Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203823
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114203823.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO 36 613 843 proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom K., Q. 8, 2/
F. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom Q. nad V. č. d. XX práv. zast. H. Consulting, s.r.o.
so sídlom Zámocká 10, Bratislava IČO 46 962 000 do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo
nám. 7, IČO 42 362 962, práv. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36,
Bratislava o zaplatenie 3.672,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie 524,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 101,26 Eur a vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 524,70 Eur od 04.11.2012 do zaplatenia sa z a s t a v u je .

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovanému 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaná 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.02.2014 žalobca požiadal súd, aby žalovaných 1/,2/ zaviazal zaplatiť mu sumu
3.672,90 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 21.03.2010 do
03.11.2012 v sume vo výške 177,61 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.672,90
Eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú
uzavreli dňa 15.08.2006 žalovaní ako spoludlžníci so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská

sporiteľňa, a.s. žalovaným úver v sume 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali uhrádzať
za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných
splátkachpo47,70Eur,vždyk20.dňuvmesiaci.Zmluvaoúvereobsahujevšetkynáležitostivyžadované
ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne
vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Žalovaní porušili svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným

postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Pohľadávka ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 4.514,30 Eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 3.720,69 Eur, úroku z omeškania vo výške 457,94 Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 77
neuhradených splátok úveru zročných od 20.03.2010 do 20.07.2016 v celkovej sume 3.672,90 Eur.Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.07.2016 sa stali splatnými dňa 03.11.2012, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca vyčíslil zákonný úrok z omeškania zo zročných splátok a
to od 21.03.2010 do 03.11.2012 v celkovej sume 177,61 Eur. Žalovaní od spísania návrhu neuhradili

žalobcovi žiadnu sumu.

2. Žalovaní sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Do konania na podporu žalovaných vstúpil za účinnosti zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku ( do 30.06.2016) oznámením zo dňa 12.09.2013 vedľajší účastník, ktorý sa k veci vyjadril v
písomnom podaní zo dňa doručenom súdu dňa 18.09.2015. Poukázal že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Namietol premlčanie uplatneného
práva. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu domáhať sa proti žalovaným zaplatenia
pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože žalobca nepreukázal, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslala žalovaným písomnú výzvu na splnenie dlhu a banka

mohla žalobcovi postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu nesplatenému dlhu, pretože podľa citovaného
ustanovenia predmetom postúpenia pohľadávky môžu byť len splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90
dnípolehoteichsplatnosti,nožalobcanepreukázal,žepredpostúpenímpohľadávky27.12.2012 právny
predchodca žalobcu SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu. Žalobca tak nedisponuje aktívnou
legitimáciou. Na podporu svojich tvrdení uviedol viaceré súdne rozhodnutia. Uplatnil si náhradu trov

konania.

4. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe
obsahu spisu a vykonaných dôkazov.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím si vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a žalovanej 2/,
oboznámením dokladov predložených žalobcom a to žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
15.08.2006, Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu s účinnosťou od
01.08.2002, Oznámenia SLSP a.s. zo dňa 15.10.2012 o postúpení pohľadávky žalovaným 1/ 2/, Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, vrátane prílohy č. 1,2,3, pokusu o zmier adresovaného
žalovaným 1/, 2/, vyjadrenia žalovanej 2/ k návrhu, oznámenia o vstupe bývalého vedľajšieho účastníka
jeho vyjadrenia k žalobe, vyjadrenia žalovanej 2/ zo dňa 15.05.2015 a 15.06.2015 a zo dňa 20.02.2017,
vyjadrenie žalobcu vrátane čiastočného späťvzatia žaloby, výzvy k úhrade a oznámenie mimoriadnej
splatnostižalobcomzodňa15.10.2012vrátanepodaciehohárku,platobnejhistórieazistiltentoskutkový

stav veci:

6. Žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 15.08.2006 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 273988317 na základe ktorej sa Slovenská
sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkom spotrebný bezúčelový úver vo výške 3.319,39 Eur

(100.000,- Sk) a dlžníci sa zaviazali úver vrátiť veriteľovi pri premenlivej úrokovej sadzbe vo výške
10,80% ročne (v deň uzatvorenia zmluvy) v pravidelných 119 mesačných splátkach po 47,70 Eur
(1.437,- Sk), zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.09.2006,
posledná splátka bola zročná dňa 20.07.2016. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške
13,11%. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
ažalobcaakopostupníkvôľupostúpiťpohľadávkuvočižalovaným,ktorájepredmetomtohtokonania,na
žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku
zo zmluvy o úvere č. 273988317 v celkovej výške 4.514,30 Eur.

8. Listom zo dňa 15.10.2012 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovaným 1/ a 2/ postúpenie
pohľadávky teda, že SLSP, a.s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2006
pohľadávku voči nim vo výške 4.514,30 Eur s príslušenstvom žalobcovi s tým, že od okamihu doručenia
tohto oznámenia je možné tento záväzok uhradiť výlučne plnením žalobcovi.

9. Na výzvu súdu žalobca predložil oznámenia SLSP, a.s. adresované žalovaným 1/ a 2/, o postúpení
pohľadávky. Ďalej predložil výzvu k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
15.10.2012 adresované žalovaným 1/,2/, ktorými ich vyzval na okamžité uhradenie dlžnej čiastkycelkom v sume 4.680,36 Eur najneskôr do 30.10.2012. Uvedené bolo podľa podacieho hárku odoslané
žalovanému 1/ dňa 16.10.2012 a žalovanej 2/ dňa 15.10.2012.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.03.2017 vyplynulo, že pokiaľ ide o oznámenie o postúpení
pohľadávky v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom rade poukazuje na
skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky,
spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má

povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže
úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Ďalej
pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoB) nemožno toto ustanovenie spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je

zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto ust.
nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky keďže
norma obsiahnutá v § v 92 ods. 8 zákona ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods.1 ZoB.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné

postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
ust. § 50 ods. 1 ZoB. Odhliadnuc od uvedeného boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu 2386 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na
to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca
žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v
takomto prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015 v ktorom bolo konštatované: "Odvolací súd v

tejto veci poukazuje na to, že určitá výnimka je aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, že ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením, čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke
aj bez súhlasu klienta. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa konštatuje omeškanie s plnením peňažných záväzkov po

dobu viac ako 1304 dní, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.02.2012, ale zmluva o postúpení
pohľadávok je z 15.12.2012." Ďalej žalobca poukázal na ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách v zmysle
ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva
a povinností z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný
predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno

odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov,
pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu
podľa § 42 ods. 1. Podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí
s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na

to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z
ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Dodal, že nakoľko
ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od

ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpeniapohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa
stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí

sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016.
Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené
postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy
odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení poukazuje v tejto súvislosti aj na
ustálenú judikatúru: Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015, Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015,
sp. zn. 7Co/540/2015. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca napriek vyššie uvedenému v tejto súvislosti poukazuje na
Upomienku zo dňa 30.08.2007, ktorú zasielal žalovanému ako mandátny správca pohľadávky. Pokiaľ

ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom má za to, že zosplatnenie dlhu nemá vplyv
na jeho výšku a existenciu, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia dlhu a závisí od vôle veriteľa. Zastáva
názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žiada žalobca, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení
v žalobe a vo svojich vyjadreniach a je názoru, že je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. S
poukazom na ustanovenie 89 ods. 1 Zákona o bankách, má za to, že zmluvné strany si dohodli otázku
postúpenia pohľadávky odchýlne od tohto zákona. Predmetom konania sú iba splatné a nepremlčané

splátky i keď na žalobcu bola postúpená pohľadávka vo väčšom rozsahu. Jeho nárok je opodstatnený
a legitímny aj čo do výšky.

12. Žalovaná 2/ prostredníctvom práv. zástupkyne uviedla, že má za to, že pri postúpení pohľadávok v
tomto konaní sa musel právny predchodca žalobcu riadiť ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. I

s poukazom na názory súdov napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16Co/750/2015
uviedol, že "spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti,
že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v

časepostúpeniapohľadávky.Uvedenéustanoveniejelexspecialiskinštitútucesie".Mázato,žežalobca
je v konaní povinný preukázať splnenie týchto podmienok, čo nepreukázal. Nedodržanie písomnej výzvy
preukázateľne zaslanej má za následok neplatnosť právneho úkonu. Doručenie písomnej výzvy banke
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

13. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov/
ďalejlen"zákonč.258/2001Z.z."/spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.

15.Podľa§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z.zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

25. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

28. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky
informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch
vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť predvyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o
záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na

jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov
oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky,
a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií
v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a
priezvisko klienta.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách( účinného do 31.12.2012 teda v čase
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 15.08.2006 bola medzi právnym predchodcom
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými 1/, 2/uzavretá zmluva o spotrebnom bezúčelovom
splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva o splátkovom úvere
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 2písm. b) a 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola
vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné
podmienky, pričom text dokumentov žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred

pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v čase uzavretia zmluvy
nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali
ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej
domácnosti. Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre

ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.
Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť
súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu

spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej
zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa,
uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008.

31. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým,
či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným
na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce
mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného

práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný
je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti
sa žalobca domáha.32. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
(postupca) postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným ako dlžníkom na žalobcu (postupníka). V danom

prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovaným
ako dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom
na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky
a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na
postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 8). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou
sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona
vyžadované splnenie ďalších predpokladov, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie
sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej "postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako

také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
aleajnavonok,vočidlžníkovi.Aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526Občianskehozákonníka
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

33. Žalobca argumentoval, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez

ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z
takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Tento záver konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 210/01. Súdna prax
sa však už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva napríklad z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie

dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale
postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

34. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 27.09.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že
predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere

zo dňa 15.08.2006. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení
pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom

sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou
vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu

omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia
pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135
zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, ktoré
súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len splatnú pohľadávku. Vedľajší

účastník na strane žalovaných (do 30.06.2016) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.35. Žalobca na priamu výzvu nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu
adresovanú žalovaným, ani nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto listina bola doručená žalovaným
1/ a 2/, resp. že by im bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere)

čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne),
resp. zaslaná elektronickými médiami. Bolo pritom v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal
dlžníkom takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok),
resp. o doručení výzvy (doručenku) dlžníkom uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti.

36. Pokiaľ ide o žalobcov výklad ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., toto zákonné ustanovenie hovorí
o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie
dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej
osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže
uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní
so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky,
presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného
záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí
peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade,

ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka
postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale
ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade
pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva
na úhradu.

37. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaných na splnenie peňažného záväzku, že túto výzvu odoslal, a doručil, a vedľajší účastník
na strane žalovaných do 30.06.2016 a žalovaná 2/ z tohto dôvodu namietali nedostatok aktívnej vecnej
legitimáciežalobcu,zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012jevčastipostúpeniapohľadávky

voči žalovaným absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to
pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách.

38. Na uvedenom závere nezmení nič ani bod 19.16 VOP SLSP, a.s. , keďže na uvedené nemožno

prihliadať ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza
vo vopred naformulovaných všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník
určite žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich
veriteľ môže kedykoľvek zmeniť a žiaden súhlas s ich novším znením od dlžníkov nevyžaduje. Uvedené
vyplýva z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Toto ust. VOP preto nemožno považovať za

vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.
Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa
(značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka). Dlžník
ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoju pohľadávku
a naopak právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený. Táto podmienka

vytvára hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dvoch zmluvných strán. Výrazným spôsobom
obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá potencionálne môže vzniknúť proti
veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky
odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Navyše ust. § 525 ods.1 Občianskeho
zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa

zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok.
S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a
požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto

požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom
- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávaťmlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods.8
zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.

39.Zuvedenýchdôvodov, keďžežalobcanepreukázal,žesaplatneaúčinnestalveriteľomuplatňovanej
pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie súd pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu návrh výrokom II. v celom rozsahu zamietol. Tento nedostatok nemôže súd
zhojiť ani odstraňovaním vád podania v zmysle § 128 a nasl. zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový
poriadok (CSP).

40. Súd svojim výrokom konanie zastavil v časti o časti o zaplatenie 524,70 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 101,26 Eur a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 524,70 Eur od 04.11.2012 do
zaplatenia a to podľa § 145 CSP, pretože žalobca pred začatím pojednávania v tejto časti vzal žalobu
späť.

41. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

42. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Žalovaný 1/ bol v konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnil, zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd mu náhradu
trov konania nepriznal (výrok III.).

44. Žalovaná 2/ bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok IV.).

" trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016 súd rozhodol podľa

§257 a § 259 CSP. Nakoľko žalovaní na strane ktorých vystupoval, mali v konaní úspech súd mu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%(výrok V.). V predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho
účastníka dôsledne hájil záujmy žalovaných. Po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami
v písomnom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť , poukázal na príslušné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle ustanovenia

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s
tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola
spôsobilá na postúpenie žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.