Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/266/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224992
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114224992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I.. B., Ž., o zaplatenie 1.866,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.067,32 Eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.866,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v sume 159,95 Eur a s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.866,79 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia a na náhradu
trov konania, a to titulom uzatvorenej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 dňa 23.8.2002
medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.06.2013 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy č. o kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 dňa
23.8.2002 uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným postupca poskytol žalovanému úver vo výške
497,91 EUR (15.000,- Sk). Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe

uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.

3. Po postúpení pohľadávky žalobca následne dňa 11.3.2014 uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní

záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach. Dlžník písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do
právneho dôvodu a výšky, pričom uznal svoj dlh do výšky istiny 1.879,44 Eur, ostatného príslušenstva
0,00 Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur a úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
1.879,44 Eur od 27.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky. Predmetom dohody o splátkach bolzáväzok dlžníka vzniknutý dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume 30,- EUR mesačne
vždy k 25. dňu toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom 25.4.2014. Z obsahu dohody vyplýva, že
veriteľ sa s dlžníkom dohodli na uspokojení uznaného dlhu v pravidelných mesačných splátkach, pričom

nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý uznaný dlh. Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.313,78 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.909,44
Eur, riadneho úroku 17,35 Eur, úroku z omeškania vo výške 386,99 Eur. Žalobca uviedol, že napriek
opakovaným pokusom dohodnúť sa na úhrade predmetnej pohľadávky mimosúdne, vrátane uvedenej
Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach, žalobca svoj záväzok nesplnil. Odo dňa

postúpenia pohľadávky uhradil iba dve splátky po 30,- Eur, a to 28.9.2013 a 28.6.2014.

4. Následne súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadril k žalobe, Žalovaný výzvu
prevzal dňa 19.9.2014, no k žalobe sa do dnešného dňa nevyjadril a v konaní zostal nečinný.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 26.2.2018, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.

Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním doručil súdu dňa 23.2.2018 vyjadrenie k žalobe, ktoré
obsahovalo upresnenie žalovanej sumy a platobnú históriu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení uviedol,
že žalovaný uhradil v období od 26.9.2013 do 26.7.2017 čiastočne istinu, a to v 37 splátkach po 30,-
Eur (spolu 1110,- Eur). Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že žiada uhradiť istinu v sume
799,44 Eur a tiež upravil úrok z omeškania za uvedené obdobie, ktorý vyčíslil v sume 506,20 Eur, pričom

vychádzal z 8,5% ročného úroku. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný uhradil zákonný úrok z omeškania
od 27.7.2017 vo výške 8,5 % zo sumy 799,44 Eur. Nakoľko žalobca súdu doručil rozsiahle (viac ako
100-stranové) vyjadrenie bezprostredne pred pojednávaním a na pojednávanie sa žalovaný nedostavil,
súd pojednávanie odročil na 26.3.2018 s tým, že uvedené vyjadrenie s novým termínom bude doručovať
žalovanému v zmysle ustanovenia § 167 CSP.

6. Vyjadrenie žalobcu spolu s termínom bolo doručené žalovanému dňa 2.3.2018. Žalovaný zostal v
konaní nečinný a k písomnému podaniu žalobcu sa nevyjadril.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 26.3.2018, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca

žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle
ustanovenia § 180 CSP konal v neprítomností žalovaného. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí
zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd
rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. Žalobca zotrval
na svojich písomných podaniach. Právna zástupkyňa žalobcu pre upresnenie písomného vyjadrenia

žalobcu zo dňa 20.2.2018 udáva, že berú žalobu späť v časti rozdielu medzi uplatnenou istinu v žalobe,
t.j. v sume 1.866,79 Eur a sumou žiadanou vo vyjadrení zo dňa 20.2.2018, t.j. 799,44 Eur. Teda berú
žalobu späť tak ako to vyplýva z vyjadrenia v sume 1.067,35 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými

obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, Dohodou o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli o zmluvu kontokorentnom úvere č. 76394018/0900

dňa 23.8.2002, podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo
poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Výška úverového rámca predstavovala 15.000,-Sk, úroková sadzba bola určená vo výške 11,85% ročne,
splatnosť úrokov mesačne, končená splatnosť úveru na deň 23.08.2003.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 (č.l. 19 a nasl.) postúpila SLSP
(postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

9. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 27) mal súd zistené, že ku dňu 27.6.2013
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 2.313,78 EUR, z toho

istina 1.909,44 EUR, riadny úrok vo výške 17,35 EUR, úrok z omeškania 404,34 EUR a ostatného
príslušenstva poplatky vo výške 0 EUR. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady žalovaného 15.7.2011
vo výške 78,- Eur.10.Oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa9.7.2013(č.l.31)Slovenskásporiteľňa,a.s.žalovanému
oznámila, že pohľadávka z Nepovoleného prečerpania na účte bola postúpená žalobcovi, a to vo výške
2.313,78 Eur s príslušenstvom postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto

oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že
oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené, v konaní preukázal iba samotné
oznámenie o postúpení pohľadávky bez doručenky, či iného dokladu o doručovaní žalovanému.

11. Listom zo dňa 15.7.2014 (pokus o zmier) vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného . na zaplatenie

sumy 2.5664,59 Eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 1.849,44 Eur, zákonného/
zmluvného úroku vo výške 160,81 Eur, riadneho úroku vo výške 17,35 Eur, úroku z omeškania vo výške
20,63, zmluvného úroku 366,36 Eur a nákladov inkasného konania vo výške 150,- Eur.

12. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 11.3.2014 súd zistil, že
zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaný

uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1.879,44 Eur, ostatného
príslušenstva vo výške 0,- Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur a úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.879,44 Eur za dobu od 27.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky.
Žalovaný sa záväzok zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 30,- eur s tým, že splátka bude splatná

k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol určený na deň 25.4.2014 a dátum poslednej splátky určený
nebol. V dotazníku k dohode zo dňa 11.3.2014 žalovaný na predtlačenom formulári uviedol, že berie na
vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie
jeho vymáhateľnosti na súde.

13. Podaním doručeným súdu 23.2.2018 žalobca špecifikoval žalobu, doložil prehľad transakcii na
úverovom účte žalovaného. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný uhradil v období od 26.9.2013
do 26.7.2017 čiastočne istinu, a to v 37 splátkach po 30,- Eur (spolu 1110,- Eur). Vzhľadom na túto
skutočnosť, žalobca uviedol, že žiada uhradiť istinu v sume 799,44 Eur (oproti žalovanej istiny 1.866,79
Eur) a tiež upravil úrok z omeškania za uvedené obdobie, ktorý vyčíslil v sume 506,20 Eur, pričom

vychádzal z 8,5% ročného úroku. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný uhradil zákonný úrok z omeškania
od 27.7.2017 do zaplatenia vo výške 8,5 % zo sumy 799,44 Eur a nahradil žalobcovi trovy konania.
Uvedené písomné vyjadrenie upresnila právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 26.3.2018 tak,
že ako to vyplýva z obsahu podania, berie žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie istiny v sume
1.067,35 Eur, t.j. rozdiel medzi žalovanou sumou 1.866,79 Eur a sumou uvedenou vo vyjadrení zo dňa

20.2.2018, t.j. 799,44 Eur.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie istiny v sume 1.067,35 Eur pred
začatím pojednávania (v zmysle obsahu vyjadrenia zo dňa 20.2.2018), súd konanie v tejto časti zastavil.

18.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejiba„OZ“)účinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

23. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26 Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v

čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

28. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca
je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na
základe predmetnej zmluvy o úvere, na základe ktorej následne uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných
ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky

uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 27.6.2013 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s..

29. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé

splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
TietopodmienkypostúpeniastanovujepriamoZákonobankách,aajkebybolizákonodarcomstanovenézaúčelomochranybankovéhotajomstva,ideozákonnépodmienkypostúpeniapohľadávky,priporušení
ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V
danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods.

8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní totiž nebolo preukázané, že SLSP
ako právny predchodca žalobcu písomne žalovaného vyzvala na plnenie (chýba samotná výzva na
úhradu pohľadávky ako aj doklad o doručovaní takejto výzvy), nepreukázala ani to, že výzvu aj doručila
žalovanému a že žalovanému poskytla 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku
proti nemu postúpila. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi) je prvým predpokladom

pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v tomto konaní nepredložil
ani samotnú výzvu na úhradu dlžnej sumy a už vôbec tak nepreukázal jej zaslanie, resp. doručenie
žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v
§ 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Z uvedeného je preto zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávky,
ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná
a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. V nádväznosti

na uvedené, preto nemohol súd vychádzať ani z predloženej Dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 26.3.2018, že
žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko pohľadávka bola postúpená platne, výzva bola
žalovanému doručená a bola zachovaná lehota 90 dní tak, ako uvádza zákon o bankách v ustanovení
§ 92 ods, 8, sa preto nezakladá na listinných dôkazoch predložených samotným žalobcom, ktorú

sú súčasťou súdneho spisu, pretože súd uvedené tvrdenia preukázané nemal a žalobca ich v rámci
dokazovania súdu nepredložil a na samotnom pojednávaní ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať.

30.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.

Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať
preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda
presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na
strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.

31. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

32. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

33. Podľa§526ods.1 OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

34. Podľa§526ods.2OZakpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

35. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka

postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých
splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak
bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž
okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. Ustanovení
zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných

prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, aniprípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

36. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupník v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať,

že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie
vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky,
pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

37. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v
tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie
uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu
byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť

úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu
s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

38.Citovanéustanovenie§92ods.8zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky

pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam OZ o
postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti
zákonaobankách,ktorejnadpisznie„Ochranaklientovabankovétajomstvo“.Účelomtohtoustanovenia

teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie
stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú
osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú,
banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie

v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

39. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a

preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho
právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda
nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu
uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 zo dňa 23.8.2002, ktorú uzavrel žalovaný so SLSP, právnym

predchodcom žalobcu a rovnako ani na základe Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, nakoľko predmetná dohoda bola uzavretá na základe záväzku žalovaného voči Slovenskej
sporiteľni, a.s. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

44. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že žalovaný ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mal nárok na náhradu trov konania.

Súd v danom prípade zobral do úvahy aj čiastočné zastavenie konania, a zohľadnil ustanovenie § 256
ods. 1 CSP, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko po začatí
konania zobral žalobu v časti späť a späťvzatie žaloby neodôvodnil a nepreukázal dôvodmi na strane
žalovaného. Nakoľko však žalovaný náhradu trov konania nežiadal a v konaní mu preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.