prevode členských
práv a povinností zo dňa 28.3.2012. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že záver o tom, že uvedená
dohoda je voči žalobcovi právne neúčinná, dovodil súd z rozhodnutia OS TN č. k. 13C/332/2013-118

zo dňa 19.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/255/2015-146 zo
dňa 13.08.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.08.2015. Uvedené právoplatné rozhodnutia sú
záväzné a súd prvej inštancie nebol oprávnený sa od ich záverov odkloniť. Otázku právnej neúčinnosti
dohody preto posúdil správne, keď z uvedených rozhodnutí vychádzal.

7. Odvolacie dôvody žalovaného smerujúce práve proti záverom o neúčinnosti dohody o prevode

členských práv a povinností zo dňa 28.3.2012 neboli vzhľadom na vyššie uvedenú záväznosť rozhodnutí
o tejto otázke uplatnené opodstatnene. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi patrí plná náhrada

trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.