Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/217/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207167
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5315207167.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu DOMBYT Čadca, U Kyzka

751, 022 04 Čadca, IČO: 35 658 312, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným 1/ O. L., G.. XX.XX.XXXX, M.
Č., XXX XX Č., X/ C. W., G.. XX.XX.XXXX, Z. C. XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 956,56 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 956,56 € s 0,5 ‰
poplatkom z omeškania denne od 31.7.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že zaplatením dlhu jedným žalovaným zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu
100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia VSÚ s tým, že zaplatením dlhu jedným dlžníkom zaniká v rozsahu platby
povinnosť druhého dlžníka.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1.Čotvorilozáväznýpredmetsporu,čímsasúdcítilbyťviazaný:Súdjeviazanýnielenpredmetomsporu,
ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Žalobca
v žalobe žiadal zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške 956,56 € s 0,5
‰ z dlžnej sumy denne od 31.7.2015 do zaplatenia. Také rozhodujúce skutkové tvrdenia zodpovedali
hypotéze právnej normy, že žalobca žiada zaplatiť nájomné. Právnou kvalifikáciou nároku súd nie
je viazaný (v žalobe žalobca uvádzal § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ale z rozhodujúcich
skutkových tvrdení vyplýva, že žiada zaplatiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu). Zo žaloby

nevyplývalo ani to, za ktoré časové obdobie žiada zaplatiť žalobca nájomné vo výške 956,56 € istiny s
príslušenstvom. Uvedený rozhodujúci skutkový stav zodpovedá hypotéze právnej normy na zaplatenie
nájomného podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

V prvom rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/217/2015-33 zo dňa 16.6.2016 súd proti žalovanému
1/ O. L. konanie zastavil v nadväznosti na § 19 vtedajšieho OSP, § 20, § 107 ods. 1 vtedajšieho OSP.
Mal za to, že ide o neexistujúci subjekt ku dňu podania žaloby. Z registrov mal zistené, že neexistuje
v žalobe označený O. L., G.. X.X.XXXX. Existuje len O. L., G.. XX.XX.XXXX, čo je úplne iný subjekt,
iná fyzická osoba než označený neexistujúci žalovaný. Takisto z nájomnej zmluvy zo dňa 13.2.2015 čl.
7 vyplývalo, že bola uzavretá s neexistujúcim subjektom O. L., G.. X.X.XXXX. V tomto smere sa súd

ďalej cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 10Co/273/2016-49
zo dňa 31.1.2017 bod 14 odôvodnenia rozhodnutia, kde odvolací súd uviedol, že nejde o neexistujúci
subjekt, ale len nesprávnosť v označení dátumu narodenia žalovaného 1/. Namiesto nesprávneho
dátumu narodenia 6.3.1978 žalobca správne označil dátum narodenia na 16.10.1980. Cítiac sa viazaný
záväznýmprávnymnázoromsúdusúdďalejpokračovalvkonanísožalovaným1/O.L.,G..XX.XX.XXXX

ako s existujúcim subjektom. Čo do viazanosti predmetom sporu súd vychádzal aj z nálezu Ústavného
súduSRč.122/2012z3.10.2012,zrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR3MCdo/6/2010zodňa22.9.2010,
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Obdo/31/2009 zo dňa 24.3.2010.

2. Čo tvrdil žalobca v žalobe: V žalobe žalobca uviedol, že žalovaní 1/, 2/ sú užívateľmi bytu č. X Z.

Č., U. F., K. V. Č.. XXXX na základe zmluvy o nájme bytu, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/
zo dňa 13.2.2015 do 31.5.2016. Povinnosťou nájomcov bolo mesačne uhrádzať sumu 239,14 € titulom
nájomného. Uvedené povinnosti neplnili, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v uplatnenej výške
956,56 €, pričom žalobca neuviedol, za aké časové obdobie. Žiadal, aby žalovaní 1/, 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatili sumu 956,56 € s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý

deň omeškania od 31.7.2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania. Ku dňu vydania prvého rozsudku č.
k. 4C/217/2015-33 zo dňa 16.6.2016 žalobca nepreukázal sporné obdobie, za ktoré žiadal sumu 956,56
€ nájomné a služby spojené s užívaním bytu a nepreukázal platnú nájomnú zmluvu aj so žalovanou
2/ W. C.. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 nevyplývalo, že zmluva bola uzavretá nielen so
žalovaným 1/ O. L., ale aj so žalovanou 2/ - družkou C.G. W.. Zo zmluvy o nájme nevyplývalo, či táto

nájomná zmluva bola podpísaná aj družkou nájomcu, alebo nie. Také tvrdenia a dôkazy žalobca vo
svojej žalobe ku dňu vydania prvého rozsudku v poradí neprodukoval. Ku dňu vydania prvého rozsudku v
poradí nepreukázal platný zmluvný vzťah medzi žalobcom a družkou C. W. - žalovanou 2/. Žalobca svoje
tvrdeniadoplnilnapojednávanídňa7.6.2018.Nájomnévovýške956,56€(mesačne239,14€)2-7/2015.
Pokiaľ prvostupňový súd v prvom rozsudku v poradí uviedol, že žalobca nepreukázal ku dňu vydania

prvého rozsudku v poradí platný zmluvný vzťah s C. W. - žalovanou 2/, aj odvolací súd v uznesení
č. k. 10Co/273/2016-49 zo dňa 31.1.2017 bod 15 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že: „Generálna
plná moc pre B.. K. ako nesprávne tvrdí odvolateľ - súčasťou žalobného návrhu nebola, nie je (žalobný
návrh neobsahoval ani len tvrdenia o zastupovaní pri podpise).“ Až na pojednávaní dňa 7.6.2018 právna
zástupkyňa žalobcu produkovala rozhodujúce skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní 1/, 2/ pri uzatváraní

nájomnej zmluvy boli zastúpení B.. K. na základe plnej moci, ktorú taktiež predložila až 7.6.2018, teda
3 roky po podaní žaloby.

3. Dôkazy, ktoré žalobca k žalobe pripojil a skutkový stav, ktorý súd mal z predložených dôkazov
preukázaný: Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.2.2015 čl. 7 vyplýva, že predmetom nájmu bol byt č. X,

K.Ý. V. Č.. XXXX, U. F. Z. Č., LV XXXXX, kat. úz. Č.. Nájomnou zmluvou taktiež súd mal preukázané,
že bola uzavretá s nájomcom - O. L., G.. X.X.XXXX (podľa záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu správne XX.XX.XXXX). Aj keď v nájomnej zmluve je uvedená len družka W. C.Í., G.. XX.XX.XXXX,
súd mal za to, že nájomná zmluva bola uzavretá aj so žalovanou 2/ W. C., čo vyplýva z dôkazu, ktorý
predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.6.2018 a týmto dôkazom je generálna plná

moc zo dňa 13.2.2015, ktorou žalovaná 2/ splnomocnila B.. M. K. na všetky právne úkony a generálna
plná moc zo dňa 4.2.2015, ktorou O. L. splnomocnil B.. M. K. na všetky právne úkony. Zo zmluvy o
nájme bytu čl. 7 vyplýva, že B.. K. v mene obidvoch nájomcov O. L., C. W. v zastúpení aj vlastnoručne
podpísala.Týmmalsúdposkutkovejstránkepreukázané,žemedzižalobcomažalovanými1/,2/vznikolplatný právny úkon, platná nájomná zmluva. Na čl. 11 je zálohový predpis na sporný byt, sporné časové
obdobie a na čl. 12 je konto nájomníkov za sporné časové obdobie. V žalobe čl. 2 však žalobca uviedol
len: „čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov v nami uplatňovanej výške 956,56 €“, bez toho, že by

konkretizoval, aký nedoplatok je za každý jednotlivý mesiac toho-ktorého roku a aký nárok predstavuje.
Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia
namiesto žalobcu, právne zastúpeného. Na pojednávaní dňa 7.6.2018 právna zástupkyňa žalobcu tento
nedostatok odstránila konkretizovaním, že suma 239,14 € mesačne predstavuje nárok na zaplatenie

nájomného v celom rozsahu a celková suma 956,56 € je nájomné za mesiace 2-7/2015.

4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný 1/, aké dôkazy predložil: Žaloba, dôkazy a uznesenie k vyjadreniu
v lehote 15 dní boli žalovanému 1/ doručené oznámením o doručovaní písomností podľa § 106 ods.
3 CSP čl. 97. Na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámenie o doručení bolo vyvesené dňa
10.4.2018, zvesené dňa 26.4.2018. Písomnosti v tomto oznámení uvedené sa považujú po 15 dňoch

od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pre doručenie
oznámením o doručovaní písomností podľa § 106 ods. 3 CSP boli vytvorené zákonné podmienky, čo
vyplýva z doručovacej tabuľky na čl. 96. Na adresu v žalobe U. XXXX/X, Č. nebolo možné doručiť (čl.
56). Z lustrácie v Regob súd zistil adresu U. XXXX/XC, Č., zásielka sa na čl. 64 vrátila ako nedoručiteľná.
Z občianskeho preukazu z registra čl. 60 vyplýva adresa U. XXXX/XC, Č. s nemožnosťou doručiť (čl. 64).

Dopytom v ZVJS čl. 59 súd zistil, že sa vo výkone trestu žalovaný 1/ nenachádza. Lustráciou v Sociálnej
poisťovni čl. 58 nezistil adresu zamestnávateľa, resp. adresu, na ktorej by preberal dávky sociálneho
poistenia. Nezistil adresu podľa výpisu z obchodného registra, živnostenského registra (čl. 65, 66, 77,
89 - 91). Dopytom čl. 62 na OO PZ sa nepodarilo doručiť žalovanému 1/ (čl. 64). Dopytom na obec -
mesto Čadca súd nezistil inú adresu, ani nedoručil (čl. 87, 95). Od príbuzných podľa lustrácie Regob čl.

68, 70, 71 zistil len telefonický kontakt na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ však na daný telefonát nereagoval,
čo vyplýva z úradného záznamu asistentky sudkyne čl. 72. Súd nezistil adresu žalovaného 1/ ani cez
cudzineckú políciu ČR, nemá evidovaný pobyt cudzinca na území ČR (čl. 78, 83). Cez ÚPSVaR čl. 76
zistil pôvodnú adresu U. XXXX/XC, Č., kde sa nepodarilo doručiť (čl. 80). Preto súd pristúpil k doručeniu
oznámením podľa § 106 ods. 3 CSP. Termín pojednávania na deň 7.6.2018 čl. 49a považoval súd za

doručený náhradným spôsobom. Bol doručený na mesto Č..

5. Aké tvrdenia produkovala žalovaná 2/, aké dôkazy predložila, aký skutkový stav mal súd preukázaný
z predložených dôkazov: Na pojednávaní dňa 7.6.2018 žalovaná 2/ uviedla, že fakticky v byte nikdy
nebývala. Bola predvolaná na Mestský úrad v Čadci z dôvodu, že v spornom byte č. X, bytový dom U.

F. XXXX, bol hluk. Z iniciatívy pracovníkov mesta Čadca podpísala čestné vyhlásenie 2.11.2015, že v
byte nikdy nebývala a žiada, aby nebola ďalej vedená na nájomnej zmluve. Rovnaké čestné vyhlásenie
dal O. L. zo dňa 30.12.2015, kde vyhlásil s overeným podpisom, že žalovaná 2/ nikdy nebývala v
byte a žiada, aby nebola uvedená v nájomnej zmluve. Po skutkovej stránke súd mal preukázané, že
nájomná zmluva bola platne uzavretá 13.2.2015 aj v mene žalovanej 2/, v mene ktorej nájomnú zmluvu

podpísalsplnomocnenýzástupcaB..K..Čestnévyhláseniežalovanej2/jezodňa2.11.2015aodovzdala
toto čestné vyhlásenie aj mestu Čadca, aj žalobcovi. Keďže tento úkon odovzdala aj žalobcovi, súd
posúdil úkon žalovanej 2/ ako výpoveď z nájmu, zvlášť keď bola podpísaná a odobrená aj žalovaným
1/. Po skutkovej stránke však minimálne za čas od 13.2.2015 do 2.11.2015 existoval platný nájomný
vzťah. Predmetom tohto sporu je nájomné počas platného nájomného vzťahu za mesiace 2-7/2015.

Predmetom sporu nie je nájomné po uplynutí nájomného vzťahu. Na základe platného nájomného
vzťahu sú nájomcovia povinní platiť nájomné bez ohľadu na to, či v byte bývajú, alebo nebývajú. Faktické
bývanie je rozhodujúce len vtedy, ak nejde o platný nájomný vzťah a ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia, čo nie je tento prípad. Žalobca v žalobe žiada zaplatenie nájomného na základe platnej
nájomnej zmluvy. Iné tvrdenia a iné dôkazy žalovaná 2/ nepredložila.

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: V nadväznosti na § 488, § 489 a § 494 Občianskeho
zákonníka vznikol medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ platný právny vzťah - nájomná zmluva podľa
§ 671 Občianskeho zákonníka a táto zmluva o nájme bytu vznikla platným spôsobom dňa 13.2.2015,
pričom v mene obidvoch nájomníkov - žalovaných 1/, 2/ bola podpísaná B.. K. na základe generálnej

plnej moci. Vo vzťahu k žalovanej 2/ platný nájomný vzťah trval minimálne do 2.11.2015, kedy doručila
žalobcovi čestné vyhlásenie, že nechce byť zmluvnou stranou v nájomnej zmluve, pretože fakticky
byt nikdy neužívala, čo súd vyhodnotil ako výpoveď z nájmu. Na základe platného právneho vzťahu -
nájomnej zmluvy, ktorá ako platný právny úkon bola vyhodnotená od 13.2.2015 a vo vzťahu k žalovanej2/ minimálne do 2.11.2015, vznikla žalovaným 1/, 2/ ako nájomcom v nadväznosti na § 494 Občianskeho
zákonníkaa§697Občianskehozákonníkaposkytnúťplnenie,atonájomnéaúhradyspojenésužívaním
bytu s tým, že podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. pri omeškaní im zároveň vznikla povinnosť

zaplatiť poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 ‰ z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý
začatý mesiac omeškania. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ ako nájomcov, aby na
základe platného právneho úkonu, platnej nájomnej zmluvy, zaplatili za sporné časové obdobie počas
platnosti nájomnej zmluvy (za mesiace 2-7/2015) nezaplatené nájomné vo výške 956,56 € (239,14 €
mesačne). Pri existencii platného právneho úkonu, platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie

má právo dožadovať sa platenia nájomného na základe platnej zmluvy od nájomcov a nie od osôb,
ktoré fakticky v byte bývali. Takú povinnosť by mal žalobca len vtedy, ak by nemal platný nájomný vzťah
a žiadal by vydať bezdôvodné obohatenie. V tomto konkrétnom prípade však žiada zaplatiť zmluvný
nárok na základe platného právneho úkonu - nájomnej zmluvy. Táto povinnosť platiť nájomné vyplýva z
platného nájomného vzťahu, z platnej nájomnej zmluvy, ktorú žalovaní 1/, 2/ uzavreli, bod IV. nájomnej
zmluvyzodňa13.2.2015čl.8:„Nájomcasazaväzujeuhrádzaťnájomnézaužívaniemesačne.Podrobný

rozpis výšky nájomného obsahuje výpočtový list, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy. Nájomca
sa zaväzuje uhrádzať náklady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré pozostávajú z úhrad nákladov
na: dodávku vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov v dome, ostatné služby, dažďová voda,
čistenie komínov.“ V nadväznosti na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal súd, aby nájomné,
poplatok z omeškania i trovy konania zaplatili podľa uvedeného ustanovenia spoločne a nerozdielne,

teda zaplatením dlhu jedným dlžníkom zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého dlžníka. Veriteľ -
žalobca je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť
celé plnenie veriteľovi - žalobcovi. Dlžník, ktorý sám dlh zaplatil, má právo od druhého dlžníka žiadať
náhradu za toto plnenie, prípadne dlžník (dlžníci) majú právo žiadať plnenie zaplateného dlhu od osôb,
ktoré fakticky v byte bývali a byt užívali. Vo vzťahu k žalobcovi však na základe platnej nájomnej zmluvy

je zodpovedným subjektom nájomca a nie osoba, ktorá fakticky v byte bývala.

7. Trovy konania: Úspešnou stranou konania je žalobca. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ
prvostupňového súdu. Vo vyčíslení budú zohľadnené účelne vynaložené úkony právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví
kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.