Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315207167.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: DOMBYT
Čadca, so sídlom U Kyzka 751, Čadca, IČO: 35 658 312, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A,
Čadca, proti žalovaným: 1/ O. L., bytom U. XXXX/X, Y., 2/ C. W., bytom U. XXXX/X, Y., o zaplatenie

956,56 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k. 4C/217/2015-33 zo dňa 16. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd postupom podľa § 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 19 a 20 O.s.p.
zastavil konanie voči žalovanému 1/. Vychádzal z toho, že v návrhu označený O. L., nar. X.X.XXXX

je neexistujúcim subjektom už ku dňu podania návrhu. Z lustrácie registra obyvateľov totiž vyplýva, že
existuje len O. L., nar. XX.XX.XXXX, čo je iný subjekt, než označený neexistujúci žalovaný 1/. Ide teda
o neodstrániteľnú prekážku postupu konania, v dôsledku čoho konanie voči takto označenému subjektu
zastavil.
2.Pri rozhodovaní o trovách konania v dotknutej časti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
označením neexistujúceho subjektu zavinil zastavenie konania. Právo na náhradu trov konania by preto

patrilo žalovanému 1/, avšak neexistujúcemu subjektu trovy nemohli vzniknúť, preto (mu) ich nepriznal.

3.Zároveň okresný súd v rámci napadnutého rozsudku zamietol žalobu voči žalovanej 2/. Zdôraznil,
že je (súd) viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného návrhu, t.j.
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré v posudzovanej veci zodpovedajú hypotéze právnej normy,
že žalobca žiada nájomné. Nadväzne aplikujúc § 685 ods. 1 OZ vymedzil, že podmienkou uplatnenia

nároku na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu je platná nájomná zmluva za
sporné časové obdobie. Z predloženej žaloby však nevyplýva ani to, za ktoré obdobie žalobca žiada
zaplatiť nájomné, pričom žalobca je právne zastúpený, súd preto nemal poučovaciu povinnosť. Navyše
si (žalobca) bol vedomý sporných bodov, vzhľadom na ich oboznámenie na pojednávaní.
4.Podľa súdu prvej inštancie okrem toho, že zmluva o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 bola uzavretá s
neexistujúcim subjektom - O. L., nar. X.X.XXXX - je v nej uvedená aj družka W. C., nar. XX.XX.XXXX.

Nie je však zrejmé, či zmluva o nájme bytu bola menovanou aj podpísaná. Takéto dôkazy žalobca
neprodukoval. Preukázal teda platný nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou 2/.

5.Zhrnúc konštatované súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
nájomného. Neuniesol totiž dôkazné bremeno na preukázanie platného záväzku - platnej nájomnej
zmluvy a nie je ani zrejmé, ktoré časové obdobie je predmetom sporu.6.Následne okresný súd argumentoval, že rozhodujúce skutkové tvrdenia nemožno podriadiť pod
hypotézu právnej normy o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 1 OZ). Žalobca totiž neuviedol faktickú
výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá nie je totožná so zmluvným nárokom na zaplatenie nájomného

a služieb spojených s užívaním bytu. Pre alternatívne posúdenie nároku v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ o
bezdôvodnom obohatení bola splnená len podmienka neplatnosti, resp. neexistencie platnej nájomnej
zmluvy za sporné časové obdobie. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach však nebola konkretizovaná
majetková ujma, bezdôvodné obohatenie, ktoré za sporné časové obdobie žalobcovi vznikla. Pre takéto
alternatívne posúdenie nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca nepreukázal

ani faktický stav užívania bytu žalovanými v spornom časovom období. Pri platnej nájomnej zmluve
totiž nie je právne relevantné, či žalovaní v byte bývajú, alebo nebývajú. Pri alternatívnom posúdení
nároku z titulu bezdôvodného obohatenie však je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že žalovaná
2/ fakticky v byte bývala v spornom časovom období, ktoré žalobca vôbec nekonkretizoval. Ani v tomto
smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
7.O trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods.

1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná 2/, ktorej by preto patrila
plná náhrada trov, ktoré si však neuplatnila, z tohto dôvodu je náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal.

8.Proti tomuto rozsudku žalobca a domáhal sa jeho zmeny v podobe vyhovenia návrhu v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o žalovaného 1/, poukázal na § 79 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého návrh má obsahovať meno,
priezvisko, prípadne aj dátum narodenia účastníka konania. Dátum narodenia je teda identifikátorom
fakultatívnym, navyše na základe výzvy na opravu návrhu žalobca reagoval opravou, s ktorou sa však
okresný súd vôbec nezaoberal.

9.Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval časové obdobie, za ktoré nárok
uplatňuje, odvolateľ poukázal na prílohu návrhu na začatie konania v podobe listiny označenej ako konto
- 3001/4-008, kde je jasne uvedený rok, mesiac a suma, ktorú má nájomca uhradiť, suma ktorá bola
uhradená, konečný dlh a z tohto dôkazu je zrejmé, za aké obdobie si predmetnú sumu uplatňuje.
10.Ďalej žalobca okresnému súdu vytýkal vnútorne si odporujúcu argumentáciu ohľadne preukázania

uzavretia nájomnej zmluvy žalovanou 2/. V konečnom dôsledku však zdôraznil, že prílohou žaloby
bola generálna plná moc udelená žalovanou 2/ JUDr. Bodorovej (splnomocnenkyni), ktorá predmetnú
zmluvu o nájme podpisovala, pričom táto skutočnosť by mala byť podľa odvolateľa súdu známa,
nakoľko je jeho povinnosťou rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Za zmätočné označil žalobca tvrdenie súdu prvej inštancie o splnení si poučovacej povinnosti na

pojednávaní, nakoľko žiadne pojednávanie vytýčené nebolo, ani sa nekonalo. Z tohto dôvodu účastníci
konania nepoznali predbežný právny názor súdu, ani si nemohli byť vedomí sporných bodov a je preto
možné konštatovať, že rozsudok je prekvapivý. Súčasne považoval rozsudok za arbitrárny a v rozpore
s rozhodovacou praxou ostatných senátov Okresného súdu Čadca, ale aj senátu 4C, ktorý niekoľko
rokov rozhodoval v súlade s návrhom na začatie konania žalobcu, nakoľko tento sa musí brániť voči

neplatičom.
11.Záverom odvolateľ nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k otázke bezdôvodného obohatenia,
nakoľko nepodal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.

12.Žalovaná 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil

podľa § 389 písm. b/, c/ CSP a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

14.Odvolacia argumentácia je čiastočne opodstatnená. Hoci nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu/
odvolateľa, že súd je povinný v predložených listinných dôkazoch vyhľadávať/zisťovať aké časové
obdobie je predmetom žaloby, resp. (ani) s tvrdením, že ak v minulosti bolo neúplným žalobám

vyhovené, musím tak tomu byť i v tomto prípade, náležitým je obrana žalobcu spočívajúca v námietke,
že akceptovateľným spôsobom (č.l. 25 spisu) odstránil nesprávnosť v označení dátumu narodenia
žalovaného 1/. Nadväzne je otázka, či zmluvu o nájme bytu uzavrela takto označená fyzická osoba (O.
L., nar. XX.XX.XXXX) otázkou vecného posúdenia (dokazovania), na základe výsledkov ktorého môže(prípadne) viesť k zamietnutiu žaloby (ako to napokon vyplýva aj z „rozboru“ obsiahnutého na č.l. 26
spisu), nie však k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku podmienok konania. Odvolací súd dodáva,
že postup pri posudzovaní náležitosti podania by nemal prekračovať mieru prípustného formalizmu s

ohľadom na význam subjektívneho práva na spravodlivú súdnu ochranu.

15.Pokiaľ ide o žalovanú 2/, sú skutočne protirečivými závery okresného súdu (strana 2, odsek štvrtý
napadnutého rozsudku), keď na jednej strane konštatuje, že z predložených dôkazov nevyplýva, či
žalovaná 2/ zmluvu podpísala, následne však (v ďalšej vete) v rozpore s predošlým/uvedeným uzatvára,

že bol preukázaný platný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou 2/. Vo vzťahu k ustáleniu pasívnej
legitimácie žalovanej 2/ je preto potrebné sformulovať jasné a presvedčivé úvahy/závery (aj/hlavne)
z hľadiska adresáta súdneho rozhodnutia pri náležitom vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu k
danej otázke (ako i v nadväznosti na závery, ku ktorým okresný súd dospeje v zmysle bodu 14 tohto
rozsudku). Žiada sa však v tejto spojitosti zároveň dodať, že generálna plná moc pre JUDr. Bodorovú -
ako nesprávne tvrdí odvolateľ - súčasťou žalobného návrhu nebola/nie je (žalobný návrh neobsahoval

ani len tvrdenia o zastupovaní pri podpise)
16.Obsahu spisu taktiež zodpovedá odvolacia námietka, v zmysle ktorej žiadne pojednávanie vo veci
neprebehlo, nemohlo teda dôjsť k uvedeniu predbežného právneho názoru súdom ani k oboznámeniu
spornýchbodovnapojednávaní,akovodôvodnenírozsudkuargumentoval(vsúvislostisposudzovaním
prekvapivosti svojho rozhodnutia) okresný súd.

17.Súhrn opísaných procesných okolností viedol krajský súd k záveru o nevyhnutnosti zrušenia
napadnutého rozsudku, vrátane závislého výrok o trovách konania.
18.V ďalšom postupe okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v súlade s právnymi úvahami
vyslovenými odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách aktuálneho odvolacieho

konania.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.