Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208716
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617208716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: Q., rod. E. nar.:

XX.XX.XXXX, Záhorácka X/XX, XXX XX Malacky., zast.: JUDr. Q. 901 01 Malacky, proti žalovanému:
X. nar.: XX.XX.XXXX, Hlavná XXXX/XXX, XXX XX Kráľovský Chlmec, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Q., označených ako:

byt č. XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným číslom X na G., vchod č. XX,
postaveného na pozemkoch D., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX
k pozemkom pod bytovým domom D. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX . m2 a D. - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.10.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
vrátiť žalobkyni dar - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Malacky, a to byt č. XX
n.a X.. nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným číslom X na G. vchod č. XX, postaveného

na pozemkoch D., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemkom pod
bytovým domom D. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a D. - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2.

2. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela Darovaciu zmluvu a dohodu o
zriadení vecného bremena, na základe ktorej bol dňa 25.10.2007 pod B. povolený vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností, a to k bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží
bytového domu so súpisným číslom X na G.i, vchod č. XX, postaveného na pozemkoch D. vrátane
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX
(ďalej len ako „Byt“). Pozemky pod bytovým domom boli v tom čase neusporiadané.

3. Žalovaný si v roku 2013 za prostriedky darované mu žalobkyňou na základe Zmluvy o prevode
podielu na pozemok B. odkúpil na svoje meno spoluvlastnícky podiel k pozemkom D. - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a D. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej len
ako „Pozemky“), prináležiaci k Bytu. Oba Pozemky sú zastavané bytovým domom so súpisným číslom
X.. Keďže finančné prostriedky na nákup podielov na Pozemkoch darovala žalovanému žalobkyňa a
súčasne v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je s vlastníctvom bytu v dome nerozlučnespojené aj spoluvlastníctvo k pozemkom, na ktorom je dom postavený, žiada žalobkyňa žalobou aj
vydanie tohto podielu zo strany žalovaného.

4. Žalovaný ako obdarovaný sa so žalobkyňou ako darkyňou dohodol na prevzatí morálneho
záväzku spočívajúceho v povinnosti obdarovaného sa o darkyňu do jej smrti postarať, v prípade
zhoršenia zdravotného stavu zabezpečiť zvýšenú starostlivosť, vrátane zabezpečenia potrebných liečiv
a zdravotníckeho materiálu. V čase pred spísaním Darovacej zmluvy mali strany dobré vzťahy, žalovaný
sa o žalobkyňu staral, pomáhal jej s nákupmi, upratovaním. Dobré vzťahy a starostlivosť žalovaného

pokračovali aj po uzavretí Darovacej zmluvy, a to až do roku 2011, kedy bol na Vianoce žalovaný na
návšteve žalobkyne posledný raz. Následne si žalovaný viackrát od žalobkyne požičal peniaze, ktoré
jej nevrátil. V roku 2012 sa žalovaný presťahoval z východného Slovenska naspäť do Bratislavy, ale
o žalobkyňu sa nestaral. Tá ho opakovane kontaktovala, a to aj prostredníctvom zamestnávateľa a
žiadala, aby aspoň občas prišiel a pomohol jej. Žalovaný uviedol, že nemá možnosť a ani záujem pomoc
žalobkyni poskytovať a v tej dobe súhlasil s tým, že dar žalobkyni vráti. Žalobkyňa mu zaslala návrh

darovacejzmluvy,naktorývšaknereagoval.Žalobkyňakontaktovalaajjehomatkuasúrodencov,žiadnej
pomoci sa však nedočkala.

5. Žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje pomoc, najmä osobnú výpomoc spočívajúcu v
sprevádzaní do zdravotníckeho zariadenia, ale aj finančnú výpomoc vzhľadom na náklady na bývanie

a liečenie. Keďže jej žalovaný potrebnú pomoc v starobe a chorobe napriek výzvam neposkytoval,
zaslala žalovanému výzvu na vrátenie daru, ktorá do sféry dispozície žalovaného došla dňa 03.02.2014,
kedy mu bolo doručenie zásielky zo strany pošty oznámené. V roku 2016 bola na list vlastníctva
vyznačená poznámka o začatí exekúcie A. zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, v
dôsledku ktorej sa žalobkyňa začala obávať o svoje bývanie. Následne opätovne prostredníctvom brata

žalovaného žalovaný uviedol, že dar vráti, na čo mu bol znova zaslaný návrh darovacej zmluvy. Tento
došiel do sféry vplyvu žalovaného dňa 29.11.2016, avšak ani na tento žalovaný nereagoval.

6. Uznesením č.k. 32C/42/2017-42 zo dňa 05.03.2018 pripustil súd na návrh žalobkyne zmenu žaloby
tak, že petit žaloby znie na určenie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalovanému bola dňa 07.02.2018 doručená žaloba s prílohami a výzvou súdu na vyjadrenie. Dňa
13.03.2018 mu bolo doručené uznesenie č.k. 32C/42/2017-42. Napriek výzve súdu sa žalovaný k veci
nevyjadril.

8. Súd podľa § 297 CSP na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 16.04.2018, na ktorom sa
nezúčastnil žalovaný, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd podľa § 180 CSP rozhodol, že
bude konať v neprítomnosti žalovaného.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Darovacia zmluva a dohoda

o zriadení vecného bremena, návrh na vklad zo dňa 09.07.2007, čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, lekárska správa z 12.08.2014, ambulantná správa z 05.02.2014, list: vrátenie daru zo dňa
27.01.2014 s obálkou, výzva na vrátenie daru z 22.11.2016, darovacia zmluva a dohoda o zrušení
vecného bremena, obálka.

10. Súd pri rozhodovaní vo veci považoval skutkový stav, ako ho opísala žalobkyňa, za nesporný, a to
z dôvodu, že sa žalovaný napriek tomu, že mu boli žaloba a uznesenie o zmene žaloby doručené do
vlastných rúk, k veci nijako nevyjadril a na nariadené pojednávania sa nedostavil. Podľa § 151 ods. 1
CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné, súd preto
z takto zisteného skutkového stavu vychádzal pri rozhodnutí vo veci.

11. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

12. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom
bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený, a k priľahlému pozemku

16. Právna úprava obsiahnutá v § 630 Občianskeho zákonníka predstavuje akúsi sankciu v podobe
práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu

opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo
členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z
hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe
dvoch právnych skutočností:

- hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
- výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

Dôsledkom uvedenej sankcie je zánik darovacieho vzťahu okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde
obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovuje pôvodný právny vzťah.

17. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré
so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné

porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Ku
správaniu obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi pritom musí dôjsť po uzavretí darovacej zmluvy
a odovzdaní daru.

18. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je

nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Účinky odvolania darovania ako hmotnoprávneho
úkonu nastanú v momente, keď výzva na vrátenie daru dôjde obdarovanému, ktorý hrubo porušil
dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Pre právne účinky výzvy ako
jednostranného právneho úkonu platí ust. § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak darca uplatní svoje

právo na vrátenie daru a ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z
darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom
zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto
právneho úkonu, t.j. vlastníkom veci sa stáva opäť darca a obdarovaný je vec povinný darcovi vydať.

19. V prípade, že je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť
dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, nemá darca inú možnosť ako podať na súde
žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší
zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra nehnuteľností.

20. Zákonom o vlastníctve bytov bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený pre účely
vlastníctva bytov a nebytových priestorov inštitút tzv. akcesorického (vedľajšieho) spoluvlastníctva. Ide
o inštitút, kde s vlastníckym právom k jednej veci (bytu alebo nebytovému priestoru) je neoddeliteľne
funkčne spojené spoluvlastníctvo k ďalšej veci - nehnuteľnosti, a to k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam domu (ktorý ako predmet právnych vzťahov vznikom vlastníctva bytov a nebytových

priestorov nezaniká) a k pozemku (zastavanému i priľahlému), pričom jednotlivé nehnuteľnosti patriace
samostatným vlastníkom a nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve vytvárajú účelový celok (bytový dom s
bytmi a nebytovými priestormi spolu s pozemkom) a ich samostatné užívanie nie je z povahy veci dosť
dobre možné. Základom akcesorického spoluvlastníctva je to, že rozhodujúci je účel jeho využitia, ktorýmusí byť zachovaný po celú dobu trvania dôvodu existencie tohto spoluvlastníctva. Základným rysom
akcesorického spoluvlastníctva je, že podiel na veci v takomto spoluvlastníctve nemožno prevádzať
samostatne, ale len spoločne a neoddeliteľne s tou samostatnou vecou - bytom alebo nebytovým

priestorom. Rovnaké pravidlo platí aj pre prechody vlastníckeho práva k veci a tiež pre jej zaťaženie
(napr. záložným právom). (porov. rozsudok NS SR 6Cdo/203/2015)

21. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe. Podľa § 137
písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem je tak podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý

právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Súd
vyhodnotil, že žalobkyni v prejednávanej veci svedčí naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, v katastri nehnuteľností je totiž ako vlastník vedený žalovaný, ktorý podľa
tvrdení žalobkyne už vlastníkom nie je. Vzhľadom na pasivitu žalovaného pokiaľ ide o spätný prevod
nehnuteľností(žalovanýaninajednuvýzvunavydaniedarunereagoval),môžežalobkyňaprávealenna

základe autoritatívneho výroku súdu dosiahnuť zápis svojej osoby ako vlastníka v katastri nehnuteľností.

22. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že strany platne uzavreli Darovaciu zmluvu, predmetom
ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k Bytu zo žalobkyne na žalovaného a zriadenie
vecného bremena - práva doživotného bývania v Byte a užívania všetkých priľahlých priestorov k Bytu,

a to v prospech žalobkyne. Na základe Darovacej zmluvy vykonala Správa katastra Malacky pod B.
právoplatne 25.10.2007 vklad vlastníckeho práva k Bytu v prospech žalovaného. Zmluvou o prevode
podielu na pozemok, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01.03.2013 pod č. B.
nadobudol žalovaný spoluvlastnícke podiely k Pozemkom, ktoré prináležia k Bytu, a to za peňažné
prostriedky darované mu žalobkyňou.

23. Žalovaný sa po nadobudnutí daru správal voči žalobkyni sústavne v hrubom rozpore s dobrými
mravmi tým, že žalobkyňu ako svoju starú matku vôbec nenavštevoval, nezaujímal sa o jej zdravotný a
celkový stav, nijakým spôsobom jej nepomáhal, a to napriek tomu, že pomoc nevyhnutne potrebovala
a že o ňu opakovane priamo i prostredníctvom ostatných príbuzných žalovaného žiadala. Poskytovať

svojej starej matke pomoc v starobe a chorobe je povinný v rámci ľudského a slušného správania každý,
no žalovaný o to viac, že od svojej starej matky nadobudol bezodplatne nehnuteľný majetok nie malej
hodnoty. Žalovaný sa však, naopak, ako obdarovaný voči darkyni správal v hrubom rozpore s dobrými
mravmi a potrebnú pomoc v starobe a chorobe jej neposkytoval.

24. Listom zo dňa 27.01.2014 nadpísaným ako „Vrátenie daru“ si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila
právo na vrátenie daru z dôvodu, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu dobrých mravov
a preto sú naplnené podmienky pre vrátenie daru. Porušovanie dobrých mravov žalobkyňa v liste aj
konkretizovala, a to tak, že sa jedná o neposkytovanie potrebnej pomoci v starobe a chorobe, ktorú
žalobkyňa vzhľadom na jej zdravotný stav nevyhnutne potrebuje (jednalo sa najmä o sprevádzanie k

lekárom, navštevovanie v nemocnici, pomoc pri obstarávaní liečiv a dopravy), ako aj na neprejavovanie
záujmu o osobu žalobkyne ako starej matky žalobcu. Predmetný list bol žalovanému odoslaný, na pošte
bol uložený dňa 03.02.2014 a vrátený žalobkyni 24.02.2014.

25. Súd z uvedeného konštatuje, že si žalobkyňa ako darkyňa platne voči žalovanému ako

obdarovanému,ktorýsavočinejsprávalvhrubomrozporesdobrýmimravmi,uplatniladňom03.02.2014
právo na vrátenie daru. Týmto dňom došlo zo zákona k zániku vlastníckeho práva žalovaného k Bytu
a k obnoveniu vlastníctva žalobkyne.26. Žalovaný za žalobkyňou darované peňažné prostriedky nadobudol podiel na Pozemkoch, ktoré
boli v čase uzavretia Darovacej zmluvy ešte nevysporiadané. V zmysle zákona o vlastníctve bytov
je s vlastníctvom bytu neoddeliteľne funkčne spojené vlastníctvo podielu na pozemkoch zastavaných

domom a priľahlých k domu, t.j. právny „osud“ podielu na pozemku musí sledovať „osud“ bytu
či nebytového priestoru, ku ktorému prináleží. Podiel na pozemku zastavanom bytovým domom či
priľahlom k bytovému domu nemožno prevádzať samostatne, ale len spoločne a neoddeliteľne s bytom
alebo nebytovým priestorom s tým, že rovnaké pravidlo platí aj pre prechody vlastníckeho práva k veci
a pre jej zaťaženie. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou nielen Bytu

a podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ale aj podielu na Pozemkoch.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalobkyňa, pretože
súd jej žalobe v celosti vyhovel. Vzhľadom na uvedené bol žalobkyni priznaný nárok na trovy konania

v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a. sa týkajú procesných podmienok,
b. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)