Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311222450
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2311222450.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej

veci žalobcu: BERLIN-CHEMIE AG, so sídlom 124 89 Berlín, Glienicker Weg 125, Spolková republika
Nemecko, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BERLIN-
CHEMIE AG - OBCHODNÉ ZASTÚPENIE V SR, IČO : 30 814 006, so sídlom Bratislava, Palisády 29,
zast. advokátom JUDr. Petrom Zelenayom, so sídlom Bratislava, 29.augusta 19, proti žalovanej : I.. I. U.,
M.. X.X.XXXX, Q. Š., Q. XX, zast. advokátom Mgr. Andrejom Maarom, so sídlom Bratislava, Dunajská
31, o vzájomnej žalobe na zaplatenie 2 290,22 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1 647,51 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy

359,29 EUR od 11.07.2011 do zaplatenia a spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 288,22
EUR od 11.08.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu zamieta.

Súd žalovanej priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2011 žiadal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 26.7.2011 je neplatné a súčasne žiadal

zaviazať žalovanú k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.3.2010 uzatvoril
pracovnú zmluvu, ku ktorej dňa 22.3.2011 uzatvorili Dodatok č.1, ktorého obsahom bola dohoda
zmluvných strán o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej podľa ustanovenia § 155 Zákonníka práce. Žalobca
sa v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 zaviazal vynaložiť na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej náklady
vo výške X XXX € a žalovaná sa zaviazala, že u žalobcu zotrvá v pracovnom pomere po dobu dvoch
rokov po skončení skúšobnej doby. Žalovaná školenia na prehĺbenie kvalifikácie absolvovala v dňoch
7.4.2010 až 14.4.2010, čo jej žalobca potvrdil potvrdením, ktoré žalovaná prevzala dňa 14.4.2010.

Zmluvné strany sa pre prípad nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere u žalobcu po dohodnutú dobu
dohodli, že žťalovaná bude povinná žalobcovi uhradiť vyčíslené náklady na prehĺbenie kvalifikácie a to
do troch dní od ich vyčíslenia. Dňa 29.6.2011 doručila žalovaná žalobcovi výpoveď, pričom výpovedná
lehota odporkyne začala plynúť dňa 1.7.2011 a skončila dňa 31.8.2011. Nakoľko dňa 31.8.2011 došlo
k skončeniu pracovného pomeru žalovanej a to pred uplynutím doby, po ktorú sa žalovaná zaviazala
zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu, zaslal žalobca žalovanej listom zo dňa 6.7.2011 vyčíslenie
pomernej časti nákladov vynaložených na prehĺbenie kvalifikácie, čím si uplatnil nárok na ich zaplatenie

a žalovanú na ich zaplatenie vyzval. Žalovaná pomernú časť týchto nákladov v lehote splatnosti
nezaplatila, preto žalobca dňa 8.7.2011 vykonal zrážku zo mzdy žalovanej vo výške XXX,XX €, a
to v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú si zmluvné strany dohodli v zmysle § 20 Zákonníka
práce. Zvyšnú časť mzdy žalobca poukázal na účet žalovanej a to dňa 8.7.2011. Dňa 26.7.2011 doručilažalovaná žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru a to z dôvodu, že žalobca ani po 15
dňoch po splatnosti nevyplatil žalovanej mzdu za mesiac jún 2011, s poukazom na ustanovenia §
69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pretože žalobca vykonal zrážku zo mzdy oprávnene, oznámil

žalovanej, že považuje toto okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby
žalovaná naďalej vykonávala prácu v zmysle pracovnej zmluvy. K oznámeniu, že žalobca trvá na
pokračovaní v práci žalovanej došlo jednak ústne dňa 26.7.2011, bezodkladne po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a jednak písomnou formou. Napriek tomuto oznámeniu žalovaná v práci
nepokračovala. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepokračovala vo výkone práce ani po mimosúdnom

rokovaní konanom dňa 22.8.2011 a nakoľko dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, tak
ako boli skutkovo vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.7.2011 neboli dané,
žalobca sa obrátil na súd a podal predmetný návrh na začatie súdneho konania.
2. Dňa 18.10.2011 doručila žalovaná tunajšiemu súdu vzájomný návrh podľa § 97 O.s.p., ktorým
vzájomným návrhom si žalovaná uplatnila nárok na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac jún a júl
2011 a nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaná v podanom vzájomnom

návrhu uviedla, že pracovný pomer so žalobcom bol uzavretý na dobu určitú, a to do 21.3.2011,
ktorá bola uzatvorením Dohody o zmene pracovnej zmluvy dňa 11.3.2011 predĺžená do 21.3.2012.
Poskytnutím prehĺbenia kvalifikácie zo strany žalobcu sa žalovaná zaviazala zotrvať v pracovnom
pomere po dobu dvoch rokov, pričom táto dvojročná lehota začala plynúť uplynutím skúšobnej doby,
t.j. od 22.6.2010, a teda žalovaná mala zotrvať v pracovnom pomere do 22.6.2012. Žalovaná doručila

dňa 29.6.2011 žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, na základe čoho si žalobca u nej uplatnil
nárok na náhradu pomernej časti nákladov na školenie a to vo výške 40,49 % zo sumy 3 983 €, t.j.
X XXX,XX €.. Nakoľko žalovaná požadovanú sumu žalobcovi neuhradila, žalobca vyplatil žalovanej vo
výplatnom období výplatu za mesiac jún 2011 len vo výške 311,61 € ( namiesto XXX,XX €. ). Mzda
v plnej výške mala byť žalovanej vyplatená najneskôr do 10 - teho dňa kalendárneho mesiaca po

mesiaci, za ktorý sa platí. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo žalovaná dňa 26.7.2011 doručila žalobcovi
okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaná uviedla, že aj za mesiac júl jej bol vyplatená mzda
len vo výška XXX,XX € ( namiesto XXX,XX € ). Žalovaná vo svojom vzájomnom návrhu uviedla,
že vzhľadom k tomu, že pracovná zmluva bola v zmysle jej zmeny uzatvorená na dobu určitú, t.j.
do dňa 21.3.2011, záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu, po poskytnutí školenia, po dobu

dvoch rokov od uplynutia skúšobnej lehoty, t.j. do 22.6.2012, predstavuje nemožnú podmienku, ktorej
splnenie ja vylúčené. Žalovaná bola zaviazaná zotrvať v pracovnom pomere po dobu presahujúcu
dobu trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené, považuje žalovaná uvedené ustanovenie
Dohody za neplatné, pričom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť
absolútnu, ktorú nemožno konvalidovať ani dodatočným predĺžením doby trvania pracovného pomeru. K

vzniku nároku na zrážku zo mzdy žalovaná uvádza, že tento vznikne najneskôr vznikom pohľadávky, t.j.
ukončením pracovného pomeru. Vykonaním zrážky v čase keď ešte pracovný pomer nebol ukončený,
navrhovateľ vykonal zrážku neoprávnene, neplatným spôsobom a bez právneho titulu, čím porušil
povinnosť vyplatiť odporkyni mzdu. Zrážky zo mzdy v zmysle ustanovenia § 20 Zákonníka práce
možno vykonať len v čase ak pracovný pomer trvá, preto aj dohoda o zrážkach obsahuje svoj dôvod

neplatnosti, ktorým je nemožnosť plnenia, nakoľko dohodu nemožno plniť počas trvania pracovného
pomeru, pretože pohľadávky na úhradu školného vznikne až skončením pracovného pomeru a zrážkam
po skončení pracovného pomeru bráni zákon. Záverom svojho podania žalovaná uviedla, že v prípade
aj keby žalobca mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na poskytnuté školenie, nárok si uplatnil v
nesprávnejvýške.Zamestnávateľtotižmôžežiadaťúhraduvynaloženýchnákladovvovýške3zcelkovej

vynaloženej sumy. V danom prípade je to 3 zo sumy X XXX €. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si mal
voči žalovanej uplatniť nárok na náhradu vo výške X XXX,XX €. ( 40,49 % z 3 celkovej sumy vo výške
X XXX €., A..T.. X XXX,XX € ). Žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné,
nakoľko žalobca bez právneho dôvodu, jej nevyplatil časť mzdy za mesiac jún, a to vo výške XXX,XX
€, ktorú časť neoprávnene zadržal titulom nároku na zrážku zo mzdy. Žalovaná si vzájomným návrhom

uplatňuje nárok na vyplatenie zadržanej časti mzdy za mesiac jún 2011 spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne od 11.8.2011 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo
výške X XXX,XX €. ( X ×. XXX,XX €. ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.8.2011
do zaplatenia a napokon aj náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Trnave, ako súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí č.k. XXCoPr X/XXXX - XXX
zo dňa 11.04.2016 rozhodol tak, že žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti okamžitého pracovného
pomeru zamietol. Predmetom konania tak zostal vzájomný nárok uplatnený v konaní žalovanou.4. Súd druhej inštancie taktiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca vykonal neoprávnene zrážku
zo mzdy za mesiac jún 2011 vo výške XXX,XX EUR. žalovanej zároveň uložil, že svoj nárok v časti

neoprávnených zrážok zo mzdy za mesiac júl musí špecifikovať a konkretizovať, pričom súd musí o tejto
otázke vykonať dokazovanie

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

5. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo
kvznikupracovno-právnehopomeruatonazákladepracovnejzmluvyzodňa23.2.2010. Súdvychádzal

z tejto právnej skutočnosti, ktorá okrem iného nebola medzi stranami spornou.

6. Súd po zohľadnení rozhodnutia a záverov ku ktorým dospel súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí
konštatuje, že časť uplatnená vzájomnou žalobou žalovanej vo výške XXX,XX EUR je potrebné
žalovanej priznať z dôvodu, že žalobca nebol oprávnený vykonať zrážky zo mzdy žalovanej za mesiac

jún 2011.

7. Čo sa týka nároku žalovanej na vyplatenie rozdielu medzi mzdou na ktorú jej vznikol, podľa jej tvrdenie
a výpočtov nárok za mesiac júl 2011 vo výške XXX,XX a skutočne vyplatenou časťou tejto mzdy vo
výške XXX,XX EUR poukazuje súd na názor súdu druhej inštancie, podľa ktorého bola žalovaná povinná

bližšie konkretizovať uplatnený nárok. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku predložila iba svoj vlastný výpočet mzdy na ktorú mala nárok a uviedla,
že rozdiel bol spôsobený nepreplatením dovolenky prípadne jej neoprávneným krátením zo strany
žalobcu. Na preukázanie nároku taktiež navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Súd dáva
v tejto súvislosti do pozornosti žalovanej, že dôkazné bremeno v prípade preukázania oprávnenosti

jej nároku zaťažuje v prvom rade ju, takže je povinná predložiť, resp. označiť dôkazy preukazujúce
jej tvrdenia. Určitý návod, akým smerom mala žalovaná smerovať svoje dokazovanie obsahuje aj
odôvodnenie rozhodnutia súdu druhej inštancie zo dňa 11.04.2016 na strane 20. Žalovaná však v tejto
oblasti zostala pasívnou a žiadne dôkazné prostriedky neprodukovala. Podľa názoru súdu nie je pre
objektívnosť dokazovania postačujúce, žalovaná iba poukazuje na skutočnosť, že výpočet mzdy za

mesiac júl 2011 nie je v tej, ktorej časti správny. Správnosť svojich tvrdení bola žalovaná povinná podložiť
aj dôkaznými prostriedkami. Žalovaná v záverečnom návrhu uviedla, že vo veci žiada ustanoviť znalca
za účelom posúdenia jej nárok na mzdu za mesiac júl 2011. V tejto súvislosti súd poukazuje na novú
koncepciu znaleckého dokazovania zavedenú Civilným sporovým poriadkom, podľa ktorej je dôkazným
prostriedkom po splnení určitých podmienok aj súkromnoznalecký posudok. Žalovaná pritom neuviedla

žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili aby pri dokazovaní postupovala týmto spôsobom. Z uvedených
dôvodov preto súd vzájomnú žalobu v časti XXX,XX EUR zamietol.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vetysanezahŕňamzdazaneaktívnučasťpracovnejpohotovostinapracovisku(§96ods.3)adoobdobia

odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Na základe vyššie citovaných ustanovení mal súd za preukázané aj s prihliadnutím na rozhodnutie
súdu druhej inštancie, že na strane žalovanej vznikol nesporne nárok na náhradu mzdy v sume jejpriemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Na poslednom pojednávaní
vo veci došlo medzi stranami sporu k zjednoteniu stanovísk, že výšku náhrady mzdy je potrebné
vypočítavať za rozhodujúce obdobie, ktorým je v tomto prípade obdobie mesiacov apríl 2011 až jún 2011.

Podľa potvrdenie o výške príjmu, ktorý nebol žalovanou rozporovaný bola jej priemerná čistá mesačná
mzda v tomto rozhodujúcom období XXX,XX EUR. Na základe toho dospel súd k záveru, že nárok
uplatnený žalovanou z titulu náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce je vo výške X XXX,XX
EUR oprávnený.

Podľa§155ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľmôžesozamestnancomuzatvoriťdohodu,ktorousa
zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna,
náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po
skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené
so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa
musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b) študijný odbor a označenie školy,

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak

nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa
odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto
prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

9. Na základe vyššie cit. ustanovení došlo medzi stranami sporu dňa 22.3.2011 k uzavretiu Dodatku č.
1 k pracovnej zmluve, ktorá obsahovala dohodu zmluvných strán o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej.
V uvedenej dohode sa žalobca zaviazal, že z dôvodu prehlbovania kvalifikácie žalovanej vynaloží
náklady vo výške X XXX,- € , pričom žalovaná ako zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom

pomere u žalobcu po dobu 2 rokov po skončení skúšobnej doby. Na základe dohody o prehlbovaní
kvalifikácie sa žalovaná zúčastnila školení a to v dňoch 7.4. 2010 až 14.4.2010, o čom jej bolo vystavené
potvrdenie. Uvedená dohoda o prehlbovaní kvalifikácie taktiež obsahovala záväzok žalovanej pre
prípad nedodržania dohodnutej dĺžky trvania pracovného pomeru, pričom z tohto záväzku vyplývalo, že
žalovaná je povinná uhradiť náklady na prehĺbenie kvalifikácie, ktoré vynaložil žalobca do 3 dní od ich

vyčíslenia. Na základe tejto dohody si žalobca kompenzačnou námietkou voči nároku žalovanej uplatnil
nároky z titulu nákladov spojených so zvyšovaním kvalifikácie žalovanej vo výške X XXX,XX EUR.

10. V danom prípade súd zaujal súd názor, že v prípade žalovanej nedošlo v dôsledku absolvovania
interných školení k prehĺbeniu a už vôbec nie k zvýšeniu jej kvalifikácie. Žalobca v konaní, ani po

námietkach zo strany žalovanej nepreukázal k akej kvalitatívnej zmene v kvalifikácii žalovanej malo
dôjsť po absolvovaní interných školení. V danom prípade podľa názoru súdu nie je možné zamieňať
pojmy zaškoľovanie zamestnanca a prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca. O zaškoľovanie pôjde v
prípadoch kedy sa zamestnanec oboznamuje u zamestnávateľa s jeho systémom organizácie práce,
s jeho postupmi, s výrobkami a produktmi zamestnávateľa a jeho predajnými technikami. Získanie

poznatkov v týchto oblastiach však nemá za následok nadobúdanie nových poznatkov a obnovovanie
poznatkov v rámci horizontálnej úrovne kvalifikácie zamestnanca. V danom prípade teda nie je možné
hovoriť o vzdelávaní, ktoré je základným predpokladom prehlbovania kvalifikácie. Naopak pri procese
prehlbovania kvalifikácie zamestnanca musí dochádzať ku kvalitatívnej zmene v rámci horizontálnej
štruktúry poznatkov vzdelávanej osoby. Ide teda o rozširovanie už nadobudnutých poznatkov v rámci

toho istého kvalifikačného stupňa. V prejednávanom prípade však podľa názoru súdu nie je možné pod
vzdelávaním chápať interné školenia vykonávané inými zamestnancami zamestnávateľa.11. Taktiež je podľa názoru súdu potrebné poukázať aj na to, že vzdelávacia činnosť, ktorej výsledkom
má byť prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca musí byť vykonávaná vzdelávacími inštitúciami, prípadne
osobami oprávnenými takúto činnosť vykonávať. Je nesporné, že žalobca sám nemá spôsobilosť na

vykonávanie vzdelávacej činnosti a v konaní nepreukázal, žeby niektorý z jeho zamestnancov, ktorý
mali zaškoľovať žalovanú takouto spôsobilosťou disponoval. Z uvedených dôvodov teda súd zaujal
stanovisko, že aj keby žalobca vynaložil ním tvrdené náklady ich výsledkom nemohlo byť prehĺbenie
kvalifikácie žalovanej.

12. Žalobcom tvrdený nárok na úhradu pomernej časti nákladov, ktoré mali byť žalobcom vynaložené
na zvyšovanie kvalifikácie žalovanej žalobca formuloval ako kompenzačnú námietku. Kompenzačnú
námietku vzniesol aj v sume XXX,XX EUR z titulu pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla ako
nezúčtovaný zostatok z poskytnutej zálohy na hotové výdavky vo výške XXX,- EUR.

13. V danom prípade súd jednoznačne konštatuje, že akákoľvek kompenzácia je v oblasti pracovného

práva jednoznačne neprípustná. V tejto súvislosti súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť
súdov. Najmä na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 103/2008 kde sa jednoznačne
konštatuje že: „Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím
doby, na ktorú boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne
neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinnosti je v

Zákonníku práce uvedený taxatívne. Znamená to, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom,
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú.“ Keďže zákonník práce ani v aktuálnom
znení nepozná inštitút kompenzácie je súd toho názoru, že nemohlo dôjsť ani k zániku nároku žalovanej
z titulu kompenzácie voči žalobcom tvrdeným nákladom na prehĺbenie jej kvalifikácie. Z uvedeného
dôvodu teda súd ani po preukázaní oprávnenosti žalobcom tvrdených nákladov nemohol vychádzať z

toho, že ich bolo možné započítať voči nároku žalovanej. Žalobca si preto bude musieť uplatniť ním
tvrdené nároky samostatnou žalobou.

14. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri priznaní plnej
náhrady trov konania vychádzal súd z toho, že žalovaná mala plný úspech v časti určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a rovnako a v podstatnej časti nároku uplatneného
vzájomnou žalobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.