Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Csp/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST,
SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného:
JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: N. Z., Y..
XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX G. Y. L., o zaplatenie 50,00 € s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50 €, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo

sumy 50 € od 18.11.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 € žalobu z a m i e t a.

Žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 62% s tým, že o konkrétnej výške
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 50 €, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50 € od 18.11.2014 do
zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 € a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil
tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila
svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a
obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti
a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na
nástupnickú spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval
a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 50,00 €. Pri registrácii uviedol svoje údaje. Pri registrácii
a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi
poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 11.10.2014

uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobca ako
veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 50 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 7 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 57 €, a to
do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové
náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 7 €. Vzhľadom na to,

žežalovanýneplnilriadneavčassvojzáväzokvzmysleuzatvorenejzmluvyospotrebiteľskomúvere,stal
sa jeho dlh splatným, a to dňom 10.11.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailomalebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej
pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca
vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS -

správ alebo emailov. Na ich upomienky nereagoval, telefonicky sa im s ním nepodarilo skontaktovať.
Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a
tak vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 € za zaslané upomienky. Dňa 09.05.2016 bola
žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie
platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj zákonný

úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu,
rozhodcovskej zmluvy a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a na základe takto vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 11.10.2014
Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý
bezúčelový úver, a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej

čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v
elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 50 € vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 57 €. Celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 7 €. Spotrebiteľ sa
zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva bola

uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Výška priemernej RPMN
na poskytnutý úver predstavovala sumu 11,31 %. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru.

5. Podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ je oprávnený požadovať od

spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 €
za každú upomienku. Veriteľ je tiež oprávnený požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu za omeškanie
so splátkou úveru, a to vo výške 0,15 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

6. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.
z.“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

7. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú

ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.11. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa§53ods.1a3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Napriek skutočnosti, že zmluva o úvere, je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Súd mal v danom spore za preukázané, že pôvodný veriteľ - spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. na
základe zmluvy o úvere poskytol žalovanému bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 50 € a žalovaný
sa tieto zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 7 €. Žalovaný sa teda zaviazal zaplatiť veriteľovi
celkovú čiastku 57 € do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmluvy nesplnil a poskytnuté finančné prostriedky ani čiastočne nevrátil. Žalobca si voči žalovanému

neuplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty vo výške 7 €.

26. Keďže v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s.,
Brno, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť
MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s.,

(zanikajúca spoločnosť), Bratislava, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej
spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú
spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, súd má za to, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

27. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 50 € je dôvodný,

a preto žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy.

28. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády, a to vo výške 5,05 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k

prvému dňu omeškania činila 0,05 % + 5 percentuálnych bodov) odo dňa 18.11.2014 do zaplatenia.

29. Pri posúdení, ktorý deň je prvým dňom omeškania, súd vychádzal z toho, že účastníci si v zmluve
dohodli, že veriteľ úver poskytne do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy a žalovaný ho splatí do
14 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, kedy peniaze z úveru

boli žalovanému skutočne poskytnuté. Preto súd vychádzal z toho, že ich poskytol v posledný deň
dohodnutej lehoty (pretože takýto výklad je najviac na prospech žalovaného, ktorý je spotrebiteľom /
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka/). Posledný deň lehoty na poskytnutie prostriedkov z úveru bol
14.10.2014. Splatnosť dlhu teda nastala najneskôr 28.10.2014. Žalovaný je teda preukázateľne v
omeškaní od 28.10.2014, preto by žalobca mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 28.10.2014

do zaplatenia. Keďže si ho žalobca uplatnil až od 18.11.2014 a súd je rozsahom jeho žalobného návrhu
viazaný, priznal mu úrok z omeškania od 18.11.2014.

30. Súd sa zaoberal oprávnenosťou nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 € ako
paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca tvrdil,

že žalovanému zaslal 4 upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie
je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a

v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, žežalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku na úhradu nákladov spojených so zaslaním upomienok, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd

v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky
a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej
výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok za upomienku tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Toto ustanovenie je dojednané tak,

že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3 €.
Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky
proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich
zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú
pokutu vo výške 3 €. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy
musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti.

Uplatňovanie uvedených nákladov za zaslanie upomienky, je možné zároveň považovať za priečiace sa
dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu považoval
za nedôvodnú a zamietol ju.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd žalobe v časti sumy 50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50 €
od 18.11.2014 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd má za to, že žalobca bol

v konaní úspešný vo výške 81 % (50/62 x 100 = 80,65) a neúspešný vo výške 19 % (100 - 81).

35. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že úspešnejší žalobca má nárok na
pomernú náhradu trov konania vo výške 62 % (81 % úspech žalobcu - 18 % úspech žalovaného). O
konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.