Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202436
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: UK Profit, spol. s

r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815, právne zastúpeného: JUDr. Ivana
Zmeková, advokátka, sídlo AK Bratislava, Zámocká 18, IČO: 42 254 396 proti žalovaným: 1/ M. W.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. P. XXX, 2/ Q. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. P. XXX, v konaní o
zaplatenie 10.611,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia

sumy 10611,70 eur spolu s úrokom 2876,35 eur, úrokom z omeškania 334,06 Eur (vyčísleným ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úrokom z omeškania 642,39 eur (vyčísleným ku dňu
postúpenia na žalobcu), poplatkami 59,80 Eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 10611,70 eur od 09.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2010 uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovaní Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe

tejto bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 10.300 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120
mesačných splátkach. Výška splátky do 30.11.2010 bola 30,83 Eur a odo dňa 20.11.2010 v sume 168,51
Eur,splatnébolik20.dňuvmesiaci.Úrokboldohodnutýfixnýna13,90%ročne.Celkovénákladyspojené
s úverom predstavovali 19.805,34 Eur. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaní úver nesplácali podľa
zmluvy a dostali sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných dňa 30.07.2013 na
zaplatenie a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaní na výzvu nezaplatili,
preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len

„VOP“) úver zosplatnila k 02.09.2013. Do postúpenia pohľadávky žalovaní zaplatili nič. Pohľadávka
bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok z 08.09.2014. Po postúpení pohľadávky
žalovaní nič nezaplatili. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

3. Z dôvodu že žalobu, výzvu na vyjadrenie k žalobe, poučenia o procesných právach a povinnostiach sa
súdu nepodarilo doručiť žalovaným v 1. a 2. rade na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky a po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaných bolo

dňa 23.1.2017 vyvesené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke oznámenie o podanej žalobe v
zmysle § 116 CSP. Ďalšie písomnosti súd žalovaným doručoval podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 15.05.2018, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Právny
zástupcažalobcuneúčasťpísomneospravedlnil,užalovanýchsúdvychádzalzfikciedoručeniavzmysle
ust. § 112 CSP, a preto v súlade s § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25.10.2010 (čl. 8),
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (čl. 13), výzvou na zaplatenie z
30.07.2013 (čl. 16, 17), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 03.09.2013 s doručenkou (čl.
18, 19, 20), Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.09.2013, č. 0935/2013/CE vrátane príslušnej prílohy

(čl. 22), Zmluvou o postúpení pohľadávok z 2.10.2013 a 08.09.2014 vrátane príslušnej prílohy (čl. 27,
33), oznámením o postúpení pohľadávky na DPS financial consulting s.r.o. z 11.10.2013 s doručenkami
(čl. 37 -40/, oznámením o postúpení pohľadávky na žalobcu UK Profit, spol. s r.o. z 25.9.2014 bez
doručeniek /č.l. 42/, špecifikáciou žalovanej pohľadávky /čl. 74) a ďalšími listinami, ktoré tvoria obsah
súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci.

6. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní uzavreli dňa 25.10.2010 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 10.300 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120-tich mesačných splátkach
od 20.11.2010. Výška splátky do 31.10.2010 bola 30,83 Eur a odo dňa 20.11.2010 v sume 168,51 Eur,
splatnébolik20.dňuvmesiaci.Úrokboldohodnutýna13,90%ročne.Celkovénákladyspojenésúverom

predstavovali 19.805,34 Eur. Úver bol čerpaný v plnej výške.

7. Žalovaní úver nesplácali podľa zmluvy a dostali sa do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala
žalovaných dňa 30.07.2013 na zaplatenie a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia
úveru. Žalobca však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovaným. Nebolo preukázané ani aspoň

odoslanie tejto výzvy. Keďže žalovaní ani na túto výzvu nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s.
v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) úver zosplatnila k 02.09.2013. Do
postúpenia pohľadávky žalovaní zaplatili celkom sumu 1453,39 Eur. Pohľadávka bola najskôr postúpená
na spoločnosť DPS financial consulting. s.r.o. Zmluvou o postúpení zo dňa 27.9.2013 a potom následne
na žalobcu bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok z 08.09.2014. Po postúpení pohľadávky

žalovaní nič nezaplatili.

8. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 10.611,70 Eur, riadneho úroku v sume
2.876,35 Eur, úroku z omeškania vo výške 334,06 Eur (vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti), úroku z omeškania vo výške 642,39 Eur, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške

169,95 Eur (vyčíslený za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia
pohľadávky 26.09.2013), úroku z omeškania vo výške 472,44 Eur (vyčíslený za obdobie od 26.09.2013
do 08.09.2014) a poplatkov v sume 59,80 Eur.
Právny stav:

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z
cit. právnej úpravy vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu vtedy, ak napriek písomnej

výzve je klient v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90
kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky predpokladá kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to
splatnosť postúpenej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci Slovenská sporiteľňanepostupovala v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko nepreukázala doručenie výzvy dlžníkom na
úhradu dlhu.

10.Podľa§1ods.2z.č.129/2010Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana

dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom
zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

17. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s

odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Podľa § 219 odsek 2 C.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení

pojednávania sa v tomto prípade použijú.
Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

18. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,
v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda

podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre
spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,
že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozíciiokrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

19. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,

Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia

môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

20. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá
v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť

vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka
pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom
predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba
aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,

ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 258/2001 Z.z.

21. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má
charakter spotrebiteľského úveru.

22. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej
právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho
zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy
upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou , ktorý je

bankový subjekt a DPS financial consulting, s.r.o., pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa
sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientmi banky spravujú
osobitnou právnou úpravou - zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako
lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky
z bankových úverov - konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd aplikoval a vyložil

predmetné zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola
povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového
úveru voči dlžníkom na ďalší subjekt.

23. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv

z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným
spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie
pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve

banky), pričom súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok
- a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovaným ako dlžníkom tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.24. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo
pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o
bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho

zákonníka, upravujúceho postúpenie pohľadávok, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo
postúpiť postupníkovi pohľadávku, avšak len za podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru, jeho
omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne na zaplatenie omeškanej časti
peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.

25. Súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z
pôvodného veriteľa - banky na následných postupníkov a to z dôvodu nepreukázania naplnenia
zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neuniesol
v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy
pôvodného veriteľa - banky žalovaným. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti banky

žalovaným, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovanými.

26. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní a
povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom,
že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na

splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť
dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 a 3 CSP).

27. Súd musel absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v neprospech žalobcu, nakoľko nemal
v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky

v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné nadobudnutie aktívnej vecnej
legitimácie tak pôvodného, ako aj súčasného žalobcu.

28. Súd tak konštatuje, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového

úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú
výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom

ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na
označenie 14. Časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky
postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon
postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka, v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný.
Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Takémuto

záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
“Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a

contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.

29. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom
zákonnom ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so

zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní
nepreukázal naplnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie
a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníčke- žalovanej, pričom ani oznámenie bankyklientom o postúpení pohľadávky, respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky,
nenahrádza takúto osobitnú výzvu vyžadovanú zákonom a teda potom zmluva o postúpení pohľadávky,
ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanej od banky nadobudnúť, je v rozpore so zákonom

a je neplatná a tak ani následný postupník - žalobca tak nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na
vymáhanie žalovanej pohľadávky, nakoľko ju nemal už ani jeho právny predchodca-pôvodný postupník
pohľadávky od banky.

30. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa súd už ďalšími tvrdeniami nezaoberal, vychádzajúc zo

zistenej nesprávnej aktívnej legitimácie, a preto žalobu zamietol.

31. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

32. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Žalovaným ako úspešnej strane sporu však žiadne trovy nevznikli, a preto súd im náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.