Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Gašparová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204173
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218204173.2
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého P. Š., nar. XX.X.XXXX a H. Š., nar.
XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky N.. T. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. X, X., zastúpenej
advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti manželovi N.. T. Š. , trvale
bytom D. X, X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný platiť na maloletého P. Š., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na maloletého
H. Š., nar. XX.X.XXXX sumou 80,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by otec zaviazaný platiť na výživu každého z maloletých detí sumou 100,- eur
mesačne.
2. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvode manželstva rodičov pod sp. zn. XXP/
XX/XXXX, v ktorom matka žiada aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec by
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletého H.
sumou 100,- eur mesačne.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti neprispieva
matke žiadnym plnením a to ani minimálnym. Maloletý P. navštevuje základnú školu, chodí do anglickej
triedy, v ktorej je mesačné školné 150,- eur. Mladší H. navštevuje predškolské zariadenie, v U. by mal
nastúpiť do školy. Mesačné náklady na maloletého P. dosahujú výšku 350,- eur mesačne, na maloletého
H. 250,- eur mesačne. su. Za posledných 6 mesiacov bola jediným finančným príspevkom od otca
úhrada tanečného krúžku pre mladšieho syna vo výške 35,- eur, speváckeho krúžku vo výške 30,- eur
a plaveckého kurzu vo výške 30,- eur.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.
13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať
len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa.
14. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú s matkou. Otec si riadne
neplní vyživovaciu povinnosť, matke na výživu maloletých detí pravidelne neprispieva. V konaní
o rozvode otec predkladal súdu rozpis uhradených výdavkov maloletých detí, pričom najčastejšími
výdavkami sú výdavky na voľnočasové aktivity a nákupy potravín. Neodkladným opatrením nerozhoduje
súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V
súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť
rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca
na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom
ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností
a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd
preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom, nakoľko otec na výživu maloletých detí pravidelne neprispieva. Prípadne
občasné príspevky otca, túto povinnosť nenahrádzajú, nakoľko ide v prevažnej miere o zaplatenie
voľnočasových aktivít, ktoré s deťmi otec uskutočňuje a zrejme aj nákup potravín v čase, keď sú detí sotcom, čo taktiež nenahrádza príspevky na výživu. Súd určil vyživovaciu povinnosť, pričom vychádzal
zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. U maloletého H. určil nižšiu vyživovaciu povinnosť, vzhľadom k jeho nižším
výdavkom, čo je zrejme aj z návrhu na rozvod, kde matka žiada na H. nižšie výživné ako na P.. V
prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol. Až dokazovaním v konaní
o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na
základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.