Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209580
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716209580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX/XX, V. W., právne zastúpená JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, Košice, proti
žalovaným: 1./ Wüstentrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, 2./
KOOPERATÍVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie sumy 1 263.- € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 07.07.2017, č. k. 17C/195/2016-174, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a povinnosti

žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.263,- eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od
07.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol, že žalovaní v

1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 75,50 eur na účet
prevádzkovateľa systému V. Q.. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 27.10.2016 žalobkyňa žiadala,
aby súd zaviazal žalované v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 1.263,-- eur
s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 27.10.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok
odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX . hod. viedol F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom

M., ulica W. č. XXX, ako vodič dodávkové vozidlo typ D. U. EČ: N. T., po ceste III. triedy č. XXXXXX,
od obce A. smerom do V. W. resp. do W., kde pred križovatkou v tvare Y z doposiaľ nezistených príčin
prešiel do protismeru a narazil do oproti idúceho J. W. D. EČ: Q. a vodičovi F.. spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví s primeranou dobou liečenia v trvaní 4 mesiacov, spolujazdcom: D. ľahkú ujmu na zdraví s
primeranou dobou liečenia v trvaní 3 týždne, E. H. ťažkú ujmu na zdraví s primeranou dobou liečenia
v trvaní 6 mesiacov, R. H. ťažkú ujmu na zdraví s primeranou dobou liečenia v trvaní 4 mesiacov. Auto
vodiča W. D. U. EČ: N. bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej v 1./ rade.

Auto vodiča A.. EČ: Q. bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2./ rade.
Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami sporné. V predmetnom konaní žalobkyňa uplatňuje nárok
na náhradu škody titulom straty na zárobku a to v zmysle § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,keďpoškodenýje oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. V dôsledku dopravnej
nehody zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa práceneschopná dvakrát a to v čase od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, v tom čase denný vymeriavací základ pre účely nemocenských dávok bol XX,XXXX eur

a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v tom čase denný vymeriavací základ pre účely nemocenských
dávok bol XX,XXXX eur. V zmysle uvedeného predstavuje strata na zárobku žalobkyne v súvislosti s
poškodením jej zdravia v dôsledku dopravnej nehody počas prvej práceneschopnosti sumu 970,-- eur,
počas druhej práceneschopnosti sumu 293,-- eur, spolu 1.263,-- eur.

3. Žalovaná v 1./ rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že predmetná dopravná nehoda je vyšetrovaná
OR PZ Q., vyšetrovanie dopravnej nehody doposiaľ nebolo skončené. Za účelom posúdenia trestnej
zodpovednostiF.W.bolvtomtokonanívypracovanýznaleckýposudok,podľaktoréhoniejezodpovedný
za vznik dopravnej nehody. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo
ustálenie objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla D. U. za predmetnú dopravnú nehodu.
Žalobkyňa nárok dostatočne nepreukázala, zároveň nárok neuplatnila u žalovanej v 1./ rade ako

poškodená v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti, takže žalovaná v 1./ rade doposiaľ nemala
možnosť ju prešetriť v rámci zákonom stanovenej 3-mesačnej lehoty. Žalovaná v 1./ rade nesúhlasila
s uplatneným úrokom z omeškania, keď žaloba v predmetnej veci bola žalovanej v 1./ rade doručená
16.11.2016. Žalobkyňa si pred podaním žaloby u žalovanej v 1./ rade nárok na náhradu škody
neuplatnila.Žalovanáv1./radesanemohladostaťdoomeškaniaskôrakojejuplynula3-mesačnálehota

na poskytnutie plnenia.

4. Žalovaná v 2./ rade so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Nárok uplatnený žalobkyňou
žalovaná v 2./ rade neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú najmä z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie žalovanej v 2./ rade. Z relácie dopravnej nehody, ako aj z ďalších dôkazov vyplýva, že

predmetnú dopravnú nehodu mal zapríčiniť vodič F. W. na motorovom vozidle značky D. U.. Príčinou
dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2
písm. c) a k) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože v zmysle
uvedených ustanovení je vodič povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom
okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Škoda bola žalobkyni spôsobená výlučne prevádzkou motorového

vozidla D. U., pričom toto motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené
u žalovanej v 1./ rade. V predmetnej veci bolo preukázané, kto nesie zodpovednosť za škodu, t. j. kto
je škodca. Nejedná sa o situáciu, kedy by obaja prevádzatelia motorových vozidiel niesli zodpovednosť
za vzniknutú škodu. Zodpovedný za škodu je výlučne prevádzateľ motorového vozidla značky D. U.,
pretože toto motorové vozidlo prešlo do protismeru a narazilo do oproti idúceho motorového vozidla

značkyW.D.,vktoromsaviezlažalobkyňa.Škodabolaspôsobnávýlučneosobitnoupovahouprevádzky
motorového vozidla škodcu, ktorým je F. W., preto nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spoločnej zodpovednosti. Predtým ako sa definitívne určí povinnosť poisťovateľa plniť, je
potrebné ustáliť osobitnou povahou prevádzky ktorého vozidla vznikla škoda. Civilný súd musí ustáliť,
aký bol priebeh dopravnej nehody a jej príčiny, kto zodpovedá za vzniknutú škodu na zdraví a až na

základe uvedených zistení môže dôjsť k správnemu právnemu záveru. Samotnú účasť motorového
vozidla značky W. D. na dopravnej nehode nemožno automaticky spájať s objektívnou zodpovednosťou
v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 2./ rade namietala, že absentuje akýkoľvek právny
základ na poskytnutie plnenia zo strany žalovanej v 2./ rade, keď nárok na náhradu škody žalobkyni
nebol vo vzťahu k prevádzkovateľovi motorového vozidla značka W. D. vôbec preukázaný. Žalobkyňa

nepredložila jediný dôkaz na podporu tvrdení, že by ku škode malo dôjsť aj prevádzkou motorového
vozidla W. D.. Žalovaná v 2./ rade namietala uplatnený úrok z omeškania, keď odo dňa 27.10.2016
sa žalovaná v 2./ rade nemohla dostať do omeškania. Žalovaná v 2./ rade nemohla uskutočniť riadne
šetrenie predmetného nároku, keďže nárok voči poisťovni žalobkyňa pred podanou žalobou neuplatnila.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom: žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, zástupcu
žalovanej v 1./ rade, právneho zástupcu žalovanej v 2./ rade, listinnými dôkazmi: uznesením o začatí
trestného stíhania, dokladov o výške denného vymeriavacieho základu, dokladmi o práceneschopnosti,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX, lekárskymi správami žalobkyne,
spisom Okresného súdu Q. sp. zn. 4T 121/2015 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť

spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

6.Dňa26.10.2015podalprokurátorOkresnejprokuratúryQ.podč.2Pv722/14/7706-29naOkresnýsúd
Poprad obžalobu na F. W. pre prečin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa X.XX.XXXXasi o XX.XX hod. po ceste E.:/XXXXXX viedol motorové vozidlo značky D. U. ev. č. S. smerom na
obec V. W., kde pred križovatkou s cestou vedúcou do obce W. v dôsledku nevenovania dostatočnej
pozornosti vedeniu motorového vozidla a situácie v premávke, prešiel s vozidlom do protismeru, kde

prednou ľavou časťou vozidla narazil do prednej ľavej časti proti idúceho motorového vozidla značky
W. D., ktorého vodič D.. pri nehode utrpel zlomeninu zadnej hrany kĺbnej jamky a.i. , zo spolujazdcov v
osobnom motorovom vozidle značky W. D. E. H. utrpela zlomeninu dolného konca stehennej kosti vľavo
s posunom úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, brušnej steny, panvy, pravého ramena, ľavého
predkolenia a ľavého členkového kĺbu s dobou liečenia v priemere 12 mesiacov.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 121/2015 ďalej zistil, že súd dňa XX.XX.XXXX
rozhodol rozsudkom, ktorým F. W. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. S nárokmi
na náhradu škody odkázal poškodených na civilný proces. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.

8. V konaní žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu straty na zárobku žalobkyni počas jej
práceneschopnosti. Predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Zo správy Sociálnej poisťovne
pobočka Bratislava súd zistil denný vymeriavací základ pre nemocenské za obdobie od XX.XX.XXXX

vo výške 6,95926 eur denne a za obdobie od XX.XX.XXXX vo výške 8,184715 eur denne. V
konaní žalobkyňa uplatnila za obdobie práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX stratu
na zárobku vo výške 970,-- eur a za obdobie práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
stratu na zárobku vo výške 293,-- eur, spolu vo výške 1.263,-- eur. Z lekárskych správ predložených
žalobkyňou vyplýva hospitalizácia žalobkyne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, následné

liečenie na traumatologickej ambulancii pre pseudoartrózu jednoznačne súvisiacu s poranením
utrpeným pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa bola hospitalizovaná v nemocnici v
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Traumatologickú ambulanciu navštívila v dňoch XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.T.,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
428 Občianskeho zákonníka, § 429 Občianskeho zákonníka, § 431 Občianskeho zákonníka, § 438 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 439 Občianskeho zákonníka, § 445 Občianskeho zákonníka, §
446 Občianskeho zákonníka, § 86 a § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 15 ods. 1

zákona č. 381/2001 Z.z. a dospel k nasledovným záverom.

10. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a
dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

11. Žalobkyni vznikla škoda na zdraví pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, keď v čase dopravnej
nehody bola spolujazdkyňou v osobnom motorovom vozidle zn. W. D., ktoré viedol F. H.. Účasť
na dopravnej nehode mali prevádzkovatelia motorových vozidiel W. D. i D. U.. V danom prípade
ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Stretom prevádzky

dvoch prevádzkovateľov bola spôsobená škoda žalobkyni ako dopravovanej osoby, preto za škodu
zodpovedajú žalobkyni prevádzkovatelia motorových vozidiel, ktoré sa stretli, solidárne. Následne sa
medzi sebou prevádzkovatelia vyporiadajú na spôsobenej vzniknutej škode podľa účasti na dopravnej
nehode podľa § 439 Občianskeho zákonníka.

12. Zo zhodnotenia úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov schváleného plánom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej
republiky z 23.11.1983 vyplýva, že za stret prevádzok považujú súdy predovšetkým vlastný stret
dopravných prostriedkov (ich zrážku), ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky,
ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu

vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka možno
posúdiť zodpovednosť prevádzateľov, ktorých prevádzky sa stretli, len pokiaľ ide o vyporiadanie výlučne
medzi nimi, t. j. iba vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla len im, nie však aj pokiaľ ide o škodu iného subjektu,
ktorý pri strete utrpel škodu a nebol prevádzateľom stretnuvších sa vozidiel. Ak pri takomto streteprevádzok dôjde ku škode tretej osoby, nemožno vo vzťahu k tejto tretej osobe použiť ustanovenia § 431
Občianskeho zákonníka. Prevádzatelia vozidiel, zo stretu ktorých vzišla škoda inému poškodenému,
zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to spoločne a

podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Prevádzkovatelia motorových vozidiel mali uzavreté povinné zmluvné poistenie u oboch žalovaných,
motorové vozidlo zn. D. U. bolo poistené u žalovanej v 1./ rade, zn. W. D. bolo poistené u žalovanej
v 2./ rade. Žalobkyňa ako poškodená je oprávnená uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľom. Výšku nároku žalobkyňa preukázala prostriedkami procesného útoku i dokladmi o
práceneschopnosti, o výške nemocenského, lekárskymi správami. Je nesporné, že žalobkyňa v období
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola práceneschopná., v zmysle §
446 Občianskeho zákonníka jej patrí náhrada za stratu na zárobku. Výška straty na zárobku predstavuje
za obdobie práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (3 dni krát 12,6532 eur krát 0,55 t. j.
20,87 eur a 300 dní krát 12,6532 eur krát 0,25 t. j. 948,99 eur) spolu 969,86 eur zaokrúhlene 970,-- eur,

za obdobie PN od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (3 dni krát 14,8813 eur krát 0,55 t. j. 24,55 eur a 72 dní
krát 14,8813 eur krát 0,25 t. j. 267,86 eur) spolu 292,41 eur zaokrúhlene 293,-- eur. Spolu súd priznal
žalobkyni náhradu za stratu na zárobku vo výške 1.263,-- eur.

14. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaných v 1./ a 2./ rade.

15. K procesnej obrane žalovanej v 1./ rade súd namieta, že v tomto konaní rozhodnutie súdu nezávisí
od právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní o vine, keď v danom prípade sa jedná o objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľov oboch motorových vozidiel, keď škoda vznikla v dôsledku stretu dvoch
prevádzok vozidiel. Tejto zodpovednosti sa prevádzatelia nemôžu zbaviť. Preto nebol ani dôvod na

prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní.

16. K procesnej obrane žalovanej v 2./ rade súd konštatuje, že aj žalovaná v 2./ rade je
pasívne legitimovanou stranou sporu, keď nie je podstatné, ktorý z vodičov motorových vozidiel pri
dopranej nehode zavinil vznik dopravnej nehody, podstatná je účasť na dopravnej nehode v pozícii

prevádzkovateľa motorového vozidla.

17. S poukazom na uvedené súd nevykonal dôkaz nariadenie znaleckého posudku, keď z vyššie
uvedených dôvodov vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné pre právne posúdenie veci a preto je
nehospodárne.

18. Súd v zmysle citovanej právnej úpravy (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a.), b.) zákona č.
381/2001 Z.z., § 11 ods. 7 a ods. 8 citovaného zákona) priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania
od 07.03.2017 vo výške 5 % p.a. a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne uplatneného úroku z omeškania

zamietol“. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď
žalobkyňa mala úspech vo veci (okrem nepatrného neúspechu v časti uplatneného úroku z omeškania).
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

19. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní proti výrokom napadnutého rozsudku, s výnimkou výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Namietal, že súd prvej inštancie v odvodnení napadnutého rozsudku bližšie neuvádza z akého
dôvodu zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne žalovaných v 1/ a 2/ rade, teda poisťovateľov

obidvoch motorových vozidiel, ktorých stretom došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne.

21. Podľa názoru odvolateľa súd sa mal zaoberať najmä tým, či poistený u žalovaného v 1/ rade porušil
pravidlá cestnej premávky. V opačnom prípade iba skutočnosť, že svojím vozidlom jazdil v danom čase
a na danom mieste a prišiel do kontaktu s vozidlom, ktorého vodič porušil pravidlá cestnej premávky,

nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody a teda nezakladá mieru jeho účasti na vzniku škody.

22.Dôležitosťzáverovtrestnéhokonaniaprotip.F.W.ajehokonanípredsúdomprvejinštanciežalovaný
v 1/ rade s poukazom na vyššie uvedené videl v tom, že v prípade preukázania, že p. F. W. nie jezodpovedný za vzniknutú dopravnú nehodu, nie je možné hovoriť o jeho účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

23. Ak súd prvej inštancie na ustálenie zodpovednosti, a teda právneho základu žalovaného
nároku nepočkal na závery trestného konania a súčasne odmietol vykonať žalovanými navrhované
dokazovanie, jeho rozsudok je zjavne predčasný.

24. Výrok o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 75,50.- € súd prvej

inštancie nijako neodôvodnil, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

25. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to
tak, že žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietne.

26. Namietal, že nebola zistená žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné odvodiť objektívnu

zodpovednosť prevádzateľa vozidla W. D. ev. č.: Q.. Samotnú účasť motorového vozidla na dopravnej
nehode podľa názoru odvolateľa nemožno automaticky spájať s objektívnou zodpovednosťou za škodu
tak, ako to urobil bez ďalšieho súd prvej inštancie.

27. Poistenie zodpovednosti za škodu sa pri tom vzťahuje len na toho, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

28. Súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil, z akého dôvodu zaviazal na plnenie spoločne a
nerozdielne žalovaných v 1/ a 2/ rade, t.j. poisťovateľov oboch motorových vozidiel.

29. Napokon odvolateľ namietal, že aj žaloba žalobkyne bola voči žalovanému v 2/ rade predčasne
podaným žalobným návrhom. Žalobkyňa si predmetný nárok neuplatnila u žalovaného v 2/ rade v súlade
so zákonom o PZP, ale až priamo žalobou, pričom žalovaný v 2/ rade nemal možnosť uskutočniť šetrenie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť a splniť si následne povinnosť v zmysle ust. § 11
ods. 6 písm. a.) alebo b.) zákona o PZP. Bez riadneho ohlásenia poistnej udalosti, nie je možné zo

strany poisťovne začať šetrenie, resp. likvidáciu poistnej udalosti. Súd prvej inštancie sa s námietkou
žalovaného v 2/ rade k predčasnosti podania žalobného návrhu vôbec nezaoberal.

30. V súvislosti s úrokmi z omeškania žalovaný v 2/ rade poukazuje na ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP,
v zmysle ktorého len v prípade, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP,

je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania.

31. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. Poukázala na to, že ust. § 431 OZ možno použiť len na vyporiadanie medzi prevádzateľmi
dopravných prostriedkov, ktoré sa stretli, nie však na posúdenie nároku na náhradu škody uplatnenej
treťou osobou, vezúcou sa v jednom z týchto vozidiel. Jej zodpovedajú za škodu prevádzatelia
zúčastnených vozidiel podľa zásad objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 až § 430 OZ, v prípadnom
spojení s ust. § 438 OZ (V6/1984). Ďalej poukázala na R16/1969 „Ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nemôže sa prevádzkovateľ zbaviť
zodpovednosti a to ani s poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby.“

33. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovanú (obaja v tomto prípade) si mýlia zavinenie a zodpovednosť. V
tomto konaní nie je sporu, že dňa XX.XX.XXXX sa stretli prevádzky dvoch motorových vozidiel a došlo

k čelnej zrážke v dôsledku čoho utrpela žalobkyňa ako spolujazdec vážnu škodu na zdraví.

34. Žalovaný má pravdu, že v konaní musí byť preukázané, kto za škodu žalobkyni zodpovedá,
pretože na toho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a tým pádom poškodený má právo žalovať priamo
poisťovateľa v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. A to v konaní preukázané bez akýchkoľvek pochybností

je - za škodu žalobkyne zodpovedajú prevádzkovatelia motorových vozidiel, zrážkou ktorých utrpela
žalobkyňa škodu.35. Žalobkyňa preukázala nárok na náhradu škody v celom rozsahu, čo sa týka právneho základu a aj
výšky (výšku ani jeden zo žalovaných nenamietal počas konania), čo potvrdil svojím rozsudkom aj OS
Poprad, a teda postupovať bola žalovaná povinná podľa § 11 ods. 6 a.) a vyplatiť preukázané nároky, a

keďže tak nekonala, je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania.

36. Žaloba aj s prílohami doručená žalovanému bola, a ten mal viac ako 3 mesiace na šetrenie a plnenie,
a plniť mohol.

37. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaných s výnimkou odvolania proti výroku o súdnom poplatku nie je opodstatnené.

38. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

39.Kodvolacímnámietkamžalovanýchv1/a2/rade,svýnimkounámietkyonepreskúmateľnostivýroku
o súdnom poplatku sa žiada uviesť, že s týmito sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

v celom rozsahu vyporiadal.

40. Podľa čl. 2 ods. 1 a ods. 2 Základných princípov CSP „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.“

41. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia na takúto ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít poukázal, a z právnych záverov tam vyslovených vo svojom rozhodnutí
vychádzal, a v súlade s nimi rozhodol, nemožno takémuto postupu nič vyčítať.

42. Nemožno sa preto stotožniť s námietkami odvolateľov v tom smere, že súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozsudku bližšie neuvádza z akého dôvodu zaviazal na plnenie spoločne a
nerozdielne žalovaných v 1/ a 2/ rade, a prečo na danú vec neaplikoval ust. § 431 Občianskeho
zákonníka.

43. Zo strany súdu bolo náležitým spôsob vysvetlené, prečo nepovažoval za významný v tejto veci
výsledok trestného konania a s týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd.

44. Čo sa týka námietok vo vzťahu k úroku z omeškania, s týmito sa súd prvej inštancie vyporiadal v

ods. 36 napadnutého rozhodnutia.

45. Keďže vlastný nárok žalobkyne vznikol skôr, než o ňom bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, v
tomto štádiu konania je námietka o predčasnosti podanej žaloby bez právneho významu.

46. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

47. Treba prisvedčiť žalovanému v 1/ rade, že výrok o súdnom poplatku bez odôvodnenia je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

48. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

49. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovaným aby uskutočnili
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací
súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b.) CSP zrušil rozsudok vo výroku o povinnostižalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

51. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).