Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208850
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1/ R. K., bytom K., C. XXX/X a 2/
N. K., bytom K., C. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi,
Bakalárska 6, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2017, č. k. 12Csp/83/2017 - 121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosť, byt č. 16, na 4.
poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu súp. č. 463, postavený na pozemku parcela CKN č. 1030/6,
vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, v
podiele 663/21984-tin, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Sebedražie, obec Sebedražie, okres
Prievidza, nie je zaťažená záložným právom, zapísaným v časti „C“ na liste vlastníctva č. XXXX k.ú.
K. pod V 4143/09 - VZ 44/10, zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 648/2009
- RAČ, uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou v 1. rade v zastúpení na

základe splnomocnenia advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, ako záložcom, dňa 07.09.2009. Výrokom II.
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 22.5.2017 žalobkyňa 1/ žiadala, aby súd určil, že
Zmluva o zriadení záložného práva č. 648/2009-RAČ zo dňa 7.9.2009, uzatvorená medzi žalovaným ako
záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom, na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy

o úvere zo dňa 10.1.2009, je neplatná. Písomným podaním zo dňa 21.7.2017 navrhla pristúpenie
ďalšieho subjektu do konania a navrhla takisto zmenu žaloby. Uznesením č.k. 12Csp/83/2017-56a
zo dňa 8.8.2017 súd podľa § 79 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“) pripustil, aby
Vrastislav Soblahovský, nar. 6.5.1974, pristúpil do konania na strane žalobcu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.8. 2017. Uznesením č.k. 12Csp/83/2017-62 zo dňa 20.9.2017, súd podľa § 139
CSP a § 142 ods. 1 a 2 CSP, pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom v bode I. výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9. 2017.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výpis z listu vlastníctva č. 1323 pre
k.ú. Sebedražie). Dňa 10.1.2009 uzavrela žalobkyňa so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodnéhozákonníka ÚZ, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala
žalobkyňa žalovanému vrátiť v celkovej výške 984 eur, formou 12 mesačných splátok po 82 eur. Vyššie
uvedenú zmluvu uzavrel so žalobkyňou žalovaný ako právnická osoba, ktorý do ÚZ sám vpisoval

všetky údaje. ÚZ obsahuje takisto vyhlásenie žalobkyne v postavení splnomocniteľa, že splnomocňuje
advokáta, Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý mal zastupovať žalobkyňu v prípade, ak by si táto neplnila zmluvné
podmienky z ÚZ. Uvedený advokát bol v mene žalobkyne oprávnený spísať a podpísať notársku
zápisnicu ako exekučný titul a uzatvoriť a podpísať zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, pričom z ÚZ predloženej do spisu

žalobkyňou nevyplýva, že by bol vôbec Mgr. Žlnay plnomocenstvo prijal. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sa
stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č.l. 6). Dňa 7.9.2009 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ
so žalobkyňou ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva č. 648/2009-RAČ. Vyššie uvedenú
zmluvu za žalobkyňu, v jej zastúpení, na základe splnomocnenia uvedeného v ÚZ, uzatvoril advokát,
Mgr. Bruno Žlnay. Podľa vyššie uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva
k BSM k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, v prospech záložného

veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a mali
vzniknúť na základe ÚZ zo dňa 10.1.2009, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 500 eur spolu s príslušenstvom. V konaní vedenom na súde pod sp.zn.
11Cb/76/2013 si spoločnosť CD Consulting s.r.o. uplatnila voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy

979,83 eur s príslušenstvom ako právo zo zmenky, ktorou bolo plnenie úveru takisto zabezpečené.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/76/2013-85 zo dňa 8.12.2016, súd návrh žalobcu
zamietol. Rozhodnutie je právoplatne skončené. Vo vyššie uvedenom konaní súd uzavrel, že v danom
prípade išlo v prípade ÚZ o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a samotný úver má takisto charakter úveru
spotrebiteľského.

4. Vzhľadom na vyslovenie pochybností zo strany žalovaného, či súd má právomoc žalobu prejednať a
následne o nej aj rozhodnúť, súd predovšetkým skúmal, či má v zmysle § 3 alebo § 4 CSP právomoc
vec prejednať a o nej rozhodnúť. V ust. § 137 CSP sa len demonštratívne uvádza, o akých veciach
súdy rozhodujú, teda, že rozhodujú aj a najmä o splnení povinností, nároku na usporiadanie práv a

povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. V právomoci súdu je teda takisto prejednať a rozhodnúť aj spor o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplývazosobitnéhopredpisu.Pokiaľžalovanýtvrdil,žeust.§2ods.2zákonač.162/2015Z.z.(Správny
súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní a že to spôsobuje, že žaloba je celkom
zjavne nedôvodná, poukazujúc na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého okresný
úrad preskúma zmluvu z hľadiska toho, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v

predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, súd uviedol, že
sa s týmto právnym názorom žalovanej nestotožňuje, pretože, tak, ako to tvrdila právna zástupkyňa
žalobkyne, žalobcovia sa nedomáhali v konaní odstránenia nedostatkov v administratívnom konaní ako

sa možno domnievať z tvrdení žalovaného, ale určenia, že konkrétny právny úkon je neplatný. Podľa
§ 3 CSP v spojení s § 137 CSP je teda v právomoci súdu tento súkromnoprávny spor medzi stranami
prejednať a rozhodnúť. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je
vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý záujem musí dosahovať dostatočnú intenzitu.

Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny
záujem vtedy, ak k porušeniu práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Naliehavý právny záujem riešil aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom

rozsudku zo dňa 19.5. 2016, sp. zn. 19Co/618/2014, v ktorom uviedol, že „pokiaľ chce navrhovateľ
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodnýmnástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný
základ na jeho usporiadanie). Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na
zápis v katastri záznamom a túto je kataster povinný akceptovať v zmysle katastrálneho zákona. Pri

žalobách, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym
stavom, je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že
tvrdené právo patrí žalovanému (viď aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/81/2013).

5. Z obsahu splnomocnenia daného žalobkyňou Mgr. T., ktoré bolo inkorporované do ÚZ, vyplýva, že

toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci
z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za
účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Aj podľa právneho názoru súdu je predmetné
plnomocenstvo vzhľadom na jeho obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov, pričom ide o absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Plnomocenstvo predovšetkým vôbec

neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia, že predmetom
zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na liste vlastníctva, tvoriaceho
prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy
je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich

vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 165/1992 Zb.. V predmetnom splnomocnení
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak
ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo
byť predmetom zálohu, čo spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Splnomocnenie
na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve

vypracovanom výlučne žalovaným bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto
splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka
môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to
vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, resp. že by o tom dlžník vôbec vedel. Manžel
žalobkyne ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu záložnej zmluvy navyše nikoho

nesplnomocnil a záložnú zmluvu nepodpísal. Okrem toho nemôže byť záložným právom k nehnuteľnosti
zabezpečená pohľadávka, ktorá je neporovnateľne nižšia, než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je
v rozpore s dobrým mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Okrem toho danie plnej moci dlžníkom, jemu neznámemu
advokátovi, vybraného veriteľom, je nekalou obchodnou praktikou žalovaného, keďže dlžníkovi sám
doslova vnucuje osobu, ktorá ho ma zastupovať. Z uvedeného dôvodu súd považoval tiež predmetné

splnomocnenie v ÚZ pre advokáta za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj neprijateľnú a
teda neplatnú zmluvnú podmienku. Z vyššie uvedených dôvodov sú potom neplatné aj všetky právne
úkony, ktoré v mene žalobkyne Mgr. T. vykonal. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcov, resp. ich
právnej zástupkyne, a síce, že údaje do predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom
žalobkyňa zmluvu len podpísala a preto súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že táto nemala možnosť prejaviť

svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a že výber splnomocnenca vykonal žalovaný bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v ÚZ absentuje
nielen dátum udelenia splnomocnenia splnomocnencovi splnomocniteľom, ale splnomocnenie, ktoré je
dvojstranným právnym úkonom, splnomocnený advokát ani nepodpísal (resp. na ÚZ, ktorú do spisu
predložila žalobkyňa, tento podpis absentuje)! Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom

(v prípade, že žalovaný disponuje s ÚZ podpísanou advokátom Mgr. Žlnayom) aj pre rozpor záujmov
zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok
požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený
splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj zmluva o zriadení
záložného práva je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa sú preto neplatné

a sú obmedzením práv žalobkyne.

6. Na základe vyššie uvedeného, je zrejmé, že žalovaný realizuje práva záložného veriteľa aj napriek
tomu, že právny úkon od ktorého svoje práva odvodzuje, je neplatným, resp. nebol ani uzatvorený.
Žalobcovia majú dôvodnú obavu, že žalovaný má snahu realizovať práva, ktoré nikdy nenadobudol,

pretože nie je oprávnený vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestal.
Žalovaný nerešpektuje vlastnícke a majetkové práva žalobcov. Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky
však každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Ústava Slovenskej republiky zároveň aj vymedzuje štyri základné podmienky,za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona, v nevyhnutnej
miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žiadna z týchto podmienok nie je a nebola splnená
a obmedzenie realizácie vlastníckych práv žalobcov konaním žalovaného preto nie je len v hrubom

rozpore s dobrými mravmi a Občianskym zákonníkom ale aj v rozpore s ústavou garantovanou ochranou
vlastníckeho práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia, je daný naliehavý právny záujem
na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku I. rozsudku nie je zaťažená
záložným právom. Žalobcovia nemajú inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a
dosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobcovia sa stále nachádzajú v stave právnej neistoty, pretože

právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a ich práva sú permanentne ohrozované. Ust. § 137
CSP len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť. Žalobcovia v celom rozsahu preukázali
svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne, udelené splnomocnenie nespĺňa náležitosti, nebolo udelené
riadne, nemohlo vyvolať teda právne predpokladané náležitosti vo vzťahu oprávnení splnomocneného
na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu ktorého sa žalobcovia dôvodne
boja o svoj majetok, pretože žalovaný začal s výkonom záložného práva. Keďže žalovaný si uplatňuje

proti žalobcom práva, ktoré nikdy nemohol nadobudnúť, dôvodne žalobcovia žiadali súd, aby vyslovil,
že nehnuteľnosť v ich vlastníctve zapísaná na LV č. 1323 pre k.ú. Sebedražie nie je zaťažená záložným
právom zriadeným v prospech žalovaného, na základe ktorého rozhodnutia bude následne poskytnutá
žalobcom riadna ochrana ich práv tým, že kataster zapíše, resp. zruší plombu na dotknutom liste
vlastníctva. Žalobcovia majú na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu

môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri
nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich
nehnuteľnosť viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je
spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra
povinná akceptovať. Okrem toho naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z

dôvodov, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom a záložné
právo žalovaného k nehnuteľnosti žalobcov na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere
vôbec nevzniklo.

7. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

nie je neplatným právnym úkonom podľa § 145 OZ, s poukazom na ust. § 40a OZ, keďže predmetný
právny úkon treba považovať za úkon platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá, pričom nárok žalobcu je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná
premlčacia doba, ktorá podľa § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz,
súd s týmto názorom nesúhlasí. Pretože v danom prípade išlo v prípade uzavretia záložnej zmluvy o

právny úkon, týkajúci sa nehnuteľnosti, bol na nakladanie s nehnuteľnosťou (vrátane uzavretia záložnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo založenie nehnuteľnosti) potrebný písomný súhlas druhého vlastníka
nehnuteľnosti. V danom prípade nejde o relatívnu (§ 40a OZ), ale o absolútnu (§ 39 OZ) neplatnosť
právnehoúkonu-uzatvoreniezáložnejzmluvy.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobevcelomrozsahu
vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní v celom

rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobkyne, že táto má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, naopak
tvrdí, že ÚZ sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na
ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Má za to, že aj keď zmluva má povahu formulárovej
zmluvy, to ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že ÚZ je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú

zmluvu. Aj formulárová zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o
úvere). Žalobkyňa v ÚZ výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom,
že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účely výkonu zamestnania. Ak by žalobkyňa nebrala
úver na účel výkonu zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon
zamestnania, by nikdy neurobila a nepripojila by k takémuto prehláseniu svoj podpis. V ÚZ a vo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobkyňa zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí
s obsahom ÚZ, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a že nemá k nej žiadne výhrady a
zaväzujesajudodržiavať.Úveryposkytnuténaúčelzamestnania,povolania,podnikanianemajúpovahu
spotrebiteľského úveru upraveného zákonom č. 258/2001 Z.z. a ochrana spotrebiteľa o obmedzenía neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (viď
rozhodnutie NSSR 5Cdo/415/2012). Aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch v prejednávanej veci
teda nie je možná (viď uznesenie KS v Bratislave č.k. 18CoE/313/2016-46 zo dňa 31.5.2017). Má za to,

že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy ÚZ, keďže jej uzavretie v uvedenej
forme sama svojím konaním žalobkyňa vyvolala a iniciovala. V prípade postavenia žalovaného je treba
akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ koná v
dobrejviere,žedruhástrananiejespotrebiteľ,nemôžesatátoosobadovolávaťtoho,žemalapostavenie
spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný okrem iného v

Švestka, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol., Občanský zákoník I §1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2009, s. 468 až 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba
takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť
dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Má za to, že
princíp contra proferentem upravený v ustanovení § 54 ods. 2 OZ nie je aplikovateľný na daný prípad.
Má za to, že je to žalobca, ktorý do ÚZ vložil rozporné údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech

žalovaného, pretože žalobca na jednej strane mal v úmysle preukázať bonitu, t.j. splniť podmienky na
poskytnutie úveru a získať úver a v súčasnosti má byť jeho postavenie kvalifikované v jeho prospech ako
postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné konštatovať, že záložná zmluva
napĺňa definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“). Žalobkyňa doposiaľ uhradila z úveru sumu 25 eur dňa 22.12.2009, 7,34 eur 8.3.2010,

82 eur 12.4.2010, 61,87 eur 10.1.2010, 82 eur 7.7.2010, 30 eur 2.5.2012, 9,96 eur 28.5.2012 a 30 eur
dňa 26.6.2012, z čoho vyplýva, že žalobkyňa neuhradila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa dlh
stal splatným dňa 17.5.2009. Aj pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že ÚZ je zmluva spotrebiteľská,
žalovaný trvá na svojom tvrdení, že záložná zmluva bola platne dojednaná a že takisto plnomocenstvo
bolo platne udelené. Popiera tvrdenie žalobcu, že tento nemal vedomosť o tom, že na nehnuteľnosť bolo

zriadené záložné právo a že netušil o udelení plnomocenstva. Pre právnu úpravu katastra nehnuteľnosti
je charakteristická zásada intabulácie, zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality atď., v
dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti žalobkyne, že na nehnuteľnosti patriace do
jej vlastníctva bolo zriadené záložné právo. Poukázal takisto na to, že odosielal žalobkyni upomienky
a výzvy na úhradu dlžnej sumy, čo žalobkyňa ignorovala. Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť ÚZ potvrdila

svojím podpisom na ÚZ. Skutočnosť, že dodatočne usúdila, že ÚZ je pre ňu subjektívne nevýhodná,
eštenezakladáabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuanemožnojukvalifikovaťakonedostatokvážnosti
vôle. Má za to, že uzavretie ÚZ nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jej
majetkuavlastníctva.ŽalobkyňasibolavedomásvojichzáväzkovvyplývajúcichzÚZapretodobrovoľne
uhrádzala splátky. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok

opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Má za to, že ÚZ ako
aj záložná zmluva sú z objektívneho hľadiska ako celok udržateľné a preto ich nemožno považovať
za absolútne neplatné. Takisto má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý
je nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe
dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie ,,bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez

tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ žalobkyne je bezpredmetné. Naliehavý právny záujem
nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzavreté zmluvy sú pre ňu nevýhodné.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä
v prípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je
daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri je už zriadené záložné právo v prospech

žalovaného a žalobkyňa jeho zriadenie v katastrálnom konaní nenamietala. Žalobkyňa taktiež mohla
predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si svoje povinnosti z ÚZ riadne a včas plnila. Ustanovenie
§ 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba v § 137 CSP
neuvedená je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, inými slovami
hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie

povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu,
či ide o takzvanú inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritérium
žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva. Význam ust.
§ 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny.
Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy

žalôb. Má za to, že z hmotného práva musí vyplývať, že súd má oprávnenie rozhodnúť, že existujúci
právny vzťah medzi stranami modifikuje, mení jeho obsah. Má za to, že žaloba o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy a už vôbec nie žaloba, ktorou sa žalobca po zmene domáha určenia, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v ust. § 137 CSP aoprávnenie súdu rozhodnúť o predmetnej žalobe nie je založené ani ustanoveniami hmotného práva.
Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ďalej má za to, že ustanovenie § 2 ods. 2

zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní.
Uvedené spôsobuje, že žaloba aj po jej zmene je celkom zjavne nedôvodná. S poukazom na ust. § 31
ods. 1 katastrálneho zákona uviedol, že príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, je oprávnený a z
úradnej povinnosti súčasne povinný skúmať, či žalobca mohol samostatne bez spoluvlastníka nakladať
s nehnuteľnosťou. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že zmluva o zriadení záložného práva je

neplatnýmprávnymúkonompodľa§145OZspoukazomnaust.§40aOZ.Predmetnýprávnyúkontreba
považovať za úkon platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe ustanovenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že záložná zmluva bola uzavretá dňa 10.1. 2009, považuje záložnú zmluvu za platne uzavretú a právo
pristupujúceho žalobcu Vrastislava Soblahovského na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, za premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, považuje žalobu o určenie, že právna skutočnosť
- zriadenie záložného práva resp. právo (záložné právo) zriadené nie je, za neprípustnú.
9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol správne a preto
žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že zotrvávajú na vyjadreniach
uvedených v konaní. Domáhajú sa určenia, že nehnuteľnosť v ich vlastníctve, zapísaná na LV č. 1323

k.ú. Sebedražie, nie je zaťažená záložným právom zriadeným v prospech žalovaného. Majú na takomto
určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu záložného práva (jeho výmazu) v katastri nehnuteľnosti. Bez takéhoto rozhodnutia by bolo
právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na jeho nehnuteľnosti viazne záložné právo žalovaného.
Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je však spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamom

bez ďalšieho a túto je správa katastra povinná akceptovať. To, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, už v konaní vedenom na OS Prievidza pod spisovou značkou
15Er/2428/2010 a 11/Cb/76/2013 skonštatoval aj súd vo vyššie uvedených rozhodnutiach. V konaní
je podstatná otázka platnosti uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva. Zmluvu uzatvoril v
mene žalobkyne 1/ ako záložcu advokát, ktorého na to žalobkyňa 1/ splnomocnila v zmluve o úvere.

Splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou zmluvy o úvere, t.
j. predtlačeným textom v zmluve bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto
splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka
môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to
vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, čo je pre veriteľa jednoznačne zjednodušený

postup. Okrem toho je záložným právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá je o niekoľko
desiatok násobne nižšia, než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore so zákonom,
konkrétne absentuje akákoľvek proporcionalita medzi zabezpečovanou pohľadávkou a poskytnutou
zábezpekou, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho dlžník v zmluve splnomocňuje
jemu neznámeho advokáta vybraného veriteľom, čo je nekalou obchodnou praktikou žalovaného, keď

dlžníkovi vnucuje osobu, ktorá ho má zastupovať. Z činnosti súdu, najmä z exekučných vecí, v ktorých
žalovaný vystupuje ako oprávnený, je známe, že ten istý advokát figuruje v množstve obdobných zmlúv
ako splnomocnenec dlžníkov a v mene dlžníkov uznával aj ich záväzky vo forme notárskych zápisníc,
ktoré sa mali stať exekučným titulom. Je nanajvýš nepravdepodobné, aby množstvo dlžníkov mimo sídla
uvedeného advokáta tohto poznali a sami si ho vybrali ako svojho splnomocnenca a splnomocnili ho

na úkony, ktoré sú navyše v ich neprospech. Z uvedených dôvodov považujú splnomocnenie dlžníka v
zmluve o úvere pre advokáta Mgr. Žlnaya za nekalú obchodnú praktiku žalovaného, tým aj neprijateľnú,
ergo neplatnú zmluvnú podmienku, čím sú neplatné aj všetky právne úkony, ktoré v mene žalobkyne
ako dlžníka menovaný advokát vykonal, teda aj právny úkon - zmluva o zriadení záložného práva je
neplatná.Záložnéprávonazabezpečeniepohľadávkyžalovanéhoknehnuteľnostižalobcovtaknemohlo

byť platne zriadené a teda ani nevzniklo. Navyše zmluva nebola podpísaná druhým bezpodielovým
spoluvlastníkom, preto treba takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za
absolútne neplatný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 73/2009).
Vzhľadom k uvedenému sa v stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril

ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom odvolania zo dňa 30.01.2018, na ktorom trvá
v celom rozsahu. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení uvádza opätovne tie isté skutočnosti, žalovaný
považuje obsah tohto podania za dostačujúci. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP,

odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom

prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal a
tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli tvrdené
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd
sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje, v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP na
odôvodnenienapadnutéhorozsudkuodkazujeavsúvislostisodvolacímnámietkamižalovanéhodopĺňa.

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil, že zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, tak ako to bolo už konštatované i v konaniach
vedených na OS Prievidza pod spisovou značkou 15Er/2428/2010 a 11/Cb/76/2013, v ktorých súd
uzavrel, že v danom prípade išlo v prípade ÚZ o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a samotný úver má
takisto charakter úveru spotrebiteľského, pričom nebol dôvod od tohto posúdenia sa odchýliť.

15. Rovnako súd prvej inštancie správne právne posúdil žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a správne
dospel k záveru, že žalobcovia majú na určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti
a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich nehnuteľnosť

viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou
na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať.
Z obsahu splnomocnenia daného žalobkyňou Mgr. Žlnayovi, ktoré bolo inkorporované do ÚZ, vyplýva,
že toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci

z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených
za účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu je predmetné plnomocenstvo vzhľadom na jeho obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov,
pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že plnomocenstvo predovšetkým vôbec neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností,

ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia, že predmetom zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti,
ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa
katastrálneho portálu zapísané na liste vlastníctva, tvoriaceho prílohu zmluvy o úvere, je aj podľa
odvolacieho súdu neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je
neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich

vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 165/1992 Zb.. V predmetnom splnomocnení
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak
ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo
byť predmetom zálohu, čo teda spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Z obsahu
úverovej zmluvy bolo ďalej preukázané, že splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného

práva je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve vypracovanom výlučne žalovaným bez možnosti
dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto splnomocnenie aj podľa odvolacieho súdu poskytuje
žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka môže byť zabezpečená
okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to vyžadovalo ďalšiu
aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, resp. že by o tom dlžník vôbec vedel. Manžel žalobkyne ako

bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu záložnej zmluvy navyše nikoho nesplnomocnil
a záložnú zmluvu nepodpísal. Súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že nemôže byť záložným
právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá je neporovnateľne nižšia, než je hodnota
založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s dobrým mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Okrem toho danie plnej mocidlžníkom, jemu neznámemu advokátovi, vybraného veriteľom, je aj podľa odvolacieho súdu nekalou
obchodnou praktikou žalovaného, keďže dlžníkovi sám doslova vnucuje osobu, ktorá ho má zastupovať.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne považoval tiež predmetné splnomocnenie v ÚZ

pre advokáta za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú
podmienku. Z vyššie uvedených dôvodov sú potom neplatné aj všetky právne úkony, ktoré v mene
žalobkyne Mgr. Žlnay vykonal. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcov, resp. ich právnej zástupkyne,
a síce, že údaje do predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom žalobkyňa zmluvu len
podpísala a preto súd prvej inštancie správne uveril tvrdeniu žalobkyne, že táto nemala možnosť prejaviť

svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a že výber splnomocnenca vykonal žalovaný bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v ÚZ absentuje
nielen dátum udelenia splnomocnenia splnomocnencovi splnomocniteľom, ale splnomocnenie, ktoré je
dvojstranným právnym úkonom, splnomocnený advokát ani nepodpísal (resp. na ÚZ, ktorú do spisu
predložila žalobkyňa, tento podpis absentuje). Rovnako súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom aj pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného

podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe
neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná.
Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa sú preto neplatné a sú obmedzením práv žalobkyne. Na
základe vyššie uvedeného, je teda zrejmé, že žalovaný realizuje práva záložného veriteľa aj napriek

tomu, že právny úkon od ktorého svoje práva odvodzuje, je neplatným, resp. nebol ani uzatvorený.
Žalobcovia majú aj podľa odvolacieho súdu dôvodnú obavu, že žalovaný má snahu realizovať práva,
ktoré nikdy nenadobudol, pretože nie je oprávnený vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa,
ktorým sa nikdy nestal. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej pred súdom prvej inštancie ako
i v podanom odvolaní ohľadom neprípustnosti žaloby odvolací súd opätovne uvádza ako už bolo

uvedené vyššie, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia, je daný naliehavý právny záujem
na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie
nie je zaťažená záložným právom. Žalobcovia nemajú ani podľa odvolacieho súdu inú možnosť, ako
dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a dosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobcovia sa
stále nachádzajú v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a ich

práva sú permanentne ohrozované. Žalobcovia aj podľa odvolacieho súdu v celom rozsahu preukázali
svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne, udelené splnomocnenie nespĺňa náležitosti, nebolo udelené
riadne, nemohlo vyvolať teda právne predpokladané náležitosti vo vzťahu oprávnení splnomocneného
na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu ktorého sa žalobcovia dôvodne
boja o svoj majetok, pretože žalovaný začal s výkonom záložného práva. Keďže žalovaný si uplatňuje

proti žalobcom práva, ktoré nikdy nemohol nadobudnúť, dôvodne teda žalobcovia žiadali súd, aby
vyslovil, že nehnuteľnosť v ich vlastníctve zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. K. nie je zaťažená záložným
právom zriadeným v prospech žalovaného, na základe ktorého rozhodnutia bude následne poskytnutá
žalobcom riadna ochrana ich práv tým, že kataster zapíše, resp. zruší plombu na dotknutom liste
vlastníctva. Žalobcovia teda majú na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie

súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri
nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich
nehnuteľnosť viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je
spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra
povinnáakceptovať.Okremtohonaliehavosťprávnehozáujmunapodanejžalobejepreukázanátakako

správne uviedol i súd prvej inštancie aj z dôvodov, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne
neplatným právnym úkonom a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti žalobcov na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere vôbec nevzniklo.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).