Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Arpád Koreň

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010163
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010163.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného P. U., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2017 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. U.Č., A.. XX.XX.XXXX Q. F., Č. H., S. W.
I., A. S.A. XXX, Č. H., F.
W. W.-H., N. XX, zamestnaný
v spoločnosti I. X. Y.. X.. W.,
S.. Č.. F.Q. A. X.: W. F.
F. C. X.,

j e v i n n ý,

že dňa 29.05.2016 v dopoludňajších hodinách v Rožňave, na Námestí baníkov v priestoroch chóru
katolíckej katedrály, po ukončení omše, po predchádzajúcom nedorozumení, fyzicky napadol druha
svojej manželky, s ktorou je v rozvodovom konaní, P. T., tak, že ho opakovane udrel päsťou do oblasti
tváre a krku, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy - ľavej čelovo-temennej oblasti, pomliaždenie krku

vľavo s krvnou podliatinou, pomliaždenie ľavého ramena, podozrenie na otras mozgu ľahkého stupňa s
dobou liečby v trvaní do 7 dní a zobral mu mobilný telefón zn. IPhone S5326 B, ktorý pri konflikte spadol
na zem a bezprostredne po konflikte ho zahodil, čím P. T. spôsobil škodu vo výške najmenej 150,- €,

t e d a

fyzicky verejne na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
444/2015 Z. z. a súd ho,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenému P. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. H., N.I. X, F. W. H., U. XX, zastúpenému splnomocneným
zástupcom poškodeného JUDr. Ladislavom Csákóom, vo výške 150,- € (stopäťdesiat eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného P. T. so zvyškom nároku na náhradu
spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.,

Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, zastúpenú JUDr. W. P., s nárokom na náhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní poprel, že by bol fyzicky bezdôvodne napadol
poškodeného. Uviedol však, že kvôli provokatívnemu správaniu sa poškodeného reagujúc na to, že sa
ho poškodený dotkol, toho udrel do hrude. Následne vzal mobilný telefón, ktorý neskôr znehodnotil a
zničil pamäťové zariadenie. Pripustil, že zasiahnuť mohol poškodeného jeden alebo 2-krát počas celého

incidentu, ktorý vznikol podľa názoru obžalovaného preto, lebo ho poškodený vyprovokoval tým, že
vôbec šiel na miesto, o ktorom vedel, že sa tam obžalovaný bude nachádzať a že priebeh ich stretnutia
nahrával na mobilný telefón bez jeho súhlasu. V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že si prevzal
podľa úpravy styku dcéru a šiel s ňou na omšu. Tu však dieťa odišlo k svojej matke, s ktorou bol aj
poškodený. Títo sa zdržiavali na chóre. Keď tam za dcérou zašiel, odmietla s ním odísť. Matka s dcérou

absolvovali prijímanie a keď sa vracali späť, obžalovaný si dcéru opäť vzal, v úmysle ísť znova na
prijímanie s dcérou, proti čomu však dcéra trucovala a plakala. Po prijímaní pustil dcéru za nimi na
chór, pretože chcela ísť za svojou matkou. On šiel za ňou, pretože ju chcel odviesť z kostola, kedy
poškodený vybral mobilný telefón a začal ho natáčať. Toto považoval za provokatívne správanie, chcel
mu siahnuť na mobil, potom sa začali strkať a vznikla tam výmena názorov. V návale hnevu udrel asi 3-

krát poškodeného niekde do hrudníka (poprel, že by ho zasiahol do hlavy a krku) v dôsledku čoho spadol
na zem. On usúdil, že poškodenému nič nie je a pomoc mu neposkytla ani svedkyňa U.. Následne vzal
mobilný telefón a odišiel preč. Záznamové zariadenie znehodnotil preto, lebo poškodený záznam chcel
použiť v konaní o úprave styku k maloletej dcére. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poukázal na to,
že poškodený mu rozbil rodinu, v dôsledku čoho sa rozpadla a následne mu začal robiť schválnosti,

manipuloval s jeho dcérou a podobne.

Poškodený P. T. zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania a uviedol, že po príchode
obžalovanéhonachórnapožiadaniepartnerky-svedkyneU.-vytiaholmobilnýtelefón,abyzaznamenal,
ako dcéra O. plače, aby príslušné úrady uverili ich tvrdeniam. V tom však pocítil ranu a na ďalšie

okolnosti sa nepamätá. Podľa jeho vyjadrenia ho obžalovaný zasiahol do ľavej časti hlavy. Následne
bol dezorientovaný a matne si spomína len na okolnosti v nemocnici. Od partnerky sa dozvedel, že
maloletá dcéra plakala, že na miesto došla nejaká pani a varhanista, ktorý mal brániť obžalovanému v
ďalšom útoku. Samotnému útoku predchádzala snaha obžalovaného vziať z maloletej sveter, ktorý jej
poškodený dal, čo v podstate počas svojej výpovede potvrdil aj obžalovaný. Počas incidentu sa v kostole

ešte nachádzali veriaci, hrala posledná pesnička, počas ktorej odchádzal farár s deťmi pred kostol. Na
chóre okrem organistu už nebol nikto iný okrem nich, pretože kvôli konfliktu ostatní ľudia toto miesto
opustili.

Svedkyňa MUDr. Q. U. vypovedala, že k fyzickému napadnutiu poškodeného došlo vtedy, keď

obžalovaný k nim prišiel vziať si k sebe dcéru, ktorá sa však spierala, plakala a nechcela s ním ísť.
Vtedy vyzvala poškodeného, aby vzal mobilný telefón a situáciu natočil, pretože obžalovaný pred úradmi
stále hovorí, že dcéra s ním chce sústavne byť a nie sú s tým žiadne problémy. Keď ho začal natáčať,
obžalovaný pustil dcéru a fyzicky napadol poškodeného tak, že ho opakovane udieral do hlavy a do krku,
v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a prestal reagovať. Potom už len videla, ako obžalovanýodchádza preč aj s ich mobilným telefónom. Na mieste činu sa nachádzal ešte organista, v kostole sa
ešte nachádzali ľudia, pretože bola slávnostná omša a ľudia sa zvykli ešte fotiť pred oltárom.

Svedok MUDr. Q. Q. vypovedal, že si pamätá prijatie poškodeného na chirurgické oddelenie, a to dňa
29.05.2016 o 13.24 h s tým, že okolo 11.00 h mal byť napadnutý exmanželom jeho priateľky, a to
opakovanými údermi do hlavy a krku na ľavej strane. Mal byť asi pol minúty v bezvedomí, po prebratí
bol zmetený a udával bolesti ľavej strany hlavy a krku. Mal nutkanie na zvracanie. Po vyšetrení bol
vyslovený nález - bez traumatických zmien, s konštatovaním pomliaždenia hlavy a podozrenia na otras

mozgu. Pri vyšetrení bol pacient pri vedomí, správne orientovaný a palpačne boli zistené bolesti hlavy
vľavo a krku vľavo.

Svedok U. Q. priebeh udalostí sledoval len periférne, pretože v tom čase pôsobil ako organista, na
ktorom hral. Spomenul si, že v jednej chvíli obžalovaný so svojou dcérou šiel na prijímanie, pričom
však maloletá vykrikovala, že chce ísť k mamke a potom vznikla výmena názorov medzi oboma pánmi

- obžalovaným a poškodeným a následne videl, ako obžalovaný napadol poškodeného, ktorý spadol
na zem, kde si zrejme udrel hlavu, lebo zostal bezvedomí. Vtedy svedok zakročil, pretože obžalovaný
chcel pokračovať ďalej. Následne obžalovaný odišiel. Svedok výslovne uviedol, že videl letiacu päsť
obžalovaného do tváre poškodeného, ktorý následne padol na zem. Keď sa poškodený prebral z
bezvedomia, zavolali rýchlu zdravotnú pomoc a svedok potom odišiel. Ku konfliktu došlo v čase, keď

končila omša a vychádzala procesia.

Svedkyňa MUDr. Q. O. potvrdila, že dňa 29.05.2016 počas výkonu služby ošetrovala poškodeného P.
T., ktorý k nej bol odoslaný z chirurgického oddelenia na konziliárne vyšetrenie. Z nálezu vyplýva, že bol
napadnutý jednou osobou, ktorá ho udierala päsťou do hlavy, následne spadol na zem, kde si mal udrieť

hlavu, mal nutkanie na zvracanie, na okolnosti sa nepamätá a mal závraty. Na základe anamnézy z
neurologického hľadiska svedčí jeho stav na stav po otrase mozgu. Konkrétnu diagnózu - podozrenie na
otras mozgu uviedla na základe objektívnych zistení - na základe vyťaženia poškodeného a objektívnych
príznakov - napínanie na zvracanie, závraty, výpadok pamäte a podobne.

SvedkyňaMUDr.L.O.vyšetrovalapoškodeného,kedykonštatovalaredukovanúhybnosťkrčnejchrbtice
a ľavého ramena. Pôvod týchto poranení resp. ťažkostí býva rôzny, ako sú napr. úraz, sedavé
zamestnanie, stres a podobne. Pri vyšetrení sa poškodený nesťažoval na žiadne výrazné problémy
alebo ťažkosti.

Svedok MUDr. L. M. z lekárskej správy zistil, že počas výkonu služby na ambulancii bol 29.05.2016
privezený poškodený, ktorý mal byť inzultovaný jednou známou osobou okolo 11.00 h v kostole v
Rožňave, kedy mal byť opakovane udieraný do hlavy. Na presné okolnosti sa nepamätal, pretože mal
spadnúť a udrieť si hlavu. Po CT-vyšetrení mozgu a lebky a neurologickom vyšetrení bolo vyslovené
podozrenie na otras mozgu.

Vo veci podal písomný znalecký posudok č. 113/2016 znalec z odvetvia chirurgia-traumatológia MUDr.
N. X., ktorý svoje závery podal aj na hlavnom pojednávaní. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval
na svojich záveroch a popísal jednotlivé poranenia. Znalec vo svojom posudku ustálil, že poškodený
utrpel pomliaždenie hlavy - ľavej čelovo temennej oblasti, pomliaždenie krku vľavo s krvnou podliatinou,

pomliaždenie ľavého ramena a podozrenie na otras mozgu ľahkého stupňa. Znalec vylúčil priamu
súvislosť medzi poranením rotátorovej manžety ramena s konkrétnym skutkovým dejom, pretože
podľa jeho názoru tieto ťažkosti boli u poškodeného spôsobené v dôsledku dlhodobého preťažovania
ramennéhokĺbu,pretožetotoporanenienikdynevznikáprijednomúrazovomporaneníatoanikeďdôjde
k roztrhnutiu spojenia kľúčnej kosti lopatky a ramenného kĺbu. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou

si toto poranenie privodil poškodený napr. v dôsledku dlhodobého športovania (hokejbal). Pokiaľ ide o
otras mozgu, znalec sa priklonil len k podozreniu, pretože existovali charakteristické príznaky, avšak
samotný otras mozgu v tom ktorom stupni objektivizovaný nebol. Zistené poranenia nepresiahli dobu
7 dní ich liečenia.

Týmto záverom v podstate zodpovedá vo všeobecnosti aj odborné vyjadrenie č. 10/2017, ktoré súdu
predložila obhajoba, ktoré vypracoval MUDr. H. X. a s ktorým sa súd oboznámil.Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil posudzovaného činu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným sú dlhodobé vyhrotené vzťahy, pretože
obžalovaný dáva poškodenému, tak ako sa sám vyjadril, za vinu, že mu rozbil rodinu v dôsledku
čoho sa táto rozpadla. Z mnohým vyjadrení obžalovaného vyplýva, že sa nevie zmieriť so vzniknutou
situáciou a to najmä so skutočnosťou, že výchovu jeho dcéry okrem matky ovplyvňuje aj iná, v podstate

cudzia, osoba. Kvôli tejto skutočnosti vznikajú medzi obžalovaným a poškodeným konflikty. Je zrejmé,
že obžalovaný po príchode do kostola nerešpektoval vôľu maloletej dcéry, ktorá po zistení, že sa tam
nachádza jej matka, chcela omšu tráviť s ňou. Aj napriek tejto skutočnosti chcel presadiť svoju vôľu
a opakovane (!) sa chcel s dcérou zúčastniť prijímania, čomu sa ona bránila. Opakované prijímanie
je neštandardné, zvlášť v situácii, keď dieťa sa vzpiera a plače. V ďalšom slede udalostí obžalovaný
nasledoval svoju dcéru na chór, kde sa nachádzal aj poškodený a manželka obžalovaného, kde však

videl, že sa snaží poškodený dať maloletej svoj sveter. Ani túto skutočnosť nedokázal prijať a následne,
keď si chcel vziať maloletú a táto to opäť odmietala, a poškodený vytiahol mobilný telefón, s ktorým
ho začal natáčať, situáciu neuniesol a fyzicky poškodeného napadol. Snaha založiť obranu na tom, že
sa zo strany poškodeného cítil byť ohrozený alebo že poškodený urobil určitý pohyb smerom k nemu,
sa javí byť účelová, pretože žiadny objektívny dôkaz túto skutočnosť nepotvrdzuje. Sám obžalovaný

pripustil, že v návale hnevu zasiahol síce do hrude, ale opakovane poškodeného. Objektívne lekárske
nálezy, výpovede svedkov však svedčia o tom, že ho opakovane zasiahol do oblasti hlavy, v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem. Nie je vylúčené, že niektoré z poranení (najmä pomliaždenie ramena
prípadne časť hlavy) utrpel v dôsledku pádu na zem. Táto skutočnosť však nič nemení na fakte, že
obžalovaný fyzicky napadol poškodeného verejne (na mieste činu bol prítomný organista, svedkyňa

U. a ich maloletá dcéra) resp. na mieste verejnosti prístupnom. Správanie sa obžalovaného si všimli
aj ďalšie osoby, prítomné v kostole, o čom svedčia výpovede ďalších svedkov, ktorí registrovali krik a
plač dieťaťa. Priebeh udalostí svedčí o tom, že obžalovaný neuniesol vzniknutú situáciu a reagoval tak,
ako je to opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tým, že poškodeného napadol fyzicky, verejne
a na mieste verejnosti prístupnom naplnil všetky zákonom stanovené znaky prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. Na rozdiel od obžaloby súd nekvalifikoval konanie obžalovaného aj ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože vzniknutý zdravotný stav
poškodeného po čine bolo možné hodnotiť len ako podozrenie na otras mozgu ľahkého stupňa a žiadne
objektívne poranenie, ktoré by bolo možné hodnotiť ako v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného,
nepresiahlo liečenie v trvaní viac ako 7 dní. Ťažkosti s ramenom podľa záverov znalca nemožno prisúdiť

konaniu obžalovaného. Z týchto dôvodov bola právna kvalifikácia podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
vypustená.

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože narušil úmyselným konaním jej záujmy na
ochrane občianskeho spolunažívania a verejného poriadku. K činu došlo na mieste, ktoré požíva väčšiu

ochranu, pretože ide o pietne miesto, na ktorom sú akékoľvek násilie a zlá vôľa nežiaduce.

Obžalovaný je český štátny príslušník, podľa výpisu z evidencie priestupkov žiadny evidovaný nemá,
doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 38
ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). S prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a jeho doterajší život súd uložil menovanému trest odňatia
slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú

dobu v trvaní 12 mesiacov.

Je preukázané, že obžalovaný úmyselne znehodnotil mobilný telefón poškodeného, a preto s
prihliadnutím na jeho objektívne ohodnotenie mu uložil povinnosť uhradiť spôsobenú škodu vo výške
150,- € s tým, že poškodeného so zvyškom jeho nároku odkázal na civilný proces.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava si síce uplatnila nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, avšak tento nárok nepodložila konkrétnym vyčíslením a podkladmi. Preto súdnemohol o takto uplatnenom nároku rozhodnúť a preto VšZP a.s. odkázal s týmto nárokom na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 6 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.