Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8101899583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8101899583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. X, D. - U. H., zastúpeného opatrovníčkou G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, D. - U. H., právne
zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným
1. K. H., bytom D. X, D. - U. H., 2. O. H., bytom D. X, D. - U. H., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom
Gerdom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 75, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní strán
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.03.2015 č.k. 16C 83/2001-373 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobcovi spoločne a

nerozdielne sumu 1 194,98 Eur.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vyslovil, že o náhrade trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. bolo
potrebné vychádzať z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Prešov, vydaného v konaní sp. zn.
5To 25/08. V tomto konaní sa rozhodlo o tom, že bol spáchaný trestný čin a žalovaní boli uznaní vinnými
v spolupáchateľstve z trestného činu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným
činom ublíženia na zdraví, ktoré spôsobili žalobcovi. Keďže žalovaní boli uznaní za vinných, bolo
preukázané ich protiprávne konanie. V dôsledku ich protiprávneho konania bola žalobcovi spôsobená
škoda na zdraví s tým, že o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

rozhodoval súd prvej inštancie v zmysle predpokladov vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďže ku škode na
zdraví žalobcu došlo dňa 22.08.1999. Skonštatoval, že v danom prípade ide o dva samostatné nároky
pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, zistil, že žalobca pri fyzickom napadnutí žalovanými
utrpel viacero zranení, ktoré sú špecifikované v rámci bolestného uvedeného v znaleckom posudku.
Bolestné žalobcu bolo ohodnotené počtom bodov 300, čo pri hodnote za jeden bod 1,99 eur (60 Sk)
predstavuje základnú náhradu bolestného v sume 597,49 eur. Toto hodnotenie nebolo medzi účastníkmi
sporné, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za bolestné v tejto výške. Žalobca si

uplatnil dvanásťnásobné zvýšenie odškodnenia za bolesť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zvýšenie
odškodnenia bolestného je možné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky iba, ak by pri poškodení zdravia znášal
poškodení zvlášť mučivé stavy a bolesť mu spôsoboval zvlášť mučivé útrapy. Tieto skutočnosti, resp.
zistenia zo znaleckých posudkov nevyplývajú, v tejto súvislosti súd len doplnil, že v prípade takýchtozisťovaní ide o otázku znaleckú a vykonať takéto posúdenie, resp. zvýšenie je oprávnený iba lekár.
Dospel tak k záveru, že nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie bolestného.

3. Sťaženie spoločenského uplatnenia vo vypracovanom posudku bolo ohodnotené celkovým počtom
bodov 700 na základe položky 252, položky 257b a položky 250 vyhlášky. Znalec G.. R. R. vo svojom
znaleckom posudku u žalobcu vylúčil duševnú poruchu vzniknutú pôsobením nepriaznivých zážitkov
a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja a postkomočný syndróm a uviedol, že u
žalovaného ide o diagnózu vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom zranení hlavy v zmysle

bodu 251 prílohy vyhlášky. Bodove uvedenú položku ohodnotil na 500 bodov. Ako dôvod uviedol,
že nejde o posttraumatickú stresovú poruchu, preto vylúčil duševnú poruchu vniknutú pôsobením
nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja a postkomočný
syndróm. Keďže znalec vysvetlil prečo v danom prípade sa nejedná o diagnózy stanovené v posudku,
súd pri stanovení bodového hodnotenia vychádzal z diagnózy vážne mozgové alebo duševné poruchy
pri ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky - 500 bodov a položky 257b poúrazové

obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a deformáciou - polovičná hodnota 100 bodov.
Spolu tak išlo o 600 bodov. Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie vychádzal z porovnania spôsobu života žalobcu pred
úrazom a po nehode. Už samotné základné bodové ohodnotenie podľa § 6 ods. 1 vyhlášky zohľadňuje,
že poškodený je vplyvom následkov úrazu obmedzený v predchádzajúcom spôsobe života, pričom

§ 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia
poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením. U žalobcu došlo po úraze k
závažným psychickým zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony,následkomúrazudošlounehokzníženiuintelektuálnychapamäťovýchschopností.Predúrazom
žalobca chodil do spoločnosti, do prírody, po úraze je odkázaný na svoju manželku a je schopný

vykonávať jednoduché práce. Bol uznaný za invalidného, liečil sa na psychiatrii, nie je schopný zapojiť sa
do pracovného pomeru. Žalobca síce uvádzal, že pre pretrvávajúce bolesti hrudníka, krku a hlavy nie je
schopný ako vodič viesť svoje motorové vozidlo, táto skutočnosť však bola vyvrátená fotografiami, ktoré
predložili do spisu žalovaní. Vzhľadom na obmedzenia žalobcu po útoku súd prvej inštancie zistil dôvod
pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia a sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto základné bodové

hodnotenie stanovené počtom bodov 600 zvýšil na dvojnásobok, teda 1200 bodov, čo predstavuje sumu
2.389,96 eur. Z titulu náhrady SSU tak uložil žalovaním zaplatiť spomínanú sumu. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s vyjadrením žalovaných, aby pri sa pri rozhodovaní zohľadnilo spoluzavinenie žalobcu, ktorý
podľa ich tvrdení mal vyprovokovať ich konanie dňa 22.08.1999. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov
v priestupkovom konaní vyplynulo, že k zničeniu úrady žalobcom došlo dňa 20.08.1999 vo večerných

hodinách, avšak k útoku žalovaných došlo dňa 22.08.1999, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, teda
žalovanímalidostatokčasusvojekonaniepremyslieťaovládnuťho.Súdprvejinštanciezároveňuviedol,
že nevykonal navrhnutý dôkaz, a to ustanovenie znalca z odboru neurológie, tento návrh zo strany
žalobcupokladalzanedôvodný,keďžeznaleckýposudokpodanýznalkyňouztohtoodborujednoznačne
vylučuje poruchu tvárového nervu v zmysle bodu 255 vyhlášky a súd prvej inštancie nemal pochybnosti

o týchto znaleckých záveroch. Súd prvej inštancie si vymienil o trovách konania strán rozhodnúť podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku v časti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad sumu 1.792,47 eur podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli v

tejto časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie v
časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvádzajú, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia odôvodnil súd tým, že jeho základné bodové ohodnotenie nepostačuje
na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojenie jeho spoločenských potrieb. Vychádzal len z účelových tvrdení manželky, opatrovníčky

žalobcu a prvoinštančný súd nebral do úvahy závery znalkyne G.. Q. E. z odboru neurológie, ktorá
uviedla, že nálezy uvedené v znaleckom posudku G.. D. nie sú reálne. Podľa jej názoru žalobca nemá
obmedzenú pohyblivosť sánky, nie je prítomná porucha citlivosti tváre, nie je prítomný pokles ľavého
ústneho kútika, že žalobca má tendenciu zavádzať lekárov, ako aj ostatné osoby, o čom svedčia nálezy
z jeho zdravotnej dokumentácie. Zo záverov posudku G.. E. nepochybne vyplýva, že poranenia žalobcu

z incidentu zo dňa 22.08.1999 nezanechali žiadne trvalé následky. Primerané zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len celkom výnimočne, čo v danom prípade
splnené nebolo. Žalobca je bez vzdelania, nezapájal sa do žiadnych spoločenských aktivít, od mladosti
je u menovaného opakovane vystavovaná práceneschopnosť, od roku 1974 sa liečil na psychiatrii preagresivitu s diagnózou psychopatická osobnosť a nemalú časť života strávil vo výkone trestu odňatia
slobody. Ak už žalovaní prejavili súhlas so závermi posudku znalca G.. R., bolo to len z dôvodu, že
súdny spor trvá dlhu a nebolo by efektívne trvať na kontrolnom znaleckom dokazovaní. V zmysle týchto

dôvodov navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý
navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, alternatívne
navrhol v tomto výroku rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide

o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd bral do úvahy diagnózy uvedené v posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia z 12.10.2012, v ktorom boli bodovo ohodnotené diagnózy, pod
položkou 252 vyhlášky, pod položkou 257b vyhlášky a pod položkou 250 vyhlášky. Tieto diagnózy prvú
a tretiu z nich prehodnotil súd na základe znaleckého posudku G.. R. a považoval ich za nepreukázané,
naopak akceptoval diagnózu vzťahujúcu sa k sťaženiu spoločenského uplatnenia z hľadiska položky
pod bodom 251. Voči tomuto záveru, pokiaľ ide o klasifikáciu poškodenia zdravia nenamieta, namieta

postup súdu, pokiaľ ide o priznanie, resp. nepriznanie primeraného zvýšenia počtu bodov, ktorý stanovil
znalec súdom. Druhú z vymenovaných diagnóz súd akceptoval aj so stanoveným počtom bodov. V
konaní bol vypracovaný znalecký posudok G.. B. D., v ktorom znalec skonštatoval, že žalobca má
poruchu citlivosti tváre vľavo a pokles ľavého ústneho kútika, bolesti hlavy, čo svedčí predneurologickú
poruchu a odporúča uvedené posúdiť znalcom z odboru neurológie. Oproti tomu znalkyňa G.. E.

vo svojom znaleckom posudku uvádza, že nebola prítomná žiadna stanovená asymetria tváre a u
žalobcu bolo posledné kontrolné stomatochirurgické vyšetrenie realizované v marci 2010 a potom
až v júni 2013. Právny zástupca však predložil vo februári 2015 správu zo stomatochirurgického
vyšetrenia, v ktorom bola konštatovaná poúrazová paréza ľavého mandibuly. Právny zástupca žalobcu
navrhol nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorého predmetom by bolo posúdenie,

ktoré zdravotné ťažkosti patriace do odvetvia neurológie, ktorými trpí, možno hodnotiť ako dôsledok
poškodenia zdravia spôsobené žalovanými. Súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel. Nevysvetlil, z
akého dôvodu považoval za preukázanú neexistenciu jeho zdravotných ťažkostí spočívajúcich poruche
citlivosti tváre vľavo a poklesu ľavého ústneho kútika, čo predtým zistil pri vyšetrení vnímaním znalec
G.. D.. Pokiaľ ide o závery znalkyne E. z odvetvia neurológie, táto poprela nielen poruchy zdravia

pozorované iným znalcom, ale aj objektívne zistenia pri stomatochirugickom vyšetrení v máji 2002,
poprela akékoľvek žalobcove neurologické ochorenie, súd však predsa len v rozsudku akceptoval
poúrazové obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a deformáciou v hodnote 100 bodov.
Podľa názoru žalobcu znalkyňa vo svojom posudku krajne neeticky a neprofesionálne vyjadrila svoje
hodnotenie jeho osoby, na druhej strane inplicitne podhodnotila odbornosť lekárov z rôznych odvetví

medicíny, ktorí mu dlhé roky poskytujú zdravotnú starostlivosť a robila z nich svojimi vyjadreniami osoby
nespôsobilé prehliadnuť jeho manipulácie. Preto nemôže považovať v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Zdôrazňuje, že poškodenie zdravia mu bolo spôsobené žalovanými v jeho
XX roku života. Od napadnutia zo strany žalovaných sa zásadným spôsobom zmenil jeho život. Zmeny,
ku ktorým došlo nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale aj celej rodine opísala jeho manželka a opatrovníčka

a znalec G.. R.. Organické poškodenie centrálnej mozgovej sústavy dal jednoznačne do súvislosti s
utrpením poškodením zdravia, ktoré poškodili žalovaní. Nedokáže sa zapojiť do pracovného procesu,
nedokáže byť ani rovnocenným človekom v spoločnosti ľudí jeho veku a spoločenského postavenia.
Tento stav je nezvratný a nič nenasvedčuje tomu, že by mohol dôjsť k akémukoľvek zlepšeniu. Suma
2.987,45 eur, ktorú mu súd priznal ako náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

predstavuje necelý 3,5 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva v roku 2015.
Ním uplatnený nárok proti žalovaním je porovnateľný s odškodnením, ktoré by mu patrilo v prípade, ak
by bol jeho nárok posudzovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o jeho návrh na zvýšenie
bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť, súd prvej inštancie posúdil tento nárok tak, že zvýšenie
je oprávnený vykonať iba lekár, avšak tento záver súdu je v priamom rozpore s § 7 ods. 3 vyhlášky,

ktorý naopak zveruje oprávnenie zvýšiť odškodnenie tak za bolesť, ako aj za sťaženie spoločenského
uplatnenia aj nad sumy vyplývajúce z bodového ohodnotenia týchto nárokov. V prípade jeho liečby išlo
o osobitne bolestivý spôsob, čo je zrejmé z bodového ohodnotenia zabezpečeného v konaní. V zmysle
týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

6. K odvolaniu žalovaných v 1.a 2.rade sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej
inštancie 27.11.2015 a považuje nimi podané odvolanie za neopodstatnené.7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v §379, § 380
a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

dôvodné nie je a odvolanie žalobcu je sčasti opodstatnené.

8. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaných v 1.a 2.rade je zrejmé, že títo nenamietajú priznanie
náhrady bolestného žalobcovi v rozsahu 597,45 eur ako základného bodového ohodnotenia a rovnako
priznanie základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.194,-

eur. Nesúhlasia s priznaním zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, preto s ohľadom na rozsah
odvolania žalovaných (§ 379 C.s.p.) preskúmaval odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcej časti pokiaľ
ide o sumu 1.194,98 eur (2.987,45 eur - 1.792,47 eur).

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

12. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení platnom k 22.8.1999, odškodnenie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť

musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

13. Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

15. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito

predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

16. Podľa § 7 ods. 1 - 3 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na
zdraví nesmie presiahnuť 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-
Sk.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

17. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdilo, že ku škode na zdraví u žalobcu došlo v súvislosti s
konaním žalovaných v 1.a 2.rade, a to tak, že dňa 22.8.1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode
cez otvorenú neuzamknutú bránku neoprávnene vznikli na dvor majiteľa N. H., kde ho pri garáži fyzicky

napadli tak, že ho rukami udierali do oblasti tváre, viackrát ho kopali do rôznych častí tela, následne
ho pretiahli cez kvetinový záhon na pozemok neb. M. E., kde v útoku pokračovali, pričom spôsobili
žalobcovi pomliaždenie hrudníka, brucha, ako aj ďalšie drobné poranenia, ktoré si vyžiadali liečenie po
dobu najmenej 10 dní a žalovaný v 1.rade spôsobil žalobcovi aj zlomeninu tela sánky vľavo s posunomúlomkov a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom úlomkov, ktoré poranenie si vyžiadalo
liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 6 - 7 týždňov. Za toto konanie boli žalovaní uznaní
vinnými zo spáchania trestného činu v spolupáchateľstve, porušovania domovej slobodu v jednočinnom

súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví s časti samostatne (žalovaný v 1.rade) a z trestného činu
v spolupáchateľstve porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia
na zdraví (žalovaný v 2.rade), a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 14.5.2008 sp. zn. 4T/97/02 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov z 21.1.2009 č. k. 5To/25/08-664.

18. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah poškodenia zdravia žalobcu, tento ako vyplynulo z posudku OÚNZ,
NsP., D. vyhotoveného G.. D. F., traumatológom, zo dňa 12.10.2000, v súvislosti s úrazovým dejom
utrpel zlomeninu tela sánky vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu kĺbového vežku sánky vpravo s
posunutím úlomkov, zlomeninu VIII. a IX. rebra vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu I.stupňa,
tržno-zhmoždenú ranu na temene hlavy, pohmoždenie brušnej steny, pohmoždenie predlaktia vpravo,
pohmoždenia chodidla vpravo a pohmoždenie bedernej krajiny.

19. V súvislosti s takto zisteným poškodením zdravia žalobcu bolo v uvedenom posudku stanovené
bolestné rozsahom 300 bodov celkovo so zohľadnením, že pre bolestivý spôsob liečby bolo zvýšené
ohodnotenie bolestného podľa položky 6b vyhlášky o 1-icu základnej sadzby a pre nutnosť operačného
výkonu v priamej súvislosti s úrazom došlo tiež k zvýšeniu podľa položky 6c o 1-icu základnej sadzby.

20. Vtomtoposudkutiežboloužalobcustanovenéaohodnotenésťaženiespoločenskéhouplatneniapo
úraze rozsahom 500 bodov za položku č. 252 prílohy vyhlášky - duševná porucha vzniknutá pôsobením
nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých činiteľov v dôsledku úrazového deja, 100 bodov za
položku č. 257b prílohy vyhlášky - poúrazové obmedzenie hybnosti sánky s poruchou vyslovovania a

deformáciou a počtom bodov 100 za položku č. 250 - postkomočný syndróm (spolu 700 bodov).

21. V konaní ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie
G.. B. D. v znaleckom posudku č. X/XXXX zhodnotil zdravotný stav žalobcu ako traumatológ iba po
tejto stránke. Skonštatoval, že žalobca má obmedzenie pohyblivosti sánky stredne ťažkého stupňa

bez obmedzenia reči, má poruchu citlivosti tváre vľavo a pokles ľavého ústneho kútika, bolesti hlavy,
čo svedčí pre neurologickú poruchu, preto odporúčal posúdiť zdravotný stav žalobcu v tejto súvislosti
znalcom z odboru neurológie, ako aj znalcom z odboru psychiatrie.

22. Znalec z odvetvia psychiatrie G.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX ustálil, že žalobca bol

pred 22.8.1999 opakovane psychiatricky hospitalizovaný z dôvodu reaktívnej poruchy vyplývajúcej zo
záťažovej stresovej situácie a prejavov psychopatickej osobnosti s prvkami agresívneho sexuálneho
správania. Po 22.8.1999 u posudzovaného došlo k zmenám v psychickom fungovaní vzhľadom na
organické poškodenie CNS, došlo k poklesu intelektových schopností, k poklesu mnestických funkcií a
celkovej deteriorácií osobnosti. Zistil, že u žalobcu sa jedná o diagnózu Vážne mozgové alebo duševné

poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. táto diagnóza
nesúvisí s ťažkosťami, na ktoré sa liečil v rokoch 1963, 1974, 1990, ale súvisí s ublížením na zdraví zo
dňa 22.8.1999. Menovaný znalec zároveň v podanom znaleckom posudku vylúčil existenciu diagnózy
žalobcu uvádzanú v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia po úraze z 12.10.2000, položku č. 252
prílohy vyhlášky - duševná porucha vzniknutá pôsobením nepriaznivých zážitkov a iných nepriaznivých

činiteľov, ako aj položku 250 prílohy vyhlášky - poskomočný syndróm. Obe tieto položky nahradil
položkou bodu 251 prílohy vyhlášky - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy,
ktoré ohodnotil rozsahom 500 bodov. V dôsledku uvedeného postupu znalca tak bodové ohodnotenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniažalobcudosahujerozsahcelkovo600bodovvsúvislostisdiagnózou
pod bodom 251 prílohy vyhlášky stanovenej počtom bodov 500 a s diagnózou pod bodom 257b prílohy

vyhlášky, ktorú znalec G.. R. R. nespochybnil, hodnotenou počtom bodov 100 v pôvodnom posudku z
12.10.2000.

23. Znalkyňa z odvetvia neurológie G.. Q. E., v znaleckom posudku č. XX/XX konštatovala, že u žalobcu
nie je prítomná porucha citlivosti tváre vľavo ani pokles ľavého ústneho kútika a nejedná sa o poruchu

tvárového nervu v zmysle bodu 255 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb..

24. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majúslúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strastí, a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravovala podmienky, za ktorých sa
poskytuje odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovila

zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť
a nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, súd môže
odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby bez ohľadu na základný počet bodov
zistených lekárom, a to v zmysle zásady plnej a aj spravodlivej nápravy. Ak dospeje súd k záveru, že sú

splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., má možnosť postupovať nielen
tak, že výšku primeraného odškodnenia vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z
výsledkov posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 cit. vyhlášky
určitým číselným ukazovateľom (násobkom, percentom, zlomkom), ale aj tak, že výšku primeraného
odškodnenia vyjadrí nezávisle od týchto výpočtov, a to jednorazovou sumou. Podstatné nie je to, aký
postup pri určovaní konkrétnej výšky priznávaného odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia zvolí súd, ale to, či ním určená suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh.

25.Akobolovyššiespomínanésúdprvejinštancie priznávalvovzťahukžalobcoviibazákladnúnáhradu

bolestného v sume 597,49 eur za stanovený rozsah 300 bodov s tým, že zvýšenie tejto náhrady je
oprávnený vykonať iba lekár. Tento záver súdu prvej inštancie však správny nie je, keď je zrejmé,
že zvýšenie odškodnenia možno priznávať aj vo vzťahu k náhrade bolestného tak, ako to vyplýva z
citovaného ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, zvýšenie
odškodnenia u nárokov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné posudzovať

jednotlivo a pri každom nároku zvlášť. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za
bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. (do pozor. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/143/2007). Súd prvej inštancie tak nepostupoval správnym spôsobom, pokiaľ sa
bez ďalšieho vôbec nezaoberal prípadnou existenciou dôvodov umožňujúcich zvýšenie odškodnenia za

bolesť, ktoré žalobca v tomto konaní požadoval a v tejto časti jeho rozhodnutie, pokiaľ žalobu zamietol
v prevyšujúcej časti, správne nie je.

26. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu, toto bolo v nadväznosti na zistenia
znalcov u žalobcu ohodnotené počtom celkovo 600 bodov v súvislosti s diagnózou - vážne mozgové

alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy v zmysle bodu 251 prílohy vyhlášky a za
poúrazové obmedzenie hybnosti sánky v zmysle bodu 257b prílohy vyhlášky. Takto stanovené sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu po úraze spolu s jeho rozsahom strany sporu nenamietali a súd
prvej inštancie so zreteľom na zistené poškodenia zdravia žalobcu a na v niektorých smeroch znížené
možnosti jeho uplatnenia dôvodne zvažoval v tejto súvislosti aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb.. Podľa zistení znalca G.. R. R. po úraze u žalobcu došlo k zmenám v jeho psychickom fungovaní
vzhľadom na organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, došlo k poklesu jeho intelektových
schopností. Tieto diagnózy súvisia s ublížením na zdraví, ktoré žalobca utrpel v dôsledku konania
žalovaných a v dôsledku psychických zmien, ako bolo už uvádzané, došlo k zníženiu intelektových a
pamäťových schopností žalobcu. Žalobca nie je zapojený do pracovného procesu, je naďalej schopný

vykonávať jednoduché práce v domácnosti a pri jednoduchom obchodovaní, je ďalej schopný viesť svoje
motorové vozidlo.

27. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislá jednak od
ohodnotenia v lekárskych posudkoch a zároveň aj od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi

došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pri porovnaní významu a intenzity zapojenia sa
žalobcu do života vo všetkých jeho sférach v čase pred úrazom s možnosťami a rozsahom týchto
aktivít po úraze, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav žalobcu následkom
utrpeného poškodenia zdravia sú tieto možnosti z jeho strany sčasti obmedzené. Nebolo možné však
nezohľadniť to, že žalobca predsa len v období pred úrazom nebol vrcholovým športovcom, nevenoval

sa nadpriemerne aktívne spoločenskému či kultúrnemu životu, ktoré by odôvodňovalo také mimoriadne
zvýšenie, akého sa dožadoval. Nemožno totiž opomenúť, že ani po utrpenom úraze a poškodení zdravia
žalobca nie je vyradený zo života, ďalej vedie rodinný život, venuje sa jednoduchým pracovným aktivitám
aj v rámci príležitostného obchodovanie, je mobilný, a to aj v rámci samoobslužných úkonov, vediemotorové vozidlo. Preto so zreteľom na zistené obmedzenia žalobcu a s tým súvisiacu sčasti zníženú
kvalitu jeho súčasného života mal aj odvolací súd za to, že zvýšenie odškodnenia za doteraz zistené
sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to realizoval súd prvej inštancie, v rozsahu dvojnásobného

zvýšenia základného počtu bodov, je so zreteľom na všetky okolnosti veci opodstatnené a primerané.

28. Za tejto situácie bol potvrdený rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 1.194,98 eur postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

29. Je ďalej zrejmé, že znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie G.. B. D., v podanom posudku s
ohľadom na konštatovanú poruchu citlivosti tváre vľavo, pokles ľavého ústneho kútika a bolesti hlavy
žalobcu, tieto problémy odporučil posúdiť znalcom z odboru neurológie. Bolo spomínané, že ustanovená
znalkyňa z tohto odboru G.. Q. E., vylúčila u žalobcu poruchu tvárového nervu v zmysle bodu 255 prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Žalobca však obsah ňou podaného znaleckého posudku v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietal a zároveň v tejto súvislosti navrhol

vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie bez bližšieho zdôvodnenia neakceptoval
tento návrh žalobcu, ktorý okrem iného poukazoval aj na istú razantnosť znalkyne v posudzovaní jeho
ďalších zdravotných problémov mimo oblasti neurológie. Žalobcom namietané okolnosti pokiaľ ide o
posudzovanie prípadnej ďalšej diagnózy súvisiacej so sťažením jeho spoločenského uplatnenia môže
mať nepochybne vplyv na výšku a opodstatnenosť žiadaného nároku a aj s ohľadom na charakter

prejednávanej veci sa javí, že pokiaľ žalobca v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nesúhlasil so
závermi znalkyne z odvetvia neurológie, navrhoval v tejto súvislosti vykonať ďalšie dokazovanie, bolo
opodstatnené akceptovať tento návrh za účelom správneho zistenia skutkového stavu veci a následne
aj rozhodnutia o veci.

30. V dôsledku uvádzaných dôvodov tak odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). V zmysle uvádzaných záverov
sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne zaoberať návrhom žalobcu, pokiaľ ide o zvýšenie

náhrady bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a prípadného zvýšenia tohto nároku v súvislosti s namietaným poškodením
zdravia žalobcu neurologického charakteru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).