Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201033
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615201033.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: I. o zaplatenie sumy 875,47 €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 178,47 € s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 178,47 € od 11.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.02.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 875,47 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 27.09.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody. V žalobe uviedol, že so
žalovaným uzavrel zmluvy č. A6938606, č. A6961201 a A6961262, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a dodatky k zmluvám. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému 2 ks
SIM kariet za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám boli
pridelené účastnícke čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu vo výške

527,- € titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefónghy/telekomunikačné
zariadenia Orange Dublin vo výške 119,- €, HP Compaq Presario CQ58-250SC vo výške 408,- €, keď
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať
služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pri

uzavretí dodatku k zmluve č. A6961262 aktivoval žalovanému v prístupe službu TV Extra, Mobilná TV a
dohodol sa so žalovaným, že počas doby platnosti dodatku k zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie
cenovéhozvýhodnenia naslužby„LifeTV“využívanéprostredníctvomzriadenéhoprístupu.Žalovaný
sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl. II bod 2.9, v opačnom prípade je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa čl. II bod 2.13, t.j. 170,- €, ktorú si žalobca taktiež žalobou uplatnil. Žalovaný
zároveň neuhradil riadne a včas cenu poskytovaných služieb v sume 178,47 €. Žalobca pokusom o

pokonávku zo dňa 12.09.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilné telefóny a vyzval ho na úhradu dlhu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus
o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §

219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.02.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6961201 zo dňa 03.05.2013 súd zistil, že bola uzavretá
medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa § 44 a nasl. zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako
fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za

účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„Mobilný internet Ultra“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX, číslo SIM karty bolo
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 03.05.2013 medzi rovnakými účastníkmi
uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Mobilný internet
Ultra“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia

zn. HP Compaq Presario CQ58-250SC so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- €
(bod 1.2 dodatku), s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú žalobca zariadenie zo svojho majetku predáva je 409,- €. Žalovaný
sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/
dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3

b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa
zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky
program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaným uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku) a bude

riadne a včas uhrádzať cenu služieb bod 2.3 e/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností
uvedenej v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby,
nedodržanie záväzku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany dojednali povinnosť žalovaného

uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 408,- € (bod 2.5 b/ dodatku).

8. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6938606 zo dňa 20.04.2013 (ďalej len „zmluva
2“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom
podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy
poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného
do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Program WOW“. SIM karte bolo pridelené
telefónne číslo XXXXXXXXXXX, číslo SIM karty XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol
dňa 20.04.2013 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o

aktivácii účastníckeho programu „Program WOW“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o
predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Orange Dublin so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIMKarty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého
konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia

alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve
(bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou
záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku) a bude riadne a včas uhrádzať cenu
služby (bod 2.3 e/ dodatku).. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.5 písm. a)
- uhrádzať počas doby viazanosti cenu služieb riadne a včas, alebo inú platbu, ktorú je povinný hradiť

žalobcovi, v bode 2.5 písm. b) počas doby viazanosti poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a
a užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty a neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by
smerovalkukončeniuplatnostizmluvyalebododatkupreduplynutímdobyviazanostibezohľadunato,či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) strany dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 119,- €.
9. Zo zmluvy o poskytnutí služby Lite TV č. A6961262 zo dňa 03.05.2013 (ďalej len „zmluva 3“) súd

zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa
§ 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy zriadil žalobca
žalovanému prístup s prideleným SN XXXXXXXXXX za účelom užívania služby „TV Extra, Mobilná
TV“. K uvedenej zmluve bol dňa 03.05.2013 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom

ktorého bola dohoda na aktivácii služieb v prístupe „TV Extra, Mobilná TV“(bod. 1.1 dodatku) s
dobou viazanosti 24 mesiacov. V súvislosti s tým poskytol žalobca žalovanému do nájmu koncové
telekomunikačného zariadenia (ďalej len „zariadenie“) typu Set-Top-Box - 2 ks, pričom výška nájmu v
zmluve nebola určená. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom
vzťahu s poskytovateľom (bod 2.12 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo

o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.12 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim
konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.12 c/ dodatku),
bude mať počas doby viazanosti aktivovanú službu a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný

uvedeného v bode 2.11 (bod 2.12 d/ dodatku) a bude riadne a včas uhrádzať cenu služieb (bod 2.12 e/
dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.11 ( povinnosť mať počas doby
viazanostiaktivovanú aužívaťslužbuTVExtra)a2.12,najmäakpočasdobyviazanostiporušípovinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu služieb alebo iný záväzok (bod 2.13 a/ dodatku) a počas doby viazanosti
poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti resp. poruší povinnosť neuskutočniť

žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.13 b/
dodatku), dojednali účastníci zmluvy povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v
sume 170,- € (bod 2.13 b/ dodatku), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných
šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov

má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

10. Žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. 2199146417
splatnou 30.06.2013 sumu 25,98 €, faktúrou č.2199250709 splatnou 30.06.2013 sumu 49,- €, faktúrou
č. 2199153839 splatnou 30.06.2013 sumu 7,- €, faktúrou č. 2195601006 splatnou 30.05.2013 sumu

76,32 €, faktúrou č. 2195599044 splatnou 30.05.2013 sumu 60,85 €, faktúrou č. 2195598425 splatnou
30.05.2013 sumu 9,32 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 228,47 €.

11. Pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenia ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 178,47 €, na úhradu

zmluvnýchpokút/náhradyškodyvsume697,-€avprípademimosúdnehovymáhaniapoplatok za
mimosúdne vymáhanie 70,04 €. Celú dlžnú sumu vo výške 945,51 € požadoval uhradiť do 26.09.2013.

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.14. Podľa § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany ; to neplatí pre

záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len
v písomnej forme.

15. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu

za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

22. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.25. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvy o poskytovaní verejných služieb v
znení dodatkov k zmluvám, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním

zvolených programoch služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi
žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako
podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,
je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

27. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu faktúry,
ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 228,47 €, avšak v žalobe si uplatnil
len sumu 178,47 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,47 € ako
neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v
žalobe. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť

žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5 % ročne zo sumy 178,47 € od 11.10.2016 do zaplatenia. Pri
určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, ktorá ku dňu 11.10.2016 predstavovala 0 % (0 % + 5% = 5 %). Úroky z omeškania súd priznal
žalobcovi od 11.10.2016, kedy bola žaloba doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po
prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad

o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku
preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

28. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody v sumy 527,- € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
z nižšie uvedených dôvodov.

29. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia Orange Dublin 120,- € a jeho akciovou cenou 1,- €, čo
predstavuje výšku škody 119,- €, pri zariadení HP Compaq Presario CQ58-250SC medzi predajnou
cenou 409,- € a jeho akciovou cenou 1,- €, čo predstavuje výšku škody v sume 408,- €. Tento

rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného. Zo
skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu
viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo

vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže

však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania

nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov.
Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb nevyplýva povinnosť žalovaného
splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť
k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednostižalovaného za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem
skutočnejškodyaušléhozisku.Škodasachápeakoujma,ktoránastala(prejavujesa)vmajetkovejsfére

poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou

v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj
keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu
vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny

za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré

do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa
názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie

skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej

žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

30. Vychádzajúc z dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb jednoznačne vyplýva, že
účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene mobilných telefónov. V konaní žalobca
nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že

žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia všetkých zmlúv je
uvedený v čl. 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmlúv. V konaní žalobca nepreukázal, že by došlo ku končeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
konania jedným zo spôsobov uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné
ukončenie zmluvy zo strany žalovaného žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaný splnil svoj

záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.
Naviac, žalobca v konaní ani nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody, ktorá mala podľa jeho tvrdenia
predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení/mobilných telefónov a ich
akciovými cenami.

31. V prejednávanej veci súd dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu v sume 170,- €, ktorá žalovanému
vznikla tým, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z dodatku k zmluve č. A6961262,
považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na nasledovné.

32. V danom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 170,- €. Oprávnenie

účtovať si zmluvnú pokutu vyvodzoval z ustanovení dodatku, konkrétne z článku 2.13 dodatku k zmluve
č. A6961262. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté

v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však
ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontrolyneprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Je bez

významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného
mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do
prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Z hľadiska času sa žalobca sa nesnažil dôsledne
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, keď k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty má
dôjsť až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-

mesačnejdobyviazanosti,čovôbecdôslednenerozlišujetentoaspekt.Pritakomtodojednaníspotrebiteľ
mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých
osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či
k porušeniu povinnosti došlo v prvom mesiaci zmluvného vzťahu alebo v osemnástom mesiaci doby
viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej

porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty
jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu vôbec nezohľadňuje
intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku, preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje
spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť

si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

33. Súd zároveň poukazuje na to, že takto formulovaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení
uzatváraných žalobcom bola už pred účinnosťou Civilného sporového poriadku právoplatne judikovaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka viacerými súdmi Slovenskej republiky. Súd pri zohľadnení všetkých

týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka. Formulácia zmluvnej pokuty
uvedenej v bode 2.13 dodatku predstavuje neurčitý okruh porušení zo strany spotrebiteľa, ktorý súd
chápe ako neprijateľnú podmienku. Žalobca síce v zmluve zohľadňoval dobu porušenia zmluvnej
povinnosti, toto však nastáva až v poslednom štádiu platnosti zmluvy, preto súd vyhodnotil takto

formulovanú podmienku za neplatnú, vzhľadom na jej neprimeranosť a nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a takto určenú zmluvnú pokutu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
vyhodnotil ako neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 02.02.2017 sp. zn. 9Co/31/2016 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Csp/156/2016, z
ktorého vyplýva, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho

zákonníka ak zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú širokospektrálne
povinnosti rôznej závažnosti s následkom zmluvnej pokuty, takže nespĺňajú podmienku určitosti zmluvy
tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Taktiež poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/441/2014-66, ktorý v dopĺňacom rozsudku zo dňa
26.7.2016 vyhlásil zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou dodatku k zmluve o pripojení a v ktorých sú

zakomponované ustanovenia o zmluvnej pokute (bod 2.5 b/ dodatku ), ktoré sú úplne zhodné s bodom
2.13 b/ posudzovaného dodatku, vyhlásil za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.

34. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu
a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať

situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa
(porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10).

35. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 170,- € z dôvodu jeho
neplatnosti pre spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov

zmluvy zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému

vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 875,47
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 178,47 € t. j. 20,39%, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
697 € t. j. 79,61 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalovanému tak vzniklo právo na
pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 59,22 % (79,61 - 20,39). Súd mu však trovy
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).