Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244727
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: M. Ž., N. V. H. XXXX/
XX, A., zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti
žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1,
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo

dňa 05. decembra 2014, č.k. 12C/200/2011-526, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 05. decembra 2014, č.k. 12C/200/2011-526, zamietol súd prvej inštancie žalobu;
ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 6.644,86 eur s 9,25 %
úrokom z omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zároveň

zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný
trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej "Družstvo"); ktorého členkou bola žalobkyňa; Prospekt investíci, pričom dňa 02.06.2008 uzavrelo
Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii (ďalej "obchodník s
cennými papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal

riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,
obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, pričom sa zaviazal zabezpečiť
mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Národná banka Slovenska
rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi
pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74

ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. a rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-
PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných služieb tak, že mu, okrem iného, povolila
poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č.
566/2001Z.z. aposkytovanieinvestičnýchslužieb,investičnýchčinnostíavedľajšíchslužieb
podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Zároveň mal
preukázané, že obchodník s cennými papiermi na základe výpovede Zmluvy o riadení portfólia zo dňa

30. marca 2010 ukončil činnosť vykonávanú pre Družstvo, v súvislosti s čím Družstvo požiadalo Národnú
banku Slovenska, listom zo dňa 15.04.2010, o preskúmanie jeho postupu a výkon dohľadu na mieste
dôvodiac, že v dôsledku výpovede zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermisa dostalo do zložitej situácie a listom zo dňa 23.04.2010 ju požiadalo o vykonanie nápravy v činnosti
obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si vo vzťahu k nemu neplnil svoje základné povinnosti,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov zverených mu do správy.

Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010, č. ODT-8305/2010 Národná banka
Slovenska uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený, bez jej písomného súhlasu, keď na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné
podozrenie z možného poškodenia klientov a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010 mu
odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Pokiaľ ide o aktualizáciu Prospektu investície,

Družstvo požiadalo Národnú banku Slovenska o schválenie dodatku Prospektu investície, ktorý však
nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a nakoľko tieto neboli doplnené ani dodatočne, rozhodnutím zo
dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 Národná banka Slovenska konanie o schválenie dodatku
k Prospektu investície zastavila a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu
nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do súladu
s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že

žalobkyni (na jej žiadosť zo dňa 11.02.2011) na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 30.03.2011
zaniklo uvedeným dňom členstvo v Družstve a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu
v sume 6.644,86 eur, ktorý si prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako úpadcu
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa
05.05.2011, avšak nakoľko správca konkurznej podstaty jej pohľadávku v celom rozsahu poprel, podala

proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na Okresnom súde Bratislava I vedie konanie, ktoré zatiaľ nie
je právoplatne skončené. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3
ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 129 ods. 3 Zákona
o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010, a dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní

nepreukázala naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keď nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup žalovaného ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval, že Národná banka Slovenska
sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri výkone dohľadu nad plnením
povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii zo strany Družstva

nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto povinnosť malo až od
nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, t.j. od
01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska; limitovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR; nedisponovala
právomocou vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, avšak; v rozsahu
vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách; iba nad zverejnením

schválenéhoprospektuinvestíciepredzačatímverejnejponuky asúčinnosťouod01.06.2010
nad tým, či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava. Poukázal na to, že Družstvo Národnej
banke Slovenska až do 15.04.2010; kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka
s cennými papiermi; nesignalizovalo zhoršenie jeho finančnej situácie ani nedostatky v jeho činnosti
obchodníka s cennými papiermi, a preto nedostatky v jeho činnosti; ako i zmeny v údajoch Prospektu

investície Družstva; boli zistené až na základe podnetu Družstva a informácii v ňom uvedených a na
základe vykonaného dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi v období od 20.04.2010 do
06.05.2010. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, ktorá Národnej banke Slovenska vytýkala prijatie
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu proti obchodníkovi s cennými papiermi, keďže
Národná banka Slovenska mohla dohľad vykonávať iba vo vzťahu k Družstvu

ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a v rámci výkonu tohto dohľadu nemohla
postupovaťnadrámecstanovenýzákonom.Vtejtosúvislostipoukázalnaskutočnosť,žeNárodnábanka
Slovenska; ako o tom svedčí aj rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007 o uložení pokuty
obchodníkovi s cennými papiermi vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk); činnosť obchodníka s cennými
papiermi sledovala, avšak nebolo jej povinnosťou o zistených nedostatkoch informovať Družstvo, ktoré

nebolo účastníkom daného konania o uložení pokuty. Zdôraznil, že vzhľadom na záväzkový vzťah
medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi bolo predovšetkým povinnosťou
Družstva zabezpečiť kontrolu plnenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o riadení portfólia, pričom
v tomto smere nemožno opomenúť ani povinnosť samotnej žalobkyne; ako členky Družstva; aktívne sa
zaujímať o výkon jej práv vo vzťahu k Družstvu v zmysle zásady "práva prináležia bdelým" a zamedziť

tak znehodnoteniu, resp. nevymožiteľnosti jej majetkových práv a záujmov.
Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody, uviedol, že žalobkyňa svoje finančné prostriedky vložila do Družstva,
s ktorým bola v právnom vzťahu, a preto iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť jej vložené finančné
prostriedky; a iba ak by sa žalobkyňa nedomohla úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznomkonaní; ktoré doposiaľ nie je skončené a nie je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe žalobkyne
na Okresnom súde Bratislava I; bolo by zrejmé, že jej škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške.
Dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Národnej banky

Slovenska a tvrdeným vznikom škody a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu Národnej banky
Slovenska. Zamietnutie návrhu žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie odôvodnil tým, že žalobkyňa nežiadala o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej
únie a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou

predložiťSúdnemudvoruEurópskejúnie,pričomtakýtopostupaniniejepotrebný,keďodpovedenaňou
položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný
postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; upravenej zákonom č. 566/2001 Z.z.,
do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov a nie prospekt pri

verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v
konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva nemohla
predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny a preto;
vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa spoliehala na to, že jej škoda
nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi
právneho štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci

povinné postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany
subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného,
ktorý poukazoval na to, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou
činnosťou a nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou

a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone
dohľadu. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o
cenných papieroch bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných
subjektov; medzi ktoré patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci
tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať všetky informácie a podklady o

dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investícií, ako aj o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli
viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jej záujmov. Poukázala na to, že
Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia
má nedostatočne rozložené portfólio; tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING,
a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi; avšak sa uspokojila s tým,

že toto portfólio bolo následne rozložené do troch zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING,
a. s., a spoločnosťami CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi
spoločnosťami CI HOLDING, a. s., a teda naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo
rozložené a investované do subjektov prepojených s CI HOLDING, a. s. a obchodníkom
s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník s cennými papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre

Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011; porušoval zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch, nevyužila ; okrem uloženia pokuty vo výške 10.000 eur; svoje kompetencie v
zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné ani iné
významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov vložených do Družstva
v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu

na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií, ktorú účelovo ustálila
až od mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo spätne k
31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálneminimálne od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásila svoju
pohľadávku, jej nebráni podať žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí jej žalobu predčasnou, keď
povinnosťou súdu bolo skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jej

uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri
tomto hodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný
zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď ani
zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych

vzťahov a pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní
pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi
konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na

súde prvej inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné
dôležité skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a žalobkyňa sa v podanom odvolaní iba účelovo
snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie
rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu,

keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh proti
členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie,
za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá mohla
pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach, v rozsahu
a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými

právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a
obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla
ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom.
Uviedol,žeNárodnábankaSlovenskakompetenciami,naktorépoukazuježalobkyňa,disponovalaažod
účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy

boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt
investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu
uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných

ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonomačiDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtzverejňujefinančnésprávy
v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť
finančnýchukazovateľovDružstva.Zdôraznil,ževovzťahukDružstvunebolaNárodnábankaSlovenska
nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba

v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o
dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
29Cdo/4968/2009; na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva,
že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o

konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou
subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a
musíbyťjednoznačne anespochybniteľnepreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovvzniku
tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky žalobkyne a
jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti

Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobkyni vzniknúť škoda. K námietke
žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných
dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli
prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný
súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o

skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na
rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a
teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.4. Na základe podaného odvolania preskúmal odvolací vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a
keďžedospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejevnapadnutejčastivecnesprávny,rozsudkom
zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 8Co/102/2015-583, ho potvrdil.

5. Citovaný rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 28. apríla 2015, č.k. 8Co/102/2015-583, napadla
žalobkyňa dovolaním, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27. apríla 2017,
sp. zn. 6 Cdo 146/2016, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Jediným dôvodom jeho zrušenia bolo zistenie, že odvolací súd porušil právo žalobkyne na spravodlivé
súdne konanie a odňal jej možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu

žalovaného k jej odvolaniu, obsahujúcemu skutkovú a právnu argumentáciu týkajúcu sa veci.
6. Vyjadreniežalovanéhokodvolaniuboloriadnežalobkynidoručené,avšakžalobkyňamožnosťvyjadriť
sa k nemu nevyužila.
7. Následne odvolací súd opätovne vec prejednal, podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a opätovne dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na
svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s §
132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj

správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na vec
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj

dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobkyne
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska

ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v

zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
10. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa

21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie
jeho dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003,
avšak v upozornení zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
a zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených
v Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt a oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako
klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá
Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch
a investičných službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť
s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj

cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od
emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať
cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny
v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k
Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8

% ročne. Medzi stranami nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení
portfólia zo dňa 30.03.2010 obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva naschválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010; z
dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do
súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Žalobkyňa bola

členkou Družstva až do 30.03.2011, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva členstvo
zaniklo a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 6.644,86 eur, ktorý si prihlásila
do konkurzu; vyhláseného na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko
jej pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi

konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o ktorej konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I.
11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody bolo ustanovenie
§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho
úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Môže však ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť
úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup štátneho orgánu smeruje.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup Národnej banky Slovenska pri
výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobkyne
spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a neprijala dostatočné
opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči Družstvu spôsobenej

dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri
plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
13. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.

14. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
16. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.

17. Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
18. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne
orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.

Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj

všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.
19. Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci, vyplýva, že Národná banka Slovenska mohla
realizovať výkon štátneho dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a
vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v

prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie
takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu orgánu štátu tak nemožno zakladať
rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým
konštituovať neexistujúcu povinnosť.20. Na druhej strane, Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti,
keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo,
čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom

zmluvnej autonómie žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jej
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5

stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského
rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní

družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)

vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.
21. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko

povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto
keď Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu
zákon neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho

úradného postupu.
22. Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu
nad plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010

Z. z.
23. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho

nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol
výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov
a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými

papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré
bolo iniciátorom celého obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja
(článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch), teda
išlo o služby, na ktoré Družstvo - ako klient - využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné
riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, žalobkyňa si

ako členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého

bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.
Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.24. Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožnilsosprávnymprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala

ani spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno
kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.
25. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných

prostriedkov. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti
stavu pred škodovou udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.
26. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupom,ktorámalažalobkynivzniknúťvdôsledkunevymožiteľnostipohľadávky
proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní

úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobkyňa
svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok
Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde

Bratislava I o jej incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej
podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a žaloba bola preto podaná predčasne, keď nárok na náhradu
škody proti štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa uspokojenia
pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať
za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej

škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo199/2005, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je stále použiteľné).
27. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 05.12.2014 pred prvoinštančným súdom vyplýva, že strany boli
oboznámené s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania.
28. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala

vzniknúť nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou
Družstva a obchodníka s cennými papiermi, pričom žalobkyňa neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou

úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky
žalobkyne nemožno považovať za opodstatnené.
29. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; t.j. vo výroku
vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2
CSP).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa užprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).