Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204576
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712204576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. K., J.. X. X. XXXX,
G. W.. X. S. Č.. XXX/X, S., zast. advokátkou Mgr. Máriou Milkovou, Moyzesova ul. č. 4/A, Pezinok,
proti žalovanému: V. J., J.. XX. X. XXXX, G. O.Ž. W.. Č.. XX, O., o uloženie povinnosti zdržať sa
obťažovania hlukom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 29. marca
2017 č.k. 8C/52/2012- 199, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania
žalobkyne v jej rodinnom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa v S. a zapísanom na X. Č.. XXXX
hlukom spôsobeným prevádzkou pohostinského zariadenia umiestneného v budove vo vlastníctve
žalovaného súp. Č.. XXX zapísanej na X. Č.. XXXX postavenej na parc. č. XXXX a to v každom
kalendárnom dni v čase od 22.00 hod. do 6.00 hod. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že pozemok vo vlastníctve žalobkyne susedí s
pozemkom žalovaného. Žalovaný ako živnostník prevádzkuje pohostinstvo, ktorého súčasťou je aj letná
terasa vo dvore budovy súp. Č.. XXX, t. j. na parcele Č.. XXXX. Primátor mesta Modra dňa 21.8.2008
povolil žalovanému prevádzkovať predmetné pohostinstvo s tým, že prevádzkový čas bude od 7.30
hod. do 23.00 hod. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju obťažuje hlukom vychádzajúcim z predmetného

pohostinstva a to nad mieru primeranú pomerom, keďže pohostinstvo má toalety na dvore a návštevníci
sa na dvore zdržiavajú celoročne aj po 22.00 hod. Súd prvej inštancie vo veci vypočul svedkov, z ktorých
svedkyňa L. G. a svedok S. G. vypovedali v súlade s tvrdeniami žalobkyne (zákazníci žalovaného sú
hluční, sedia v záhrade, vonku spievajú, vykrikujú, sú v podnapitom stave, hluk je až do zatvorenia
pohostinstva), zatiaľ čo svedkovia K. G., X. X. a M. V. vypovedali v podstate v tom zmysle, že k rušeniu
susedov hlukom vychádzajúcim z pohostinstva žalovaného po 22.00 hod. nedochádza a ak aj sem -
tam áno, ide o hluk ľudí odchádzajúcich z pohostinstva domov a nejedná sa teda o hluk vychádzajúci

z terasy pohostinstva.

3. ORPZ v S. riešilo viaceré sťažnosti na hluk v predmetnom pohostinstve žalovaného. Hlásenia zo
dňa 17.6.2013 prijaté o 23.00 hod., zo dňa 20.7.2013 prijaté o 23.30 hod., zo dňa 16.8.2013 prijaté o23.30 hod., zo dňa 4.7.2013 prijaté o 22.45 hod. a zo dňa 21.8.2013 prijaté o 22.39 hod. boli preverené
hliadkou ORPZ v S., pričom rušenie nočného kľudu nebolo ani v jednom prípade potvrdené. Na druhej
strane pri preverovaní hlásenia z 27.6.2013 prijatého o 23.00 hod., hlásenia z 22.6.2013 prijatého o

22.30 hod. a hlásenia z 30.6.2012 prijatého o 00.20 hod. hliadka ORPZ zistila rušenie nočného kľudu, v
prvom prípade bola žalovanému uložená poriadková pokuta a v druhom a treťom prípade bolo rušenie
nočného kľudu vybavené napomenutím žalovaného.

4. Niekoľkokrát sa na hluk z pohostinstva žalovaného sťažoval na Mestskej polícii Modra G. (12.10.2013,

15.11.2013, 29.3.2014). Hliadka mestskej polície dňa 12.10.2013 (oznámenia o 23.32 hod. a o 23.45
hod.) zistila, že v predmetnom pohostinstve sa koná oslava narodenín a hliadka žalovanému uložila
poriadkovú pokutu 10 eur za rušenie nočného kľudu. Dňa 15.11.2013 hliadka síce nezistila rušenie
nočného kľudu, ale z úradného záznamu hliadky vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že pred jej
príchodom mohlo dôjsť k rušeniu nočného kľudu. Dňa 29.3.2014 hliadka mestskej polície zistila, že
nedošlo k rušeniu nočného kľudu, ale žalovaný nedodržal prevádzkovú dobu a pohostinstvo zavrel

na výzvu hliadky okolo 00.30 hod. V dňoch 1.2.2013, 23.5.2014 a 2.8.2014 hliadka mestskej polície
nezistila rušenie nočného kľudu, žalovaný bol však upozornený na dodržiavanie prevádzkovej doby.
Dňa 6.1.2015 o 02.00 hod. hliadka mestskej polície žalovanému uložila napomenutie. Dňa 8.8.2014 a
13.8.2014 hliadka rušenie nočného kľudu nezistila.

5. Súd prvej inštancie poveril organizáciu M. &. L. M., N.. N..V..Q.. odmeraním hluku z predmetného
pohostinstva. V protokole z merania hluku sa uvádza, že toto meranie bolo vykonané dňa 28.5.2016,
ale nebolo možné ho vyhodnotiť vzhľadom na vysokú hladinu hluku pozadia. Meraním hluku vykonaným
dňa 9.9.2016 pred oknom obytnej miestnosti rodinného domu žalobkyne v čase od 22.00 hod. do 23.17
hod. bolo zistené, že prevádzkou predmetného pohostinstva bola prekročená prípustná hodnota hluku

o 0,6 dB.

6. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd sa v rámci právneho posúdenia zaoberal pojmom
„miera primeraná pomerom". Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom."

Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte
prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom
v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré v tom - ktorom prípade
nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Súd má za to, že pokiaľ by sa uvedená hranica
mala určovať len podľa pomerov, pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré

sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127
ods. 1 Obč. zák. v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných osôb na danom mieste je z hľadiska
tohto ustanovenia závadné. Z uvedeného vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe na ochranu podľa
uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s
prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom

(ktoré by mali byť).“ Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých
vyplynulo, že žalovaný opakovane a sústavne obťažuje žalobkyňu hlukom spôsobeným prevádzkou
pohostinstva a tým jej bráni , aby mohla riadne a plnohodnotne užívať svoju nehnuteľnosť - rodinný
dom vo večerných hodinách od 22.00 hod. do 6.00 hod. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na to, že je síce pravda, že v neskorých nočných hodinách, keď je všade ticho, počuť intenzívnejšie

okolité hluky a preto žalovaný by mal byť pri prevádzkovaní pohostinstva opatrnejší a dôslednejší pri
dodržiavaní prevádzkových otváracích hodín. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal

nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že okrem rodinných príslušníkov žalobkyne doteraz nikoho
žiadny hluk z predmetného pohostinstva nerušil. Poukázal ďalej na to, že spolu v 18 prípadoch polícia

nezistila rušenie nočného kľudu. Pokiaľ ide o dodržiavanie prevádzkových hodín žalobca v odvolaní
namietol, že mesto S. nemá určené prevádzkové hodiny zariadení a je na vlastníkovi, ako si ich upraví.
Vlastník každého zariadenia tak môže mať otvorené aj nepretržite 24 hodín. VZN č. 4/2003, na ktoré
poukazovala žalobkyňa, bolo platné iba do 20.2.2011. V prípadoch, v ktorých polícia konštatovalaporušenie nočného kľudu, nemala na to žiadny dôkaz, pretože neuskutočnila žiadne meranie hluku. Je
pravda, že pri meraní hluku dňa 9.9.2016 bolo zistené prekročenie hladiny hluku o 0,6 dB, čo je však
úplne zanedbateľná hodnota. Ak by sa meranie neuskutočnilo vonku, ale za zavretým oknom domu

žalobkyne, nebola by nameraná zvýšená hladina hluku. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že predmetné
pohostinstvo funguje nepretržite od roku 1974, teda dávno pred tým, ako žalobkyňa kúpila svoj rodinný
dom. Na jej dome neboli pôvodne okná do dvora, tie tam umiestnila až ona v rámci prestavby domu.
Žalobkyňa podala predmetnú žalobu na súd prvej inštancie v roku 2012, ale za obdobie do podania
žaloby nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by došlo k rušeniu hlukom z pohostinstva. Za 5 rokov od

podania žaloby polícia zaznamenala iba 3 krát rušenie nočného kľudu.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti s
prevádzkovaním pohostinstva sú spojené určité problémy pre vlastníkov susedných nehnuteľností, z
ktorých však nie všetky možno vyhodnotiť tak, že by tu išlo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom

(viďust.§127ods.1Obč.zák.).Idenapr.ozvýšenýpohybosôb-návštevníkovpohostinstvavdennýcha
večerných hodinách, prípadne zvýšený hluk v denných hodinách a v malej miere aj v nočných hodinách.
Odvolací súd je však toho názoru, že v každom prípade treba trvať na tom, že vlastníci nehnuteľností
susediacich s pohostinstvom nesmú byť obťažovaní nadmerným hlukom v nočných hodinách, teda v
čase od 22.00 hod. do 6.00 hod. (viď § 13n ods. 2 druhá veta zák. č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia

ľudí). V týchto nočných hodinách by miera hluku primeraná pomerom spôsobovaná prevádzkovaním
pohostinstva mala predstavovať len veľmi malé zvýšenie hluku v porovnaní s inými lokalitami, kde sa
pohostinstvo, prípadne iný zdroj hluku nenachádza. Inými slovami, vzhľadom na to, že každý má právo
v nočných hodinách odpočívať a nebyť rušený hlukom, v prípade hluku pochádzajúceho z pohostinstva,
môže byť miera hluku primeraná pomerom iba o málo vyššia, než je to v nočných hodinách (v čase

nočného kľudu) obvyklé.

13. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že hluk z pohostinstva
žalovanéhopresahujemieruprimeranúpomeromvtakomzmysle,akojetouvedenévpredchádzajúcom
odseku. Hliadka privolanej polície niekoľkokrát žalovanému uložil pokutu, resp. napomenutie za rušenie

nočného kľudu, ktoré sa napokon zistilo aj meraním a v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (ods. 14. až 24.). Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že
polícia nedisponovala žiadnym dôkazom o rušení nočného kľudu, pretože neuskutočnila žiadne meranie
hluku. Je nereálne domnievať sa, že polícia by pri každom jednom prešetrovaní sťažnosti na hluk mala
vykonať odborné meranie hladiny hluku; na takúto činnosť napokon polícia ani nie je uspôsobená a

nemá na to prístrojové vybavenie. Ak polícia žalovanému uložila vo viacerých prípadoch pokutu, resp.
napomenutie, súd z takéhoto rozhodnutia polície (ktoré navyše žalovaný ani nespochybnil a príslušnú
pokutu zaplatil) musí vychádzať. Je právne bezvýznamné, kedy bolo predmetné pohostinstvo otvorené,
resp. že bolo v prevádzke už v čase, keď žalovaná ešte nebola vlastníčkou rodinného domu s ním
susediaceho. Rovnako je právne bezvýznamné, že žalovaná v rámci prestavby predmetného domu

umiestnila okná do dvora. V konaní totiž nebolo spochybnené, že by žalobkyňa pri prestavbe domu
postupovala v rozpore so stavebným povolením. Okrem toho, je to žalobca, ktorý sa ako vlastník
pohostinstva musí prispôsobiť vlastníkom susedných nehnuteľností pokiaľ ide o vplyv prevádzky tohto
pohostinstva na susedov. Nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne, že umiestnila okná domu do
dvora susediaceho s pohostinstvom žalovaného. Žalovaný je povinný túto skutočnosť zohľadniť pri

prevádzkovaní svojho pohostinstva. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že neexistuje žiadne všeobecne
záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo prevádzkovú dobu pohostinských zariadení a preto každý
vlastník môže mať prevádzku otvorenú aj nepretržite 24 hodín. K tomu treba uviesť, že neexistencia
všeobecne záväzného nariadenia, ktoré by obmedzovalo prevádzkovú dobu, predsa neznamená, žeby každý vlastník pohostinstva mohol obťažovať iných nadmerným hlukom po celú noc, teda i v čase
nočného kľudu (22.00 hod. - 6.00 hod.).

14. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).