Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Pc/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201486
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618201486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľky R. X., nar. XX.

XX. XXXX, bytom G. B., F. XXX/XX, proti osobe povinnej platiť výživné L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XXX, G. U.Š., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke od 23. 05. 2018 po 27,32 eura mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 06. 2003, č. k.
5P/17/2003-21, vo výroku o výživnom na navrhovateľku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 23. 05.
2018, navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné jej otcovi z pôvodných 550,- Sk na 27,32 eura.

2. Otec navrhovateľky (osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - § 156 Civilného
mimosporového poriadku) v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 06. 2018 uviedol, že so zvýšením výživného
súhlasí, nakoľko aktuálne na výživu navrhovateľky prispieva vyššou sumou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03. 07. 2018, na ktoré sa otec navrhovateľky neustanovil,
svoju neprítomnosť ospravedlnil. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) v spojení s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol o tom,
že sa pojednávanie bude konať aj v neprítomnosti otca navrhovateľky.

4. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a požadovanej výške výživného aj po tom, ako bola

sudkyňou poučená o zmene právnej úpravy, na základe ktorej od 01. 07. 2018 predstavuje minimálne
výživné na nezaopatrené dieťa sumu 28,09 eura. Uviedla, že študuje na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku
s tým, že od septembra 2018 nastupuje do posledného ročníka. Po skončení gymnázia mieni pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Navrhovateľka poukázala na svoje mimoškolské záľuby, nakoľko tancuje v
tanečnom klube, kde sa mesačne platí poplatok 15,- eur. V rámci klubu sa zúčastňuje celoslovenských aj
medzinárodných súťaží, s čím sú spojené poplatky, a to pri medzinárodných súťažiach tieto predstavujú
sumu asi 100,- eur (2x do roka) a pri majstrovstvách Slovenska náklady sú okolo 70,- eur. Uviedla, že

býva so svojou babkou U. X. a jej synom. Na výživu je prispievajú obidvaja rodičia. Matka zvyčajne
tým, že jej kupuje oblečenie, dáva jej vreckové (na výživnom sú dohodnuté s babkou) a otec jej dáva v
hotovosti mesačne 100,- eur a na požiadanie jej občas prispeje na niektoré výdavky.5. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

7. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

8. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť L. M. voči jeho dcére
(navrhovateľke) bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19.
06. 2003, č. k. 5P/17/2003-21, ktorým vtedy maloletá R. X. bola zverená do výchovy matke a otec
bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 550,- Sk (18,26 eura). Z potvrdenia Gymnázia

Liptovský Hrádok vyplýva, že navrhovateľka bola v školskom roku 2017/2018 žiačkou III. A triedy s tým,
že vypočutím navrhovateľky mal súd preukázané, že v štúdiu pokračuje. Z potvrdenia Daňového úradu
Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, súd zistil, že otec mal (zrejme v kalendárnom roku 2017) príjem spolu
14 620,99 eura. Za tento rok mu vznikla daňová povinnosť 100,96 eura a zaplatil poistné na sociálne a
zdravotné poistenie 2 004,31 eura. Výdavky zo živnosti boli vyčíslené sumou 10 238,- eura, ale bližšie

konkretizované neboli.

11. Z uvedeného vyplýva, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 15 rokov, za ktorú sa
podstatne zmenili pomery na strane navrhovateľky a aj na strane jej rodičov. Napriek tomu však
navrhovateľka žiadala zaviazať svojho otca na platenie výživného len vo výške 27,32 eura, ktorá

zodpovedala minimálnemu výživnému, platnému do 30. 06. 2018. Podanie návrhu odôvodnila tým, že
aktuálny rozsudok potrebuje najmä pre svoju matku, nakoľko táto je 1,5 roka nezamestnaná a aktuálne
rozhodnutie o výživnom potrebuje pre úrady.

12. V zmysle citovanej právnej úpravy súd môže o určení výživného pre plnoletú osobu rozhodovať

len na návrh, pričom je týmto návrhom viazaný. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka
študuje na strednej škole, v dôsledku čoho nie je schopná sama sa živiť, súd vyhovel návrhu a zaviazal
Jozefa Kostolného platiť navrhovateľke výživné v požadovanej výške 27,32 eura mesačne, a to odo dňa
23. 05. 2018, kedy sa začalo súdne konanie (§ 2 ods. 1 v spojení s § 156 CSP). Týmto rozsudkom sa
zároveň zmenil predchádzajúci rozsudok súdu o určení výživného pre navrhovateľku.

13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

15. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.16. V predmetnej veci si ani jeden z účastníkov neuplatnil trovy konania, a preto súd v súlade s
ustanovením § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.