Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207697
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207697.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : CD Consulting

s.r.o. so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : A. H.Á. C. E. V.. S. X.
XXXX/X, o zaplatenie 728,19 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.4.2014 žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 728,19 Euro, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 728,19
Euro za čas od 6.4.2011 do zaplatenia ako aj 6% ročný úrok denne zo sumy 728,19 Euro za čas od
9.5.2011 do zaplatenia , na tom skutkovom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv

zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 29.9.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 728,19
Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 6.4.2011 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ na
zmenkovú sumu zaplatil 80 Euro. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa
23.12.2015 vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd vzhľadom na právne účinné čiastočné
späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne konanie
zastavil podľa §-u 96 ods.1 OSP. Ostatný uplatnený nárok žalobcu súd posúdil nasledovne:

Súd v predmetnej veci považoval za potrebné nariadiť pojednávanie za tým účelom, aby zistil charakter
vlastného právneho vzťahu remitenta a žalovaného . Súd vo veciach v ktorých sa uplatňuje právo
zo zmenky alebo šeku je povinný ( vzhľadom na novelu Občianskeho súdneho poriadku vykonanú
zákonom č. 438/2015 ) zistiť, či zmenka bola vydaná na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskéhovzťahu , či v tomto konkrétnom právnom vzťahu sú také skutočnosti, ktoré tvoria základ pre prípadne
námietky žalovaného proti zmenke . Súd zdôrazňuje , že nariadením pojednávania , súd dal
žalobcovi zároveň možnosť , aby preukázal, že právny vzťah, z ktorého sa predmetné právo uplatňuje

nie je spotrebiteľským vzťahom. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že vyše uvedené
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 ani v súčasnosti platný OSP , súdu neukladá
povinnosť odôvodniť uznesenie, ktorým súd pojednávanie nariaďuje.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobcu nemohol, pretože na pojednávanie sa nedostavil.

Jeho právny zástupca svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti za tú podmienku, že v prípade ak žalovaný nebude súhlasiť so žalobou, žiadal
pojednávanie odročiť. Súd toto podanie právneho zástupcu žalobcu nepovažoval za žiadosť o
odročenie pojednávania , pretože nie je v súlade s ust. §-u 119 OSP . Toto ustanovenie OSP nepozná
pojem podmieneného súhlasu s pojednávaním bez účasti účastníka. Účastník má právo sa rozhodnúť,
či sa pojednávania ( na ktoré bol zákonným spôsobom predvolaný ) zúčastní . Ak sa rozhodne

nezúčastniť sa pojednávania , má možnosť požiadať o odročenie pojednávania aj to len pri splnení
procesných podmienok podľa § 119 OSP, avšak toto ustanovenie OSP za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania nepovažuje nesúhlas protistrany so žalobou.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil ( napriek riadnemu a včasnému predvolaniu ), svoju neúčasť

neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Vzhľadom na takúto procesnú situáciu , súd nezistil žiaden zákonný dôvod na odročenie pojednávania ,
vo veci nariadené pojednávanie uskutočnil bez prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu (z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno
7Er/1274/2012 ) zmluvy o úvere ( ktorú uzatvoril žalovaný s POHOTOVOSŤ s.r.o. ) zo dňa 29.9.2010 ,
zmenky zo dňa 29.9.2010 a zistil tento skutkový a právny stav veci :

Dňa 29.9.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - Pohotovosť
s.r.o. poskytol úver vo výške 300 Euro žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal tento
úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 49 Euro počnúc dňom 20.10. 2010. V zmluve nie je uvedený
úrok, je uvedený len poplatok vo výške 288 Eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené
ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaný dňa 29.9.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom

ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
sumu 728,19 Euro a zmenkový úrok 0,25% denne od 6.4.2011. Predmetná zmenka bola žalovaným
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad

žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. sa toto nariadenie uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum

a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí

úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby

môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný

indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny

percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. §-u 6 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere , súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov

so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky

alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd predovšetkým zisťoval, či
predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť povinnosť , ktorá zakladá
uplatnené právo žalobcu. Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi
zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u
nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských

zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako platobný prísľub,
ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V
právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým,
že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi
vyplňovacieprávo.Prípadneakolistina,ktorájezámerne-podľa„dohody“,vystavenávneúplnejpodobe

preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou
úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a
preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť.

Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky
sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda
záväzne určuje , akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky
v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy jepojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave
obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lex generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva , že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na
vyše uvedené treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom
prípade ak takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ ( právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ) . Právny úkon je

určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom.

Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v VÚP pôvodného veriteľa a to v
bode 13, v ktorom sa uvádza : „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
(ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako

remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplnení na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť

poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na základe tejto dohody nevzniklo platné vyplňovacie právo
veriteľovi, pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť zmenkovú sumu , či všetky nároky veriteľ

vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky ( ktoré môžu resp. mohli vzniknúť z
iného právneho úkonu ). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že veriteľovi nevzniklo
platné vypĺňovacie právo , preto ani platná zmenka nemohla vzniknúť . Žalobcom predloženú zmenku
súd považuje za neplatnú pre absenciu platného vypĺňovacieho práva remitenta. Z neplatnej zmenky
žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú pohľadávku .

Súd okrem vyše uvedených , dohodu o vyplnení zmenky podrobil aj súdnej kontrole z toho pohľadu,
či toto zmluvné dojednanie nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné . Súd dospel k záveru, že túto
zmluvnú podmienku treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne
dojednaná so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto

spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa , ktorý v čase podpísania
predmetnej zmluvy vôbec nemal vedomosti o dôsledkoch dohody o vyplnení zmenky ( a dokonca ani o
tom, čo vlastne zmenka je ) . Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku
sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona žalovaným ako aj jeho odkázanosť na

poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku,
ktorej v žiadnom prípade sa nemôže poskytnúť súdna ochrana. Takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa §-u 53 ods.5 OZ súd považuje za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení
zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti blankozmenky. Súd vo svojej činnosti má pritom zabrániť
uplatňovaniu takejto neprijateľnej a preto neplatnej zmluvnej podmienky.

Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej a na zabezpečenie práva vyplývajúceho z tejto
zmluvy bola vystavená predložená zmenka, treba aplikovať aj príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001
Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s
ust. §-u 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona stanovuje, že zmenková suma v

čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s

týmto zákonným ustanovením, pretože ako zmenková suma je uvedená v nej celá úverová istina spolu
s poplatkom . Aj táto skutočnosť ( okrem už z hora uvedených ) podľa názoru súdu má za následok
neplatnosť zmenky podľa §-u 39 OZ pre rozpor so zákonom . Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh
ako nedôvodný zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§-u 142 ods.1 OSP a v konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.