Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/162/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209213254
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1209213254.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa:

L..T..Y.P.,S..bytomU.XX,X.,zast.JUDr.RomanomHošovským,advokátomsosídlomMikulášska1/a,
Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítková 4, Bratislava,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 19.5.2005 a rozšírený podaním zo dňa
26.9.2005 domáhal, aby súd určil odporcovi povinnosť zrušiť opatrenia zo dňa 18.4.2005 č.G.-XX/

XX-T. o zákaze výkonu zdravotníckej starostlivosti, zo dňa 3.5.2005 č. G.-XX/XX-L.-XX o dočasnom
prerušení výkonu práce a zo dňa 24.5.2005 č. G.-XX/XX-L.-XX o dočasnom prerušení výkonu práce
a doručiť Ministerstvu zdravotníctva SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Univerzite
Komenského, Lekárskej fakulte UK, tlačovej agentúre SITA, ospravedlňujúci list, v ktorom odporca
uvedie:
"Skutočnosti, ktoré sa týkajú činnosti navrhovateľa L.. T.. Y. P., S.. P. funkcii prednostu II. ortopedickej
kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava pri uzatváraní sponzorských zmlúv s pacientmi tejto

kliniky v súvislosti s ich uprednostňovaním pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktoré sú uvedené
v našich opatreniach z 18.4.2005 č. G.-XX/XX-T. o zákaze výkonu zdravotníckej starostlivosti L.. T..
P.Š., z 3.5.2005 č.G.-XX/XX-L.-XX a 24.5.2005 č. G.-XX/XX-L.-XX o dočasnom prerušení výkonu práce
L.. T.. P. sú nepravdivé v častiach, v ktorých sa uvádza, že
- pri zaraďovaní pacientov na plánované implantácie endoprotéz s vedomím L.. T.. Y. P., S.. dochádzalo
na II. ortopedickej klinike k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a k znevýhodňovaniu poistencov, ktorí
neposkytli tzv. sponzorský dar,

- T.. Y. P., S.. navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv a
- bola preukázaná príčinná súvislosť medzi uzatváraním uvedených darovacích zmlúv a
uprednostňovaním pacientov pri zaraďovaní na plánované implantácie endoprotéz.
Tieto opatrenia sme pre ich nezákonnosť zrušili. Súčasne sa L.. T.. Y. P., S.., ospravedlňujeme za
uvedené tvrdenia v opatreniach z 18.4., 3.5. a 24.5.2005, pretože sú neoprávneným zásahom do práva
na ochranu osobnosti, jeho občianskej a profesionálnej dôstojnosti a cti."

Ďalej žiadal, aby mu súd priznal právo uverejniť informáciu o rozsudku v rozsahu jeho výroku,
prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a tlačovej agentúra SITA na náklady odporcu
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 66.387,83 EUR (2.000.000,-Sk).Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že z prameňov mimo svojich zamestnávateľov (napr. z médií)
sa dozvedel, že niekedy v polovici apríla 2005 Útvar kontroly a sťažností odporcu, Ministerstvo
zdravotníctva SR a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začali vykonávať kontrolu

uzatvárania sponzorských zmlúv s pacientmi II. ortopedickej kliniky v súvislosti s ich uprednostňovaním
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Kontroly mali byť ukončené do konca apríla 2004, pričom
navrhovateľ doposiaľ nebol o zisteniach týchto kontrol informovaný, nikto ho nepožiadal o stanovisko
či vyjadrenie. Napriek absencii akýchkoľvek objektívnych a spoľahlivých podkladov a skutočností,
riaditeľka pre zdravotnú starostlivosť odporcu a zástupkyňa štatutárneho orgánu odporcu T.. W. U.

vydala dňa 18.4.2005 pod č. G.-XX/XX-T. "zákaz výkonu zdravotnej starostlivosti" s odôvodnením, že
doterajšie šetrenie preukázalo vážne podozrenie, že pri zaraďovaní pacientov na plánované implantácie
endoprotéz s vedomím navrhovateľa dochádzalo na II. ortopedickej klinike k znevýhodňovaniu
poistencov, ktorí neposkytli tzv. sponzorský dar. S opatrením odporcu navrhovateľ nesúhlasil a na prvú
telefonickú informáciu od dekana Lekárskej fakulty UK reagoval tak, že ide o nedorozumenie a prijal
rozhodnutie zamestnávateľa o povinnom čerpaní dovolenky od 18.4.2005 do 1.5.2005, s tým, že vec sa

zatiaľ objasní a uvedie na pravú mieru. Predmetné opatrenie navrhovateľ považuje za rozhodnutie, ktoré
nie je v súlade s právom, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie odporcu uložiť
navrhovateľovi zákaz výkonu zdravotníckej starostlivosti. Pri udelení predmetného zákazu odporca
zjavne prekročil svoje kompetencie vyplývajúce mu z právnych predpisov a Štatútu Lekárskej fakulty
UK a napokon pre akékoľvek pracovnoprávne opatrenia nie sú dané žiadne vecné dôvody, pretože

žiadne šetrenia ani v čase vydania opatrenia zo dňa 18.4.2005 ani neskôr nepotvrdilo, že pri zaraďovaní
pacientov na plánované operácie s vedomím navrhovateľa dochádzalo na klinike k zneužívaniu inštitútu
darovacích zmlúv a znevýhodňovaniu pacientov, ktorí neposkytli tzv. sponzorský dar, o čom odporca
18.4.2005 nemohol mať ani žiadne vážne podozrenie. Ani po dvoch týždňoch od opatrenia zo dňa
18.4.2005 odporca šetrenie neukončil a hoci nezrušil zákaz výkonu činnosti, vydal dňa 3.5.2005,

rozhodnutie o dočasnom prerušení výkonu práce, v ktorom sa riaditeľ odporcu odvoláva na doterajšie
výsledky kontroly, výpovede lekárov II. ortopedickej kliniky, vyjadrenia niektorých dotknutých pacientov,
z obsahu ktorých malo vyplývať, že navrhovateľ navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv,
pričom bola preukázaná príčinná súvislosť medzi uzatváraním darovacích zmlúv a uprednostňovaním
pacientov pri zaraďovaní na plánované implantácie endoprotéz. Prerušenie výkonu práce odporca

uložil navrhovateľovi na dobu 21 dní od 4.5.2005 s poukazom na ust. § 141a Zákonníka práce.
Súbežne s predmetným opatrením dekan Lekárskej fakulty nariadil navrhovateľovi čerpanie dovolenky
od 2.5.2005 do 6.5.2005. Obdobne ako v prvom prípade ani s týmto opatrením odporcu navrhovateľ
nesúhlasil. V uvedenej súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že môže preukázať, že potreba výmeny
endoprotetických náhrad niekoľkonásobne prevyšovala finančné možnosti určené limitom odporcu,

čakacia doba sa preto predlžovala na dva roky a viac, na čo pacienti reagovali rôzne, napr. aj tým, že si
sami chceli zakúpiť endoprotetickú náhradu alebo podpisovali sponzorské zmluvy. Kapacitné možnosti
operačných sál a personálne možnosti operantov umožňovali vyššie počty operácií, ako bolo možné
vykonať podľa prideleného finančného limitu, ak sa aj uprednostnili "sponzorskí" pacienti, nestalo sa
tak na úkor ostatných pacientov, ale vždy predstavovali len "zoperovaných" pacientov najviac. Ďalej

poukázal na to, že celú organizáciu "sponzoringu" zabezpečovalo riaditeľstvo odporcu, riaditeľ uzavrel
darovaciu zmluvu, finančné prostriedky išli na účet nemocnice, riaditeľstvo doplňovalo a schvaľovalo
poradovník. Plány operácií na mesiac i na jednotlivé dni schvaľovala T.. U.. Napokon poukázal na to, že
mechanizmus financovania zdravotníckych zariadení cez "sponzoring" je všeobecne známy v rezorte i
mimo neho. Navrhovateľ sám tento systém nevymyslel, nenavrhol, ani neinicioval jeho vznik. Najmenej

dva roky bolo o ňom informované Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a Asociácia zdravotne postihnutých osôb. O systéme sponzorstva navrhovateľ prednášal
na odborných kongresoch a seminároch, prezentoval ho aj v Zdravotníckych novinách. Napriek tomu
sankcie za tento systém finančnej podpory zdravotníctva boli uplatnené iba voči nemu.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu
uviedol, že podozrenie o zneužívaní sponzorských darov od pacientov na II. ortopedickej klinike vyvstalo
v súvislosti so sťažnosťou manželky pacienta Z., ktorá s odporcom uzavrela v mene svojho manžela
darovaciu zmluvu. Predmetom daru mala byť finančná čiastka 2.655,51 EUR (80.000,- Sk). Podľa
sťažnosti p. Z.I. bol jej podpis na darovacej zmluve "doslova psychicky vynútený". Zmluvu uzavrela v

tiesni, v snahe získať pre svojho manžela kvalitnejší kĺb, ktorého indikáciu navrhovateľ údajne podmienil
poskytnutím sponzorského daru. V nadväznosti na uvedené, ako i medializáciu celej veci (primárne
zo strany navrhovateľa), boli u odporcu vykonané tri nezávislé kontroly zaoberajúce sa predmetnou
kauzou: kontrola vykonaná Útvarom kontroly a sťažností Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava,mimoriadna kontrola vykonaná na základe poverenia ministra zdravotníctva SR a dohľad vykonaný
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc zo záverov predmetných kontrol je
nesporné, že sťažnosť pani Z. sa zakladala na pravde a nezávislé kontroly zhodne konštatovali, že na

II. ortopedickej klinike dochádzalo k uprednostňovaniu, resp. zvýhodňovaniu pacientov, ktorí uzavreli
darovaciezmluvysnemocnicou,čojevrozporesplatnýmprávnymstavom.Taktiežjenutnékonštatovať,
žepriamazodpovednosťvedeniaII.ortopedickejklinikysavnajvyššejmieredotýkanavrhovateľa,akojej
prednostu, ktorý svojim konaním porušil viacero právnych predpisov. Zodpovední za vzniknutú situáciu
pritom boli všetci zamestnanci odporcu, ktorí sa na "vyberaní" sponzorských darov zúčastňovali priamo

ich vyžadovaním, ale i tí, ktorí takýto postup umožnili nedôsledným plnením pracovných povinností.
Zodpovednosť navrhovateľa vyplývala z jeho postavenia prednostu II. ortopedickej kliniky, ktorý je
zodpovedný za organizáciu, riadenie a odbornú úroveň výučby, ale i za organizáciou, riadenie a úroveň
zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom vo výučbovej základni. Zo strany navrhovateľa a jeho
pracovníkov neboli v žiadnych médiách nikdy prezentované obvinenia voči navrhovateľovi, ktoré by bolo
možné považovať za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. Skutočnosť, že s otázkou

sponzorských zmlúv bol prioritne spájaný práve navrhovateľ vyplynula z faktu, že vykonával funkciu
prednostuII.ortopedickejkliniky.Odporcavšakžiadnevyhláseniasúvisiaceskonanímalebonekonaním
navrhovateľa pri vyberaní sponzorských zmlúv médiám neposkytol. Práve naopak, navrhovateľ bol ten,
ktorý kontaktoval médiá a opakovane vyvracal svoju priamu účasť na vyberaní sponzorských darov a
popieral svoju zodpovednosť za existujúci stav napriek tomu, že ho nikto priamo neobviňoval. Odporca

v súvislosti s predmetnou kauzou vykonal výlučne kroky, ktoré mu priznáva právny poriadok, resp.
dohoda s Univerzitou Komenského - Lekárskou fakultou. V súlade so Zákonníkom práce a pracovnou
zmluvou navrhovateľovi dočasne prerušil výkon práce a následne (po obdržaní protokolu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), pracovný pomer jednostranne ukončil. Odporca má za to, že
pokiaľ aj navrhovateľ pociťoval nejaké negatívne dôsledky v materiálnej i nemateriálnej sfére súvisiace

s predmetnou kauzou, tak tieto neboli vyvolané ani zapríčinené vyjadreniami odporcu a navrhovateľ ich
pociťoval ako následok tlaku verejnosti a médií, ktoré ho neustále konfrontovali s otázkami sponzorských
darov na II. ortopedickej klinike.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 45C/113/2005-297 návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku

podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 5Co/175/2006-329 zo dňa 12.06.2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti
tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor SR.
Uznesením č.k. 3M Cdo 3/2008 Najvyšší súd SR zrušil výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 12.06.2007 sp. zn. 5 Co 175/2006, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z

25.01.2006, č.k. 45C/113/2005-297, pričom zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
25.01.2006, č.k. 45C/113/2005-297.

Okresný súd Bratislava II opätovne rozsudkom č.k. 52C/162/2009-385 zo dňa 25.01.2010 návrh
navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudoku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Krajský

súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/14/2011-417 zo dňa 28.04.2011 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením 52C/162/2009-419 zo dňa 21.09.2011 Okresný súd Bratislava II pripustil zmenu petitu v
zmysle návrhu navrhovateľa nasledovne:

Súd určuje, že odporca zasiahol do práva osobnosti navrhovateľa neplatnými opatreniami
- z 18.04.2005 č. G.-XX/XX-T. o zákaze výkonu zdravotníckej činnosti tým, že v ňom uviedol, že pri
zaraďovaní pacientov na plánované implantácie endoprotéz s vedomím L.. T.. Y. P. S.. dochádzalo na
II. ortopedickej klinike k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a k znevýhodňovaniu poistencov, ktorí
neposkytli tzv. sponzorský dar.

- z 03.05.2005 č. G.-XX/XX-L.-XX o dočasnom prerušení výkonu práce tým, že v ňom uviedol že T.. Y. P.
S.., navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv a že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
uzatváraním uvedených darovacích zmlúv a uprednostňovaním pacientov pri zaraďovaní na plánované
implantácie endoprotéz
Informáciami a vyjadreniami pre prostriedky masovej komunikácie

-T..W.U.preO.vSprávachz21.04.2005,kdeuviedla,ženaII.ortopedickejklinike"súvážnepodozrenia
podozrenia, že dochádzalo k zneužívaniu darovacích zmlúv na to, že sa menili termíny pacientov, to
znamená, že tí, ktorí dali darovaciu zmluvu boli operovaní podstatne skôr. Tým pádom tí pacienti, ktorí
nedali vlastne takýto dar boli odsunutí v poradovníku".- T.. W. U. v B. C. 23.04.2005 v článku pod titulom ". Ú. D. L. C. U. W." kde uviedla, že "neviem to zatiaľ
dokázať, ale mám dojem, že výška sponzoringu ovplyvnila aj kvalitu zákroku".
- T.. P. L. na ním uskutočnenej tlačovej konferencii, kde uviedol, že podľa výsledkov uskutočneného

šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhovateľ porušil zákon o výkone prác vo
verejnom záujme tým, že vyvíjal tlak na manželku pacienta na poskytnutie sponzorského daru.

2. Súd zaväzuje odporcu do 7 dní od právoplatnosti rozsudku doručiť Ministerstvu zdravotníctva SR,
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Univerzite Komenského, Lekárskej fakulte UK,

Tlačovej agentúre SR, tlačovej agentúre SITA ospravedlňujúci list, v ktorom uvedie:
"Skutočnosti, ktoré sa týkajú činnosti navrhovateľa L.. T.. Y. P., S.. vo funkcii prednostu II. ortopedickej
kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava pri uzatváraní sponzorských zmlúv s pacientmi tejto
kliniky v súvislosti s ich uprednostňovaním pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktoré sú uvedené
v našich opatreniach z 18.04.2005 č. G.-XX/XX-T. o zákaze výkonu zdravotnej starostlivosti L.. T.. P. z
03.05.2005 č. G.-XX/XX-L.-XX o dočasnom prerušení výkonu práce L.. T.. P. sú nepravdivé v častiach,

v ktorých sa uvádza, že
- pri zaraďovaní pacientov na plánované implantácie endoprotéz s vedomím L.. T.. Y. P., S.. dochádzalo
na II. ortopedickej klinike k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a k znevýhodňovaniu poistencov,
ktorí neposkytli tzv. sponzorský dar,
- T.. Y. P., S.. navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv a

- bola preukázaná príčinná súvislosť medzi uzatváraním uvedených darovacích zmlúv a
uprednostňovaním pacientov pri zaraďovaní na plánované implantácie endoprotéz.

Rovnako sú nepravdivé informácie a vyjadrenia pre prostriedky masovej komunikácie zo strany T.. W. U.

- pre O. P. Správach z 21.04.2005, kde uviedla, že na II. ortopedickej klinike "s vážne podozrenia, že
dochádzalo k zneužívaniu darovacích zmlúv na to, že sa menili termíny pacientov, to znamená, že tí
pacienti, ktorí nedali vlastne takýto dar boli odsunutí zase v poradovníku",
- v B. C. 23.04.2005 v článku pod titulom "C. Ú. D. L. C. U. W. kde uviedla, že "neviem to zatiaľ dokázať,
ale mám dojem, že výška sponzoringu ovplyvnila aj kvalitu zákroku" a

- T.. P. L. na ním uskutočnenej tlačovej konferencii, kde uviedol, že podľa výsledkov uskutočneného
šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhovateľ porušil zákon o výkone prác vo
verejnom záujme tým, že vyvíjal tlak na manželku pacienta na poskytnutie sponzorského daru.

Súčasne sa L.. T.. Y. P., S.. ospravedlňujeme za uvedené tvrdenia v opatreniach z 18.04.2005, z

03.05.2005, ktoré sú neplatné a v hore uvedených informáciách pre masmédiá, pretože nimi sme
neoprávnene zasiahli do práva na ochranu jeho osobnosti, jeho občianskej a profesionálnej dôstojnosti
a cti."

3. Súd priznáva navrhovateľovi právo na náklady odporcu uverejniť informáciu o tomto rozsudku v

rozsahu jeho výroku prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a Tlačovej agentúry SITA.

4. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy 66.387,83 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľovi na účet jeho
právneho zástupcu náhradu trov konania.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o

pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičného oprávnenia navrhovateľa, ktoré mu
umožňuje disponovať (nakladať) konaním alebo jeho predmetom. V rámci tohto oprávnenia môženavrhovateľ napríklad vziať návrh späť, zmeniť ho, uzavrieť zmier, ale aj v konaní urobiť hmotnoprávnu
dispozíciu. Ustanovenie § 95 O.s.p. upravuje dispozitívny úkon účastníka spočívajúci v zmene návrhu
na začatie konania. Zmena môže spočívať v rozšírení návrhu (ak žiada viac alebo aj iné plnenie alebo

určenie, ako sa pôvodne domáhal). O pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením,
protiktorémuniejeprípustnéodvolanie[§202ods.3písm.f)].Dispozíciaúčastníkakonania,ktorouchce
meniť návrh, je však obmedzená súhlasom súdu. Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave,
navrhovanú zmenu petitu pripustil a to uznesením č.k. 52C/162/2009 zo dňa 21.09.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa
a povereného zástupcu odporcu, výsluchom svedkov T. T., T.. W. U., T.. T. I., Y.. Y. Ď., N. X. a T.. T.
J., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: rozhodnutia o dočasnom prerušení výkonu práce
zo dňa 03.05.2005, zákazu výkonu zdravotníckej činnosti zo dňa 18.04.2005, protokolu o výsledku
dohľadu zo dňa 04.05.2005, dodatku k protokolu o kontrole, pripomienok zaslaných Fakultnej nemocnici
s poliklinikou Bratislava k protokolu o vykonaní mimoriadnej kontroly zo dňa 13.05.2005, protokolu o

vykonaní mimoriadnej kontroly zo dňa 13.05.2005, zápisnice o výsledku prešetrenia podania p. V. Z.,
pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas zo dňa 01.01.2004, článku uverejneného v denníku B. C.
dňa 23.04.2005 s názvom "C. Ú. D. L. C. U. W.", článku uverejneného v denníku L. dňa 26.04.2005 s
názvom ". C.J. L. U. J.", článku denníka U. Z.o dňa 23.04.2005 s názvom "C. P. Z. Č.", článku denníka
V. B. zo dňa 25.04.2005 s názvom ".J. C. C. Z. L., Č. J. V. B. zo dňa 26.04.2005 s názvom ".W. U.

X. O. C.", článku denníka U. zo dňa 26.04.2005 s názvom ". P. L. O. C., článku denníka U. s názvom
"U. L. B. C., O.Í. Y.. P.", článku denníka V. B. s názvom " P.: U. Z. D. C. P. L.", článku denníka V. B.
zo dňa 02.05.2005 s názvom ".Á. U. C.", článku denníka U. s názvom "I. P. Ž. L. C. L. L. G. J. W.",
článku denníka L. zo dňa 06.05.2005 s názvom ". V. L. D. L.", článku denníka L. zo dňa 07.05.2005
s názvom ". T. Z. C.", glosy uverejnenej v denníku L. pod názvom "C. P. C.", článku denníka U. s

názvom "J. pre B. I. W. W., článku denníka U. zo dňa 07.05.2005 s názvom "P.W. L., P. B. O. na Z.,
článku denníka U. zo dňa 08.05.2005, článkov uverejnených v denníku Ú. U., predĺženia rozhodnutia o
dočasnom prerušení výkonu práce zo dňa 24.02.2005, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 02.06.2005, oznámenia navrhovateľa zo dňa 21.06.2005 informácie o plnení pracovných povinností
na II. ortopedickej klinike zo dňa 02.06.2005, oznámenia odporcu zo dňa 21.06.2005, zápisnice z

rokovania zamestnancov LFUK zo dňa 26.05.2005, zápisnice z rokovania zamestnancov LFUK zo dňa
31.05.2005, oznámenia o čerpaní dovolenky zo dňa 31.05.2005, rozkladu adresovaného Ministerstvu
zdravotníctva SR zo dňa 13.06.2005, žaloby na zrušenie rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad
zdravotnoustarostlivosťou,odvolaniaprotirozhodnutiuodporcuoodmietnutíposkytnúťinfromáciepodľa
zák. č. 211/2000 Z.z., sťažnosti zo dňa 08.08.2005, oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti, článku

denníka U. zo dňa 19.05.2005 s názvom ". L. Ž. na K.Ú. B. X., prepisov príspevkov uverejnených vo
vysielaní STV, článku uverejneného v denníku V. B. s názvom ". na C.? U. U. J.", správ tlačovej agentúry
U., článku denníka U. s názvom "L. B. C. Z. K. P.", článku denníka U. s názvom "U. J. L. L. C. T., článku
denníka B.Á. C. s názvom "W. L. L. P.", článku denníka X. P. s názvom "X. U. J. B., článku denníka L.
U. názvom ". C. L. V.", článku denníka V. B. s názvom: P. J.: B. U. S. P. Z.", článku denníka U. s názvom

"K. B. J. P. P., článku uverejneného v denníku B. Č. dňa 11.06.2005 s názvom "U.: K. B. J. P. P., článku
uverejneného v denníku U. s názvom ". U. W. na C. Č.", článku denníka U. s názvom ". C. W. U. L. H.
na J. G., článku uverejneného v denníku V. B. dňa 17.05.2005 s názvom ". P. U. S.Ý. W. W.", článku
uverejneného v denníku U. dňa 27.05.2005 s názvom ". B. K. B., G. C. B. B., prepisov príspevkov do
diskusiíačlánkovuverejnenýchnainternete,pracovnejzmluvy,dohodyozmenepracovnýchpodmienok

zo dňa 30.10.2003, list riaditeľa nemocnice adresovaný navrhovateľovi zo dňa 06.09.2004, darovacej
zmluvy zo dňa 23.02.2005, žiadosti o úhradu zdravotníckej pomôcky zo dňa 10.03.2005, oznámenia
zo dňa 05.02.2004, určenia mesačných limitov zo dňa 28.02.2005, operačného programu zo dňa
30.03.2005, žiadosti o zaradenie do operačného programu zo dňa 14.03.2005, zoznamu plánovaných
pacientovzodňa04.04.2005,operačnéhoprogramunadeň18.04.2005,zoznamudarcov,ktorípodpísali

darovaciu zmluvu, ale neposkytli finančnú čiastku, Štatútu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave, prepisov príspevkov uverejnených vo vysielaní televíznej U. O., protokolu o výsledku dohľadu
vypracovaného podľa § 47 zák. č. 581/2004 Z.z. zo dňa 26.04.2005, pripomienok odporcu k protokolu o
vykonaní mimoriadnej kontroly zo dňa 06.05.2005, dodatku k protokolu o vykonaní mimoriadnej kontroly,
zápisnice z odbornej komisie konanej dňa 20.04.2005 v zasadačke FNsP Bratislava, záznamu č. 5/2005,

záverov z prešetrovania možného zneužívania darov na II. ortopedickej klinike, podania pacientky V..
Z., žiadosti ministra zdravotníctva SR zo dňa 18.04.2005, dohody o zriadení výučbových základní,
pracovnej a vedeckej charakteristiky navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pri operáciách kĺbov sa na klinike postupovalo na základe
poradovníka, ktorý zostavovala nemocnica. Čakacia doba na operáciu presahovala dva roky, reakcie

ľudí na to boli rôzne. Niektorí z nich si chceli situáciu riešiť sami, a to po dohode s riaditeľstvom
nemocnice, na základe darovacích zmlúv. Dôvodom, prečo nemocnica takto postupovala boli finančné
limity poisťovní, ktoré síce operovať umožňovali, ale len do určitej sumy. Na základe finančných limitov,
ktoré poskytovala nemocnica, bolo možné vykonať maximálne 30 operácií mesačne, pričom sa vždy
navrhol základný typ endoprotézy. Pri fungovaní darovacích zmlúv bolo možné mesačne vykonať, resp.

sa mesačne vykonalo 40 až 45 operácií. Možnosti nemocnice umožňovali vykonať mesačne až 60
operácií. Taktiež bol rozdiel medzi tým, v akej poisťovni bol poistenec poistený, nakoľko napr. zdravotná
poisťovňa Dôvera a Sidéria neurčovali v týchto prípadoch žiaden limit. Aj v prípade, ak bola použitá
drahšia protéza pre pacienta na základe odôvodnenia, túto poisťovňa preplatila, avšak vždy len do
výšky finančných prostriedkov, ktoré boli za daný mesiac nemocnici pridelené. V prípade, že v daný
mesiac bolo pacientov, ktorým bolo potrebné poskytnúť drahší typ protézy viac, nemocnica sa dostávala

do mínusu. Výnimky tvorili iba nádorové ochorenia, či iné mimoriadne komplikované prípady, kedy sa
používali najdrahšie protézy, lekár však musel ich použitie osobitne odôvodniť. Úplné znenie operačných
plánov pripravoval primár kliniky T.. J. v spolupráci s ním, konečný plán schvaľovala T.. U.. Pri mene
pacientov, ktorí boli zaradení do plánu operácií na základe sponzorských zmlúv, nad rámec mesačného
limitu, bola uvedená poznámka "S". Z uvedených plánov bolo možné zistiť, že pacienti, ktorí poskytli

sponzorský dar, neboli uprednostňovaní pred tými, ktorí už v pláne zaradení boli. U týchto pacientov
totižto operácie boli vykonávané nad mesačný limit, ktorý bol klinike pridelený nemocnicou. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že nemal dôvod odsúvať ostatných pacientov, vždy sa snažil o vyliečenie čo najväčšieho
počtu pacientov. O tom, že systém sponzorských zmlúv bežne fungoval v nemocnici svedčí aj zoznam
darcov. Postup pri uzatváraní sponzorských zmlúv bol taký, že v počiatočnom štádiu sa pacientovi

navrhol postup, pacient sa oboznámil s termínom operácie, čakacia doba bola asi dva roky. Všetci vedeli,
že problém spočíva vo financovaní a preto tých, ktorí mohli nemocnici poskytnúť nejaké prostriedky,
poslal na právne oddelenie, ktoré s nimi uzatvorilo zmluvu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o
prípad L.. Z., nikdy nenavádzal L. Z. na to, aby išla uzatvoriť darovaciu zmluvu. Ešte deň predtým L..
Z. povedal, že sponzorskú zmluvu netreba uzatvoriť, jeho stav je možné riešiť štandardným kĺbom. S

takýmto riešením síce nesúhlasil T.. I., avšak jeho konanie považuje za určitý komplot voči nemu, pretože
začal pre pacienta žiadať drahšiu protézu až v deň operácie. L.. Z. napriek rozhovoru navrhovateľa s
L.. Z., sa v nasledujúci deň dostavila za navrhovateľom s tým, či by sa nedala dať manželovi drahšia
protéza. Povedal jej, že to pôjde aj s lacnejším typom, pokiaľ to však bude nutné, použije sa aj iný
typ bez sponzorského daru. Ona sama sa však domáhala drahšieho kĺbu a sama ponúkla sponzorský

príspevok, preto ju poslal na právne oddelenie. On sám od nikoho žiadne peniaze nepýtal, ani pacientov
na uzatváranie darovacích zmlúv nenavádzal. Ako vyplýva aj z podnetu L.. Z., túto za ním poslal T..
J.Č.. Pokiaľ aj L.. Z. tvrdila, že manželova operácia bola posunutá z dôvodu, že neposkytla sponzorský
dar, toto sa nezakladá na pravde. Operácia bola posunutá z dôvodu, že L.. Z. jednoducho v ten deň
nestihli zoperovať. Rovnako nie je pravdou, že manžel L.. Z. bol operovaný hneď potom, ako uzatvorila

darovaciu zmluvu, nakoľko uvedená operácia bola naplánovaná už predtým. Navrhovateľ odmietal
akúkoľvek existenciu príčinnej súvislosti medzi uzatváraním darovacích zmlúv a uprednostňovaním
pacientov pri zaraďovaní na plánované implantácie. Výkon operácie nikdy nepodmieňoval predložením
darovacej zmluvy. Pokiaľ aj menil implantát bez schválenia riaditeľstva nemocnice, vždy sa tak dialo iba
na základe zdravotnej indikácie. Nepravdivé skutkové tvrdenia mali na jeho súkromný i profesný život

veľký dopad. Mal obmedzené pedagogické možnosti, nakoľko výučba bez liečby nie je postačujúca.
Tak isto to malo vplyv aj na jeho príbuzných, manželku, dcéru, syna a rovnako na jeho psychický stav.
Dlhodobo nevykonával liečebnú starostlivosť, pedagogickú činnosť vykonávala obmedzene a venoval
sa viac výskumnej činnosti. V roku 2006 začal operovať v súkromnej nemocnici a v tom istom roku
bol prijatý za vedúceho katedry Slovenskej zdravotníckej univerzity. Od roku 2007 pracuje v súkromnej

ortopedickej ambulancii. Momentálne operuje v súkromnej nemocnici ale len v obmedzenom rozsahu,
nakoľko do veľkých riskantných operácii nemôže ísť, pretože v danej nemocnici nie je na to postačujúce
vybavenie. Dôsledky celej tejto kauzy pociťoval aj v tom, že mal menej pacientov, ich dôvera voči nemu
bola narušená a neskôr stratil členstvo v redakčnej rade časopisu Slovenský lekár a členstvo vo výbore
ortopedickej spoločnosti. Psychická trauma bola v tom čase extrémne silná, napr. J.. U. ho vyhodila z

vizity pred pacientmi, keď operoval tak prišla s tým, že má vypadnúť z operačnej sály, že má zákaz
činnosti a pod.Poverený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca bol zamestnávateľom navrhovateľa
v zmysle dohody medzi lekárskou fakultou a UNB zo dňa 14.04.2004 v rámci ktorej mal prednosta
kliniky tri pracovné náplne a to riadiaco- organizačnú, výchovno-vzdelávaciu a vedecko-výskumnú. V

súlade s touto pracovnou zmluvou mu zamestnávateľ mohol zabrániť vo vykonávaní tejto činnosti a
nemusel to zdôvodňovať. Prednosta kliniky je podriadený riaditeľovi nemocnice a preto prerušenie
výkonu bolo v súlade so zákonom. Už dňa 09.02.2004 riaditeľ nemocnice písomne upozorňoval
navrhovateľa na porušovanie smernice v súvislosti s porušovaním poradovníkov schválených vedením
nemocnice. Sponzorské dary neostali na riaditeľstve ale použili sa na nákup kvalitnejších endoprotéz

a väčšieho počtu ako poisťovňa uhradila. Taktiež nie je pravdou, že by riaditeľ dohadoval limity so
zdravotnou poisťovňou, tieto limity si určovala samotná poisťovňa. V dôsledku sponzorstva došlo k
porušovaniu vnútropodnikových aj všeobecne záväzných predpisov, kedy pacienti boli pod nátlakom
nútení poskytovať takéto sponzorské dary. Zdravotnícke zariadenie na základe týchto výsledkov
prenieslo zodpovednosť na zodpovednú osobu a to bol prednosta kliniky. Počas riadenia kliniky bolo
navrhovateľom prepustených 9 ortopédov, ktorí sa súdili s ich klinikou a túto kauzu odporca nikdy

nemedializoval. Odporca nemôže za to, aký bol obsah a forma mediálnych prejavov a taktiež je otázne,
prečo navrhovateľ nezažaloval priamo média.

Z rozhodnutia o dočasnom prerušení výkonu práce zo dňa 03.05.2005 súd zistil, že odporca
navrhovateľovi prerušil výkon práce na dobu 21 dní odvolávajúc sa na ustanovenie § 141a Zákonníka

práce. Toto rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že z výpovedí lekárov II. ortopedickej kliniky ako i z
vyjadrení niektorých dotknutých pacientov, ktorých navrhovateľ ošetroval, vyplynulo vážne podozrenie,
že navrhovateľ navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv s odporcom. Zároveň na základe
písomných dôkazov a ústnych vyjadrení bola preukázaná príčinná súvislosť medzi uzatváraním
darovacích zmlúv a uprednostňovaním pacientov pri ich zaraďovaní na plánované implantácie

endoprotéz.

Zo zákazu výkonu zdravotníckej činnosti zo dňa 18.04.2005 súd zistil, že odporca s účinnosťou od
19.04.2005aždoodvolaniazakázalnavrhovateľovivykonávaťzdravotníckučinnosť,akoajnadväzujúce
úkon riadenia II. ortopedickej kliniky.

Z protokolu o výsledku dohľadu súd zo dňa 25.04.2005 zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v tomto protokole konštatoval zistenie viacerých nedostatkov, ktoré boli zistené pri
preverovaní podnetu L.- Z.. Kontrolou bolo zistené použitie finančne nákladnejšieho typu TEP BK u
pacienta Š. Z., ktoré bolo v rozpore s navrhovaným typom TEP BK uvedeným v zozname plánovaných

pacientov na hospitalizáciu pre operačný zákrok v mesiaci apríl 2005, ako aj v rozpore s operačným
plánom z 05.04.2005 schváleným riaditeľkou LPS FNsP Ružinov. Uvedená zmena typu použitého
implantátu bola vykonaná v časovej nadväznosti na podpis darovacej zmluvy na finančnú čiastku
80.000,- Sk. Taktiež bolo zistené porušenie schvaľovacieho procesu v zmysle smernice riaditeľa VšZP
č. 26.08.2004 pri žiadosti o schválenie úhrady zdravotníckej pomôcky pre pacienta Š. Z., opakované

nesprávne informovanie pacientov o úhrade endoprotéz a požadovanie daru alebo navádzanie osoby
na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme.

Z dodatku protokolu o kontrole súd zistil, že Útvar kontroly a sťažností Ministerstva zdravotníctva
Slovenskejrepublikyvykonalvdňoch15.04.2005až20.04.2005kontrolunaII.OrtopedickejklinikaFNsP

Bratislava, ktorá bola zameraná na vyberanie sponzorských darov od pacientov II. Ortopedickej kliniky.
Vzáveretohtoprotokolusauvádza,žedošlokuprednostňovaniupacientovvčakacejlistinenaoperačný
výkon na podklade jediného kritéria, ktorým bolo poskytnutie finančného daru účelovo viazaného alebo
účelovo neviazaného, pričom ku termínu s podstatne kratšou čakacou dobou bolo potrebné uzatvoriť
sponzorskú zmluvu.

Zo zápisnice o výsledku prešetrenia podania p. V. Z. súd zistil, že Útvar kontroly a sťažností
FNsP Bratislava v tejto zápisnici konštatoval, že navrhovateľ podmieňoval implantáciu drahšieho
implantátu pre pacienta Z. poskytnutím sponzorského daru čo je nezlučiteľné s etickým kódexom
lekára k pacientovi. Nedodržanie etických zásad zo strany navrhovateľa voči pacientovi je tak potrebné

považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Zpracovnejzmluvyzodňa25.05.1988súdzistil,ženazákladetejtozmluvyvznikolmedzinavrhovateľom
ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer, a ktorej súčasť tvorí dohoda ozmene pracovných podmienok s tým, že navrhovateľ s účinnosťou od 01.11.2003 do 02.10.2008 bude
vykonávať funkciu profesora v študijnom odbore ortopédia.

Z pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas zo dňa 01.01.2004 súd zistil, že na základe tejto zmluvy
vznikol medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer
na druh práce lekár- liečebne preventívna starostlivosť- 25 hod. mesačne.

Z predĺženia rozhodnutia o dočasnom prerušení výkonu práce súd zistil, že odporca odvolávajúc sa na

ustanovenie § 141a Zákonníka práce prerušil navrhovateľovi výkon práce do 03.06.2005.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.06.2005 súd zistil, že odporca okamžite skončil
pracovný pomer s navrhovateľom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Z oznámenia navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil
odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odporcu nesúhlasí a žiada, aby
mu bolo umožnené naďalej nerušene vykonávať svoju prácu.

Z protokolu o výsledku dohľadu vypracovaného podľa § 47 zák. č. 581/2004 Z.z. súd zistil, že kontrolou,
ktorej predmetom bolo preverenie sponzorského daru v súvislosti s výkonom operácie bolo zistené, že
došlo k porušeniu ustanovenia § 8 ods. 2 písm. c) zák. č. 552/2003 Z.z., porušenie interných príkazov
a usmernení riaditeľa odporcu pri zaraďovaní pacientov mimo poradovníka, porušenie pravidiel pri
zaraďovaní pacientov sponzorov do poradia pacientov zaradených a schválených v mesačnom pláne

na operáciu.

Z výsluchu svedkyne T. T. súd zistil, že vo vtedajšej fakultnej nemocnici bola zamestnaná od roku
1995 ako referentka právneho odboru, kde pracuje až dodnes. Náplňou jej práce bolo vypracovávanie
darovacích zmlúv a aj rôznych iných zmlúv. Od roku 2003 až do začiatku roka 2005 začalo chodiť veľa

zmlúv na uzavretie, pacienti k nej prichádzali priamo od navrhovateľa, s ktorým ona konkrétne v kontakte
nebola. Boli nešťastní, plakali, čudovali sa prečo si musia kĺby platiť sami, keď celý život odvádzajú
peniaze zdravotnej poisťovni. Sponzorský dar predstavoval 2.655,51 EUR (80.000,-Sk) a poskytoval sa
podľa zmluvy na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V tom čase prišlo týždenne
uzatvoriť darovaciu zmluvu aj 20 ľudí, bolo to rôzne a mala pocit, že mnohí boli k tomu prinútení. Keď

chcel predsa niekto niečo darovať a zasponzorovať, neprišiel by s plačom. Bolo jej tých ľudí ľúto, bolo
to proti jej presvedčeniu a svedomiu. Ľudia uvádzali pri uzatváraní darovacej zmluvy, že je to na kĺby,
čo utkvelo v pamäti aj svedkyni, že napr. kĺb Zweimuller stál 2.655,51 EUR (80.000-,Sk). Pri menších
sumách si vydedukovala, že to budú asi lacnejšie kĺby.

Z výsluchu svedkyne T.. W. U. súd zistil, že v čase tejto kauzy bola štátnou zástupkyňou riaditeľa,
ktorý práve v tom čase v nemocnici nebol prítomný. Za zostavovanie poradovníkov, ktoré boli potrebné
vzhľadom na finančné limity nemocnice na operácie endoprotéz bol zodpovedný prednosta kliniky.
Intenzívne rokovali s poisťovňami o týchto finančných limitoch, nakoľko boli čakacie doby na takéto
operácie aj dva roky. Tieto limity sa niekedy prekročili z čoho vznikli nemocnici dlžoby, ktoré boli

predmetom rokovania s poisťovňou, či ich vôbec uhradí. V tom čase jej zavolal vtedajší minister Z.
a oznámil jej, že má u seba človeka, ktorý tvrdí, že bolo od jeho príbuzného žiadané sponzorstvo
zo strany ortopedickej kliniky za to, aby bol prednostne zaradený na operáciu. Zároveň ju požiadal
aby urobila kontrolu a preverila túto informáciu. Kontrolu poslal aj on z ministerstva a zároveň urobili
internú kontrolu, pri ktorej zistili závažné nedostatky a podozrenia, že dochádzalo k problémom s

čakacími listinami. Rovnako na to upozorňovali aj zamestnanci, ktorým sa ľudia poskytujúci sponzorské
dary sťažovali . Tento problém riešili už dlhodobo a celá situácia dopadla tak, že osobne kontrolovala
poradovníky s operačnými programami. Už dlhodobejšie dostávali podnety, že dochádza k tomu, že
niektorí pacienti sú uprednostňovaní, čo mohlo súvisieť s korupciou. Na základe tohto zaviedli indikačné
semináre, na ktorých prekonzultovali zdravotný stav pacienta a jeho možné presunutie na skorší

termín. Navrhovateľ bol malým úväzkom ich zamestnancom, pričom ich časť úväzku bolo poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. V zmysle zákona mu zastavili činnosť na výkon zdravotnej starostlivosti a
do práce chodil len ako pedagogický zamestnanec. Ortopedická klinika ich nemocnice bola vždy
problémová, neustále sa tam niečo riešilo a sponzorské dary nemali byť dôvodom na uprednostňovanie.Boli zistené závažné podozrenia, že pacienti, ktorí potrebovali zdravotnú starostlivosť boli vyzývaní
k ,,dobrovoľným sponzorským darom" s tým, že budú uprednostnení. Právne oddelenie ich nemocnice
vypracovávalo darovacie zmluvy i pre iné oddelenie ale na ortopedickom bolo prijímanie sponzorských

darov veľmi časté. Samotní lekári to cítili ako nátlak, že boli z poradovníku odsúvaní ľudia kvôli tým, čo
poskytli nemocnici sponzorský dar. V tom čase sa nedalo priplatiť za zdravotnú starostlivosť, nakoľko
poisťovňa uhrádzala celý kĺb a pobyt v nemocnici a každý implantát
bol hradený v plnej výške. Pokiaľ lekár naordinoval drahšiu protézu, poisťovňa ak to odsúhlasila ju
zaplatila. Do operačného protokolu sa lepili štítky konkrétneho kĺbu a na základe tohto sa to fakturovalo

poisťovni. V danom čase často dochádzalo ku konfliktným situáciám ako napríklad keď zistili, že bol
odoperovaný pacient, pri ktorom ešte nebol daný súhlas poisťovne. Celá situácia vyvrcholila tým, že
bez súhlasu svedkyne sa nesmelo operovať vôbec. Navrhovateľ pôsobil ako lekár, ktorý chcel veľmi
intenzívne operovať. Samotní lekári zle znášali to, že pacienti v poradovníku boli znevýhodňovaní oproti
pacientom, ktorý poskytli sponzorský dar. Lekári začali značiť do kariet pacientov, že ide o sponzora čo
pociťovali ako nátlak, voči ktorému sa nevedeli brániť. Konflikt medzi navrhovateľom a lekármi vyvrcholil

tým, že 9- tim lekárom bola daná výpoveď, neskôr však v rámci súdnych konaní bolo preukázané, že
výpoveď bola neplatná.

Z výsluchu svedka T.. T. I. súd zistil, že navrhovateľa pozná od roku 1997 kedy k nim nastúpil na kliniku.
Pokiaľ ide o dôvody ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľom k tomu sa vyjadriť nevedel ale

pamätal si, že profesorovi bola pozastavená medicínska činnosť a vzápätí dostal výpoveď. Boli tam
nejaké nejasnosti ohľadne sponzorovania a príspevkov pacientov. V tom čase sa používali viaceré
typy endoprotéz pričom boli rozdiely v kvalite a samozrejme aj v cene a pacienti, ktorí potrebovali
kvalitnejšiu endoprotézu doplácali z vlastných prostriedkov. S navrhovateľom mal jeden konflikt, kedy
pacient, ktorý potreboval určitý typ endoprotézy bol zoperovaný, pričom dostal nakoniec implantát, ktorý

navrhol on sám. Problém nastal, keď navrhovateľ žiadal od neho aby požiadal pacienta o doplatenie za
použitie drahšieho implantátu a on to odmietol. Následne sa tento prípad riešil na riaditeľstve a neskôr aj
medializoval. Pacienta nakoniec zoperoval navrhovateľ s tým, že bol nakoniec použitý drahší implantát.
Keď potreboval niekto implantát bolo mu doporučené, aby doplatil za drahšiu alternatívu. Išlo zväčša
o mladých ľudí, pri ktorých to malo aj svoje opodstatnenie, na lekárov bol však kladený tvrdý tlak, aby

nepoužili drahší implantát, ak neposkytli sponzorský dar. Operačný program sa robil na mesiac alebo
dva dopredu a bolo na nich ako lekároch koľko pacientov zoperujú. Mali mesačný limit 39.832,70 EUR
(1.200 000,-Sk), ktorý museli dodržať. Svedok ďalej uviedol, že by sa dalo urobiť aj 40 kvalitnejších
endoprotéz za mesiac, avšak to záležalo od veku pacientov.

Z výsluchu svedka Y.. Y. Ď. súd zistil, že s navrhovateľom pracoval v jednej nemocnici, odkedy spolu
nepracujú, v kontakte s ním už nie je. K ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa sa nevedel vyjadriť,
nakoľko túto kauzu vôbec neovláda. Na podnet ortopedickej kliniky ich právne oddelenie vypracovalo
vzor darovacej zmluvy, ktorú prišli podpísať pacienti, ktorí chceli uzatvoriť darovacie zmluvy. Peniaze
išli na podúčty príslušných oddelení nemocnice, pričom dané oddelenie potom s týmito finančnými

prostriedkami hospodárilo. Jedni pacienti prišli priamo od navrhovateľa a druhí prišli s tým, že sa
dopočuli, že sa dá takýmto spôsobom urýchliť operácia. Nebola to forma nátlaku, bolo to tak zaužívané
aj napriek tomu, že vedenie to zhodnotilo ako nie celkom "košer", akceptovalo sa to. Zväčša títo darcovia
chodili z ortopedickej kliniky, pričom tvrdili že idú priamo od navrhovateľa, ktorý ich bude aj operovať.

Svedok N. X. na pojednávaní uviedol, že ako novinár sa venoval zdravotníctvu, navrhovateľa pozná
len ako odborníka v oblasti ortopédie. V tom čase pracoval ako redaktor spravodajskej televízie O. a
denne im chodili ponuky a podnety na reportáže. Svedok uviedol, že si nepamätá odkiaľ prišla prvotná
informácia, je možné, že podnet prišiel od niekoho z nemocnice, nie priamo z vedenia. Obsahom
tejto informácie bolo, že navrhovateľ mal organizovať výber sponzorských darov. Dali mu priestor na

vyjadrenie, avšak on tomu nebol moc naklonený, nakoľko bol zo všetkého vystresovaný, vyjadroval sa,
že to nie je pravda. Vynaložili veľa energie aby sa k veci vyjadril, nakoniec sa aj vyjadril a neskôr nastúpili
aj iné médiá.

Svedok T.. T. J. na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom pracovali na jednej klinike, kde navrhovateľ

bol prednostom a on bol primárom. V danom období bola situácia na klinike horšia. Ako väčšia klinika
sa snažili sa robiť viacej operácii a odoperovať čo najviac pacientov, čo z hľadiska riaditeľstva nebolo
moc výhodné, pretože míňali viac peňazí. Námestníčka U. zasahovala do ich operačného programu, čo
vyvolalo hádky, konflikty a následne odvolali z funkcie prednostu a aj jeho. Pri sponzorských zmluváchišlo o bázu dobrovoľnosti, pričom pacienti, ktorý takýto dar poskytli nemali žiadne výhody, nakoľko aj
operačný plán prísne kontrolovala námestníčka. Pri určení aký kĺb sa použije prevládali medicínske
kritéria, nie výška sponzorského daru.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí

škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.?????

Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto
právne vzťahy Občiansky zákonník.???

Podľa § 141a Zákonníka práce ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia

pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže
zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na
jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce
patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.???????

Z vykonaného dokazovania doplneného v zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave, súd mal
za preukázané, že navrhovateľ bol s odporcom v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 1.1.2004, uzatvorenej na kratší pracovný čas, s dohodnutým druhom práce: lekár -
liečebne preventívna starostlivosť. Navrhovateľ zároveň pôsobil ako prednosta II. ortopedickej kliniky
odporcu. Podľa čl. 5 bod 1 Dohody o zriadení výučbových základní uzavretej medzi Lekárskou

fakultou UK v Bratislave a odporcom, zo dňa 14.4.2004, prednostu, ktorý je zamestnancom Vysokej
školy, vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva dekan príslušnej fakulty v súlade so zákonom o
vysokých školách. Ku dňu vymenovania prednostu do funkcie je zdravotnícke zariadenie povinné
zabezpečiť prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu vymenovanie prednostu do funkcie vedúceho
zamestnanca oddelenia Zdravotníckeho zariadenia, ktoré je výučbovou základňou, a k tomuto dňu s ním

následne uzavrieť osobitnú pracovnú zmluvu. Navrhovateľ ako prednosta kliniky vykonával tri základné
činnosti: liečebne - preventívnu starostlivosť, pedagogickú činnosť a vedecko-výskumnú činnosť. Dňa
18.04.2005 vydal odporca rozhodnutie G.-XX/XX-T. označené ako zákaz výkonu zdravotníckej činnosti.
Týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi uložený zákaz výkonu zdravotníckej činnosti. Dôvodom, pre
ktorý odporca vydal takéto rozhodnutie bola skutočnosť, že na základe vykonaného šetrenia vzniklo

podozrenie, že pri zaraďovaní pacientov na plánované implantácie endoprotéz došlo s vedomím
navrhovateľa k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a k znevýhodňovaniu poistencov, ktorí neposkytli
tzv. sponzorský dar. Po tomto rozhodnutí vydal odporca ďalšie rozhodnutie G.-XX/XX-L.-XX, ktorým
odporca ako zamestnávateľ prerušil navrhovateľovi ako svojmu zamestnancovi výkon prác na dobu 21
dní, pričom toto rozhodnutie bolo predĺžené rozhodnutím G.-XX/XX-L.-XX do 03.06.2005. Dôvodom pre

rozhodnutie odporcu o dočasnom prerušení výkonu práce bolo jeho podozrenie, že navrhovateľ sa pri
výkone prác dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že návrh sa opiera predovšetkým o nezákonné,
nepravdivé a pravdu skresľujúce kroky navrhovateľa voči odporcovi, ktoré zasiahli jeho osobnú česť.
Prvý nezákonný krok zo strany odporcu nastal dňa 18.4.2005, kedy zakázal navrhovateľovi vykonávať

zdravotnícku činnosť. Odporca opieral toto opatrenie o Dohodu uzatvorenú medzi lekárskou fakultou
a ním, avšak ďalšie opatrenia opieral už o ustanovenia Zákonníka práce. Navrhovateľ bol poslaný na
nútenú dovolenku od 18.4. až do 2.6.2005, kedy s ním bol okamžite skončený prac. pomer a až do
31.12.2005 nevykonával zdravotnícku činnosť. Opatrenie odporcu zo dňa 18.4.2005 nemá oporu v
žiadnom právnom predpise, obsahuje rad nepravdivých údajov, a to najmä, že s vedomím navrhovateľa

dochádzalo na II. ortopedickej klinike k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a znevýhodňovaniu
poistencov, ktorí tzv. sponzorský dar neposkytli. Zároveň obsahuje i úlohy, ktoré sú nad rámec
kompetencií odporcu, keď mu ukladá, aké práce má vykonávať, hoci toto mu neprináleží. Navrhovateľ
je totiž v základnom pracovnom pomere s Lekárskou fakultou UK a to ako profesor a zároveň aj ako
prednosta II. ortopedickej kliniky. Pracovná zmluva, ktorú má uzatvorenú s odporcom, sa týka iba výkonu
jeho zdravotníckej činnosti ako lekára. Uvedené opatrenie obsahuje aj návrh na odvolanie navrhovateľa

ako prednostu kliniky. Navrhovateľ však doposiaľ z tejto funkcie odvolaný nebol. Pokiaľ sa odporca bráni
tým, že celú kampaň, ktorá začala v médiách, zahájil navrhovateľ, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko
po prvýkrát bola reportáž, v ktorej vystúpila riaditeľka pre zdravotnú starostlivosť T.. U., opakovane
premietaná v televízii O. dňa 21.4.2005 a v tejto uviedla, že navrhovateľ nezákonne uprednostňoval
pacientov, ďalej to bola reportáž U. O. v O. B.. Z obsahu listu U. zo dňa 30.5.2005 vyplýva, že všetky

informácie odvysielané v príspevku "W. W. C. L.. P." poskytol riaditeľ fakultnej nemocnice T.. P. L.. Pokiaľ
v tejto veci navrhovateľ robil ďalšie kroky, tieto boli len obranou proti tomu, čo voči nemu podnikal
odporca. Taktiež poukázal na to, že zástupkyňa riaditeľa T.. U. uviedla v článku uverejnenom v B. C.
dňa 23.4.2005 a v denníku L. dňa 26.4.2005, že výška sponzoringu ovplyvnila kvalitu zákroku. Pokiaľ
ide o samotné skutkové tvrdenia, že došlo k zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a znevýhodňovaniu

poistencov,zožiadnychkontrolnýchzisteníotomtodôkaznevyplýva.Taktiežpoukázalnato,žeskutková
podstata uvádzaná odporcom v jednotlivých jeho rozhodnutiach sa menila a napokon to skončilo tým, že
dôvodom pre okamžité skončenie prac. pomeru bolo oznámenie L.. Z.. Tvrdenie odporcu, že dochádzalo
k znevýhodňovaniu poistencov, ktorí neposkytli tzv. sponzorský dar sa nezakladá na pravde, pretože
kapacita nemocnice na výkon operácií bola podstatne vyššia ako bol počet plánovaných operácií. Klinika

však mala stanovený určitý limit, ktorý na operácie mohla použiť. Od tohto tvrdenia napokon upustil aj
samotný odporca, keďže tento dôvod nie je uvedený už ani v opatrení zo dňa 3.5.2005, ani v liste, ktorým
odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer, ani vo výsledkoch vykonanej kontroly. Ďalej
poukázal na to, že kontrolu vykonávala odborná komisia, ktorú tvorili len niektorí lekári, nie navrhovateľ.
Komisiu viedla T.. U., ktorej predpojatosť navrhovateľ namietol. Celé šetrenie sa uskutočňovalo bez

účastinavrhovateľaajehoprávnehozástupcu,pritomúčasťnavrhovateľanacelejkauzebolaminimálna.
S navrhovateľom nekomunikoval žiaden z kontrolných orgánov a to ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ani Ministerstvo zdravotníctva SR. Napokon poukázal na to, že na tlačovej konferencii
dňa 24.5.2005 riaditeľ nemocnice T.. L. uviedol, že úrad vo svojich kontrolných zisteniach dospel k
záveru, že P. porušil zákon. Ako však vyplýva z obsahu protokolu, tento nehovorí konkrétne o osobe

navrhovateľa, ale hovorí o tom, že porušenia sa dopustila nemocnica. Nárok navrhovateľa čo do náhrady
nemajetkovej ujmy je odôvodnený tým, že navrhovateľ je uznávaným ortopédom v SR, neoperoval
od 18.4.2005, čím poklesla aj jeho reputácia. Ako odborníka ho plne podporuje Slovenská lekárska
spoločnosť, Lekárska fakulta UK a jej akademický senát, čoho dôkazom je aj to, že Lekárska fakulta
UK ho z postu prednostu II. ortopedickej kliniky doposiaľ neodvolala a ani žiadne iné opatrenia voči

nemu vyvodené neboli. Napokon poukázal na to, že sponzoring je rozšíreným javom, o čom vedel aj
minister zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, navrhovateľ publikoval články
v Lekárskych listoch. V odvolaní proti rozsudku č.k. 45C/113/2005 zo dňa 25.01.2006 právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že právna kvalifikácia súdu, podľa ktorej opatrenia odporcu vykonané odporcom
v dňoch 18.04.2005, 03.05.2005 a 24.05.2005 sú úkonmi urobeným v rámci pracovnoprávneho vzťahu,

pričom ich samotná neplatnosť nie je zásahom do osobnostných práv dotknutej osoby je nesprávne.
Podľa právneho zástupcu navrhovateľa k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti môže
dôjsť nielen neprimeraným výkonom slobody prejavu, ale akýmkoľvek konaním, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu,
stanovenými právnym poriadkom. Zásahom do práva na ochranu osobnosti tak podľa navrhovateľa

môže byť akékoľvek konanie upravené nielen v oblasti občianskeho práva, teda aj opatrenie alebo
právny úkon vykonaný v pracovnoprávnej oblasti, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom a je objektívne
spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana.Poverený zástupca odporcu v konaní poukázal na to, že všetky skutkové tvrdenia uvedené v
predmetných listoch sa zakladajú na pravde a vychádzajú z výsledkov jednotlivých kontrol, ktoré
preukazujú, že všetky právne úkony realizované odporcom voči navrhovateľovi sú dôvodné a skutkové

tvrdenia uvedené v rozhodnutiach sú pravdivé. Celkovo bolo u odporcu vykonaných 5 kontrol, ktoré
boli vykonávané nezávisle od seba, bola to kontrola Ministerstva zdravotníctva SR, kontrola Úradu
pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou a 3 vnútropodnikové kontroly, z ktorých dve vykonával
útvar kontroly a sťažností odporcu a jednu kontrolu vykonávala osobitná komisia zriadená odporcom.
Výsledky všetkých kontrol dospeli k záverom, že poskytovanie sponzorských darov na II. ortopedickej

klinike odporcu súviseli s ich uprednostňovaním a poskytovaním drahších implantátov napriek tomu,
že takéto konanie bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že v čase, kedy voči
nemu odporca uplatnil prvý úkon, t.j. zakázal mu vykonávanie zdravotníckej starostlivosti, údajne
nemal ešte žiadne informácie o výsledkoch kontrol a išlo o kampaň zameranú proti nemu, toto
sa nezakladá na pravde, nakoľko prvý podnet dostal odporca dňa 15.4.2005, kedy riaditeľka pre
zdravotnú starostlivosť T.. U., bola pozvaná ako zástupkyňa štatutárneho orgánu odporcu k ministrovi

zdravotníctva, ktorý jej na tomto stretnutí predložil zdravotnú dokumentáciu pacienta, ktorý bol na
operáciu zaradený skôr v dôsledku poskytnutia sponzorského daru. T.. U. bola preto požiadaná, aby
uvedenú skutočnosť u odporcu preverila a ešte v ten deň, t.j. 15.4.2005 poverila pracovníčku útvaru
kontroly a sťažností, aby skontrolovala dokumentáciu za obdobie od 1.1.2005 až do 15.4.2005. Z
tejto kontroly jej poverená pracovníčka vypracovala záznam, z obsahu ktorého vyplynulo, že pacienti

ktorí poskytli sponzorské dary mali veľmi krátke čakacie lehoty, na základe čoho T.. U. menovala
ďalšiu komisiu na preukázanie skutočností, týkajúcich sa poskytovania sponzorských darov. Z výsledkov
týchto kontrol boli zistené skutočnosti uvádzané v jednotlivých opatreniach odporcu. Súčasne dňom
15.4.2005 začala svoju kontrolnú činnosť u odporcu vykonávať aj komisia MZ SR. Nezávisle od podnetu,
ktorý odporca dostal od ministra zdravotníctva dňa 19.4.2005, bola podaná aj sťažnosť p. Z., ktorú

začal prešetrovať útvar kontroly a sťažností odporcu. Dňa 26.4.2005 začal ďalšiu kontrolu vykonávať
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kontrolná činnosť úradu sa zamerala na činnosť
ortopedickej kliniky. Odporca neposkytol médiám z vlastného podnetu žiadnu informáciu. Prvá tlačová
konferencia sa uskutočnila až koncom apríla - začiatkom mája, kedy už boli známe výsledky kontroly.
PrvámedializovanásprávasaobjavilavnovináchU.aO.,pričomsprávabolacitáciouMUDr.Sedlákovej,

bola však daná z podnetu redaktora X., ktorý sa obrátil na T.. U. s tým, že si u nej chce preveriť informáciu
týkajúcu sa pozastavenia činnosti navrhovateľa, pričom jej uviedol, že má magnetofónovú nahrávku,
kde ho navrhovateľ sám informoval o tom, že mu bolo zakázané vykonávanie zdravotníckej činnosti.
Rovnako sa k odporcovi dostavila i redaktorka denníka U. L.. J., ktorá vedela také informácie, ktoré sa
od odporcu dozvedieť nemohla. Odporca nemal záujem sám a iniciatívne médiá kontaktovať, nakoľko

svoj vzťah k navrhovateľovi si riešil právnymi úkonmi podľa Zákonníka práce. Pokiaľ ide o rozhodnutie
zamestnávateľa, ktorým navrhovateľovi zakázal vykonávanie zdravotníckej činnosti, ide o úkon, ktorý
odporca opiera o Dohodu uzatvorenú medzi lekárskou fakultou a nemocnicou a v zmysle ktorej je
podľa čl. 4 riadiaci pracovník oprávnený svojmu podriadenému zakázať vykonávanie činnosti. Pokiaľ
sa však navrhovateľ domáha zrušenia opatrení, toto nepatrí do oblasti ochrany osobnosti, ale mal si

to riešiť podľa pracovno-právnych predpisov. Odporca zároveň poukázal na list ministra zdravotníctva,
ktorý adresoval dekanovi I. D. T.. O. v súvislosti so zisteniami kontrolnej skupiny MZ SR, ktorá sa
uskutočnila dňa 15.4.2005 na základe vyžadovania tzv. sponzorských darov a ktorým žiada T.. O. o
vyvodenie pracovno-právnej zodpovednosti za porušenie práv a povinností na II. ortopedickej klinike
voči navrhovateľovi. Právne formy, ktoré odporca použil voči navrhovateľovi, používal s tým, že ide

o jeho zamestnanca, ktorý podlieha riadeniu nemocnice a pracovno-právne úkony zdravotníckeho
zariadenia realizované voči navrhovateľovi nespadajú pod ochranu osobnosti. Pokiaľ aj navrhovateľ
poukazuje na to, že v liste, ktorým s ním bol okamžite ukončený pracovný pomer bolo uvedené, že
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo iba oznámenie L.. Z., toto sa nezakladá
na pravde, nakoľko v oznámení je uvedené, že sa opiera i o kontrolné zistenia. Ďalej poukázal na

to, že predmetom tohto konania je otázka preukázania pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení
uvedených v rozhodnutiach odporcu, pričom odporca má za to, že pravdivosť týchto tvrdení vyplýva
z výsledkov kontrolnej činnosti a zistení odporcu. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že zodpovedný za
uvedený stav je odporca, pretože nemocnicu tvoria ľudia a títo v prípade porušenia svojich povinností
nesú zodpovednosť. Taktiež poukázal na to, že zisteniami kontrolných orgánov bolo poškodené aj meno

nemocnice ako takej a vzhľadom na to, že ide o štátne zdravotnícke zariadenie, bol odporca nútený
sa brániť tlakom médií. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nedošlo, pretože je preukázaná
pravdivosť všetkých tvrdení odporcu ako aj fakt, že odporca nezačal mediálnu kampaň.Zákonník práce upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce medzi zamestnávateľmi a občanmi vznikajúce
pri výkone závislej práce za mzdu a v súvislosti s týmto výkonom. § 1 ods. 2 Zákonníka práce upravuje
vzťah Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku. Ak všeobecné ustanovenia Zákonníka práce

uvedené v prvej časti (§ 1 až 40) neustanovujú inak, na posudzovanie týchto pracovnoprávnych vzťahov,
t. j. na posudzovanie právnych vzťahov upravených Zákonníkom práce, sa delegovane vzťahuje vecná
pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Zákonník práce a Občiansky zákonník sú tak vzájomne vo vzťahu
lexspecialis-lexgeneralis.UstanoveniaObčianskehozákonníkajemožnépoužiťpriprávnychvzťahoch
vzniknutých na základe pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom iba v takom

prípade ak ich úpravu Zákonník práce neobsahuje.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase kedy odporca vydal opatrenia, ktorými mal zasiahnuť do
osobnostných práv navrhovateľa, bol navrhovateľ zamestnancom odporcu. Navrhovateľ sa domnieval,
že uvedené rozhodnutia odporcu neboli vydané v súlade s ust. § 141a Zákonníka práce a tvrdil,
že sú neplatné. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem

zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie,
ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené
znaky. Takýmto znakom je predovšetkým neoprávnenosť zásahu. Ak určité konanie vykazuje zákonné
znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Predmetom ochrany osobnostných práv je osobnosť človeka v jej celistvosti. Predmetom práva na
ochranu cti a dôstojnosti je tak česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo
vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Predmetom ochrany občana je aj

jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto
osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti
môže dôjsť rôznym konaním či
prejavmi. Zásah do osobnostných práv fyzickej osoby môže mať podobu buď skutkového tvrdenia

(tj. faktu, ktorého pravdivosť možno objektívne verifikovať) alebo kritiky (tzv. hodnotiacich úsudkov),
t.j. názorov, ktoré sú svojou povahou subjektívne - sú výrazom názorov toho, kto ich prednáša - a
teda ktorých správnosť nie je možné objektívne preukázať). Zákon poskytuje ochranu proti takýmto
zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na
česť a dôstojnosť dôjde nepochybne nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne

spôsobiléprivodiťujmunactidotknutejfyzickejosoby.Povinnosťtvrdenia,dôkaznápovinnosťadôkazné
bremeno ohľadom zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, zaťažuje dotknutú fyzickú
osobu (navrhovateľa). Neoprávnenosť zásahu do občianskej cti a dôstojnosti je však spravidla vylúčená
v prípade, ak tvrdenia, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv, sú pravdivé. Ich pravdivosť
musí preukázať ten, kto do cti a dôstojnosti fyzickej osoby zasiahol, t.j. pôvodca zásahu (odporca).

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal za to,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nemá oporu v zákone a nie je mu možné vyhovieť. To, že odporca
dočasne pozastavil navrhovateľovi činnosť do vyriešenia predmetnej kauzy, nie je možné považovať
za konanie v rozpore s právom a preto nie je daná jedna zo základných podmienok pre zásah do

osobnostných práv. Naopak, súd mal za to, že je výlučným právom zamestnávateľa rozhodnúť sa, či
bude zamestnancovi prideľovať prácu alebo nie, pričom je v tomto prípade povinný platiť zamestnancovi
mzdu,čosavtomtoprípadeajstalo.Zákonníkpráceumožňujezamestnávateľoviabyzdôvoduprekážok
na jeho strane nepridelil zamestnancovi prácu, resp. prerušil jeho výkon práce z dôvodu podozrenia
z porušovania pracovnej disciplíny, nie je možné aby si zamestnanec za takéto konanie nárokoval na

odškodné. Je potrebné poukázať na to, že vo všetkých opatreniach odporcu sa zdôrazňovalo, že ide
o závažné podozrenia z porušovania pracovnej disciplíny. Nie je teda podstatné, či sa tieto podozrenia
potvrdili alebo nie a už samotná táto skutočnosť odôvodňovala zamietnutie návrhu. Súd však nad rámec
vykonal dokazovanie aj na preukázanie dôvodnosti týchto podozrení, pričom z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že tieto podozrenia boli plne odôvodnené a nešlo iba o ničím nepodložené

podozrenia.

Uvedené skutočnosti mal súd v konaní preukázané, najmä výpoveďami svedkov- T. T., T..W. U., T.. T. I.V.
a Y.. Y. Ď., ako i z listinných dôkazov a to najmä -Záznamom Útvaru kontroly a sťažností FNsP č. 4/2005a 5/2005 zo dňa 15.4. 2005 zápisnicou o výsledku prešetrenia podania p. V. Z., protokolom o výsledku
dohľadu zo dňa 25.4. 2005. Uvedení svedkovia vo svojich výpovediach taktiež vyslovili podozrenia, že
na ortopedickej klinike dochádzalo k nútenému poskytovaniu sponzorských darov. Svedkyňa T. uviedla,

že pacienti k nim prichádzali priamo od navrhovateľa, boli nešťastní, plakali, čudovali sa prečo musia
si musia kĺby platiť sami keď celý život odvádzajú peniaze zdravotnej poisťovni. Týždenne takto prišlo
aj 20 ľudí a mala pocit, že mnohí boli k tomu prinútení. U. T.. U. uviedla, že tento problém pretrvával
už dlhodobo, upozorňovali na neho i samotní zamestnanci. Ortopedická klinika bola vždy problémová,
neustále sa tam niečo riešilo. Boli zistené závažné podozrenia, že niektorí pacienti boli vyzývaní k

"dobrovoľným sponzorským darom" s tým, že budú uprednostnení. Samotní lekári to cítili ako nátlak,
že z poradovníku boli odsúvaní ľudia kvôli tým, čo poskytli nemocnici sponzorský dar. U. T.. I. uviedol,
že problém medzi ním a navrhovateľom nastal, keď ho navrhovateľ žiadal aby požiadal od pacienta o
doplatenie za použitie drahšieho implantátu, čo ona odmietol. Na lekárov bol kladený tvrdý tlak, aby
nepoužili drahší implantát, ak pacient neposkytol sponzorský dar. Svedok Y.. Ď. uviedol, že darcovia
chodili zväčša z ortopedickej kliniky, pričom tvrdili, že idú priamo od navrhovateľa a že tento ich bude

aj operovať. Druhá časť pacientov chodila s tým, že sa dopočuli, že sa dá takýmto spôsobom urýchliť
operácia.

Súd mal ďalej za to, že takéto závažné podozrenia bolo potrebné promptne riešiť, najmä v takomto
prípade ak išlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Konanie odporcu teda v žiadnom prípade nebolo

protiprávnym konaním, naopak za vzniknutej situácie bolo povinnosťou odporcu bezodkladne vydať
primerané opatrenia.

Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom,
proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie

a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je
preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo
aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného. Občiansky zákonník neposkytuje
ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Za neoprávnený
nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, pri ktorom ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť

konania, pričom medzi takéto okolnosti patrí i výkon práv. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je
aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej
mohol ujmu spôsobiť. Subjekt ochrany (oprávnený) sa môže domáhať najmä upustenia od negatívnych
zásahov (negatórna žaloba), odstránenia nepriaznivých následkov už vzniknutého protiprávneho stavu
(reštitučná žaloba) a napokon i poskytnutia primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Formou

zadosťučinenia môže byť i majetkové plnenie, konkrétne plnenie v peniazoch. Podmienkou priznania
materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobila v značnej miere znížiť dôstojnosť občana
a jeho vážnosť v spoločnosti.

Súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa ani v časti, v ktorej sa domáhal satisfakcie vo forme

ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 66.387,83 EUR. Podmienkou priznania náhrady
materiálnej satisfakcie je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje
za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda

to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. V rozhodnutiach, ktorými mal odporca zasiahnuť
do osobnostných práv navrhovateľa sa neuvádza, že navrhovateľ navádzal pacientov na uzatváranie
darovacích zmlúv ani to, že by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi uzatváraním darovacích zmlúv
a uprednostňovaním pacientov pri zaraďovaní pacientov na plánované implantácie endoprotéz. Text

ospravedlnenia tak nezodpovedá skutkovým tvrdeniam, ktoré sú v rozhodnutiach odporcu uvádzané.
Odporca v rozhodnutí G.-XX/XX-T. uvádza, že "doterajšie šetrenie preukázalo vážne podozrenie, že
pri zaraďovaní pacientov na plánované operácie endoprotéz s vedomím navrhovateľa dochádzalo k
zneužívaniu inštitútu darovacích zmlúv a k znevýhodňovaniu poistencov, ktorí neposkytli tzv. sponzorský
dar." V rozhodnutí G.-XX/XX-L.-XX navrhovateľ v rámci skutkových tvrdení uvádza, že " Z výpovedí

lekárov II. ortopedickej kliniky ako i z vyjadrení niektorých dotknutých pacientov, ktorých navrhovateľ
ošetroval, predbežne vyplynulo vážne podozrenie, že zo strany navrhovateľa dochádzalo k navádzaniu
pacientov na uzatváranie darovacích (sponzorských) zmlúv s FNsP Bratislava. Rozhodnutie zo dňa
24.05.2005 žiadne skutkové tvrdenie neobsahuje. Tieto tvrdenia odporcu vychádzajú z výsledkovviacerých kontrol, ktoré sa uskutočnili na II. ortopedickej klinike, pričom tieto kontroly neboli vykonané iba
kontrolnými orgánmi odporcu, ale i Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ministerstvom
zdravotníctva SR. Ak teda navrhovateľ v citovaných rozhodnutiach uvádza, že na základe výsledkov

kontrol vzniklo podozrenie, že navrhovateľ navádzal pacientov na uzatváranie darovacích zmlúv, nie
je možné takéto tvrdenia považovať za nepravdivé, keďže vo výsledkoch vykonaných kontrol sa
takéto závery skutočne uvádzajú. Tieto skutočnosti boli navyše potvrdené a preukázané z výpovedí
svedkov, ktorí uviedli, že dochádzalo k nútenému poskytovaniu sponzorských darov na úkor zdravotnej
starostlivosti.

V konaní o ochranu osobnosti navyše žalobný petit tvorí v nároku na ospravedlnenie ucelený a vzájomne
neoddeliteľný celok, keďže všeobecne je možné povedať, že spôsob odstránenia následkov má
zodpovedať obsahu, forme a rozsahu neoprávneného zásahu do určitej osobnostnej hodnoty s cieľom
obnoviť stav pred neoprávneným zásahom. Navrhovateľ sa môže domáhať ochrany len za konanie,
ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, resp. za konanie ktoré mu bolo spôsobilé privodiť

ujmu na osobnostných právach. Textu ospravedlňujúceho listu môže súd buď v celku vyhovieť alebo ho
musí ako celok zamietnuť. Súd nemôže vyhovieť navrhovateľovi iba čiastočne alebo navrhovaný text
ospravedlňujúceho listu meniť. Vzhľadom na uvedené je i žalobný petit vecne nesprávny, keďže jeho
text nezodpovedá skutkovým tvrdeniam uvedeným v označených opatreniach.

Súd má za preukázané, že odporca od samého začiatku tohto konania a vôbec vzniku celej kauzy
zdôrazňoval, že sa jedná o podozrenia z porušenia pracovnej disciplíny, pretože mal k tomu relevantný
dôvod, na základe čoho dočasne prerušil výkon práce navrhovateľa, tak ako to vyplýva z rozhodnutia
o dočasnom prerušení výkonu práce zo dňa 03.05.2005 v zmysle § 141a Zákonníka práce a následne
s ním rozviazal pracovný pomer.

Navrhovateľ navyše v rámci vykonaného dokazovania poukazoval najmä na zverejnené články a
komentáre publikované v rôznych médiách, ako aj vystúpenia T.. U., ktoré pociťoval ako zásah do
svojej osobnostnej sféry, a ktoré boli nepravdivými, či pravdu skresľujúcimi skutkovými tvrdeniami alebo
mali povahu neoprávnenej kritiky. Subjektom ochrany, t. j. oprávneným subjektom je fyzická osoba,

voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah, čím je v konaní o ochranu osobnosti daná aktívna
vecná legitimácia. Zodpovednostným subjektom, a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom, je
vždy pôvodca neoprávneného zásahu. Týmto zodpovednostným subjektom môže tak fyzická osoba,
právnická osoba ako aj štát. Ak však videl navrhovateľ zásah do svojich osobnostných práv práve
vo zverejnení uvedených článkov, resp. v odvysielaní reportáži o osobe navrhovateľa mal sa ochrany

svojej osobnosti domáhať proti tým subjektom zásahu, ktoré takéto informácie šírili, resp. proti tým
skutkovým tvrdeniam či neoprávnenej kritike, ktoré takto boli zverejnené. V tomto vidí súd nedostatok
pasívnej legitimácie, nakoľko bolo v konaní preukázané, že odporca nepodnecoval ani nešíril nepravdivé
informácie o osobe navrhovateľa, tieto šírili média a verejná tlač, čiže neboli zapríčinené správaním
odporcu. Táto skutočnosť bola potvrdená i svedkom N. X., ktorý uviedol, že nevie kto dal prvotnú

informáciu o predmetnej kauze.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko odporca bol v konaní úspešný, patrí mu náhrad trov

konania. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( §
204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.?????