Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Ondrejáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/238/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214595
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1613214595.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: J., o zaplatenie sumy 524,88 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 430,88 € s úrokom z omeškania 8,05 % ročne
zo sumy 430,88 € od 17.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
3. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov v rozsahu 64,18 % trov konania, o ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 15.11.2013 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 524,88 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 524,88 €
od 10.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6194613, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke
číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu vo výške 94,- € titulom spôsobenej škody,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 7230, keď škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať
služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 430,88 Eur vyfakturovaných v období
2012/03-2012/05. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.07.2012 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný
na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal 17.06.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.02.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.
6. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A6194613 zo dňa 03.03.2012 súd zistil, že bola uzavretá
medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom podľa § 44 a nasl. zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi
SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania
služieb v programe Vol. Do vš.sietí 400+a Vol.s.Deň+“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo
XXXXXXXXXX, SIM karta mala č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 03.03.2012
medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii programu
„Vol. Do vš.sietí 400+a Vol.s.Deň+“ so službami „Music Jet, internet v mobile TV, neobmedzené volania
v sieti Orange na 12 mesiacov“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia zn. Nokia 7230 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu
1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku),
bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný
uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v
bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 94,- € (bod 2.5 dodatku).
7. Žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. 2147981653 splatnou
15.04.2012 sumu 307,72 €, faktúrou č. 2151427530 splatnou 15.05.2012 sumu 2,33 €, faktúrou č.
2151427196 splatnou 15.05.2012 sumu 93,94 €, faktúrou č. 2154874674 splatnou 15.06.2012 sumu
27,89 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 431,88 €. Žalobca si v konaní uplatnil sumu
431,88 € a škodu v sume 94,- €.
8. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.07.2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 430,88 € a úhradu zmluvnej pokuty /
náhrady škody v sume 94,- € a v prípade súdneho vymáhania aj poplatok za mimosúdne vymáhanie v
sume 41,99 €, spolu požadoval úhradu sumy 566,87 € najneskôr do 09.08.2012. Po zaslaní pokusu o
pokonávku žalovaný neuhradil ani časť pohľadávky.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.11. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného do 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže právny vzťah účastníkov vznikol do 31.01.2013.22. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby v ním zvolenom
programe služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi žalobcom,
ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako
podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,
je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
23. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu faktúry,
ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 431,88 €, v konaní si však uplatnil
sumu 430,88 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 430,88 €, tak ako to
požadoval žalobca v žalobe, ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi
i úroky z omeškania v sume 8,05 % ročne zo sumy 430,88 € a to od 17.06.2015 do zaplatenia. Pri určení
výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,
ktorá ku dňu 17.06.2015 predstavovala 0,05 % (0,05 % + 8% = 8,05 %). Úroky z omeškania súd priznal
žalobcovi od 17.06.2015, kedy bola žaloba doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po
prvý krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad
o doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku
preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.
24. V prevyšujúcej časti uplatnenej paušalizovanej náhrady škody v sumy 94,- € súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
25. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia Nokia 7230 a jeho akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za
škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu
vznikla neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení
nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto
podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledkuškodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval
so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody
žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť,
že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože
tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru
súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu
(ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej
žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 524,88
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 430,88 € t. j. 82,09 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 94,-
€ t. j. 17,91 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú
náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 64,18 % (82,09 - 17,91). Súd potom priznal žalobcovi
náhradu trov konania v tejto pomernej časti 64,18 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.