Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216201139
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216201139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne T.. G. Š. nar.

XX.X.XXXX bytom V. ul. Y. X, v konaní zast. JUDr.Tibor Šulák advokát so sídlom Hurbanovo nám.
Thége Konkolyho 3, proti žalovanému Krízové stredisko „SOS" Hurbanovo IČO 006 544 34 so sídlom
Hurbanovo ul. Komárňanská 135, v konaní zast. : JUDr. Petra Rumanová advokát so sídlom Bratislava
ul. Zámocká o náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 29.373,96 Euro do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 26.1.2016 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť jej 28.373,10 Euro s prísl., na tom skutkovom základe, že od X.X.XXXX je v pracovnom pomere
u žalovaného. Pracovný pomer má uzavretý na funkciu štatutárneho orgánu žalovaného. Dňa 30.6.2004
bola odvolaná z funkcie G. Ž. a nebola jej prideľovaná žiadna práca. V septembri 2004 jej žalovaný
doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorého neplatnosť bola určená v konaní Okresného
súdu Nitra, sp.zn. 17C/4/2011. Vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení MCdo 13/2009 vyslovil taký právny názor, že jej patrí náhrada
mzdy v sume priemerného platu počas celého obdobia trvania pracovného pomeru po jej odvolaní, teda
od X.X.XXXX až pokiaľ jej pracovný pomer so žalovaným neskončí, prípadne neodpadne prekážka v
práci na strane žalovaného. V žalobe ďalej uviedla, že v čase jej odvolania z funkcie mala hrubú mzdu
20.170,- SK a v rozhodnom období jej bola pridelená odmena v sume 12.102,- SK. Keďže spor trvá
už od roku 2004 medzičasom postúpila v 11 platovej triede do 11 stupňa a to od apríla 2013, jej hrubá
mzda vrátane započítaného podielu z odmeny činí v roku 2013 mesačne 1.159,71 Euro a čistá mzda

za rovnaké obdobie 872,64 Euro. Jej hrubá mzda pozostáva z tarifného platu, ktorý bol v roku 2013
870,- Euro, priznaný príplatok za riadenie 2.500,- SK, čo je 82,98 Euro, osobný príplatok 4.000,- SK,
čo je 132,78 Euro a odmena prislúchajúca na jeden mesiac 2.017,- SK, čo je 66,95 Euro. V roku 2014
vzhľadom na valorizáciu platov činí je priemerný hrubý mesačný zárobok 1.175,71 Euro a čistý mesačný
zárobok 884,91 Euro. Hrubý zárobok pozostáva z jej tarifného platu, ktorý bol od januára 2014 893,-
Euro, priznaný osobný príplatok v sume 4.000,- SK, čo je 132,78 Euro, príplatok za riadenie v sume
2.500,- SK, čo je 82,98 Euro. Odmena prislúchajúca na jeden mesiac v sume 2.017,-SK čo je 66,95

Euro. V roku 2015 v čase od 1.1.2015 do 30.6.2015 bol priemerný hrubý mesačný zárobok vzhľadom na
valorizáciu jej platu 1.189,21 Euro, priemerný čistý mesačný zárobok 894,41 Euro. Od 1.1.2015 tarifný
plat sa zvýšil na sumu 906,50 Euro a ostatné zložky platu zostali nezmenené. Od 1.7.2015 vzhľadom
na valorizáciu platov jej priemerný hrubý plat činil 1.198,71 Euro a priemerný čistý mesačný zárobok901,06 Euro, tarifný plat sa menil aj od 1.7.2015 a to tak, že tento činil 916,- Euro, ostatné zložky hrubého
platu zostali nezmenené. V žalobe ďalej uviedla, že mzda jej nebola priznaná od 1.7.2004 až doteraz.
V tomto konaní sa domáha náhrady mzdy za obdobie od 1.4.2013 do 30.12.2015. Na Okresnom súde

Nitra prebieha konanie o náhradu mzdy, ale za iné obdobie a to za čas od 1.7.2004 do 30.3.2013.

2/ Žalovaný súdu dňa 6.6.2016 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal prerušiť konanie a to
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu, že na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.10C/302/2007
prebieha konanie o náhradu mzdy žalobkyne. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že je potrebné

dôsledne rozlišovať medzi dvoma hmotno-právnymi nárokmi zamestnanca voči zamestnávateľovi a
to medzi nárokom na náhradu mzdy počas trvania riadneho pracovného pomeru a medzi nárokom
na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1
ZP. Jedná sa o odlišné hmotno-právne nároky zamestnanca, kým v prípade riadneho nároku na
náhradu mzdy zamestnancovi prináleží nárok na náhradu mzdy v zmysle platnej pracovnej zmluvy
( a to i v prípade, ak zamestnanec reálne prácu nevykonáva z dôvodu prekážky v práci na strane

zamestnávateľa), tak nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru
v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 ZP je toto právo obmedzené časovým úsekom od momentu
oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. V takomto
prípade zamestnancovi patrí náhrada priemerného mesačného zárobku určeného v zmysle § 79 ods. 1
ZP, ktorá náhrada môže byť súdom znížená na návrh zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 79 ods.

2ZP.Situáciajevšakinávprípaderiadnehonárokunanáhradumzdy(odvíjajúcehosanieodneplatného
skončenia pracovného pomeru), kedy zamestnancovi prináleží náhrada mzdy z titulu prekážky na strane
zamestnávateľa (odvolanie navrhovateľky z funkcie), jej začiatok priznania nie je viazané na žiadne
oznámenia zamestnanca a nie je to ani zákonná možnosť zníženia tejto náhrady (keďže sa poskytuje v
plnej výške). Niet pochýb o tom, že tieto dva nároky zamestnanca majú odlišný hmotno-právny základ,

a pokiaľ ich chce zamestnanec uplatniť v súdnom konaní, tak v zmysle prejednávacej zásady musia
byť samostatne uplatnené žalobným návrhom, t. j. opisom skutku a tomu zodpovedajúcim petitom. Vo
vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa pri uplatnenom nároku na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na
strane zamestnávateľa ignoruje tú skutočnosť, že došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
(v tomto prípade irelevantné či platného alebo nie). Takýto žalobný návrh by mohol obstáť vtedy, ak

by nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ako náhle však k tejto skutočnosti došlo,
mení sa hmotnoprávny nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, na
nárok ustanovený v § 79 ods. 1 ZP. Poukázal na judikát NS SR č. R44/1984, v ktorom je uvedené:
„ Nároky zamestnanca, z ktorých zamestnávateľ neplatne zrušil pracovný pomer, sú osobitne upravené
v ustanovení § 79 ZP a nemožno teda ohľadne týchto nárokov použiť všeobecné ustanovenia o náhrade

mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ZP „.
Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2016 žalovaný žiadal podľa § 79 ods. 2 ZP o úplné nepriznanie,
alebo zníženie náhrady mzdy. S ohľadom na ustanovenie § 79 ods. 2 ZP je súd povinný pri rozhodovaní
prihliadnuť najmä na to, že zamestnanec bol z rozhodné obdobie zamestnaný alebo nie, a ak áno, akú
prácu tam vykonával, aký zárobok tam dosiahol, prípadne prečo sa nezapojil do pracovného procesu.

Navrhol vykonať dokazovanie a to najmä výsluchom žalobkyne zameraného na zistenie, či bola za
rozhodné obdobie zamestnaná alebo nie, ak áno, tak u akého zamestnávateľa pracovala a akú mzdu
poberala,aknebolazamestnanájepotrebnézistiť,zakéhodôvodusanezapojiladopracovnéhoprocesu
a či vôbec vykonala nejakú aktivitu na získanie práce. Navrhol zadovážiť správu od Sociálnej poisťovne,
ako aj od príslušného Daňového úradu ohľadne týchto skutočností.

3/ Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.7.2016 uviedla, že obdobie, za ktoré
si uplatňuje náhradu mzdy v tomto konaní nemá nič spoločné s rozviazaním pracovného pomeru,
zamestnávateľ jej naďalej neprideľuje prácu v zmysle platnej pracovnej zmluvy, preto ide o prekážky
v práci na strane zamestnávateľa. Navrhnuté dokazovanie na zistenie, či bola zamestnaná a akým

zárobkom (v období, za ktoré žiada náhradu) považuje za zbytočné, pretože nejde o náhradu mzdy
z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ale pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
a takúto náhradu je zamestnávateľ povinný poskytovať do tej doby, pokiaľ neodstráni prekážku v
práci. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že návrh žalovaného na prerušenie konania je nedôvodný, preto
ho žiadala zamietnuť s poukazom na to, že v konaní Okresného súdu Nitra sp.zn. 10C/302/2007 je

vedené konanie o náhradu mzdy za obdobie od X.X.XXXX do 30.4.2013, teda za iné obdobie ako
v tomto konaní. Náhradu mzdy si uplatňuje za obdobie po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru (rozsudok sa stal právoplatným v apríli 2012), preto nie je možné na jej
nárok uplatňovať ustanovenie § 79 ods. 2 ZP a to z dôvodu, že žalovaný ani po vyslovení neplatnostirozviazania pracovného pomeru súdom, neposkytuje jej prácu v zmysle pracovnej zmluvy, preto ide o
prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Tá skutočnosť, že jej boli žalovaným vytvorené prekážky v
práci vyplýva z uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/13/2009, keď tento súd vyslovil záväzný právny názor, že

jej prináleží náhrada mzdy ako pri prekážkach v práci za celé obdobie, teda od X.X.XXXX až do obdobia
trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa, alebo do ukončenia pracovného pomeru.

4/ Súd vykonal dokazovanie ( z pripojeného spisu OS Nitra 17C/4/2011) oboznámením uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn.1MCdo-13/2009 zo dňa 21.10.2010, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.

10C302/2007-446 zo dňa 14.12.2015, mzdového list žalobkyne ( z č.l. 134 ) za rok 2004 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci :

5/ Žalobkyňa od X.X.XXXX je v pracovnom pomere u žalovaného. Listom zo dňa 29.9.2004
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Neplatnosť tohto okamžitého skončenia
pracovného pomeru bola určená v konaní Okresného súdu Nitra rozsudkom zo dňa 9.5.2011 č.k.

17C/4/20100-354. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 8.3.2012
č.k. 8Co/247/2011-401. Rozsudok o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudol
právoplatnosť dňom 25.4.2012 . Pracovný pomer žalobkyne doteraz platne ukončený nebol a aj v
súčasnosti trvá.

6/ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po právoplatnom ukončení konania o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru ( deň 25.4.2012) ani jedna strana nevykonala žiaden
jednostranný právny úkon na ukončenie pracovného pomeru žalobkyne, ani dohodou pracovný pomer
ukončený nebol. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného naďalej trvá. Medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že od X.X.XXXX žalovaný

žalobkyni neprideľuje prácu G. Z. a ani tá skutočnosť, že po odvolaní žalobkyne z K. G., medzi
zamestnávateľom a žalobkyňou nebolo dohodnuté jej ďalšie pracovné zaradenie, nebola dohodou
zmenená pracovná zmluva ohľadne druhu práce. Za takéhoto stavu súd konštatuje, že vznikla prekážka
v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP, a vznikla povinnosť zamestnávateľa poskytnúť
žalobkyni náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku a to až do tej doby, kým nezanikne táto

prekážka na strane zamestnávateľa (buď dohodou o zmene pracovnej zmluvy, platným skončením
pracovného pomeru). Tento právny názor jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 1MCdo/13/2009 ( vydaného v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyne ) , podľa ktorého na daný stav je potrebné aplikovať
ustanovenie § 142 ods. 3 ZP, podľa ktorého ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky

na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odseku 1/ a 2/, zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku. Vzhľadom na tento vyjadrený právny názor dovolacieho súdu na
tento skutkový stav, súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú a to v tej časti, v ktorej sa žalobkyňa
domáhala náhrady mzdy podľa § 142 ods. 3 ZP.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady mzdy za obdobie od 1.4.2013 do 30.12.2015 (spolu

teda za 33 mesiacov). Keďže ustanovenie § 142 ods. 3 ZP zakotvuje, že zamestnancovi prináleží
náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku (a nie predpokladaného zárobku), súd pri výpočte
priemerného zárobku žalobkyne vychádzal z ustanovenie § 134 ZP a na základe údajov uvedených
v mzdovom liste žalobkyne za rok 2004 ustálil, že jej priemerný mesačný zárobok v druhom štvrťroku
2004 je v sume 890,12 Euro. V druhom štvrťroku 2004 žalobkyňa odpracovala 52 pracovných dní a

pri 8 hodinovom dennom pracovnom čase za tento štvrťrok odpracovala 416 hodín (52 dní x 8 h). Za
tento štvrťrok mala zúčtovanú mzdu v sume 60.510,- Sk a k tejto mzde treba pripočítať aj alikvotnú časť
priznanej odmeny v sume 3630,60 Sk. Spolu teda zúčtovaná mzda za druhý štvrťrok 2004 je 64.140,60
SK. Takto zúčtovanú mzdu súd vydelil počtom odpracovaných pracovných hodín ( 64 140,60 Sk : 416
= 154,184 Sk ) a zistil priemerný hodinový zárobok žalobkyne, ktorý takto je v sume 154,184 Sk .

Tento priemerný hodinový zárobok súd vynásobil priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich
na jeden mesiac ( 173,92 ) a tak zistil priemerný mesačný zárobok ( 154,184 x 173,92= 26 815,68 Sk ) ,
ktorýtaktojevsume26.815,68Sk, vprepočtenaEurá890,12Euro.Pritakomtopriemernommesačnom
zárobku za dobu 33 mesiacov (od 1.4.2013 do 30.12.2015) žalobkyni prináleží náhrada mzdy v sume
29.373,96 Euro (890,12 Euro x 33). V tejto časti súd žalobu považoval za dôvodnú a s prihliadnutím na

ustanovenie § 216 ods. 1 CSP súd prekročil aj žalobný návrh a sumu 29.373,96 Euro žalovanému uložil
žalobkyni zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného o tom, že uplatnený nárok žalobkyne treba
posudzovať podľa ustanovenia § 79 ZP. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané v tejtoveci a to z uznesenia zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 1MCdo 13/2009 jednoznačne vyplýva, že na základe
tohto skutkového stavu , uplatnený nárok žalobkyne treba posudzovať podľa § 142 ods. 3 ZP. Súd
zdôraznene poukazuje na to, že takáto náhrada mzdy zamestnancovi prináleží až do tej doby, kým

zamestnávateľ neodstráni prekážku v práci zamestnanca, to znamená, neprichádza do úvahy skrátenie
času (súdom), za ktorý takáto náhrada sa má poskytnúť.

7/ V časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu považoval za nedôvodnú, preto v tejto časti ju
zamietol.ZožiadnehoustanoveniaZPtotižnevyplýva,žebypritakomtopeňažnomnárokuzamestnanca

bolo možné uplatniť aj úroky z omeškania, pretože takáto náhrada mzdy nie je mzdou, ktorá má určenú
splatnosť, ale jedná sa o satisfakciu pre zamestnanca za to, že zamestnávateľ napriek trvaniu jeho
pracovného pomeru mu podľa pracovnej zmluvy prácu neprideľuje a pri takejto náhrade žiaden deň
splatnosti určený nie je.

8/ O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu

oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.