Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205190
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814205190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: E. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., R. XX/X, zast. JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3
proti žalovanému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E. XXX/XX, o zaplatenie 1.800 eur, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.1.2017, č.k. 10C/168/2015-130, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyňa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na zaplatenie časti kúpnej ceny
1.700 eur s príslušenstvom za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Žalobe vyhovel a

vec právne posúdil podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Napriek textu kúpnej zmluvy o vyplatení celej
kúpnej ceny 1.800 eur žalobkyni mal za preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo v časti
1.700 eur a žalovaného preto k jej zaplateniu zaviazal, a to spolu s úrokom z omeškania. Zistenie o
nezaplatení kúpnej ceny založil na vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že celková kúpna cena
pre všetkých predávajúcich spoluvlastníkov predstavovala sumu 4.800,- eur. Na zaplatenie kúpnej ceny
použil pôžičku v sume 3.902,- eur. Pokiaľ by bolo pravdou, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu, splnil voči všetkým predávajúcim, musel disponovať aj inými finančnými prostriedkami

okrem pôžičky, pretože pôžička bola o 898,- eur nižšia než kúpna cena. Z vykonaného dokazovania
však nevyplynulo, že by žalovaný na zaplatenie kúpnej ceny použil aj iné finančné prostriedky okrem
pôžičky. Ani on sám totiž podľa súdu prvej inštancie neuvádzal, že okrem pôžičky použil na zaplatenie
kúpnejcenyďalšieprostriedky.Zuvedenéhojepotomzrejmé,ženemoholvplnejvýškevyplatiťvšetkých
kupujúcich, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný
vyplatil len predávajúcich v 2., v 3. a v 4. rade, čo napokon bolo nesporné a žalobkyni kúpnu cenu
nezaplatil. Využil jej dôverčivosť, nízke právne vedomie a blízky príbuzenský vzťah k nej na to, aby

oddialil zaplatenie kúpnej ceny, keďže nemal na to prostriedky. Skutočnosť, že žalovaný žalobkyni
nezaplatil kúpnu cenu potvrdil aj svedok I. E., brat žalobkyne, ktorý bol tiež jedným z účastníkov zmluvy
a uviedol, že s odstupom pol roka sa so žalovaným osobne rozprával a pýtal sa, prečo žalobkyni kúpnu
cenu nezaplatil, na čo žalovaný reagoval tým, že sa nemá starať, že so žalobkyňou je dohodnutý.
Svedkyňa C. si zase pamätala, že počula, keď žalovaný pred MsÚ Prievidza ubezpečoval žalobkyňu, že
jej peniaze donesie neskôr, pretože má niečo s autom. Aj dcéra žalobkyne, E. C. potvrdila, že žalobkyňa
po návrate domov z MsÚ Prievidza, kde overene podpísala kúpnu zmluvu, svedkyni povedala, že

jej žalovaný kúpnu cenu nezaplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky a mal pokazené auto.
Bývalý manžel žalobkyne, I. C., uviedol, že od spoločných detí počul, že žalovaný kúpnu cenu žalobkyni
nevyplatil, čomu by aj veril, pretože ak žalobkyňa mala finančné prostriedky, vypomohla finančne
spoločným deťom. Pokiaľ žil so žalobkyňou v manželstva, nevšimol si, že by žalobkyňa mala sklonynehovoriť pravdu, zatajovať pred ním skutočnosti alebo nehospodárne nakladať s financiami, prípadne
peniaze zatajovať. Osobu žalovaného svedok hodnotil ako špekulanta, pretože na neho takým dojmom
pôsobil a syn I. C. mu spomínal, že žalovaný sa snažil aj jeho podviesť. Rovnako aj svedok I. C., syn

žalobkyne, považoval žalovaného za špekulanta a od I. E., ako aj od iných občanov obce Čereňany
počul, že žalovaný má dlhy a požičal si peniaze od brata O. J.. Vylúčil, že by sa žalobkyňa nedôvodne
domáhala zaplatenia žalovanej sumy, pretože pokiaľ išlo o hospodárenie s financiami, považoval ju za
pedantnú, viedla si evidenciu použitia finančných prostriedkov vrátane toho, či ich niekomu požičala,
v akej výške a tiež si viedla evidenciu svojich dlhov. Podľa súdu prvej inštancie však aj bez výpovedí

svedkov je možné objektívne skonštatovať, že žalovaný reálne nedisponoval dostatkom finančných
prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny všetkým predávajúcim, vrátane žalobkyne, z dôvodov vyššie
uvedených. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu
zamietnuť. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie považoval za nesprávne a výpovede, z ktorých

súd vychádzal za nepravdivé a účelové. Žalovaný poukázal na priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy a
vyplatenie každého predávajúceho, vrátane žalobkyne hneď po podpise zmluvy. Poukázal na možnosť
žalobkyne zmluvu si pozorne preštudovať pred podpisom. Potvrdenky o zaplatení kúpnej ceny od
predávajúcich nežiadal, pretože sú to rodinní príslušníci a potvrdenie o zaplatení je súčasťou zmluvy.
Ani žalobkyňa preto nemohla disponovať potvrdením o zaplatení časti kúpnej ceny 100 eur s podpisom

žalovaného. Výpovede svedkov žalovaný spochybnil. Podľa neho vychádzali z nepravdivého tvrdenia
žalobkyne alebo svedkovia priamo klamali. Výpoveď exmanžela žalobkyne považoval žalovaný za
nevierohodnú, pretože mu žalobkyňa dlhuje 2.000 eur a mohla by ich vyplatiť z vysúdenej sumy. Deti
žalobkyne majú tiež záujem na výsledku sporu, pretože ako bolo uvedené v konaní, ak žalobkyňa
môže, finančne im vypomáha. Svedkyňa C. nemohla počuť rozhovor žalobkyne a žalovaného, pretože

ako sama uviedla vo výpovedi, iba následne od žalobkyne počula, že od žalovaného nedostala
zaplatené. Očitý svedok k vyplateniu kúpnej ceny neexistuje a všetci svedkovia vypovedali len to, čo sa
sprostredkovane dozvedeli od žalobkyne. Žalovaný nepredpokladal, že takémuto svedectvu z počutia
bude súd prikladať význam, inak by aj on mohol zabezpečiť svedkov, ktorým hovoril, že kúpnu cenu
všetkým predávajúcim zaplatil. Za nesprávny považoval žalovaný aj záver súdu, že nedisponoval celou

kúpnou cenou 4.800 eur, keď kúpu financoval z pôžičky, ktorej výška bola len 3.902 eur. Zvyšné peniaze
totiž použil z vlastných prostriedkov, bez ktorých by kúpu a rekonštrukciu kúpenej nehnuteľnosti vôbec
nerealizoval. Napokon žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepodpisovala zmluvu ako posledná, a preto nie
je logické, pokiaľ by nemal dostatok peňazí, aby práve jej nezaplatil kúpnu cenu. Poukázal na to, že ak
by žalobkyni nezaplatil, určite by mu nedala podpísanú zmluvu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Výpovede svedkov
boli podľa nej vierohodné. S exmanželom viedla aj súdny spor o vyporiadanie BSM a nemal tak
dôvod vypovedať účelovo v prospech žalobkyne. I keď svedkovia mali informáciu o nevyplatení kúpnej
ceny sprostredkovane od žalobkyne, bolo to v takom časovom predstihu pred podaním žaloby, ktorý

účelovosť výpovedí vylučuje. Poukázala na svedectvo svojho brata, ktorý uviedol, že sa so žalovaným
o nevyplatení žalobkyne priamo rozprával a žalovaný mu v podstate potvrdil, že k vyplateniu nedošlo.
Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný nevyužil možnosť konfrontovať sa so svedkami, keďže sa
nedostavil na pojednávanie. Svoje tvrdenie o vlastných peniazoch, z ktorých financoval časť kúpnej ceny
pred súdom prvej inštancie neprezentoval, a v odvolaní je preto účelové.

4.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387
CSP .

5. Zásadnou otázkou sporu a aj odvolacieho konania je, či došlo k zaplateniu celej kúpnej ceny podľa
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uzavretej medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Súd prvej inštancie prijal z výpovedí svedkov a žalobkyne
skutkový záver, že v časti 1.700 eur k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, a to napriek zneniu písomnej
kúpnej zmluvy, že žalovaný zaplatil žalobkyni celú kúpnu cenu 1.800 eur pri podpise zmluvy, čo

žalobkyňa potvrdila podpisom zmluvy. Ako dôkaz k otázke zaplatenia kúpnej ceny tu teda proti sebe
stojí žalobkyňou podpísaná listina a výpovede svedkov a žalobkyne.6. Čo sa týka kúpnej zmluvy ako listinného dôkazu, je potrebné vychádzať zo všeobecného pravidla, že
písomnostiam obsahujúcim potvrdenie o určitej skutočnosti a podpis osoby, ktorej sa daná skutočnosť
týka, je potrebné v rámci hodnotenia dôkazov pripisovať vysokú mieru preukaznosti. Na preukaznosti

písomných právnych úkonov je založená spoľahlivosť tejto formy v právnych vzťahoch a prevažná
väčšina významnejších právnych úkonov je z toho dôvodu práve v písomnej forme robená. Písomná
forma zabezpečuje vysokú mieru dôvery v obsah a významne prispieva k stabilite právnych vzťahov.
Vychádza sa totiž z predpokladu, že podpísanie listiny, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti, by bolo
zo strany osoby plne spôsobilej na právne úkony konaním v rozpore s elementárnou obozretnosťou v

životných situáciách, konaním vysoko ohrozujúcim vlastné právne postavenie, teda všeobecne konaním
vysoko neracionálnym. Takúto dôkaznú silu nemožno s výhradou ďalej uvedenou v odseku 9 v zásade
uprieť ani v tomto prípade listine obsahujúcej kúpnu zmluvu, ktorej obsah na svoju obranu zdôrazňuje
žalovaný.
7. Uvedená dôkazná sila podpísanej listiny však neznamená nemožnosť preukázania opaku skutočnosti
vyplývajúcej z podpísanej listiny. Strana preukazujúca opak však musí poskytnúť dôkaz porovnateľnej

preukaznosti, ako je listina obsahujúca podpis. V tomto prípade boli takýmto dôkazom svedecké
výpovede a výpoveď žalobkyne. V nich tvrdené nezaplatenie kúpnej ceny považoval súd prvej inštancie
za vierohodnejšie ako obsah písomnej kúpnej zmluvy a odvolací súd takéto hodnotenie dôkazov
považuje za správne.

8. Význam svedeckej výpovede nemožno zľahčovať, keďže jej nepravdivosť je sankcionovaná ako
trestný čin a vo všeobecnosti je potrebné prihliadať aj na mimoprávne aspekty ľudského konania
v morálnej rovine. Svedeckú výpoveď možno považovať za nepravdivú len pokiaľ to vyplynie z jej
hodnotenia z hľadiska vnútornej súladnosti výpovede ako aj v porovnaní s iným dôkazmi. Všetky
podané svedecké výpovede boli svojim obsahom konzistentné a vzájomne nerozporné. Svedkovia,

okrem svedkyne Ďurákovej, ktorá vypočula rozhovor žalobkyne po podpise kúpnej zmluvy, potvrdili, že
informáciuonezaplateníkúpnejcenymajúsprostredkovanúodžalobkyne.Dozvedelisajuvšakvoveľmi
krátkom časovom odstupe od uzavretia zmluvy a svedok I. E. žalovanému nezaplatenie kúpnej ceny
žalobkyni aj viac krát pripomínal, čo žalovaný nespochybnil. Nemožno preto prijať záver, že výpovede
svedkov, i keď sa nejednalo o priamych svedkov udalosti, boli účelovo vykonštruované len pre potreby

súdneho konania. Na vierohodnosti im neuberá ani skutočnosť, že viacerí svedkovia sú rodinnými
príslušníkmi žalobkyne. Je prirodzené, že s informáciami tohto typu sa človek spravidla zdôveruje v
okruhu blízkych osôb a nie cudzím. Preto vzťah medzi stranou sporu a svedkom, či už rodinný, priateľský
alebo obdobný, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý nemožno svedeckú výpoveď
akceptovať.SúladnásvýpoveďamirodinnýchpríslušníkovžalobkynejeajsvedeckávýpoveďB.C.,ktorá

mala vypočuť obsah rozhovoru žalobkyne pred MsÚ Prievidza a z tohto rozhovoru zaznamenala, že
muž, s ktorým sa žalobkyňa rozprávala prisľúbil žalobkyni priniesť peniaze neskôr. Svedecké výpovede
akocelokvytvárajúdôveryhodnýobrazudalosti,žežalobkyňasavokruhusvojejrodinytesnepouzavretí
kúpnej zmluvy a dlho pred začatím súdneho sporu zmienila o tom, že peniaze od žalovaného nedostala.
Svedok I. E. potvrdil, že žalovaného priamo a osobne konfrontoval s nezaplatením kúpnej ceny pre

žalobkyňu,ažalovanýmuuviedol,ženemalpeniazeažalobkyňamusípočkať.Naneskoršie opakované
pripomenutie žalovaný reagoval, aby sa svedok nestaral, že sú so žalobkyňou dohodnutí.

9. Dôkazná sila uvedených svedeckých výpovedí je natoľko významná, že bolo správne, ak sa súd
prvej inštancie napriek listine potvrdzujúcej zaplatenie kúpnej ceny priklonil k záveru, že k zaplateniu

kúpnejcenyvrozsahu1.700eurnedošlo.Napokonjepotrebnévnímať,žesámžalovanýpopísalpriebeh
udalosti tak, že žalobkyňu mal vyplatiť po podpise kúpnej zmluvy. Aj z jeho tvrdenia potom vyplýva, že
v čase, keď žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila aj prevzatie peňazí, nezodpovedalo toto skutočnosti.
To nemalou mierou znižuje výpovednú hodnotu obsahu kúpnej zmluvy k otázke prevzatia peňazí
žalobkyňou. Uvedené nad rámec hodnotenia svedeckých výpovedí svedčí o správnosti hodnotenia

dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.

10. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací
súd ho preto potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).