Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/311/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313212311
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6313212311.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému 1/ D. D., nar.
X.X.XXXX, bytom X. A. XX, I., zast. opatrovníkom U.. D. K., dozornou úradníčkou Okresného súdu
Brezno, žalovanému 2/ X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., zast. JUDr. Marianom Holým,
advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno a žalovanému 3/ A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K.

XX, I. o zaplatenie 10.521,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 7Cb/1/2014-165 zo dňa 21. júla 2015 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/1/2014-165 zo dňa 21. júla 2015 v napadnutej časti - v
druhej, tretej, štvrtej aj piatej výrokovej vete z r u š u j e a vec mu v zrušenej časti vracia na ďalšie
konanie.

Prvá výroková veta rozsudku zostala rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutá.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1. 174,30 Eur spolu
s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(prvá výroková veta), vo zvyšku návrh voči žalovanej 1/ zamietol (druhá výroková veta), žalovanej 1/
náhradu trov konania nepriznal (tretia výroková veta), žalobu voči žalovanému 2/ a 3/ zamietol (štvrtá

výroková veta) a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z náhrady trov
právneho zastúpenia v sume 1.950,65 Eur a v sume 631,- Eur za súdny poplatok na účet právneho
zástupcu žalovaného 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piata výroková veta).

Žalobou podanou na súd dňa 14.11.2013 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny
10.521,38 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej 1/.

Uviedol, že žalobca poskytol žalovanej 1/ na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 4 02
a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX 1 03 a Zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXX 4
02 dňa 30.11.2004 mimoriadny medziúver vo výške 300.000,- Sk tak, že tieto peňažné prostriedky boli
poukázané na účet uvedený žalovanou 1/ vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Podľa Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004 je ako ďalší dlžník v zmluve uvedený
žalovaný 2/, zmluva tiež obsahuje záväzok žalovaného 3/, podľa ktorého žalovaný 3/ preberá za úver

poskytnutý žalovanej 1/ ručenie. Žalobca tvrdil, že podľa vyššie uvedených zmlúv sa žalovaná 1/ a
žalovaný 2/ zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať z poskytnutého úveru úroky vo výške 7,79 %
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 64,66 Eur a až do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné splátky po 49,79 Eur. Po pridelení cieľovej sumy
podľa Zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
4,7 % pravidelnými mesačnými splátkami po 87,13 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/

porušili dohodnuté zmluvné podmienky, medziúver prestali riadne a včas splácať, preto žalobca listom
zo dňa 10.05.2011 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby v 7-dňovejlehote vrátili zostatok úveru. Žalobca odstúpenie od zmluvy oznámil aj žalovanému 3/, a keďže ani jeden
zo žalovaných nevrátil zostatok poskytnutého úveru, žalobca v žalobe žiadal, aby boli zaviazaní na
zaplateniežalovanejsumy10.521,38Eur,ktorápozostávazistiny9.990,92Eur, z nezaplatenýchúrokov

7,79 % a z úrokov z omeškania 5 % od 02.12.2011 do 31.10.2013 v sume 530,46 Eur. Príslušenstvo
žalovanej sumy je 7,79 % a úrok z istiny od 01.11.2013 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania z istiny
od 01.11.2013 do zaplatenia.

Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci súdom prvého stupňa, ktorým súd uložil žalovaným

1/-3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť mu trovy konania, podal
v zákonnej lehote odpor žalovaný 2/, v ktorom namietal, že potom, ako si žalovaná 1/ prestala plniť
povinnosti v zmysle Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, začal žalovaný 2/ z
vlastných prostriedkov poukazovať na účet stavebného sporenia dohodnuté splátky, od júna 2006 platil
splátky pravidelne v lehote ich splatnosti až do dňa podania odporu proti platobnému rozkazu. Podľa
žalovaného 2/ nebol preto dôvod na odstúpenie od zmluvy o úvere listom žalobcu zo dňa 10.05.2011.

Tvrdil tiež, že splátky hradí naďalej v plnej výške a už dňa 26.11.2010 mala byť na stavebnom sporení
nasporená cieľová suma, ktorá mala byť použitá ako mimoriadna splátka medziúveru, v dôsledku čoho
mal splácať už len stavebný úver.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalobca sa z pojednávaní

nariadených súdom prvého stupňa ospravedlnil, pojednávania sa zúčastnil žalovaný 2/ a žalovaný 3/,
žalovaná 1/ sa nariadených pojednávaní nezúčastnila.

Žalovaný 2/ v konaní tiež namietal, že finančné prostriedky z úveru boli vyplatené prevodom len
na účet žalovaného 1/, žalovanému 2/ neboli žiadne finančné prostriedky vyplatené a preto mu

nevznikol záväzok vrátiť poskytnutý úver, namietal aj premlčanie práva žalobcu a tvrdil, že nárok
žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa
premlčal v 2-ročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka. Poukazoval na to, že aj keď je
zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, ide vždy
o spotrebiteľskú zmluvu, podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. je preto na takýto vzťah potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zanikla odstúpením od zmluvy, ktoré bolo žalovanému 2/ doručené dňa 16.05.2011,
v odstúpení od zmluvy žalobca určil lehotu na splatenie zostatku úveru 7 dňami, teda lehota na plnenie
bola určená do 23.05.2011. Keďže žalobný návrh žalobcu bol súdu doručený dňa 14.11.2013, došlo k
premlčaniu práva žalobcu v 2-ročnej premlčacej lehote od 23.05.2011 do 23.05.2013.

Žalovaný 3/ vzniesol námietku premlčania žalobcovej pohľadávky v 2-ročnej premlčacej lehote, namietal
tiež, že jeho záväzok ručiť za dlh žalovanej 1/ zanikol spolu so zánikom Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere odstúpením žalobcu od zmluvy, ktoré bolo žalovanému 2/ doručené
16.05.2011 a žalovanému 3/ dňa 13.05.2011.

Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 52 ods. 1 až 4, § 107
ods. 1 a 2, § 457, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 548 ods. 1 a 2 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) a podľa § 2
a § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd vychádzal zo záveru, že žalobca je podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona o stavebnom sporení podnikateľom,
predmetom činnosti ktorého je aj stavebné sporenie na základe udeleného bankového povolenia,
žalovaný 1/ a žalovaný 2/ neboli podnikateľmi, žalovanej 1/ nebol poskytnutý úver za účelom výkonu
jej podnikateľskej činnosti a žalovanému 2/ úver vôbec nebol poskytnutý. Napriek tomu, že podľa § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom, ide o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom na čl. VIII. bod 7 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.
Žalobca odstúpil od zmluvy a doručením o oznámení odstúpenia od zmluvy žalovanému 2/ a aj na

vedomie žalovanému 3/, Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi žalobcom a
žalovaným 2/ zanikla dňom 16.05.2011 a žalovanému 3/ bolo doručené oznámenie o odstúpení od
zmluvy 13.05.2011 s tým, že bol vyzvaný, aby v primeranej lehote uspokojil dlh žalobcu potom, ako
márne uplynie lehota na plnenie žalovanému 2/, pričom ďalej žalovaný 3/ už nebol vyzvaný na plneniea nebola mu poskytnutá žiadna lehota na splnenie dlhu, súd preto vyhodnotil, že primeraná doba, ktorú
uviedolžalobcavovýzvežalovanému3/jedoba7dnírovnakotak,akoprežalovaného2/.Predpokladom
platnosti právneho vzťahu ručenia je existencia základného záväzku, teda v tomto prípade existencia

platnej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Keďže táto zmluva bola odstúpením
zo strany žalobcu zrušená, spolu s touto zmluvou zanikol aj právny vzťah ručenia medzi žalovaným 3/
a žalobcom. Súd sa tiež zaoberal námietkami premlčania vznesenými žalovaným 2/ a žalovaným 3/,
pričom vychádzal zo záveru, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, rovnako tak
záväzkový vzťah ručenia zanikli dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému 2/ a žalovanému 3/,

nároky žalobcu voči žalovanému 2/ je preto možné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie bolo žalovanému 2/ doručené dňa 16.05.2011 a žalovanému 3/
dňa 13.05.2011. Žalovanému 2/, ako aj žalovanému 3/ uplynula preto lehota na plnenie 23.05.2011 a
žalovanému 3/ dňa 30.05.2011. Nakoľko žalobca podal žalobný návrh po uplynutí 2-ročnej premlčacej
lehoty voči žalovanému 2/ a 3/, pričom títo vzniesli námietku premlčania, súd návrh voči žalovanému 2/
a žalovanému 3/ z dôvodu premlčania nároku žalobcu voči ním zamietol.

Pokiaľ ide o žalovanú 1/, táto námietku premlčania nevzniesla, k podanej žalobe, rovnopis ktorej jej bol
doručený do vlastných rúk na adresu miesta pobytu v Českej republike dňa 19.06.2011 sa napriek tomu,
že jej to bolo uložené uznesením súdu nevyjadrila a na pojednávania nariadené súdom sa nedostavila.
Nakoľko sa zásielka súdu prvého stupňa s predvolaním na pojednávanie na 21.05.2015 vrátila ako

nedoručiteľná, pričom súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej 1/, súd jej ustanovil opatrovníčku ako
osobe na neznámom mieste, ktorú predvolal na pojednávanie nariadené na 21.07.2015. Opatrovníčka
žalovanej 1/ sa z pojednávania ospravedlnila a súd vec rozhodol a prejednal v neprítomnosti žalovanej
1/ tak, že návrhu žalobcu voči nej čiastočne vyhovel.

Úver poskytnutý žalobcom žalovanej 1/ posúdil ako bezúročný a bez poplatkov vychádzajúc z toho, že
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a súd ju hodnotil
aj podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Napriek
tomu, že zák. č. 258/2001 Z.z. v § 1 ods. 2 písm. a) obsahuje ustanovenie, že sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru na určenie nadobudnutia existovaných alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a odkaz k bodu 1 písm.
a) je odkazom na §2 ods. 1 písm. b) zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, súd prvého stupňa je toho
názoru, že tento zákon je možné aplikovať na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom
k tomu, že je uzavretá v zmysle zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Účelom uzavretia zmluvy o
stavebnom sporení medzi bankou a stavebným sporiteľom je financovanie bytových potrieb z účelovo

vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, pričom stavebným sporením sa
rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. V
Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004 v bode 2 je uvedené, čo
je účelom mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, tento účel je tam uvedený pod písm. a) až
i), pričom ani jeden z týchto účelov nie je konkretizovaný. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je v

zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 1/ dojednané, na aký účel z tých všetkých tam uvedených
pod písm. a) až i) je možné tento stavebný úver použiť, podľa názoru súdu vzhľadom na chýbajúci
účel, na ktorý je možné úver použiť, je možné túto zmluvu hodnotiť ako zmluvu o poskytnutí úveru bez
ohľadu na to, že podľa názvu ide o zmluvu o stavebnom úvere a bolo by možné tento stavebný úver
použiť na niektorý z účelov uvedených v čl. I bod 2 zmluvy, nakoľko však v tomto článku nie je účel

uvedený, súd prvého stupňa dospel k názoru, že na ustanovenia tejto zmluvy je možné aplikovať aj zák.
č. 258/2001 Z.z. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je obsiahnutá ročná percentuálna miera nákladov, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V žalobcom predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa nenachádza údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, súd prvého stupňa preto poskytnutú zmluvu považuje za zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov, preto priznal žalobcovi voči žalovanej 1/ nárok na zaplatenie sumy 1.174,30
Eur. Vychádzal pritom zo záveru, že žalovanej 1/ poskytol žalobca úver v dvoch splátkach spolu v sume
9.842,- Eur (7.966,54 Eur a 1.875,46 Eur), z čoho žalovaná 1/ uhradila sumu 3.494,13 Eur a žalovaný

2/ uhradil sumu 5.173,57 Eur, spolu teda na poskytnutý úver uhradili 8.667,70 Eur. Rozdiel medzi
poskytnutým a uhradeným úverom vo výške 1.174,30 Eur súd priznal žalobcovi spolu s dohodnutou
výškou úroku z omeškania, a to 5 % ročne od 01.11.2013 do zaplatenia. Údaj o výške úhrad žalovanej
1/ a žalovaného 2/ súd získal z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru a z výpisu z účtu stavebnéhosporenia, ktoré súdu doručil žalobca a z ktorého je zrejmé koľko, teda akú sumu na účet žalobcu uhradil
žalovaný 2/ a žalovaná 1/.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému 2/ ako v spore
úspešnému priznal náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Žalovaný 3/ si
náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná 1/ si tak isto
náhradu trov konania neuplatnila a preto napriek tomu, že bola v spore úspešnejšia ako žalobca, súd
jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v časti druhej až piatej výrokovej vety podal žalobca odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu.

Namietal, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004 (ďalej len
Zmluva) bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka ako zmluva o úvere a spĺňala všetky
náležitosti Zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Neuvedenie konkrétnych nehnuteľností, resp.
alternatívne uvedenie viacerých možných spôsobov využitia poskytnutých finančných prostriedkov nie
je porušením zákona o stavebnom sporení, dlžníkovi bola uložená povinnosť zdokladovať použitie

finančných prostriedkov, pričom tieto ustanovenia sú práve v prospech dlžníka, ktorý nie je striktne
obmedzený pri financovaní svojich bytových potrieb. Z obsahu zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky
je možné použiť iba na financovanie spojené s nehnuteľnosťou, teda bezúčelovosť je vylúčená. Podľa
názoru žalobcu nejde v tomto prípade o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zák. č. 258/2001
Z.z. ako to tvrdil súd prvého stupňa, nie je preto ani povinnosťou veriteľa uvádzať RPMN. Takýto

názor súdu prvého stupňa nemá podľa žalobcu oporu v skutkovom stave a je v rozpore s právnou
úpravou, navyše súd prvého stupňa v určitej časti svojho odôvodnenia použil nezrozumiteľné formulácie.
Žalobca nesúhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že započítal plnenia do odstúpenia od zmluvy s
poskytnutou sumou medziúveru, nakoľko v čl. II. bod 2 Zmluvy bolo dohodnuté, že z úhrad sa budú
uspokojovať úroky medziúveru. Poukazoval na úpravu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve

o úvere v zmysle ktorého je nepochybné, že povinnosť dlžníka platí dohodnutý úrok za úver zaniká až
úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka,
v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver,
dlžník by prakticky porušením povinností získal pre seba výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil
povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Žalobca preto nesúhlasí so súdom prvého stupňa kde

zamietol žalobu v časti dohodnutého 7,79% ročného úroku zo žalovanej sumy od odstúpenia od zmluvy.

Žalobca nesúhlasí ani so súdom prvého stupňa, ktorý posúdil žalovaným nárok ako bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a nesúhlasí ani so záverom súdu prvého
stupňa, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov.

Obchodný zákonník má vlastnú úpravu premlčania, žalobca uplatnil svoj nárok včas, v 4-ročnej
premlčacej lehote, ktorá platí pre všetkých účastníkov úverového vzťahu, a preto podľa žalobcu aplikáciu
úpravy Obchodného zákonníka o 4-ročnej premlčacej lehote nemožno považovať za znevýhodnenie
spotrebiteľa. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa, ktorý pri hodnotení premlčania poukázal na § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť aplikáciu takých

zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, podľa výkladu súdu
prvého stupňa však došlo k vylúčeniu nie zmluvných dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých
aplikácia je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného typu, v predmetnej veci uzavretia zmluvy o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa vylúčil aplikáciu inštitútu premlčania podľa §
394 a § 397 Obchodného zákonníka, čo nie je v súlade s účelom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ sa právny vzťah, účastníkom ktorého je spotrebiteľ má riadiť Obchodným zákonníkom, podľa
žalobcu neprichádza do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, pretože je neaplikovateľný.
Výklad použitý súdom prvého stupňa je v rozpore aj s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého je Obchodný zákonník lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Súd
prvého stupňa aplikoval Občiansky zákonník ako lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako

lex generalis. Výklad použitý súdom prvého stupňa je podľa žalobcu aj v rozpore s úpravou § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka a v rozpore aj s princípom právnej istoty. Aj podľa súdu prvého stupňa
nastala účinnosť odstúpenia od zmluvy dňa 16.05.2011, podľa žalobcu preto začala 4-ročná premlčaciadoba plynúť od 17. 05. 2011 a uplynula dňa 16. 05. 2014, a pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 14. 11.
2013, urobil tak pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty.

V závere svojho odvolania žalobca namietal, že aj v prípade, že by sa zmluva posúdila podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, nedošlo k premlčaniu práva žalobcu. Ako to konštatoval aj súd prvého stupňa,
zmluva zanikla dňa 16. 05. 2011, zmluvný vzťah bol platný až do 16. 05. 2011, žalobca má preto právo
dožadovať sa plnení od žalovaných titulom neuhradeného úveru a nie titulom vydania bezdôvodného
obohatenia ako by tomu bolo v prípade, keby neexistovala osobitná právna úprava účinkov odstúpenia.

Súd prvého stupňa mal na túto skutočnosť prihliadať aj pri posudzovaní premlčania podľa Občianskeho
zákonníka, kde plynie iba všeobecná 3-ročná premlčacia lehota (§ 101 OZ), v rámci ktorej bola žaloba
podaná.

Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomne dňa 23. 11. 2015, kde napísala, že žiada o
splátkový kalendár, nakoľko zarába maximálne 11.000,- Kč.

Žalovaný 2/ sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 09. 11. 2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaný 2/ súhlasí s právnymi závermi súdu prvého stupňa z ktorých
vyplýva, že na základe námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným 2/ a žalovaným 3/ bolo
potrebné návrh zamietnuť.

Žalovaný 3/ sa vyjadril k odvolaniu písomným podaním zo dňa 23. 11. 2015 a tak isto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v

senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané dôvodne.

Žalobou podanou na súd dňa 14. 11. 2013 si žalobca uplatnil proti žalovanej 1/ a žalovanému 2/ ako
dlžníkom a žalovanému 3/ ako ručiteľovi právo na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol
dlžníkom na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 24. 11. 2004.

Podľa § 497 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmluvy o úvere.

Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom

v čase uzavretia Zmluvy (30. 11. 2004), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu.

Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisuodvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvého

stupňa v tom, že žalobcom v konaní predložená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 30. 11. 2004 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou 1/ ako stavebným sporiteľom
- dlžníkom, žalovaným 2/ ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom, ktorá obsahuje ručiteľské vyhlásenie
žalovaného 3/ (ďalej len Zmluva) je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, predložená Zmuva

spĺňa všetky zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa citovanej úpravy § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho
zákonníka. Postup súdu prvého stupňa, ktorý pri aplikácii hmotného práva vychádzal aj z úpravy Zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo záveru, že žalobcom poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, však odvolací súd považuje za nesprávny.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia Zmluvy, teda dňa 24. 11. 2004 sa úprava Zákona o spotrebiteľských
úveroch nevzťahovala na zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy
o mimoriadnom medziúvere uzavretom medzi stavebnou sporiteľnou a stavebným sporiteľom ako
dlžníkom. Je tiež potrebné poukázať na osobitný charakter zmlúv o stavebnom sporení, o stavebnom

úvere, resp. o mimoriadnom medziúvere, v ktorých je obsiahnutý záväzok stavebného sporiteľa vkladať
na účet stavebnej sporiteľne určité sumy ako stavebné sporenie vo forme pravidelných vkladov s tým,
že po splnení podmienok dohodnutých v zmluve (ktoré zahŕňajú aj určitú nasporenú sumu) sa stavebná
sporiteľňa zaväzuje poskytnúť stavebnému sporiteľovi stavebný úver. Stavebnému sporiteľovi môže byťposkytnutý aj tzv. mimoriadny medziúver, keď stavebná sporiteľňa poskytne finančné prostriedky aj bez
nasporenia dohodnutej sumy zo strany stavebného sporiteľa formou tzv. mimoriadneho medziúveru,
pričom ďalšie vklady tohto stavebného sporiteľa sú dohodnutým spôsobom zaúčtované z časti na vklady

na stavebné sporenie a z časti na úhradu medziúveru, osobitne sú dohodnuté úroky z medziúveru
(zvyčajne vyššie, v predmetnej veci vo výške 7,79% p. a.) a úroky zo stavebného úveru (v predmetnej
veci vo výške 4,79%). Po úhrade dohodnutej nasporenej sumy dôjde k tzv. preklopeniu mimoriadneho
medziúveru na stavebný úver. Stavebný úver, ako aj mimoriadny medziúver môže byť zo strany
stavebného sporiteľa použitý len na niektorý z účelov uvedených v zmluve (v tomto prípade v bode 2,

písm. a) - i) zmluvy), pričom všetky tieto súvisia s riešením bytovej situácie stavebného sporiteľa, dlžník
je teda pri poskytnutí finančných prostriedkov obmedzený na financovanie svojho bývania. Odvolací súd
preto nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v zmluve chýba účel použitia stavebného úveru.

Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že Zmluva zo dňa 30.11.2004 je síce
zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), nevzťahuje sa však na ňu úprava

Zákona o spotrebiteľských úveroch (v čase uzavretia zmluvy Zák. č. 258/2001, ktorý bol zrušený Zák.
č. 129/2010 Z.z.).

V zmysle čl. VIII. bod 1 Zmluvy zo dňa 30. 11. 2004 sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami
riadia Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, Zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a

Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje,
že úverová zmluva ako dvojstranný právny úkon je upravená iba v Obchodnom zákonníku (§ 497-507),
ktorý v citovanom § 497 upravuje základné náležitosti zmluvy o úvere (ktorá je tzv. absolútnym
obchodom, viď § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka), pričom aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečovaní plnenia záväzkov z úverovej zmluvy, teda aj záväzok žalovaného 3/ ako ručiteľa sa

tiež spravuje podľa Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 4). V Občianskom zákonníku, ale ani v
Zákone o spotrebiteľských úveroch (ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa) úprava
základných náležitostí Zmluvy o úvere (základné práva a povinnosti zmluvných strán a predmet takejto
zmluvy) obsiahnutá nie je.

V cit. § 506 Obchodného zákonníka upravuje zákon odstúpenie od zmluvy o úvere pri omeškaní dlžníka,
v zmysle ktorého sú upravené osobitné dôvody odstúpenia od úverovej zmluvy na strane veriteľa,
ktorému vzniká právo odstúpiť od úverovej zmluvy za predpokladu kvalifikovaného omeškania dlžníka
s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Zákon upravuje dva takéto predpoklady, a to buď
omeškanie dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo omeškanie dlžníka s vrátením jednej splátky

po dobu dlhšiu ako 3 mesice. Vzhľadom na špecifický účinok odstúpenia na trvanie záväzku dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, nedochádza odstúpením od zmluvy ani k zániku nároku veriteľa
nadohodnutéúroky,averiteľmánárokajnaúrokzomeškania.Odstúpenímodzmluvyvlastnedochádza
k mimoriadnej splatnosti úveru a k strate výhody splátok, pričom odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá
vplyv na zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy, teda ani na ručiteľský záväzok žalovaného 3/. Opačný

výklad by bol skutočne zvýhodnením tých, čo porušia svoje záväzky zo zmluvy tak, ako na to poukázal
aj žalobca v odvolaní.

V prípade § 506 Obchodného zákonníka ide o dispozitívne ustanovenie zákona, preto dôvody na
odstúpenie pri omeškaní dlžníka môžu byť v konkrétnej zmluve o úvere upravené odlišne. Úprava v

Zmluve zo dňa 30. 11. 2004 (čiastočne s odkazom na VP, ktoré tvoria súčasť Zmluvy) citovanú úpravu §
506 Obchodného zákonníka preberá a dopĺňa ju okrem iného aj o možnosť veriteľa odstúpiť od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými
mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 2 mesiace.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca v tomto prípade odstúpil od
Zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami, odstúpením zmluva zanikla a veriteľ má právo na
vrátenie nesplateného úveru aj úrokov (ako je to navyše aj výslovne dohodnuté v čl. VII. bod 5, 6 a 7
Zmluvy). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že Zmluva zo dňa 30. 11. 2004 zanikla
doručením oznámenia veriteľa o odstúpení dlžníkovi (žalovaná 1/ a žalovaný 2/), teda 16. 05. 2011, kedy

začala plynúť 7-dňová lehota, ktorú určil veriteľ dlžníkom na vrátenie nesplateného zostatku úveru aj
s príslušenstvom.Odvolací súd upozorňuje žalobcu, že po dátume 16. 05. 2011, kedy Zmluva zanikla, nebol žiaden právny
dôvodnato,abyúhrady,poukazovanépotomtodátumezostranyžalovaného2/zaúčtovávalnavkladya
úroky z medziúveru tak, ako to vyplýva z Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyhotoveného k 30. 09.

2014. Ako už bolo uvedené, odstúpením zmluva zanikla a žalobca mal právo na vrátenie nesplateného
zostatku úveru aj s príslušenstvom - dohodnutými úrokmi z úveru a aj s úrokmi z omeškania (dohodnuté
v čl. VII. bod 8 zmluvy).

Je nepochybné, že po odstúpení od Zmluvy žalovaný 2/ uhrádzal na úverový účet žalobcovi určité

úhrady, odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ ide o započítanie týchto úhrad na pohľadávku
žalobcu je však podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Žalobca podaním zo dňa 06. 11.
2014 doručeným dňa 10. 11. 2014 (č. l. 56 súdneho spisu) oznámil súdu, že od roku 2010 bol účet
stavebného sporenia žalovanej 1/ zablokovaný súdnymi exekútormi a predložil aj príslušné príkazy na
začatieexekúcie,podľaktorýchboliod24.03.2011zablokovanésumyvovýške2.148,24Eura1.531,21
Eur, spolu vo výške 3.679,45 Eur (č. l. 62 a nasl. súdneho spisu), súd prvého stupňa však týmito listinami

dokazovanie vôbec nevykonal. Záver súdu prvého stupňa, že žalobcovi bola zo strany žalovanej 1/ a
žalovaného 2/ zaplatená suma spolu vo výške 8.667,70 Eur a že preto zostáva zaplatiť už len 1.174,30
Eur, vychádza preto z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd prvého stupňa nevykonal
dokazovanie žalobcom navrhnutými a predloženými dôkazmi.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú v konaní žalovaným 2/ aj žalovaným 3/,
odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je v tomto prípade námietku premlčania potrebné posúdiť podľa úpravy Občianskeho
zákonníka, ktorá je pre žalovanú 1/ a žalovaného 2/ ako spotrebiteľov výhodnejšia, aj keď by sa mala
použiť úprava Obchodného zákonníka. Nesúhlasí však so záverom súdu prvého stupňa v tom, že došlo

k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej pohľadávky. Ako už bolo uvedené, žalobca
si uplatnil nárok na vrátenie dlžnej sumy z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy vrátane
príslušenstva, tento nárok mu vznikol po odstúpení od zmluvy, nie je preto žiaden dôvod na to, aby jeho
nárok bol posudzovaný podľa úpravy o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd súhlasí so žalobcom,
ktorý v odvolaní tvrdil, že v tomto prípade plynie všeobecná 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101

Občianskeho zákonníka, pričom žaloba bola podaná pred jej uplynutím.

Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej druhej, tretej, štvrtej aj piatej výrokovej vete zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie. Žalovaná 1/ sa proti prvej výrokovej vete rozsudku neodvolala, v tejto časti je preto rozsudok

súdu prvého stupňa právoplatný, a pri ďalšom konaní súd túto skutočnosť zohľadní.

Súd prvého stupňa znovu prejedná žalobu žalobcu a bude vychádzať z vyššie uvedených právnych
názorov odvolacieho súdu. Zmluvu zo dňa 30. 11. 2004 bude považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na
ktorú bude aplikovať úpravu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, bude však vychádzať zo záveru, že

nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Doplní dokazovanie o doklady predložené žalobcom, ktorými
žalobca preukazoval, že časť úhrad zaplatených žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bola zablokovaná súdnym
exekútorom, prípadne doplní dokazovanie v tomto smere tak, aby mohol ustáliť, aká suma bola zo
stranyžalovanýchžalobcovinajehopohľadávkutitulomvráteniazostatkuúveruvrátanepríslušenstvapo
odstúpení od úverovej zmluvy skutočne reálne poskytnutá. Ako už odvolací súd upozornil, po účinnosti

odstúpenia od zmluvy žalobca nemal dôvod rozúčtovávať prijaté úhrady na tzv. vklady na stavebné
sporenie, odstúpením od Zmluvy sa stal splatným celý úver. Súd prvého stupňa bude vychádzať
z toho, že právo žalobcu sa nepremlčalo, pretože si ho uplatnil v 3-ročnej všeobecnej premlčacej
lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Pohľadávku žalobcu ako veriteľa na vrátenie peňažných
prostriedkov aj s úrokmi posúdi podľa § 506 Obchodného zákonníka ako pohľadávku vyplývajúcu zo

zmluvy o úvere, a nie ako pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Bude vychádzať zo záveru, že
ručiteľský záväzok žalovaného 3/ odstúpením veriteľa od zmluvy nezanikol. Po zopakovaní a doplnení
dokazovania naznačeným smerom súd prvého stupňa znovu rozhodne o nároku žalobcu v zrušenej
časti výroku rozsudku, pričom prihliadne aj k tomu, že žalovaná bola už na čiastočné plnenie zaviazaná.

Podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.