Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717200252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Mestský urbársky spolok, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Kláštor pod Znievom, IČO: 17 066 646,
právne zastúpený: Mgr. Martina Chorváthová, advokátka so sídlom Martin, A. Kmeťa 28, IČO: 42 217
105, proti žalovanému: Obec Kláštor pod Znievom, so sídlom Kláštor pod Znievom, M. Čulena 181, IČO:
00 316 733, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom L. L., P. X, o určenie neexistencie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C/1/2017-91 zo
dňa 24. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný nie je vlastníkom podielu 700/4152-ín v nehnuteľností nachádzajúcej sa v okrese Martin, obec
Kláštor pod Znievom, kat. úz. F. pod B., zapísanej na Okresnom úrade Martin, na LV č. XXX (výrok I.).
Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

Vychádzajúc z ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej „CSP“) sa okresný súd primárne
zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení a dospel
k záveru, že tento záujem nie je daný. Uviedol, že pri rozhodnutí, ktorým by bolo žalobe vyhovené
by sa žalobca nestal vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Jeho právne postavenie v
situácii, kedy je žalovaný ako podielový spoluvlastník zapísaný v katastri nehnuteľností nie je neisté a
ani ohrozené a vyhovením žalobe by neistota alebo ohrozenie na strane žalobcu odstránené neboli.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že určenia vlastníckeho práva v prípade, ak by podiel žalovaného

nebol skutočne v takej výške ako je zapísaný v katastri nehnuteľností by sa mohli domáhať vlastníci,
ktorých práva sú týmto dotknuté. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súdrozsudoksúduprvejinštanciezmenilajehožalobevyhovel.Uviedol,ževkonanípodrobneodôvodnil
a preukázal, že žalovaný nikdy nemal právny titul na nadobudnutie sporného spoluvlastníckeho podielu.
Ten bol zapísaný na základe podielov v pozemno-knižnej vložke a obec Kláštor pod Znievom nikdy tieto

podiely nevlastnila. Týmito skutočnosťami sa ale súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Ďalej uviedol,
že netvrdil, že je vlastníkom sporného podielu, ale je toho názoru, že aktívnou vecnou legitimáciou v
spore môže disponovať i subjekt, ktorý je vo svojom postavení dotknutý existenciou či neexistenciou
práva medzi žalovaným a treťou osobou. Poukázal na ust. § 14 ods. 4 písm. g) zák. č. 97/2013 Z.z.o pozemkových spoločenstvách, z ktorého vyplýva, že existenciou vlastníckeho práva žalovaného k
spornému podielu je dotknutý, nakoľko výška podielov rozhoduje o rozdelení zisku spoločenstva, ktorá
skutočnosť má vplyv na to, akému subjektu by mal ako povinná osoba vyplácať zisk za sporné podiely

v spoločnej nehnuteľnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter a v tomto prípade rozhodnutie
o neexistencii vlastníckeho práva by zabránilo podaniu žaloby na plnenie žalovaného voči jeho osobe.
Zároveň bol toho názoru, že ak sa má na základe určovacej žaloby docieliť zhoda medzi skutočným
stavom a stavom zapísaným na liste vlastníctva, je naliehavý právny záujem daný vždy. V doplnení
odvolania žalobca namietal, že súd prvej inštancie jednostranne a nekompromisne konštatoval vlastné

právneposúdenie,ktorémácharakterskôrprávnejanalýzyakopresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutia
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, z tohto pohľadu považoval napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé.
Zaneistéoznačilsvojepostavenievovzťahukrozhodovacímprávomociamžalovanéhonazhromaždení
spoločenstva ako aj vo vzťahu k povinnosti vyplácania zisku, ktorý závisí od veľkosti spoluvlastníckeho
podielu.Negatívneurčenievlastníckehoprávabybolpodkladomnazápiszmenyvkatastrinehnuteľností
v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu „zamietol
v celom rozsahu“. Uviedol, že finančné prostriedky prislúchajúce na jeho podiel žalobca nevedie v
účtovníctve, nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu a preto je nútený napriek jasnej právnej situácii i
naďalejživiťpredmetnýsúdnyspor,abynemuselvnajbližšomčasefinančnéprostriedkynikomuvyplatiť.

Petit žaloby označil za neprípustný aj s ohľadom na jeho nevykonateľnosť, nakoľko vyhovenie takejto
žaloby by znamenalo, že rozsudkom by došlo k derelikcii spoluvlastníckeho podielu vo výške 700/4152-
ín spoločnej nehnuteľnosti, čo je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožné.

4. Žalobca v replike zo dňa 29.03.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich odvolacích

námietkach. Doplnil, že okresný úrad, katastrálny odbor vedie zoznam tzv. neznámych vlastníkov a
je vysoko pravdepodobné, že bude objasnené, kto sú uvedení vlastníci a podiely sa môžu riešiť v
dodatočných dedičských konaniach. Hoci on sám nie je vlastníkom sporných podielov, považoval za
povinnosť, keď zistil, že uvedené podiely nie sú vo vlastníctve žalovaného riešiť problém súdnou cestou,
aby ochránil práva skutočných vlastníkov, keďže žalobu nepodal Slovenský pozemkový fond.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 16.04.2018 k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedol, že je z nej zrejmá snaha
žalobcu o ignorovanie základných procesno-právnych postupov stanovených v CSP a jeho motivácia
nevyplatiť podiely, ktoré patria jeho osobe. Z opatrnosti opätovne uviedol, že bez priznania podielu vo
výške tak ako je zapísaná na príslušných listoch vlastníctva by žalobca nemohol vzniknúť, nakoľko v

čase jeho založenia by na zakladajúcom valnom zhromaždení nebolo dosiahnuté zákonné kvórum.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na
odvolacie námietky k veci uvádza :

7. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP určuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8.Zneniecitovanéhozákonnéhoustanoveniazodpovedáajpredchádzajúcejprávnejúpravev§80písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravoval súdne konanie do 01. júla 2016, kedy bol nahradený

zák. č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom. Pojem „naliehavý právny záujem“ bol vysvetlený už
vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov, ako aj najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak,
že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochranyžalobounaplnenie.Medziúčastníkmi(pozn.súduterazstranamisporu)musíexistovaťaktuálny

stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo 10/2008, 4Cdo 49/2003, 5 Cdo 31/2011).
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či sa podanou žalobou môžedosiahnuť odstránenie spornosti práva a či sa len zbytočne nevyvolá konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Pojem „naliehavý právny záujem“ možno
týmto spôsobom vykladať aj za právnej úpravy účinnej od 01. júla 2016.

9. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že na základe žiadaného určenia bude zrejmé, ktorému subjektu má
vyplácať zisk za sporné podiely v spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 14 ods. 4 písm. g) zák. č. 97/2013
Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto žalobcom žiadaným rozhodnutím sa táto „sporná otázka“
nevyrieši.Jehoprávnepostaveniesanezmení.Ajvprípadevydaniažalobcomžiadanéhorozhodnutiaby
sa jeho právne postavenie nezlepšilo, nakoľko sa uspokojivo neodstráni neistota, komu je povinný zisk

pripadajúci na podiel žalovaného, vyplatiť. Uvedené rozhodnutie nevylučuje ďalšie konania o povinnosti
plniť oprávnenej osobe, ktorá by mala byť vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov. Nemožno
vylúčiť, že si vlastníctvo k týmto podielom bude uplatňovať ďalší subjekt, o ktorom môže mať žalobca
rovnako pochybnosť, že je ich vlastníkom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sporný podiel bude následne vedený
na tzv. neznámych vlastníkov, existuje tu inštitút Slovenského pozemkového fondu, ktorý v zmysle

zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskemu majetku
chráni záujmy neznámych vlastníkov.

10. Odvolateľ namietal nepresvedčivosť napadnutého rozsudku. Uvedenú námietku nepovažoval
odvolací súd za opodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení dôsledne vychádzal z ust. § 220 ods.

2 CSP. Riadne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ako vec právne posúdil. Keďže
k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
správnesasúdprvejinštanciezameralnavysvetleniepojmunaliehavýprávnyzáujem.Následneuviedol
vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, ako existenciu naliehavého právneho záujmu aplikoval na
okolnosti konkrétnej prejednávanej veci. Jeho odôvodnenie považoval odvolací súd v tomto smere za

dostačujúce. Keďže nezistil existenciu naliehavého právneho záujmu nebolo možné a ani potrebné, aby
sa zaoberal vecnou dôvodnosťou nároku žalobcu a posúdením, či žalovaný skutočne nie je vlastníkom
sporného podielu.

11. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže
odvolaniu vyhovené nebolo a žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu voči žalobcovi nárok
na náhradu trov tejto časti konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)