Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117218383
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:6117218383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec
Králové,IČ:24785199,zastúpený:AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomJilemnického4012/30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava -
Lamač, o zaplatenie 28,53 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 28,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 28,53 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica,
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 372,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 372,53 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia
zostatku poskytnutého úveru. Výzvou zo dňa 30.06.2017 Okresný súd Banská Bystrica vyzval právneho
zástupcu žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor so zákonom,

t.j. v časti 28,53 Eur spolu s úrokom z omeškania. Právny zástupca žalobcu vyjadril súhlas s takýmto
vydaním platobného rozkazu, ktorý súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Okresný súd Banská
Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 17.07.2017 platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanej
nepodarilo doručiť. Nakoľko právny zástupca žalobcu na výzvu súdu navrhol pokračovanie v konaní,
Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu.
2. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
(Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731) uzatvoril so

žalovanou dňa 24.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568933260, na základe ktorej poskytol
žalovanej úver vo výške 400,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných 60 splátkach
v sume 8,97 Eur, pričom posledná splátka bola splatná 18.06.2014. Súčasne so zmluvou žalovaná
uzatvorilazmluvuozabezpečenísplátokúveru,nazákladektorejsažalobazaviazalposkytnúťžalovanej
službu špecifikovanú v čl. I tejto zmluvy. Za to sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu vo fixnej výške
206,- Eur v pravidelných 60 splátkach vo výške 3,43 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu o čom bola

žalovaná upovedomená. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas
a do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcovi uhradila 371,47 Eur. Žalobca listom zo
dňa 01.06.2017 vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaná na výzvu nereagovala. Celkovýdlh žalobcu mal ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovať sumu 372,53 Eur pozostávajúcu z istiny
vo výške 28,53 Eur, úroku vo výške 138,- Eur a odmeny za poskytnutie služby 206,- Eur.

3. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe
na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (cestou mestskej časti
Bratislava - Lamač) v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 20.10.2017 s
označením „neprevzaté v odbernej lehote“. Súd následne vykonal ďalšie pokusy o doručenie žaloby na
adresy pobytov vyplývajúce z obsahu spisu, avšak bezúspešne. Súd preto doručoval žalobu v súlade s

ustanovením§116ods.2CSPzverejnenímnaúradnejtabulisúduawebovejstránkesúdu.Vzhľadomna
uvedené súd považoval žalobu za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe,
teda 09.12.2017.

4.Súdvpredmetnejvecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§297písm.b)CSP,nakoľkoide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

5. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.01.2018 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení
s § 300 CSP).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
24.04.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 24.04.2013, štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpisom splátok a úhrad na č. l. 19, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa

16.12.2016, poštovým podacím hárkom na č.l. 20-21, predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2017, výpisom
z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 24.04.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 568933260, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 400,- Eur. Z predloženej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010
Z. z. sú tvorené súčtom úroku poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou
sadzbou vo výške 22,38 % zo sumy úveru, t. j. vo výške 57,60 Eur a poplatok za garantovanú službu
je určený pevnou sumou 80,40 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.

z., ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov,
pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu
538,- Eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver predstavuje 47,29%. Žalovaná sa zmluvou
zaviazala úver splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 8,97 Eur. Žalobca poskytol
žalovanej úver na dobu 60 týždňov so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy

a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň
60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súčasne so zmluvou žalovaná uzatvorila dňa 24.04.2013 zmluvu o
zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň
v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident, a to na
žalovanou určenom mieste. Za to sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu vo fixnej výške 206,- Eur v

pravidelných 60 splátkach vo výške 3,43 Eur, pričom splátky boli splatné spolu so splátkami úveru.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo
spoločnosti Provident na žalobcu.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 24.04.2013 vznikol
záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 568933260, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej
úver vo výške 400,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala platiť v 60 týždenných splátkach vo výške 8,97

Eur. Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie úveru uhradiť aj náklady spojené s úverom vo výške 138,-
Eur. Súčasne so zmluvou žalovaná uzatvorila dňa 24.04.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu vo fixnej výške 206,- Eur v pravidelných 60
týždennýchsplátkachvovýške3,43Eur,pričomsplátkybolisplatnéspolusosplátkamiúveru.Zprehľadu
splátok mal súd za preukázané, že žalovaná z poskytnutého úveru žalobcovi uhradila celkovú sumu
371,47 Eur. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodoval len o ostatnom uplatnenom

nároku žalobcu, a to sume 28,53 Eur (istine) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
28,53 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili prostredníctvom diaľkovej
komunikácie zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1

ods. 2 v spojení § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí
okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských
úveroch (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe

trvania zmluvy a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/,
písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 8,97 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia
bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri

rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri
podpisezmluvy,koľkozkaždejmesačnejsplátkybudepoužiténaúhradujednotlivýchnárokov,nemožno
takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rovnako z
úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy, ktorú náležitosť nemožno stotožňovať

s počtom splátok uvedených v zmluve. Nakoľko úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý
spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade
Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu

zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad
zákona, však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože
by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho

dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejtoistiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 8,97 Eur spotrebiteľovi nie je

zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov
za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na
úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v

zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov.

29. Vzhľadom k tomu, že súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi
vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov,

poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 400,- Eur, pričom z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že
žalovaná žalobcovi uhradila 371,47 Eur. Na istine teda ostala nesplatená suma 28,53 Eur, v ktorej časti
súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

30. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 28,53
Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.