Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213907
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213907.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy vo výške 4.745,69 eura titulom náhrady škody a sumy vo výške 949,14 eura titulom
nemajetkovej ujmy.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č.:
XXXXXXXXX) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému: W. F.. Po doručení
návrhu na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd Bratislava IV žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd rozhodol o súdnym

exekútorom podanej žiadosti až dňa 18.04.2012 (konanie začalo dňa 19.04.2011), a to rozhodnutím o
zamietnutížiadostioudeleniepoverenia.Krozhodnutiuožiadostioudeleniepovereniadošlopouplynutí
zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia konania (omeškanie o viac ako
365 dní). Vyššie uvedený nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava IV, charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, mal za následok vznik

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonom, t. j. vykonaním procedúry
preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych predpokladov založil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu
zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobca si zdôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej
výške 4.745,69 eura predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatných rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si tiež
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinnej uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a jej príslušenstva. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu

za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Žalobca ďalej uvádza, ako ďalšie
dôvody na podporu svojej žiadosti, o náhradu nemajetkovej ujmy neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Náhradu nemajetkovej ujmy si žaloba uplatňuje za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu
949,14 eura, t. j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že v žalobe sa vyskytujú viaceré nedostatky, ako
napríklad neuvedenie spisovej značky príslušného konania vedeného na súde, chýba dátum doručenia
podania na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čo sú podľa žalovanej relevantné

údaje. Žalobca podľa žalovanej nepredložil súdu ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca
síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná ďalej uvádza, že nie
je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Žalobca v žalobe neuvádza ani kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní. Podľa názoru

žalovanej všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná tiež uvádza, že žalobca
podal žalobu skôr, t. j. pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, nakoľko dňa 23.04.2012 boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012
bola súdu doručená žaloba. Žalobca zároveň podľa tvrdení žalovanej neposkytol žiadnu súčinnosť na

predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaná ďalej uvádza, že akýkoľvek
nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok v 15-dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní začatom po 01.06.2011 nemá žiadnu

oporu v zákone. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty zároveň neznamená automaticky
prieťahy v konaní, ako to vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02. Posúdenie
veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno
odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup,ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného
rozhodnutia. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vyššie
uvedených predpokladoch posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná uvádza, že podľa jej názoru nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože

žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Podľa
žalovanej tak žalobca nepreukázal vznik majetkovej ujmy ani to, že by sa mu mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch. Žalovaná poukazuje vo svojom vyjadrení na to, že je potrebné pri posudzovaní
podanej žaloby prihliadnuť aj na aspekt dobrých mravov. Žalobca je v rámci svojej podnikateľskej

činnosti vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práv. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie

poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby Okresný súd Bratislava IV žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

4. Súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie v lehote 15 dní vyjadrenie žalovanej k podanej
žalobe. Právny zástupca žalobcu si prevzal zásielku dňa 11.12.2013, avšak súdu sa v stanovenej lehote
nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 22.12.2017, na ktoré sa však napriek
riadnemu predvolaniu žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný nedostavili. Žalovaný ospravedlnil

svoju neúčasť podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa 11.12.2017 s tým, že o odročenie
pojednávania nežiadal.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav, ktorý mal súd za preukázaný z
pripojeného exekučného spisu sp. zn. 16Er/1952/2011:
7. Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora

JUDr. F. G., PhD., návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, spísanej súdnym exekútorom dňa
19.04.2011, na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere voči povinnému - W. F.. Exekučným titulom
v danom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., č. k. SR 13166/10 zo dňa 02.02.2011. Súdny exekútor
doručil Okresnému súdu Bratislava IV ako exekučnému súdu dňa 03.06.2011 žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd výzvou zo dňa 05.09.2011 požiadal rozhodcovský súd
o predloženie fotokópie kompletného spisového materiálu. Predmetný rozhodcovský spis bol doručený
exekučnému súdu dňa 13.09.2011. Uznesením č. k. 16Er/1952/2011-44 zo dňa 19.03.2012 exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2012.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bolaspôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.
10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
18. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
19. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.06.2011 (ďalej len
„Exekučný poriadok.") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní, ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom
stanovenej 15-dňovej lehote.
25. K námietke žalovaného týkajúcej sa predčasnosti uplatnenia nároku žalobcu na súde z dôvodu,

že ku dňu podania žaloby neuplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti žalobcu
o náhradu škody v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd uvádza, že pre rozhodnutie
súdu je relevantné, či táto lehota uplynula ku dňu rozhodovania súdu, nakoľko pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, a nie v čase podania žaloby. V čase rozhodovania súdu
o podanej žalobe 6-mesačná lehota uplynula, a preto nebola predmetná námietka uplatnená dôvodne

a súd tak pristúpil k vecnému posúdeniu žalovaného nároku.
26. Základnými predpokladmi objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú nesprávny úradný postup, škoda (majetková, resp. nemajetková ujma) a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
27. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu

za škodu, t. j. nesprávny úradný postup, nakoľko k namietanému nesprávnemu úradnému postup
spočívajúcemu v nedodržaní zákonnej 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nemohlo dôjsť, nakoľko v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovená 15-dňová lehota
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa nevzťahuje na prípady, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Exekučným titulom v namietanej

exekučnej veci sp. zn. 16Er/1952/2011 bol rozhodcovský rozsudok, preto súd pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie nebol viazaný 15-dňovou zákonnou lehotou. Súd zároveň poukazuje na tú
skutočnosť, že zákonná 15-dňová lehota sa vzťahuje iba na prípady, keď exekučný súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi udelí, nie

však na prípady, ak súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. V prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu teda
zákon lehotu nestanovuje (porov. nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 520/2012).
Nakoľko vo vyššie uvedenej exekučnej veci, na ktorú žalobca v žalobe poukázal súd zistil rozpor

exekučného titulu so zákonom a v danej veci rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nevzťahovala sa na predmetné konanie 15-dňová lehota ustanovená v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.
28. Žalobca v konaní nepreukázal, že v predmetnej exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v
konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy
v konaní konštatoval. Prieťahy v konaní neboli zistené ani tunajším súdom. Súd zároveň uvádza,
že v zmysle aktuálneho znenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.01.2013, pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v

zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v
konaní, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudsképráva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov. k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia.
Nakoľko ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 513/2003 Z. z. vo vyššie uvedenom znení nadobudlo účinnosť
až dňa 01.01.2013, nie je možné ho aplikovať na daný právny vzťah, avšak súd zastáva názor, že v danej
veci môže samostatne posúdiť, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v zbytočných
prieťahochvkonaníresp.vnedodržanízákonnomstanovenejlehotynarozhodnutieožiadostioudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na charakter predmetnej exekučnej
veci - rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, kde
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, kedy je exekučný súd povinný
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

03.03.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo
146/2011, zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010,
ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08). Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol
exekučný súd povinný skúmať súlad exekučného titulu s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho
práva o ochrane spotrebiteľa, pričom išlo o pomerne náročný proces aplikácie práva, a preto skúmanie

súladu exekučného titulu s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva si vyžadovalo určitý
časový priestor, čo malo vplyv na posúdenie dĺžky konania ako primeranej a prieťahov v konaní ako
zbytočných. Súd zároveň poukazuje na rozsiahly počet exekučných konaní iniciovaných žalobcom v
postavení oprávneného subjektu (čo je skutočnosť všeobecne známa), čo má rovnako vplyv (zásadný)
na posúdenie celkovej dĺžky konania z pohľadu namietaných prieťahov. V tejto súvislosti súd dáva do

pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 520/2012, v ktorom ústavný
súd posudzoval sťažnosť rovnakého žalobcu na prieťahy v exekučnom konaní (v inej veci), pričom ani
konanie trvajúce pred exekučným súdom 24 mesiacov (ktoré sa rovnako skončilo zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nepovažoval za prieťahy v konaní.
Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „V posudzovanom prípade je významná, priam

kľúčová, skutočnosť, že sťažovateľka pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných
konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Ústavný
súd konštantne judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť
súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy
v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by

sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie [napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 39/00, III. ÚS 425/2012,
mutatis mutandis Buchholz proti Nemecku (rozhodnutie Komory, 6. máj 1981, č. 7759/77, § 51 a §
61); Zimmermann a Steiner proti Švajčiarsku (rozhodnutie Komory, 13. júl 1983, č. 8737/79, § 29,
§ 30), pozri aj KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských
právech. Komentář. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 710, 715. ISBN 978-80-7400-365-3]. Ústavný súd však

konštatuje, že danú judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu práva
na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo teda (dosiaľ) o
situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu, a týmto k dlhšej
dobe rozhodovania, aj sám. Už spomenutá doktrína absencie možnosti liberácie z dôvodu zaťaženosti
aj naďalej plne platí, avšak v prípadoch relevantne odlišných od prerokúvanej veci (porovnaj proces

argumentácienazývanýodlíšenie,ang.distinguishing,vcommonlawvKÜHN,Z.,BOBEK,M.,POLČÁK,
R. a kol. Judikatura a právní argumentace. Praha : Auditorium, 2006, s. 22, s. 29. ISBN 80-903786-0-9).
V prípadoch obdobných prerokúvanej veci sa táto doktrína modifikuje do podoby reflektovanej v tomto
rozhodnutí.Presúčasnýprípadaprípadyobdobné,kde,akoužústavnýsúduviedol,jedinásťažovateľka
iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do

úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných.
In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti
veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo
rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako
účastníčky súdneho konania. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní

sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania
sťažovateľky.
V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania
predmetných konaní. Ústavný súd konštatuje, že povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkýminávrhmi sťažovateľky sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť
súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní,
ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. Obdobný právny názor už ústavný súd v

minulosti prezentoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 64/97, keď pri hodnotení porušenia práva
na konanie bez zbytočných prieťahov poukázal na to, že „[v] rovnakom čase na identickom súde sa
právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných konaniach
obrátili na súd s požiadavkou na odstránenie svojej právnej neistoty".

29. Aj s poukazom na uvedené závery ústavného súdu (s ktorými sa tunajší súd v plnom rozsahu
stotožňuje) súd dospel k záveru, že nedošlo v danom prípade k prieťahom v konaní, a teda ani z tohto
dôvodu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
30. Súd je toho názoru, že nemožné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Nesprávnymúradnýmpostupommožnorozumieťporušeniepravidielpredpísaných

právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k
vydaniu rozhodnutia. Škoda, za ktorú zodpovedá štát, môže byť spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, avšak v prípade takejto škody je určujúce
to, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak by aj bolo
rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že

v prípade namietaného postupu exekučného súdu nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, keďže
tento postup sa bezprostredne prejavil v obsahu vydaného rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže žalobca namietal postup
preskúmania exekučného titulu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd sa v rámci komplexného posúdenia

veci zaoberal nárokom žalobcu aj z toho hľadiska, či jeho opodstatnenosť neodôvodňuje existencia
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V takom prípade by však
rozhodnutie muselo byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z.). Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené

ani zmenené, čím nebola splnená podmienka na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

31. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že vecný základ nároku žalobcu v obidvoch prípadoch
(nesprávneho úradného postupu aj nezákonného rozhodnutia) nebol daný, preto už nebolo potrebné

podrobne sa zaoberať zvyšnými dvomi predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Súd len
v stručnosti uvádza, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) exekučného súdu a tvrdenou
škodou. Neuniesol tak v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu (vychádzajúc z prejednávacej
zásady ovládajúcej sporové konanie) zaťažovalo. K žalobcom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy

v peniazoch súd navyše uvádza, že uvedené právo vzniká iba v prípade, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Aj tu
platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, a to v podobe dopadu nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu a následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia. Žalobca tvrdil, že nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Svoje tvrdenia však žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval
(a ani ničím nepreukázal). Rovnako nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Súd poukazuje tiež na to, že odvodzovať výšku nemajetkovej ujmy
paušálne od hodnoty majetkového práva, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu postihnuté procesnou

deformáciou, nie je možné, keď výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. určuje v každom individuálnom prípade s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy

sa preto líši v závislosti od individuálnych daností každého jednotlivého prípadu.
32. Súd poukazuje na to, že v konaní nebola žalobcom preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu a tvrdenou škodou. Príčinná súvislosť predstavuje
priamu väzbu javov (objektívnych skutočností), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav(následok). Vzťah príčiny a následku musí byť pritom priamy, bezprostredný a neprerušený (nestačí,
ak je iba sprostredkovaný). Žalobca mal v konaní súdu preukázať, že ku škode vo výške požadovanej
žalobcom došlo v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu. Nakoľko však v konaní

nebol žalobcom preukázaný nesprávny úradný postup (nezákonné rozhodnutie) ani existencia škody
na jeho strane nemohla byť preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou.
33. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom
rozsahu.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1C.s.p.tak,žežalovanej,akoúspešnejstranesporunáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkojejvkonaní
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.