Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311216905
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4311216905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v sporovej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/Jana D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R., K.. N. XX, X/Marián D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., K.. N. XX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 31, IČO: 36 868 221, o zaplatenie
4.523,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
14C/116/2012-390 zo dňa 5. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o nároku
žalovaných na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 4.523,33 eura s príslušenstvom. Žalovaným priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. O nároku na náhradu trov konania Spotrebiteľského združenia
OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9 a Združenia na ochranu občana HOOS, so sídlom prešov, Nám.

Legionárov 5 rozhodol tak, že nemajú nárok na náhradu trov. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 497 ods. 1, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1,2 § 52 ods.
1-3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, § 2 písm. a) b) § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch , § 100 ods. 1, § 101, §110 ods. 1, § 558, § 34, § 37 ods. 1, §39 Obč. zákonníka
a zistenýmskutkovýmstavom nazákladečohoposúdiluplatnenéprávožalobcunazaplateniežalovanej
sumy za premlčané, po vznesení premlčacej námietky žalovanými a preto žalobu zamietol.
1.2 V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2011 a

spresnenoudňa14.02.2012 vočižalovanýmdomáhalzaplateniasumy4.523,33euraspríslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil postupca( VÚB a.s)
na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom sporu. Postupca - Všeobecná úverová banka a žalovaní
uzatvorili dňa 17. 12. 2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich
dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy banka poskytla žalovanej v 1. rade ako dlžníčke a žalovanému

v 2. rade ( manželovi) ako spoludlžníkovi úver vo výške 4.979,09 eur ( 150.000,-Sk) , ktorý sa
zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 126,17 eura, s konečnou splatnosťou úveru dňa 17.12.2009.
Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenia úveru,
podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodnýchpodmienkach.Žalovaníúverriadnenesplácali,zaplatililen17splátokazvyšokúveruzostalneuhradený,
preto banka vypovedala dňa 25.09.2006 zmluvu o úvere a vyzvala žalovaných na úhradu dlžnej sumy,
ktorá sa stala splatná 30.10.2006.

1.3 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.4.2007 banka postúpila na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným , ktorá ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.523,33 eura a pozostávala z istiny
3.988,02 eura, riadneho úroku 375,39 eura, úroku z omeškania 3,38 eura a ostatného príslušenstva a
poplatkov 156,54 eura v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu.
1.4 Žalobca podaním zo dňa 29. 06. 2012 doplnil svoju právnu argumentáciu v žalobe predložením

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.11.2010, reagujúc na vznesenú
námietku premlčania vedľajším účastníkom. Poukázal na to, že žalovaná v 1. rade uznala svoj záväzok
čo do dôvodu a výšky, čo má za následok prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby podľa § 101 ods. 1 OZ a preto námietka o premlčaní je
nedôvodná.
1.5Žalovanípodanímzodňa20.02.2013 namietliaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuavznieslinámietku

premlčania a poukázali na potrebu skúmania zmluvných podmienok, nakoľko boli tieto podľa nich
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
1.6 Súd vo veci rozhodol rozsudkom( v poradí prvým) dňa 28. 05.2013 č.k. 14C/116/2012-157 tak,
že žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre

uznesením zo dňa 31. marca 2014 č.k. 7Co/82/2014-284 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastal názor, že v danej veci bolo potrebné zaoberať sa
otázkou uznania premlčaného práva žalovanou v 1. rade z hľadiska účinkov spojovaných s § 110
ods. 1 OZ , ktoré nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo, na rozdiel od
uznania dlhu podľa § 558 OZ , pri ktorom sa vyžaduje vedomosť dlžníka o uznaní premlčaného dlhu.

A až v prípade, ak Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti, potom uznanie práva žalovanou v 1. rade v predmetnej dohode má tie účinky,
že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný žalovanou v 1. rade
bol premlčaný. Odvolací súd poukázal na základný rozdiel medzi § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka.

1.7 Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) a žalobu
opätovne zamietol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 17. 12. 2004 uzatvoril právny
predchodca žalobcu ( VUB a.s. ) so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako
spoludlžníkom Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg. č. 011714801151204. Výška úveru bola dohodnutá
na 4.523,33 eura ( 150.000 Sk), lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby pevná, pričom

dátum prvej anuitnej splátky bol dohodnutý na 17. 01. 2005 a dátum poslednej anuitnej splátky na 17. 12.
2009. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie
spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Dátum výpovede
bol ku dňu 25. 09. 2006 a dátum splatnosti 30. 10. 2006, pričom počet dní po lehote splatnosti bol
180 dní. Žalovaní neplnili podmienky zmluvy, úver nesplácali riadne a včas, preto banka vyhlásila dňa

25.9.2006 mimoriadnu splatnosť úveru , ktorý sa stal splatný dňa 30.10.2006 v celej zostávajúcej časti
neuhradeného úveru.
1.8 Dňa 12.04.2007 Zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu ( VÚB) postúpil
na žalobcu pohľadávku vo výške 4.523,33 eura pozostávajúcu z istiny 3.988,02 eura, riadneho úroku
375,39 eura, úroku z omeškania 3,38 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 156,54 eura.

Žalobca listom zo dňa 3.10.2011 označeným ako pokus o zmier oznámil žalovanej v 1. rade, že
dňa 25. 09. 2006 bola pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s. vyhlásená mimoriadna
splatnosť poskytnutého úveru , ktorá skutočnosť Vám bola oznámená. Dlžná suma je spolu 7.021,25
eura( 211.522,18 Sk) a vyzval žalovanú v 1. rade na dodatočné plnenie do 10. 10. 2011 . Žalovaného
v 2. rade listom zo dňa 06. 07. 2009 vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako

splnomocnená žalobcom na právne úkony vymáhania pohľadávky , na zaplatenie dlžnej sumy 2.128,
81 eura ( 64.132,53 Sk) najneskôr do 13. 07. 2009.
1.9 Dňa 02. 11. 2010 v Nitre uzatvoril žalobca so žalovanou v 1. rade Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku číslo spisu 599014. Text vyplnený v dohode bol v predtlačenej forme a
to tak, že ako dlžník bola uvedená žalovaná v 1. rade. V bode 2 “ Uznanie dlhu“ bolo uvedené, že

osoby uvedené v bode 1.2 ( dlžník Q. D.), alebo 1.3 ( nie je uvedený nikto) tejto dohody uznávajú
čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom: Všeobecná úverová banka, a.s., číslo zmluvy/číslo zákazníka: XXXXXXXX1
(bez uvedenia dňa jej uzavretia). Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 3.988,02 eur, príslušenstvapohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V bode 3 „ Forma
splatenia záväzku“, nie je vyplnené nič a v texte predtlače konkrétne v bode 3.1 posledná veta bolo
uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch.
1.10 Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými založený zmluvou zo dňa 17.12.2004 ako spotrebiteľský aj keď zmluva bola
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, teda išlo o tzv. absolútny obchod bez ohľadu na povahu
účastníkov tohto vzťahu, avšak rovnako tak išlo o spotrebiteľskú zmluvu, a preto bolo potrebné

predmetný zmluvný vzťah podrobiť súdnej kontrole v zmysle spotrebiteľských právnych predpisov.
Uvedené nepochybne vyplynulo z § 879j Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanoveniami
zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, a teda aj zmluvný vzťah
uzatvorenými medzi stranami sporu bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenia,
upravujúce spotrebiteľské vzťahy, bolo tiež treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzovali na spotrebiteľskú zmluvu o úvere , a teda aj na právny úkon Dohoda o splátkovom kalendári

a uznaní záväzku. Naviac, bolo nesporné, že nielen zmluva, ale aj Dohoda spĺňajú charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, resp. dohody, alebo ich zmeny
pred ich uzavretím, a preto podliehali súdnej kontrole.
1.11 Vzhľadom na to, že v konaní bola zo strany žalovaných vznesená námietka premlčania, súd sa

prioritne zaoberal touto otázkou a skúmal, či si žalobca uplatnil svoje právo na súde včas. Premlčanie
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o flexipôžičke súd posúdil podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní. Bolo potrebné vychádzať z toho, že v zmysle § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka je potrebné použiť na spotrebiteľské vzťahy právne normy pre spotrebiteľa priaznivejšie, čo
v danom prípade bola nepochybne premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka.

1.12 Rovnako súd aplikoval uvedené ustanovenia aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzovali
na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Pri uzatváraní
Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade dňa 02. 11. 2010,
došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej
starostlivosti. Prehlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch, považoval

súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaná v 1. rade vedela o premlčaní
dlhu, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uznať aj
premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je
premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Dokonca žalovaná v 1. rade poprela, že by takúto
dohodu podpísala a rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade sa mala možnosť s

touto dohodou oboznámiť v pohodlí domova, nakoľko ako vyplýva z dohody bola uzatvorená v Nitre a
vypísaná technickými prostriedkami, čo spochybňuje obranu žalobcu. Uznanie dlhu žalovanou v 1. rade
v dohode zo dňa 02. 11. 2010 posúdil ako právne neúčinné. Z predmetnej dohody vyplýva, že vedomosť
o premlčaní a jeho následkoch bola zakomponovaná v bode 3 tejto dohody, označenom ako forma
splatenia záväzku, pričom tento ani predmetom dohody vôbec nebol, teda žalovaná v 1. rade sa nemala

dôvod oboznamovať s týmto bodom a jeho znením a zistiť, že v rámci neho je zakomponovaná aj jej
vedomosť o premlčaní dlhu. Naviac, takéto zakomponovanie sa javilo zavádzajúce, pretože vedomosť o
premlčaní dlhu mala právny výzvam pre uznanie záväzku a ten bol upravený v bode 2 dohody. Žalovaná
v 1. rade nemala vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahovala aj uznanie dlhu, ktorý v čase
uznania už bol premlčaný, a preto toto uznanie nevyvolalo právne účinky vyplývajúce z ustanovenia §

558 Občianskeho zákonníka.
1.13 Súd ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si bol vedomý
uplynutia premlčacej doby, preto predložil žalovanej v 1. rade dňa 02. 11. 2010 Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dokonca predmetnú Dohodu súdu nepredložil spolu so
žalobou a prílohami, ale predložil ju až po vznesení námietky premlčania. Následne hodnotiac Dohodu

súd bol toho názoru, že je formulárová, vopred pripravená žalobcom ako veriteľom, pričom žalovaná v
1. rade nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah a v rámci dohody jej nevznikli žiadne
práva, práve naopak zaviazala sa uhradiť aj premlčaný záväzok, a preto ju bolo potrebné považovať za
absolútne neplatný právny úkon. K uvedenému záveru dospel aj s poukazom na jej nezrozumiteľnosť a
neurčitosť, nakoľko v dohode absentovalo označenie dátumu, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvného

vzťahu a tiež v bode 3 nie sú uvedené vôbec splátky, čo je podstatnou náležitosťou dohody o splátkovom
kalendári. S poukazom na uvedené neobstojí tvrdenie žalobcu, že splátkový kalendár bol dodatočne
zaslaný, nakoľko uvedené nepreukázal a navyše absentuje jeho dojednanie. Okrem toho je nelogické,
aby žalovaná v 1. rade, ak by vedela o premlčaní dlhu, mala záujem na podpísaní uznania záväzku apredĺžení premlčacej doby a následne by v konaní namietla práve premlčanie. Dohodu s poukazom na
vyššieuvedenésúd hodnotil akouzatvorenú vrozporesdobrýmimravmiatiežzakonanie,ktorýmdošlo
zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike. Ohľadom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku s poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že v nej v skutočnosti išlo len o uznanie
dlhu, a teda žalobca pod zámienkou uzavretia dohody o splátkovom kalendári sa snažil dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, o čom žalovaná v 1. rade nemala žiadnu vedomosť, a preto
v danom prípade absentovala vôľa žalovanej v 1. rade uznať právo žalobcu . Uvedené nasvedčuje
tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá

predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
1.14 Hodnotiac Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v súlade s vyššie
uvedeným, ustálil, že ide o absolútne neplatnú Dohodu z dôvodu nekalej obchodnej praktiky, ktorej
výkon nepožíva právnu ochranu, ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a tiež z dôvodu absencie

vôľovej zložky, teda určitosti právneho úkonu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná
v 1. rade zamýšľala podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, uznať
premlčané právo žalobcu, resp. uznať akékoľvek právo žalobcu. Práve naopak konanie žalovanej v 1.
rade a jej obrana voči žalobe svedčili tomu, že nemá záujem uhrádzať premlčaný nárok, a preto bolo
potrebné Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku považovať za neplatný právny

úkon podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
1.15 Vychádzajúc zo základnej zmluvy o flexipôžičke a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého
úveru dňa 25. 09. 2006, súd bol toho názoru, že námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1. a 2.
rade je potrebné hodnotiť ako dôvodnú, pretože žaloba na súd bola podaná až dňa 18. 11. 2011, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 31. 10. 2006 (deň nasledujúci po splatnosti

výpovede, ktorá bola dňa 30. 10. 2006) a uplynula dňa 31. 10. 2009 v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to, že Dohoda o uznaní je neplatný právny úkon, nie je možné na premlčaciu
lehotu aplikovať ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto sa právo nepremlčuje v 10 ročnej
lehote od uznania dlhu, ale v trojročnej lehote od kedy mohol žalobca uplatniť právo na súde ( t.j. od
31.10.2006) podľa § 101 Obč. zákonníka.

1.16 Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,ževkonaníúspešnýmžalovaným
v 1. a 2. rade priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania napadol včas
odvolaním žalobca a žiadal rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie

alebo v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v otázke
premlčania a to neaplikáciou ust. § 110 ods. 1 Obč. zákonníka , v zmysle ktorého sa uplatnený nárok
premlčuje až v desať ročnej premlčacej lehote a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade , ktorý dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepodpísal, z dôvodu, že súd mal uplatnený nárok

posudzovať s poukazom na ust. § 103 Obč. zákonníka a žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok
s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa splatnosti každej splátky až do
zaplatenia.
2.2 V odvolaní uviedol, že žalovaná v 1. rade dňa 02. 11. 2010 podpísala Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči žalobcovi

vzniknutý na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky vo výške 3.988,02 eura , čo do dôvodu a výšky.
Podľa jeho názoru predmetná Dohoda spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka. Poukázal na to, že obsahom tejto dohody je uznanie dlhu zo strany
žalovanej v 1. rade ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom
uznania práva, ktoré nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, to znamená, že

doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia
doba, a to priamo zo zákona. Dodal, že zákon v zmysle ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Navyše uznanie
práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že uznanie premlčaného práva nie je z

hľadiska účinkov spojených s ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka,
že uznal premlčané právo, a preto k prerušeniu pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej desať
ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie.
Narozdieloduvedenéhouznaniedlhuvzmysleust.§558Občianskehozákonníkaspájavedomosťtoho,kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania
trval. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že ak by aj žalovaná
v 1. rade v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,

ktorý predpokladá ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j .prerušenie plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje.
2.3 Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade v odvolaní uviedol, že tento
žalovaný síce Dohodu nepodpísal, ale súd ho mal zaviazať na zaplatenie nepremlčaných splátok s
príslušenstvom odsplátkysplatnej17.11.2008dozaplatenia.Nesúhlasilstvrdenímsúduprvejinštancie,

že právny predchodca žalobcu ( VUB ) ukončil predčasne zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, pretože
predčasnéukončeniezáväzkovéhovzťahunebolopreukázané.Súdpritomvychádzalznepreukázaných
skutočností a zo VOP možno dospieť k záveru, že postupca i žalobca boli oprávnení a nie povinní
predčasne ukončiť záväzkovo- právny vzťah. Za jediný relevantný údaj týkajúci sa ukončenia zmluvy
možno považovať konečnú splatnosť úveru resp. splatnosť poslednej splátky dňa 17.12.2009. V závere
odvolania poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov SR v obdobných veciach.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
13.Podľa § 110 ods. 2 OZ rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie
v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo

dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť
desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky
14. V prejednávanej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne , keď zamietol žalobu z
dôvodu premlčania práva žalobcu.

15. Žalobca žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalobcu
(Všeobecná úverová banka, a.s) a žalovanými dňa 17.12.2004 na základe ktorej sa mali žalovaní
zaviazať poskytnuté finančné prostriedky ( výška nekonkretizovaná) splácať v mesačných splátkach
riadne a včas (nekonkretizované). V žalobe sa uvádza že žalovaní si povinnosť platiť splátky riadne
a včas neplnili (,bez bližšej špecifikácie, kedy sa dostali do omeškania a s ktorými splátkami), preto

postupca ( VUB) vypovedal zmluvu o úvere ( neuvedené kedy) a žalobca vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy( tiež nekonkretizuje kedy). V žalobe uviedol len to, že ku dňu postúpenia pohľadávky
(uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok), dlhovali sumu 4.523,33 eura ktorá pozostáva z
neuhradenej istiny úveru 3.988,02 eura, riadneho úroku 375,39 eura, úroku z omeškania 3,38 eura
a ostatného príslušenstva a poplatkov 156,54 eura v súlade s výpisom účtovných kníh peňažného

ústavu. Žalovaní z dlhu neuhradili žiadnu sumu.
16. Z listín priložených k návrhu vyplýva, že medzi žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovaným
v 2. rade ( manželom) ako spoludlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou a.s bola dňa 17.12.2004
uzavretá "Zmluva o poskytnutí flexipôžičky"podľa ktorej bola žalovaným poskytnutá pôžička vo výške
eura , ktorú mali splácať v splátkach po eura po dobu 60 mesiacov. Celková suma pôžičky bola vo výške

( 150.000Sk) Z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že žalovaný pôžičku riadne nesplácali, preto veriteľ
zmluvu vypovedal 25.09.2006 a vyzval žalovaných na úhradu celého dlhu.
17. Dňa 12.04.2007 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou ,a.s. ako postupcom a EOS KSI
Slovensko, s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a z prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 4.523,33 eura. Žalobca

si žalobou podanou na súd dňa 16.11.2011 uplatnil sumu 4.523,33 eura s úrokom z omeškania 14%
ročne zo sumy 3.988,02 eura od 13.04.2007( postúpenie pohľadávky) do zaplatenia.
18. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku žalobcu, premlčaciu lehotu posúdil
podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil zospoplatnením dlhu k 30.10 . 2006 . Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu ako zmluvu spotrebiteľskú a správne na danú vec aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka aj pri posúdení lehoty premlčania. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením

veci - premlčaním podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty
považoval deň 31.10.2006 ( deň po splatnosti úveru), kedy si mohol žalobca na súde uplatniť svoj
nárok na zaplatenie žalovanej sumy), pričom posledným dňom premlčacej trojročnej lehoty bol deň
31.10.2009. Za situácie, že žalobca podal návrh na súdu dňa 18.11.2011, je potrebné konštatovať, že
návrh bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

19. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal otázkou platnosti Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú uzatvorila Všeobecná úverová banka, a.s. len so
žalovanou v 1. rade dňa 02.11.2010 a jeho záver v tom, že túto dohodu je potrebné považovať za
neplatný právny úkon je správny a vzhľadom k tomu nedošlo z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej
doby k plynutiu novej premlčacej doby. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade žalobca (zjavne
znalý práva), si vynútil u žalovanej v 1. rade návštevu (žalobca iné netvrdil) a dal jej podpísať ním

pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (určené
však neboli), vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom
na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Súd mal za to, že žalobca v snahe
reparovať pochybenie spočívajúce v nepodaní návrhu včas a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania
a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádzal dlžníkov a

pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie
o uznaní dlhu dlžníkom ( bez podania vysvetlenia dlžníkovi). Súd mal za to, že dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka a
podľa § 37 a §39 Obč. zák. neplatná. Preto pri posúdení premlčania na ňu neprihliadol a z dôvodov
vyššie uvedených posúdil uplatnenú pohľadávku ako premlčanú a žalobu zamietol.

20. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby
voči žalovanému v 2. rade . Tento žalovaný nepodpísal Dohodu o uznaní záväzku a preto v jeho
prípade sa plynutie premlčacej doby môže posudzovať iba podľa ustanovenia § 101 Obč. zákonníka.
Odvolateľ namietal, že súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému v
2. rade preto, že podľa tvrdenia žalobcu súd vychádzal z nepreukázanej skutočnosti a to, že právny

predchodca žalobcu predčasne ukončil zmluvu o flexipôžičke a preto za jediný dôkaz týkajúci sa
ukončenia zmluvy možno považovať konečnú splatnosť úveru, resp. splatnosť poslednej splátky a to
dňa 17.12.2009. Potom mal nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade posudzovať podľa §
103 OZ a priznať žalobcovi nepremlčané splátky , počnúc splátkou splatnou 17.11.2008, s úrokom z
omeškania z každej splátky v zákonnej výške. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje,

pretože z obsahu listín v spise je zrejmé , že právny predchodca žalobcu využil svoje právo pri porušení
povinnosti dlžníkmi a pristúpil k predčasnej splatnosti úveru , v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami ( bod VI ods. 1 písm. a VOP). Aj z výpisu z účtovných kníh Všeobecnej úverovej banky
( v spise na č.l.10) , ktoré doložil žalobca k žalobe vyplýva, že sám právny predchodca považoval úver
za splatný k 30. 10.2006 s dátumom výpovede 25.9.2006. Rovnaké údaje o predčasnej splatnosti

celého úveru vyplývajú aj z prílohy k postúpeniu pohľadávky( v spise na č.l. 11) zo dňa 12.4.2007 ako
aj zo samej žaloby v ktorej v bode III. žalobca uviedol, že „ postupca vypovedal zmluvu o úvere a
vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy“. Okrem toho, v spise sú doložené výzvy žalobcu , ktorými
žalovaným oznamuje, že „ dňa 25.09.2006 bola pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou a.s.,
vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť im bola oznámená“. Odvolací

súd preto nepovažuje tvrdenie odvolateľa o nepreukázaní predčasnej splatnosti úveru za dôvodné a
záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je premlčaný , je
správny a odvolanie žalobcu nedôvodné.
.21 Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( §
262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).