Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114224733.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. U., nar. XX. Y. XXXX, J. P. XXX, XXX
XX J. voda, o vymoženie príslušenstva exekúcie, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z

18. februára 2015, č. k. 54Er/1782/2014-28 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a oprávnenej uložil povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 19,92 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 36 ods. 2 a ods. 3, § 57 ods. 2, § 58 ods.
1, §196, § 199, § 200, § 2013E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení -
Exekučného poriadku), § 21a, § 22 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „vyhláška“) a § 83, §103, § 104, § 251 ods. 4 O.s.p. ( zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), keď zistil, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa sp.
zn. 54Er/1782/2014 je už vedené exekučné konanie na Okresnom súde Trnava sp. zn. 8Er/175/2009.
V prejednávanej veci bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR12979/08 zo dňa 15. januára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 2. februára 2009 a vykonateľnosť dňa 5. februára 2009. Prvostupňový súd dôvodil, že k procesným

následkom podania návrhu na vykonanie exekúcie zaraďujeme aj vznik tzv. prekážky litispedencie.
Dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, vzniká prekážka
litispedencie, alebo tiež prekážka „veci zahájenej“, ktorá zabraňuje tomu, aby na súde prebiehalo iné
exekučné konanie v tej istej veci. Litispedencia predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú
musí súd z úradnej povinnosti kedykoľvek počas celého konania prihliadať. Ak bol návrh na vykonanie
exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, vyššie uvedená skutočnosť bráni tomu, aby oprávnený neskôr

podal nový návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie sp. zn.
54Er/1782/2014 bolo začaté neskôr ako exekučné konanie sp. zn. 8Er/175/2009, pričom účastníci
konania v oboch prípadoch sú totožní a tiež predmetom konania je tá istá pohľadávka, na základe toho
istého exekučného titulu, v danom prípade sa jedná o prekážku veci začatej. Nakoľko v danej veci ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, prvostupňový súd neskôr začaté konanie
vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 54Er/1782/2014 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX

28315/14 zastavil. O povinnosti nahradiť trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 tak, že
uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pretože to bola právetá, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie opätovne, napriek vedomosti o prekážke litispendencie.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 3. decembra 2014 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 21,72 eur, ktoré
pozostávali z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 eur, náhrady hotových

výdavkov vo výške 1,50 eur a 20% suma DPH vo výške 3,32 eur. Súd prvého stupňa priznal tomuto
odmenu vo výške 19,92 eur (za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a 20% sumy DPH), nepriznal
mu však náhradu hotových výdavkov v sume 1,50eur za poštovné, nakoľko súdny exekútor nepredložil
exekučný spis a výšku hotových výdavkov vrátane poštových výdavkov nie je možné preskúmať.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila použitím ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.. Vo svojom podaní uvádza,
že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na
vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd však o návrhu

na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení
exekučného konania. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23. 1. 2013, podľa
ktorého ak exekučný súd bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil,
odňal oprávnenej možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho

exekútora. Uvádza, že rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9CoE/62/2013 zo dňa 3.
januára 2014 bolo už skôr začaté konanie (sp. zn. 8Er/175/2009) právoplatne skončené, to znamená,
že právoplatne skončené konanie nezakladá prekážku litispedencie. Tvrdí, že exekučný poriadok
nevylučujevedenieexekučnéhokonaniavtejistejveci,tedaževexekučnomkonaníneexistujeprekážka
res iudicata.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Vo veci
nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie porušuje
základné právo oprávneného, a to právo na spravodlivé súdne konanie. Namieta, že exekučné konanie
nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Pretože nemá „merito

veci“, o ktorom by sa rozhodovalo a predstavuje len proces, akékoľvek skončenie exekučného konania
preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvého stupňa
svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46
ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v
danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní.

Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 E. p.),
proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 36 ods. 3 E. p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.
s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods.
2 O. s. p.).

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,považujeichzavecne
správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte
nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo
iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým

exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvého stupňa, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 8Er/175/2009 (resp. 9CoE/62/2013 na odvolacom súde, t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi
tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne

rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto
ju zastavil. Táto skutočnosť je preto preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je
exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Zustanovenia§251ods.4O.s.p.,jenutnévyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného

konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať
ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje

osobitnelentzv.prekážkulitispendenciev§36ods.3,pretožetakétolegislatívneriešenieniejevrozpore
s cit. § 251 ods. 4 O. s. p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie O. s. p., teda jeho použitie v
prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 54Er/1782/2014

medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 12979/08 z 15. januára 2009, exekučný súd právoplatne rozhodol, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom ustanovení. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, je nulitný a
ako exekučný titul je neúčinný. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.

2 EP v spojení s § 58 ods. 1 EP zastavil.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorétrpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania

exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej

právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré
však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O. s. p. nie je možné prejednávať znova.

Ak potom súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania bolo
vedené iné exekučné konanie, resp. exekúcia pre ten istý exekučný titul a s tými istými účastníkmi
konania, ktoré konanie v priebehu plynutia času bolo už právoplatne skončené i na odvolacom súde,
rozhodolsprávne,pretožekprekážkezačatejveci(litispendencia)včaseprejednávaniavecipredsúdom
prvého stupňa sa pridružila prekážka právoplatne skončenej veci (res iudicata) v čase prejednávania

veci pred odvolacím súdom.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní prakticky
úspešnej povinnej, resp. i súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili,
resp. zo spisu im žiadne ani nevyplývajú.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.