Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207195
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316207195.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: C. V., nar.

X.X.XXXX, bytom J., Q. XXX/XD, zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so
sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. L. č. XXXX,
zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové námestie č. 2, IČO: 47
551 372, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 26.4.2016 žiadala, aby súd určil, že je podielovou
spoluvlastníčkou v 1/2-ici k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Q. L., obec Q. L., vedené

Okresným úradom Galanta - katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXXX ako:
- pozemok parcely registra „C“ parc. č XXXX/X o výmere 2925 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 414 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 86 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria

- stavba so súp. č. XXXX - rodinný dom, ležiaci na parc. č. XXXX/XX o výmere 86 m2
- stavba so súp. č. XXXX - stolárska dielňa, ležiaca na parc. č. XXXX/X o výmere 2925 m2.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri vedený iba
žalovaný, pričom od roku 1998 spolu žili. Ich spolužitie trvalo až do roku 2015 a spolu bývali na adrese
Q. L. č. XXXX. Počas ich druhovského spolužitia sa im v roku 2004 narodilo dieťa. Počas spolužitia
začali s výstavbou rodinného domu, pričom výstavbu financovali zo stavebného úveru, ktorý im poskytla

Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava. Taktiež začali s prestavbou stolárskej dielne na autodielňu.
Realizácia výstavby rodinného domu bola uskutočňovaná svojpomocne a to jednak žalovaným a
tiež otcom žalobkyne a bratom žalobkyne. Úver poskytnutý stavebnou sporiteľňou bol zabezpečený
Zmluvou o zriadení záložného práva, pričom predmetný úver bol splácaný oboma sporovými stranami zo
spoločných finančných prostriedkov v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v žalobe
tvrdila, že aj keď v písomnej forme nebola uzavretá žiadna zmluva tak konkludentným spôsobom došlo k
jej uzavretiu a žalobkyňa sa cíti byť spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1/2-ici. Žalobkyňa poukázala na to,

že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva nie je rozhodujúce na koho meno znie stavebné
povolenie prípadne kolaudačné rozhodnutie. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila tým, že
tvrdí, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností avšak právny stav evidencie nehnuteľnosti svedčí výlučne
žalovanému.3. Žalovaná strana žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že aj keď sporové strany žili v
spoločnej domácnosti od roku 1998 do marca 2012 nikdy medzi nimi nedošlo k dohode o založení

spoluvlastníckych vzťahov. Vznik spoločného bývania nezakladá vznik podielového spoluvlastníctva.
Taktiež podielové spoluvlastníctvo nevzniká tým, keď sa finančné prostriedky investujú do spoločnej
domácnosti resp. na uspokojovanie potrieb spoločného dieťaťa.

4. Ako prostriedok procesnej obrany žalovaný uviedol, že stolársku dielňu, ktorú kúpil spolu s pozemkom

začal prerábať na autodielňu a rodinný dom, ktorý staval financoval z vlastných finančných prostriedkov
ako aj s pomocou svojich rodičov. Financie tiež mal zo stavebného sporenia, ktoré vypovedal 25.2.2004
a z úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zo dňa 9.2.2004, číslo úveru XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.
Úver čerpal a tiež splácal výlučne žalovaný o čom svedčia výpisy z účtov za rok 2015. Žalovaný poprel,
že by žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov prispela na financovanie stavby rodinného domu
alebo prestavby na autodielňu. Čo sa týka pomoci rodinných príslušníkov žalobkyne na stavbe tak

všetci rodinní príslušníci boli za práce odmeňovaní okrem otca žalobkyne, ktorý za prácu, ktorú ako
murár vykonával neprijal odmenu, avšak žalovaný sa mu odmeňoval tým, že mu bezplatne opravoval
a robil údržbu auta. Žalovaná strana poukázala na to, že v priebehu spolužitia si žalobkyňa kúpila
nehnuteľnosť - obchod za 15 000 euro, pričom do kúpy obchodu investoval žalovaný sumu 10 000 euro
a obchod prerábal otec žalovaného, pričom ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri vedená žalovaná

a táto nehnuteľnosť nie je v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným. Okrem toho si žalobkyňa v
priebehu spolužitia so žalovaným kúpila motorové vozidlo I. a okrem toho jej dával žalovaný každý
mesiac finančné prostriedky na uspokojovanie jej potrieb. Žalobkyňa v priebehu spolužitia so žalovaným
nemala finančné prostriedky na to, aby mohla financovať prestavbu stolárskej dielne na autodielňu resp.
aby mohla realizovať výstavbu rodinného domu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.
Q. L., potvrdením o trvalom pobyte, potvrdením o pracovnom pomere žalobkyne, výpisom z obchodného
registra na obchodné spoločnosti žalovaného, kúpnou zmluvou č. U. XXXX/XX, listom o prijatí žiadosti
o výpoveď stavebného sporenia, Zmluvou o úvere od Stavebnej sporiteľne, stavebným povolením,

rozhodnutím o určení súpisného čísla, kúpnou zmluvou č. U. XXXX/XX, správou fakultnej nemocnice
E.. H., potvrdením Úradu práce o evidencii žalobkyne ako uchádzačky o zamestnanie, daňovými
priznaniami žalobkyne, výsluchom svedkov: E. T., Y. T., Y. T., M. T., T. R., U. R., A. Y., Y. Y., Y. M., Y. V.,
C. V. V., Y. M., E. U., E. T. a zistil tento skutkový stav veci.

6. K zoznámeniu medzi sporovými stranami došlo v roku 1997, keď žalobkyňa bola študentkou na
Strednej zdravotníckej škole v H. L.. Dňa 1.8.1998 žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru v
Nemocnici akademika H. v Bratislave ako zdravotná sestra. U tohto zamestnávateľa pracovný pomer
skončila 31.12.1999. V roku 1999 si žalovaný prenajal jednoizbový byt v J. a žalobkyňa sa v tomto roku
k žalovanému prisťahovala. V spoločnej domácnosti žili od roku 1999 do apríla 2012, kedy žalobkyňa

opustila spoločnú domácnosť. Z druhovského spolužitia sporových strán pochádza dieťa H. T., nar.
XX.X.XXXX.

7. Ako to vyplýva z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Galante žalobkyňa bola v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a tiež od 22.11.2011 do XX.X.XXXX. Z

potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta bolo zistené, že žalobkyňa od 15.4.2003 do 31.12.2003
bola dobrovoľnou platiteľkou príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Od 1.1.2004 do 31.3.2004 bola
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Žalobkyňa bola v období od 1.7.2004 do 31.10.2011
samostatne zárobkovo činná osoba. Od XX.X.XXXX je žalobkyňa v pracovnom pomere v W. L. T. L..
N. J. E..L..

8. Ako to vyplýva z daňových priznaní predložených žalobkyňou v roku 2003 vykazovala stratu - 170
172 Sk, v roku 2004 vykazovala stratu - 33 045 Sk, v roku 2005 mala príjem 11 318 Sk, v roku 2006
produkovala stratu - 32 862 Sk, v roku 2008 mala stratu - 121 745 Sk, v roku 2009 bola v strate - 1538
euro, v roku 2010 bola v strate - 1051 euro a v roku 2011 mala príjem 970 euro.

9. Z obchodného registra bolo zistené, že žalobca je vlastníkom obchodných spoločností E. M. L..C..I..,
IČO: XX XXX XXX a E. E. L.. L..C..I.., IČO: XX XXX XXX.10. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Q. L., LV č. XXXX žalovaný je
vlastníkom nehnuteľností:
- pozemok parcely registra „C“ parc. č XXXX/X o výmere 2925 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 414 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 86 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria

- stavba so súp. č. XXXX - rodinný dom, ležiaci na parc. č. XXXX/XX o výmere 86 m2
- stavba so súp. č. XXXX - stolárska dielňa, ležiaca na parc. č. XXXX/X o výmere 2925 m2.

11. Podľa kúpnej zmluvy ktorej vklad bol učinený dňa 8.11.2002 pod číslom U. XXXX/XX žalovaný
nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť par. č. XXXX/X stavba súp. č. XXXX a dvor vo výmere 2925 m2.
Kúpna cena nehnuteľností činila 692 375 Sk. Parcela č. XXXX/X žalovaný nadobudol na základe kúpnej

zmluvy ktorej vklad bol povolený dňa 10.3.2003 pod č. U. XXX/XX.

12.ObecQ.L.dňaX.X.XXXXvydalastavebnépovolenie,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa25.6.2003.
V tomto rozhodnutí sa uvádza, že stavebník E. T. zastúpený L. U. podal dňa 24.4.2003 žiadosť o vydanie
stavebného povolenia. Obec Q. L. stavebníkovi povolila stavbu rodinného domu T. XX na pozemku

parc.č. XXXX/X.

13. Obec Q. L. dňa XX.XX.XXXX vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla pre stavbu postavenú v
obci Q. L. časť Q. súpisné číslo XXXX. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že vlastníkom stavby je E. T..

Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že stavba bola dokončená a skolaudovaná dňa 9.11.2004.

14. Dňa 25.2.2004 Prvá stavebná sporiteľňa oznámila E. T., že obdržala jeho žiadosť o výpoveď zmluvy
o stavebnom sporení a súčasne oznámila, že predpokladaná výška sumy na účte je 46 026,40 Sk.
Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. a

žalovaným vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý medziúver vo výške 46 800 euro. Dňa 9.2.2004 Prvá
stavebná sporiteľňa a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 300 000 Sk.

15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že spolu so žalovaným si kúpila pozemok na Q.. Pri prerábke

dielne a výstavbe domu pomáhal jej otec a to jednak fyzicky ako aj finančne. Ďalej uviedla, že v
roku 2003 sa stala živnostníčkou, keď prevádzkovala obchod, ktorý mala prenajatý od Jednoty SD.
Žalobkyňa mala tiež pomáhať pri výstavbe domu, mala zabezpečovať materiál, varila pre robotníkov
pracujúcich na stavbe. Z vyjadrenia žalobkyne ďalej vyplýva, že zdedila 150 000 Sk a túto sumu
mala poskytnúť žalovanému na podnikanie. Suma 300 000 Sk ako úver bol nimi spoločne splácaný.

Žalobkyňa so žalovaným fungovali kvázi ako manželský pár a všetko spolu financovali. Podľa žalobkyne
so žalovaným sa ústne dohodli, že všetko je spoločné lebo tvorili kvázi manželský pár, každý z nich mal
mať polovičný podiel. Žalobkyňa nevedela na pojednávaní uviesť aký stavebný materiál zabezpečovala,
nemala vedomosť o tom, že by nefigurovala na úverovej zmluve, nevedela preukázať úhradu splátok
úveru.

16. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobkyňou sa zoznámil, keď mala sedemnásť rokov a
chodila do školy. Po ukončení školy nastúpila do zamestnania v Bratislave, kde ako zdravotná sestra
zarábala 4000 Sk, čo jej nestačilo na jej výdavky. Čo sa týka výstavby domu všetko mal zabezpečovať
žalovaný. Medzi ním a žalobkyňou neexistovala žiadna dohoda o výstavbe domu. Žalovaný poukázal na

to, že v priebehu spolužitia žalobkyňa kúpila obchod za 350 000 Sk od Jednoty SD. 150 000 Sk mala z
dedičstva a 200 000 Sk jej mal dať žalovaný. Na rozbehnutie podnikania jej mal dať žalovaný 50 000 Sk.
Čo sa týka sumy 40 000 Sk od Úradu práce v Galante tak za tieto peniaze kúpila spotrebiče a nábytok.
Podľa žalovaného dom staval z vlastných finančných prostriedkov. Pri výstavbe domu pracoval aj brat
žalobkyne, ktorý však bol po práci vždy finančne odmenený. Otec žalobkyne peniaze za prácu nechcel

avšak žalovaný sa mu snažil odvďačiť tým, že mu bezplatne opravoval autá a tiež mu dopomohol k
výhodnej kúpe auta. Otec žalobkyne podieľal sa na výstavbe základov a na oplotení. Chodil pracovať
len cez víkendy, nakoľko počas týždňa pracoval v Rakúsku, kde tiež robil murára. Žalovaný poprel, že
by otec žalobkyne do stavby investoval vlastné finančné prostriedky. Čo sa týka kúpy stolárskej dielnežalovaný uviedol, že ju kupoval za 450 000 Sk, pričom 300 000 Sk mu dali rodičia a 150 000 Sk boli
žalovaného vlastné finančné prostriedky. Dom financoval z vlastných finančných prostriedkov a tiež z
úverov Prvej stavebnej sporiteľne, ktoré doposiaľ spláca.

17. Dňa 4.8.2008 bola uzavretá kúpna zmluva ktorej vklad bol povolený správou katastra dňa 3.10.2008
pod číslom U. XXXX/XX dňa 3.10.2008. Touto kúpnou zmluvou predávajúci COOP Jednota Galanta,
spotrebné družstvo odpredal žalobkyni nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. Q. L. a to budovu
- predajňu na parcele číslo XXXX/XX a pozemok s parcelným číslom XXXX/XX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 997 m2. Kúpna cena činila sumu 350 000 Sk a kúpna cena bola uhradená
formou splátok za obdobie od 12.8.2005 do 15.7.2008 v plnej výške. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla
žalobkyňa do výlučného vlastníctva, pričom v ďalšom období ju odpredala synovi žalovaného a to
kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2014.

18. Svedkyňa E. T. - sestra žalovaného uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by medzi jej bratom a

žalobkyňou bola uzavretá dohoda o podielovom spoluvlastníctve na nehnuteľnosti. Má vedomosť o tom,
že dom postavil žalovaný z finančných prostriedkov, ktoré dostal od rodičov ako aj z úverov, pričom so
stavbou pomáhali rodičia, brat, kamaráti. Aj zo strany rodinných príslušníkov žalobkyne bola pomoc so
stavbou, avšak za finančnú protihodnotu.

19. Svedok Y. T. - syn žalovaného na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by medzi
jeho otcom a žalobkyňou bola uzavretá dohoda na základe ktorej by sa žalobkyňa mala stať podielovou
spoluvlastníčkounehnuteľnosti.Dommalpostaviťžalovanýzapeniaze,ktorémalodrodičovazavlastné
peniaze. Keď sa nehnuteľnosť stavala mal svedok 12 rokov. Vie o tom a videl ako jeho otec vyplácal
pracovníkov na stavbe, pričom otec žalobkyne nechcel vziať peniaze.

20. Svedkyňa Y. T. uviedla, že jej syn - žalovaný nikdy nespomínal, že by so svojou priateľkou -
žalobkyňou sa mal stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Nehodlal si zobrať žalobkyňu za
svoju manželku. Na kúpu autodielne dala svedkyňa spolu s jej nebohým manželom žalovanému 300
000 Sk. Jej nebohý manžel chodil pomáhať synovi na stavbu. Taktiež na stavbu domu chodili pomáhať aj

príslušníci rodiny žalobkyne. Okrem otca žalobkyne všetkých ostatných pracovníkov za prácu žalovaný
vyplácal. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa financovala výstavbu domu.

21. Brat žalovaného - M. T. potvrdil, že na stavbu chodili pracovať rodinní príslušníci z oboch strán.
Aj on ako aj kamaráti chodili na stavbu pomáhať, pričom všetci boli žalovaným vyplácaní okrem

otca žalobkyne. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa finančne prispela na
nehnuteľnosť, resp. že by stavbu financovala alebo že by medzi nimi bola dohoda, že nehnuteľnosť
bude v podielovom spoluvlastníctve.

22. Svedok T. R. je bratrancom žalovaného, pričom v období, keď sa staval dom vzájomne sa

navštevovali. Svedok na stavbe nepomáhal. K financovaniu stavby sa bližšie vyjadriť nevedel. Obdobne
sa vyjadrila svedkyňa U.É. R..

23. Svedkyňa A. Y. bola rodinnou kamarátkou sporových strán. V čase, keď sa staval dom ich hodne
navštevovala,nastavbevšakprítomnánebola.Uviedla,žežalobkyňadodomuneinvestovalaausudzuje

tak z toho dôvodu, že keď nerobila nemala čo investovať.

24. Svedok Y. Y. chodil na stavbu domu a príležitostne pomohol drobnosťami. Žalovaný sa mu sťažoval,
že stavba veľa stojí. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľností vnímal to tak, že žalovaný to stavia pre seba.
Svedok nemal vedomosť o tom, že by sporové strany hodlali uzavrieť manželstvo.

25. Svedok Y. M. je otcom žalobkyne. Svedok uviedol, že jeho dcéra so žalovaným žila pätnásť rokov
v rodinnom stave. Bola reč aj o svadbe ale potom z toho nič nebolo. Svedok na stavbe pracoval a
zabezpečoval tiež odborníkov - svojich kamarátov. Svedok sa tiež podieľal na prerobení stolárskej dielne
na autodielňu. Prerábalo sa to v roku 2002. Rekonštrukcia spočívala v tom, že sa vybúrala jedna stena,

robili sa dlažby, omietky, vybudovala sa montážna jama. Čo sa týka výstavby rodinného domu svedok sa
podieľal na vybudovaní základov, betonárskych, murárskych prácach, vyhotovovaní omietok, poterov,
výstavbe chodníkov a oplotenia. Podľa svedka do nehnuteľnosti aj investoval a to tak, že zakúpil štrk
a cement. Svojej dcére dával peniaze v hotovosti. Čo sa týka prác rodinných príslušníkov žalovanéhotak na stavbe domu bol otec žalovaného. Okrem neho na stavbe pracovali dvaja cudzí robotníci. Otca
žalobkyne žalovaný finančne nevyplácal. Ostatných žalovaný vyplácal každý deň. Majstrov žalovaný
vyplácal sumou 1000 Sk denne. Svedok uviedol, že prácu, ktorú na stavbách vykonal si cení na sumu

300 až 400 000 Sk. Otec žalobkyne sa domnieval, že nehnuteľnosti budú spoločné. Poukázal na to, že
jeho dcéra mala príjem lebo mala živnosť. Okrem toho poisťovala autá. O vlastníckych vzťahoch k domu
svedok so žalovaným nehovoril. Podľa svedka dal svojej dcére 300 000 Sk. Okrem toho mala peniaze z
dedičstva čo bolo 150 000 Sk. Sumu 300 000 Sk nedal dcére naraz ale postupne. Boli to peniaze, ktoré
mal v hotovosti doma. Svedok nevedel uviesť z akých peňazí jeho dcéra kupovala obchod v Q. L..

26. Svedkyňa Y. V. hodnotila vzťah žalobkyne a žalovaného ako ukážkový a harmonický. Žalovaný sa
mal správať k žalobkyni ako k milujúcej partnerke. Svedkyňa potvrdila, že prerábali dielňu na bývanie
a potom spolu stavali dom. Čo sa týka financovania domu žalobkyňa mala peniaze z podnikania a z
toho, že robila účtovníctvo. Žalobkyňa nebola finančne závislá od žalovaného. Vzťah medzi nimi sa
zhoršil po narodení dcéry, keď sa začal žalovaný venovať svojim koníčkom a našiel si milenku. Podľa

svedkyne peniaze z dedičstva dala žalobkyňa do spoločného hospodárenia. Tiež otec mal dávať svojej
dcére peniaze.

27. Aj svedkyňa C. V. V. potvrdila, že sporové strany viedli spoločnú domácnosť po dobu asi 15 rokov,
pričom v roku 2003 začali so stavbou domu, ktorý dohotovili v roku 2004, pričom dovtedy bývali v dielni,

ktorú si prispôsobili na bývanie. Svedkyňa nevedela uviesť akou konkrétnou sumou rodičia žalobkyne
prispeli financiami na stavbu domu. Žalobkyňa sa na stavbe domu podieľala aj tým, že varila pre
robotníkov. Takisto varila aj matka žalobkyne. Rodinu žalovaného na stavbe domu nevidela, videla tam
dvoch pomocných robotníkov. Podľa vyjadrenia svedkyne sa žalobkyňa a žalovaný rozprávali o tom, že
nehnuteľnosť bude spoločná, avšak či existovala medzi nimi dohoda týkajúca sa nehnuteľnosti o tom

svedkyňa vedomosť nemala.

28. Matka žalobkyne uviedla, že jej dcéra so žalovaným žili normálne ako manželský pár aj keď manželia
neboli. Mali spoločné peniaze a spoločne sa podieľali na stavbe nehnuteľnosti. Svedkyňa sa podieľala
na stavbe tým spôsobom, že varila pre robotníkov a v nehnuteľnosti upratovala. Matka žalobkyne ako

aj jej manžel dávali svojej dcére peniaze. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľnosti nevedeli o vlastníckych
vzťahoch, o tom sa s dcérou nerozprávali. Matka žalobkyne spolu s manželom dali dcére 300 000 Sk
alebo 400 000 Sk. Preukázať to nevie, tieto peniaze jej dávali v hotovosti. Svedkyňa nebola prítomná
pri tom, keď by žalobkyňa niečo platila za stavbu. Žalovaný dával peniaze žalobkyni na domácnosť.

29. Svedok E. U. robil pomocného robotníka na stavbe a to od doby, keď sa začalo prerábanie dielne na
bývanie cez následnú rekonštrukciu na autodielňu. Na stavbe bol prítomný, keď sa začalo s výstavbou
domu až po jeho dokončenie. Svedok robil pri murároch a vykonával pomocné práce, keď miešal betón,
nosil tehly. Každý deň po práci bol vyplatený žalovaným a za celodennú prácu dostával 300 Sk a bola
mu poskytovaná aj strava. Okrem neho na stavbe robil C. T., N. L. a U. T.. Uvedené osoby tiež vykonávali

pomocné práce. Na stavbe pracoval aj otec žalobkyne a jej brat. Z rodiny žalovaného tam pracoval jeho
nebohý otec a žalovaného brat. Osoby, ktoré pracovali na stavbe boli tiež vyplácané tak ako svedok.
Čo sa týka odbornej práce tak túto vykonával otec a brat žalobkyne. Boli tam aj pre svedka neznáme
osoby, ktoré vykonávali tesárske práce. Stravu zabezpečovala matka žalovaného a tiež žalobkyňa. Čo
sa týka odmeny za prácu pre otca žalobkyne tak on odmietal peniaze za prácu. Brat žalobkyne bol

riadne vyplácaný.

30. Svedok T., ktorý bol na pojednávaní vypočutý ako svedok je v priateľskom vzťahu so žalovaným a
poznajú sa asi dvadsať rokov. Svedok sa vyjadril v tom zmysle, že stavbu nehnuteľnosti zabezpečoval
žalovaný. Svedok chodil so sporovými stranami na dovolenku, pričom nemá vedomosť o tom, že by

medzi nimi existovala dohoda ohľadne nehnuteľnosti alebo že by žalobkyňa finančne zabezpečovala
stavbu domu. Žalovaný tvrdil svedkovi, že celú nehnuteľnosť - jej výstavbu sám financuje.

31. Podľa §-u 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.Podľa §-u 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

32. V prejednávanej veci je nutné vyriešiť otázku či vzniklo alebo nevzniklo podielové spoluvlastníctvo
k stavbe - rodinnému domu zhotovením veci. Je nutné posúdiť či zhotovitelia veci sledovali založiť
spoluvlastnícky vzťah, ako aj to, aká je výška podielu toho ktorého spoluvlastníka. Vlastníctvo k novo
zhotovenej veci (najmä stavbe) nadobúda ten, kto stavbu realizoval, avšak s úmyslom mať ju pre

seba. Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou, nie je rozhodujúce, či a v akej miere sa ten
ktorý subjekt podieľal na zhotovení stavby, ale to, či sa osoby, ktoré vec zhotovili spoločnou činnosťou
dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve. Rozhodujúca je teda existencia takejto dohody.
Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí však byť písomná, a to ani vtedy, ak sa vlastníctvo zapisuje
do katastra nehnuteľností. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú dohodu. Z dohody, čo aj ústnej
alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý úmysel o nadobudnutí veci do

spoluvlastníctva. Nie je rozhodujúce, či došlo k dohode aj o výške podielov. Ak je táto výška sporná,
má sa za to, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva však musí byť
uzavretá do vzniku veci (citované: Jaroslav Krajčo - Občiansky zákonník pre prax str. 1251).

33. Právny poriadok vzťah druha a družky výslovne neupravuje a ani ho nezakazuje. V niektorých

prípadoch však osobitne upravuje právne následky vyplývajúce z faktického spolužitia muža a ženy.
Obvykle ide o vedenie spoločnej domácnosti napr. v súvislosti s dedením, prechodom nájmu bytu,
sociálnym zabezpečením a pod. V súčasnosti mladí ľudia viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez
uzavretia manželstva. Ide o faktické zväzky, na ktoré zákon o rodine nepamätá, ani ich nedefinuje.
Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné

spoločenstvo t.j. spolu žijú, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú
o deti. Zo zákona o rodine ako aj z iných právnych predpisov však vyplýva značná nerovnoprávnosť
postavenia nezosobášených partnerov a párov zosobášených. Druh a družka sami nadobúdajú veci do
výlučného vlastníctva. Môžu sa tiež stať podielovými spoluvlastníkmi konkrétnych vecí, spravidla sú nimi
nehnuteľnosti.

34. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žili
v spoločnej domácnosti v druhovskom pomere do apríla 2012. Žiť spolu začali v byte v J., ktorý mal
prenajatý žalovaný a odtiaľ sa presťahovali do Q. L., kde stolárska dielňa sa prispôsobila na bývanie.
Stavba domu sa realizovala od 25.6.2003 (stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť) do 9.11.2004

(bolo vydané kolaudačné rozhodnutie). Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa
nemala finančné prostriedky na to, aby mohla realizovať stavbu alebo sa na stavbe podieľať. Túto
skutočnosť mal súd preukázané z potvrdení o zamestnaní. Žalobkyňa po ukončení školy nastúpila do
zamestnaniaakozdravotnásestravW.E.H.X.C.vBratislave,kdepracovalaod1.8.1998do31.12.1999.
Ako začínajúca zdravotná sestra mala tu nízky príjem z ktorého okrem iného musela financovať jednak

cestu do zamestnania ako aj svoje bežné potreby. Následne od 12.1.2000 do 14.4.2003 bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Teda v prípade, že aj keď by mala príjem rozhodne by z neho
nemohla financovať stavbu. V ďalšom období sa stala živnostníčkou. Ako to vyplýva z jej daňového
priznaniavroku2003podnikalasostratou-170172Skavroku2004bolavstrate-33045Sk.Žalobkyňa
sa ani v ďalších rokoch podnikania nedostala zo straty resp. len v roku 2005 podnikala so ziskom 11

318 Sk a v roku 2011 so ziskom 970 euro.

35. V priebehu výstavby rodinného domu sa dňa XX.X.XXXX narodilo sporovým stranám dieťa - H.
T.. Nemožno predpokladať, že počas tehotenstva alebo po narodení dieťaťa sa žalobkyňa podieľala
na výstavbe rodinného domu. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré podľa vyjadrenia svedkov -

rodičov žalobkyne dostala žalobkyňa od svojich rodičov tak tieto finančné prostriedky boli použité na
kúpu nehnuteľnosti - obchodu, ktorý žalobkyňa nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. S touto
nehnuteľnosťou, ktorú mala žalobkyňa vo výlučnom vlastníctve disponovala a ju aj odpredala.

36. Nemožno predpokladať, že by existovala čo aj konkludentná dohoda medzi sporovými stranami na

základe ktorej by bolo mlčky dohodnuté, že dom sa stane podielovým spoluvlastníctvom a obchod bude
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Čo sa týka nadobúdania vlastníctva, čím sa myslia nehnuteľnosti
tak žalobkyňa s tým mala skúsenosti. Žalobkyňa predsa uzatvárala kúpnu zmluvu na základe ktorej
od „Jednoty“ kupovala do vlastníctva nehnuteľnosť. Aj v tejto zmluve je uvedené v čl. III bod 3, ževlastníctvo k predmetu prevodu nadobudne kupujúca povolením vkladu do katastra nehnuteľností.
Súd mal za to, že žalobkyňa od počiatku si bola vedomá toho, že nehnuteľnosť vlastnícky patrí len
žalovanému. Žalobkyňa vedela, že v katastri ako vlastník úkonu je vedený žalovaný a s týmto stavom

bola uzrozumená. Žalobkyňa v priebehu celého sporu neuviedla akú sumu investovala do výstavby
rodinného domu. Uviedla, že robotníkom na stavbe varila a tiež, že zabezpečovala nákup stavebného
materiálu, čo však špecifikovať nevedela.

37.Samotnáexistenciazväzkudruhaadružkyautomatickyneznamená,ževeci,ktoréosobytaktožijúce

nadobudnú za trvania tohto zväzku do svojho vlastníctva sa stávajú ich podielovým spoluvlastníctvom.
Je len na vôli takých osôb, či veci ktoré spoločne kúpia, chcú nadobudnúť do svojho podielového
spoluvlastníctva (viď I.ÚS 562/2005 ÚSČR).

38. Stavebníkom v zmysle občianskeho práva totiž nie je ten, kto sa nejako podieľa na stavebných
prácach ale ten, kto stavbu realizoval s úmyslom mať ju pre seba. Pri posúdení vlastníckych a

iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viac osôb je potrebné vychádzať z
obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí
spoluvlastníctvo, len ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť.
Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktorí o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom
z okolností vecí nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, sú

stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi (viď 22 Cdo 3927/2010
NS ČR).

39.Vsporenebolopreukázanéazobsahudokazovanianevyplýva,žebysporovéstranykonkludentným
spôsobom uzavreli dohodu, že dom, ktorý sa stavia bude v podielovom spoluvlastníctve sporových strán

tak, že každý z nich bude podielovým spoluvlastníkom v 1/2-ici.

40. Súd mal za to, že žalovaný žiadnu konkludentnú dohodu neuzatváral, resp. nebol si toho vedomí,
že žalobkyňa mala mať podiel na nehnuteľnosti, ktorú staval a financoval. Žalovaný staval na svojom
pozemku, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný požiadal o stavebné povolenie, ktoré mu

aj bolo vydané. Žalovaný financoval stavbu a to jednak z finančných prostriedkov, ktoré dostal od svojich
rodičov, z pôžičky od Prvej stavebnej sporiteľni ako aj z vlastných finančných prostriedkov získaných
z podnikania.

41. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom sa dokončovacie

práce nijako nepremietajú do dosiaľ vytvorených vlastníckych vzťahov. Všetko, čo k takejto pôvodnej,
neodstránenej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, patrí vlastníkovi pôvodnej, už vzniknutej veci.
Iný názor by obchádzal zákonné ustanovenia o zmluvných prevodoch nehnuteľností. V dôsledku
zhodnotenia pôvodnej stavby jej dostavbou možno voči jej vlastníkovi spravidla uplatňovať nárok na
vydanie tohto získaného bezdôvodného obohatenia (viď R 57/1995 NS ČR).

42. Svedok Y. M. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka prerábania dielne, tak sa tam vyrúbala jedna
stena, robili sa dlažby, omietky, maľovka, vybudovala sa montážna jama, opravovala sa škridla, z
vonkajšej strany sa opravovali omietky a potom sa to vymaľovalo. Z uvedeného vyplýva, že dielňa
sa len opravovala, rekonštruovala, robila sa na nej bežná údržba, nevytvárala sa žiadna nová vec.

Táto stolárska dielňa, ktorá sa úpravami zmenila na autodielňu žalovaný nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad bol Správou katastra Galanta povolený pod číslom U. XXXX/
XX. Predávajúcim bol správca konkurznej podstaty úpadcu: E. L.. L..C..I..

43. Podľa §-u 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

44. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol do vlastníctva aj parcelu č. XXXX/X v kat.
úz. Q. L. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2925 m2. Čo sa týka parcely č. XXXX/X túto žalovaný

nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. U. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.45. Uvedené kúpne zmluvy, ktorých vklad bol riadne povolený neboli napadnuté žalobou na súde, pričom
ako sporové strany by vystupovali jak kupujúci tak predávajúci ako aj ten, kto by tvrdil, že zmluva je
neplatná.

46. Čo sa týka svedeckých výpovedí, tak svedkovia potvrdili, že sporové strany žili v druhovskom
pomere, že viedli spoločnú domácnosť a spolu sa starali o ich spoločné maloleté dieťa. V spore
výsluchom svedkov bolo preukázané, že stavbu domu zabezpečoval - organizoval žalovaný, ktorý
výstavbu domu aj finančne zabezpečoval. Výlučne žalovaný splácal a spláca úver investovaný do

výstavby domu. Je nespochybniteľné, že rodinní príslušníci jak žalobkyne tak žalovaného pomáhali
pri výstavbe domu. Zo svedeckých výpovedí bolo zistené, že žalovaný vyplácal každého, kto sa na
stavbe podieľal okrem otca žalobkyne, ktorý finančné ohodnotenie odmietol, avšak žalovaný sa mu
snažil odvďačiť tým, že počas jeho spolužitia so žalobkyňou jej otcovi bezplatne opravoval auto a robil
na ňom údržbu. Majstri ako aj pomocní robotníci boli pravidelne vždy na konci dňa za prácu vyplatení.

47. Žalovaný počas celého sporu dôrazne odmietol, že by existovala dohoda o založení podielového
spoluvlastníctva k domu, ktorý staval. Keby bola takáto dohoda existovala po dokončení domu si mohli
sporové strany právne vyriešiť podielové spoluvlastníctvo v evidencii na katastri. K ničom takému
nedošlo napriek vedomosti žalobkyne o nadobúdaní vlastníctva a jeho evidencii. Žalobkyňa až po
trinástich rokoch od ukončenia výstavby domu podala žalobu v ktorej sa domáhala podielu na dome.

48. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže mal žalovaný v spore plný úspech súd zaviazal žalobkyňu, aby mu nahradila 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.