Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200731
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113200731.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Z. L., nar.

XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom U. E. č.XXX proti oprávnenému z výživného S. L., nar.
XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom K. kpt. H. XX/XX, H. M. zast. zástupkyňou A. L. bytom K.
kpt. H. XX/XX, H. M. o zníženie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/196/2009-67 zo dňa 09.04.2010 tak, že
z n i ž u j e výživné zo strany Mariána L. pre S. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,-eur mesačne na
sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona s účinnosťou od 01.02.2013.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 14.01.2013 sa navrhovateľ domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k
oprávnenému z výživného, jeho plnoletému synovi, ktorej rozsah bol naposledy upravený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/196/2009-67 zo dňa 09.04.2010 z doterajších 70,- eur mesačne na
sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (po upresnení) od februára 2013. V návrhu uviedol, že nie je schopný si plniť
výšku výživného, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden príjem a nachádza sa v hmotnej

núdzi čím narástol jeho nedoplatok na stanovenom výživnom. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a
dvoma maloletými deťmi, priateľka je toho času tiež nezamestnaná a finančná situácia rodiny je vážna.

2. Oprávnený z výživného sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, ktorého sa navrhovateľ

opakovane nezúčastnil. Svoji neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu
nepožiadal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené zákonné podmienky a
vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne
oprávneného a oboznámil listinné dôkazy, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu 32P/196/2009.

5. Z vyjadrenia oprávneného prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vyplynulo, že nesúhlasí s
podanýmnávrhom,nakoľkožalovanýsavroku2014pripravujenabudúcepovolanie,navštevujeFakultu
menežmentu UK v Bratislave, a ja nie je schopný samostatne sa živiť. Navrhovateľ si svoju vyživovaciupovinnosť dlhodobo neplní, opakovane bol odsúdený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2T/64/2011 zo dňa 11.01.2013, právoplatný 11.01.2013. Nikde
sústavne nepracuje, sú na neho vedené viaceré exekúcie, aj exekúcia z neplnenia si vyživovacej

povinnosti, keď dlh na výživnom bol v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku vo výške 1.748,07 eur
a naďalej narastá. Oprávnený od 01.09.2013 navštevuje UK v Bratislave, Fakulta menežmentu. Ja
si vedomá situácie, v ktorej sa nachádza navrhovateľ, má však za to, že vzhľadom na prebiehajúce
exekúcie sa účelovo vyhýba práci, z čoho uspokojuje svoje životné potreby, ako aj potreby svojej družky
a jej dvoch detí uviesť nevie, poukázala na to, že opakovane bol v minulosti s ním ukončený pracovný

pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny čo spočívalo v požívaní alkoholu na pracovisku. Z toho
dôvodu, je ochotná akceptovať zníženie na 50,- Eur mesačne, nakoľko potreby oprávneného sa od
posledného určenia neznížili, naopak vzrástli, má náklady spojené so štúdiom, nákupom pomôcok, kníh,
ktoré začiatkom semestra stáli cca 80,-Eur. Musí si hradiť cestovné, vreckové má minimálne 50,- Eur
týždenne. Matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, a priemerne mesačne zarobí cca 600,- Eur.
Okrem oprávneného má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Tomášovi, ktorý študuje na STU fakulte

informatiky piaty ročník. Býva zo synmi v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 320,- Eur, okrem toho
platí internet vo výške 13,- Eur mesačne, káblovú televíziu, cca 16,-Eur.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že oprávnený je plnoletým dieťaťom navrhovateľa,
pričom Okresný súd Trenčín naposledy zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k

oprávnenému rozsudkom č.k. 32P/196/2009-67 zo dňa 09.04.2010 z vtedajších 1.600,- SK na 70,- eur
mesačne od 01.09.2009.

7. Navrhovateľ bol v tom čase (konkrétne 4/2010) rozvedený, býval už 7 rokov s družkou Miladou
Magyarovou, ktorá bola od 01.12,2009 nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 81,21

eur mesačne od 01.12.2009, rodinné prídavky na dve deti vo výške 43,98 eura mesačne. Predtým
pracovala ako robotníčka v lesnom hospodárstve s priem. mesačným zárobkom cca 100,- eur, ale
prepustili ju z dôvodu nadbytočnosti. Družka má dve deti, ale ich otcovia súdom stanovené výživné
neplatili. Bývali v prenajatom rodinnom dome, s nákladmi na bývanie vo výške 188,- eur mesačne, za
kúrenie cca 150,-eur. Od 11.02.2010 pracoval vo firme Ribe Nitra, ako robotník v Kovovýrobe a zarobil

od 11.02.2010 do 28.02.2010 418,- eur v čistom. Iný príjem nemal žiaden. Od 08.06.2009 som bol
evidovaný na úrade práce do 11.02.2010 ako nezamestnaný a chodieval na brigády pracovať pre
lesné spoločenstvo, od 07.04.2009 do 30.10.2009 vyplatili mu v čistom sumu cca 700,- eur. Dávku
v hmotnej núdzi poberal od 10/2009 do 02/2010 vo výške 62,-eur mesačne, iný príjem nemal žiaden.
Od 07/2008 do 07.06/2009 pracoval pre firmu Avis s.r.o., na dobu neurčitú, priem. mesačne v čistom

zarábal asi 6.000,- Kč. Ešte v r. 2008 mal mimopracovný úraz, bol práceneschopný a následne skončil
pracovný pomer dohodou, nakoľko sa prepúšťalo. Spláca exekúciu dlh na výživnom, za telefón 30,-
eur mesačne, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastnil.

8. Oprávnený mal v tom čase 16 rokov, navštevoval II. ročník strednej školy. Žil v domácnosti s matkou

a bratom Tomášom študentom l. ročníka na vysokej škole v Bratislave v prenajatom byte, s tým,
že náklady na bývanie hradili mesačne vo výške cca 100,- eur. Patrik navštevoval jazykovú školu, s
poplatkom 42,- eur/polrok. Od r. 2007 nosil zubný strojček, s čím boli spojené zvýšené výdavky, okrem
zdravotné problémy nemal žiadne. Matka od r. 2008 robila opatrovateľku na živnosť v Rakúsku, a priem.
mesačne zarobila v čistom 650,-eur za dva týždne, okrem toho poberala rodinné prídavky na dve deti,

v celkovej výške 43,98 eura mesačne. Iný príjem nemala žiaden. Dlhy ani majetok výraznejšej hodnoty
žiaden nevlastnila. Otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, len sem tam zaplatil výživné, so synom
sa nestretával.

9. Navrhovateľ pracoval v roku 2013,2014 prevažne na dohodu o vykonaní práce s vymeriavacím

základomvobdobí3/2013vovýške404,30eur,4/2013vovýške390,-eur,od11.06.2013do10.03.2014
maximálne vo výške 25,- eur mesačne, od 04.03.2014 do 04.04.2014 s vymeriavacím základom 50,-
eur a10,- eur mesačne , v 6/2014 vo výške 280,51 eur, v 7/2014 vo výške 249,66 eur. V apríli 2014
mu bola udelená pokuta z dôvodu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil v
rodinnom dome v Červenom Kameni voči družke Milade Magyarovej.

10. Oprávnený v súčasnosti ukončil prípravu na budúce povolanie v dennej forme a to dňa 31.07.2014
na Univerzite Komenského, Fakulta menežmentu. Od 01.08.2014 pokračuje v štúdiu externou formou
a popri štúdiu pracuje. Žalobca neplatil výživné tak, ako mu bolo určené súdom. Niekedy, zriedka prišlovýživné vo výške 5 alebo 10,- Eur, ktoré nepostačovalo na jeho výživu, tak mi výživné hradila matka. So
žalobcom sa nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte. Naposledy som sa s ním stretol pred 14 rokmi.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2,3, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. 1 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné
dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
nastala podstatná zmena pomerov.

14. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácií citovaných ustanovení zákonov súd vec
právne posúdil takto:

17. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje

podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu
novéhorozhodnutiadošlolenvtedy,akideozmenuzávažnejšiehocharakteru.Nieježiaduceaprípustné
reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov
aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu

výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov.

18. Navrhovateľ sa návrhom domáha zníženia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenému,
ktorý bol určený rozhodnutím súdu (teda zníženia výživného). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby

súd mohol rozhodnúť o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, upravenej dohodou alebo určenej
súdnym rozhodnutím, je zmena pomerov. V zmysle § 157 Civilného mimosporového poriadku v
spojení s § 231 Civilného sporového poriadku táto zmena pomerov musí byť podstatná a musí byť
preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa mení doterajšia úprava. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú podstatnú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o

neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného. Zmena pomerov oprávneného alebo
povinného môže spočívať napríklad v okolnostiach na strane ich príjmov alebo výdavkov. Po úprave
rozsahu vyživovacej povinnosti sa napríklad môže zmeniť príjem povinného alebo oprávneného, alebo
sa môže zmeniť výška nevyhnutných výdavkov oprávneného alebo povinného.

19. Na zníženie vyživovacej povinnosti, t.j. na zmenu rozsudku o výživnom je v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
došlo k zmene pomerov účastníkov, ktorá je podstatná a odôvodňuje zníženie výživného naposledyurčeného rozsudkom súdu. Pokiaľ by súd nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov a rozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 32P/196/2009. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje,

že má preukázanú takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zníženie
výživného. K zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol
zamestnaný, s príjmom cca 500,- eur mesačne. V období rokov 2013-2014 bol zamestnaný len na
dohodou o vykonaní práce s minimálnym príjmom. Ukončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie
pracovnej disciplíny spočívajúce v požívaní alkoholu na pracovisku nebolo v konaní preukázané.

Nakoľko súdmalpreukázanýuotcanižšípríjem,nežzakéhovychádzalpriposlednejúprave výživného,
bolo dôvodné z jeho strany výživné znížiť maximálne však na sumu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením (§ 62 ods.3 Zákona o rodine) tak. aby oprávnený z výživného dokázal zabezpečiť aspoň
najzákladnejšiepotrebyavýdavky.Súdzobraldoúvahyiskutočnosť,ževobdobí2-8/2013saoprávnený
len pripravoval na štúdium. Súd preto znížil výživné zo strany navrhovateľa počnúc dňom 01.02.2013 v
súlade s návrhom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd podotýka, že keďže je návrhom

viazaný nemohol do výroku rozsudku premietnuť skutočnosť, že od 01.08.2014 vyživovacia povinnosť
k oprávnenému vzhľadom k tomu, že sa pripravuje na povolanie externou formou a je zamestnaný,
zanikla. Návrh na jej zrušenie navrhovateľom podaný nebol.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.