Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208356
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: J. J., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. Š. XXX/XX, L. zastúpená L.. P. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XX, L. proti žalovanému:
BUSINESS FOR ALL, s.r.o., so sídlom Zámutov 33, IČO: 47 696 052 o zaplatenie 3.000,- eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie v samostatnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobu domáhala zaplatenia sumy 3.000 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým,
že žalobca uzatvoril ako záujemca so žalovaným ako sprostredkovateľom, dňa 27.6.2017 Dohodu
o zložení blokovacieho depozitu, uzatvorenú v súlade s ustanovením §51 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vyhlásil, že je na základe zmluvy o sprostredkovaní realitných služieb uzatvorenou medzi
ním a vlastníkom nehnuteľnosti, oprávnený sprostredkovať predaj nehnuteľností a to: rodinného domu
súpisné číslo XXXX, umiestneného na parcele č. CKN XXX/X, katastrálne územie F. M. A., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX a pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282m2 parcela číslo

CKN XXX/X a záhrady parcela číslo CKN XXX/X o výmere 117 m2 zapísaný na liste vlastníctva s
číslom XXX. Na základe tejto Dohody zložil žalobca v hotovosti žalovanému dňa 27.6.2017 blokovací
depozit vo výške 3000 Eur. Vopred dohodnutá cena nehnuteľností bola 48.000 Eur. V zmysle článku
IV. Bod 3 Dohody mal byť tento blokovací depozit v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy k predmetným
nehnuteľnostiam v plnej výške započítaný do kúpnej ceny. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu
bola uzatvorená na dobu určitú do 31.07.2017. V zmysle článku VI. Bod 1. Dohody: „v prípade, že
predávajúci po vyzvaní sprostredkovateľom nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy v rovnakej lehote ako

záujemca podľa tejto dohody, tak je sprostredkovateľ povinný prijatý blokovací depozit v plnej výške
na požiadanie vrátiť späť záujemcovi, a to bezhotovostným bankovým prevodom na jeho účet do 5 dní
od požiadania. Vzhľadom k tom, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, požiadal žalobca osobne o
vrátenie blokovacieho depozitu. Na túto žiadosť reagoval žalovaný písomne listom zo dňa 14.7.2017,
že nepovažuje žiadosť o vrátenie blokovacieho depozitu za dôvodnú, ale napriek tomu je ochotný
pristúpiť k vráteniu časti blokovacieho depozitu vo výške 1500 eur, pretože vykonal všetky potrebné
kroky, aby sa mohla kúpna zmluva uzatvoriť, s tým, že túto časť je ochotný vyplatiť k rukám v sídle

spoločnosti. Svoje stanovisko odôvodnil článkom VI bod 2 Dohody, kde je uvedené pokiaľ záujemca
poruší povinnosti stanovené v článku V. ods. 1 tejto dohody, alebo ak uvedie nepravdivé informácie, tak
sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech
sprostredkovateľa. Žalobca sa opakovane pokúšal o vrátenie blokovacieho depozitu v plnej výške 3000eur, a to listom zo dňa 10.8.2017 a následne aj formou mimosúdneho mediačného konania na ktoré
žalovaný nepristúpil. Na základe predžalobnej výzvy sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom
a žalovaným, na ktorom žalovaný zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a bol ochotný uzatvoriť

dohoduovráteníibačastiblokovaciehodepozituvovýške1500eur.Stoutodohodoužalobcanesúhlasil,
nakoľko je presvedčený o oprávnenosti svojho nároku na vrátenie blokovacieho depozitu v plnej výške.
Vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a teda odpadol právny dôvod poskytnutého
plnenia (blokovacieho depozitu) je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť blokovací depozit v plnej výške
titulom bezdôvodného obohatenia podľa §451 OZ. Žalobca odmieta argumentáciu žalovaného, že došlo

k započítaniu blokovacieho depozitu na zmluvnú pokutu. Jednak z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo
k porušeniu žiadnych povinností ani k uvedeniu nepravdivých informácií, ale hlavne z toho dôvodu, že
dojednanie zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho nástroja, má akcesorickú povahu a nemôže platne
vzniknúť, bez existencie platného hlavného záväzku. Týmto hlavným záväzkom má byť záväzok žalobcu
ako záujemcu o kúpu, uzatvoriť kúpnu zmluvu s predávajúcim bez zbytočného odkladu po vyzvaní
žalovaným ako sprostredkovateľom, najneskôr do 30 dní. Takýto záväzok spočívajúci v povinnosti

uzatvoriť kúpnu zmluvu, môže obsahovať iba zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú môže uzatvoriť
iba vlastník nehnuteľnosti ako predávajúci a žalobca, ako kupujúci, ale platne si túto povinnosť nemôže
dohodnúť žalovaný. S poukazom na uvedené je teda Dohoda o zložení blokovacieho depozitu v tejto
časti neplatná, nakoľko je v zmysle ustanovenia § 39 OZ v rozpore so zákonom, pretože porušuje zákaz
vyslovený v § 51 OZ v dôsledku čoho nemohlo platne vzniknúť ani dojednanie o prepadnutí blokovacieho

depozitu titulom zmluvnej pokuty. S poukazom na uvedené požaduje žalobca vrátenie blokovacieho
depozitu v plnej výške 3.000 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril, žalobu nerozporoval a neuviedol žiaden prostriedok procesnej
obrany.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to dohodou o zložení
blokovacieho depozitu, listom z 14.07.2017, výzvou z 10.08.2017, návrhom dohody o vrátení
blokovacieho depozitu a vyjadreniami žalobkyne.

4. Z dohody o zložení blokovacieho depozitu z čl. IV vyplýva, že za účelom zablokovania domu a
to tak, že sprostredkovateľ nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu
týchto nehnuteľnosti inej osobe ako záujemcovi podľa tejto dohody a za účelom zahájenia a prípravy
zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe, zloží záujemca blokovací depozit vo výške 3000 eur.

5. Podľa čl. V bod 1 tejto vyššie uvedenej dohody sa záujemca zaväzuje bez zbytočného
odkladu po vyzvaní sprostredkovateľa najneskôr do 30 dní uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu
ako aj neuzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve bez vedomia
sprostredkovateľa.

6. Podľa ust. č. VI sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v článku
V ods. 1 tejto dohody alebo ak uvedie v dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli,
že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech sprostredkovateľa.

7. Z ustanovení vyššie citovanej zmluvy nevyplýva, že by sa jej strany dohodli na zmluvnej pokute, na

jej výške a na podmienkach jej vzniku.

8. Z listu žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 14.07.2017 vyplýva, že predmetnú dohodu
uzavrelasichspoločnosťoudňa27.júna2017,kdevčlánkuIIdohodyvyhlásila,žemávúmysleuzatvoriť
kúpnu zmluvu na základe ktorej by sa stala vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v dohode. V článku

VI. odsek dva sa uvádza: „pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v článku V. ods. 1 tejto dohody,
alebo ak uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený
blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech sprostredkovateľa. Vzhľadom na to nie
je jej žiadosť dôvodná, ktorou sa domáha vrátenie blokovacieho depozitu v plnej výške. Ich spoločnosť
vykonala všetky potrebné kroky, aby sa kúpna zmluva mohla uzatvoriť. Napriek tomu sú ochotní pristúpiť

k vráteniu časti blok. depozitu vo výške 1.500,- eur, ktorú sú ochotní vyplatiť k rukám na sídle spoločnosti.

9. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 10.08.2017 vyplýva, že dňa 27.6.2017
uzatvorila s ich spoločnosťou Dohodu o zložení blokovacieho depozitu vo výške 3000 Eur. Účelomtohto blokovacieho depozitu, ako vyplýva z článku IV. bod 1 je: „zablokovanie domu a to tak,
že sprostredkovateľ nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu týchto
nehnuteľností inej osobe ako záujemcovi a za účelom jednania a prípravy zmluvných dokumentov

vedúcich ku kúpe." Po podrobnej obhliadke nehnuteľností za účasti stavebného majstra zistila, že
nehnuteľnosť trpí vadami, ktoré jej neboli vopred oznámené (nadmerná vlhkosť a iné) v dôsledku čoho
od zamýšľanej kúpy odstúpila. Svoj prejav vôle im obratom oznámila do jedného dňa. Vzhľadom k tomu
je zarážajúce ich stanovisko k vráteniu vyplateného blokovacieho depozitu, ktorý jej do dnešného dňa
nevrátili. Nesúhlasí v ich vyjadrením, že nemá nárok na jeho vrátenie, nakoľko sa jedna o zmluvnú

pokutu dohodnutú v článku VI. V zmysle bodu 2. Článku VI: „pokiaľ záujemca porušil povinnosti
stanovené v článku VI. ods.1 tejto dohody, alebo ak uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak
sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech
sprostredkovateľa." V jej prípade nedošlo k porušeniu žiadnych povinností ani uvedeniu nepravdivých
údajov. Na odstúpenie od zmluvy mala relevantné, objektívne dôvody, ktoré im včas oznámila. Zmluvná
pokuta, slúži ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov pre prípad porušenia povinnosti, pričom

musí byť jasne vymedzená, musí byť presne vymedzený okruh povinností na ktoré sa vzťahuje a
musí byť primeraná. V jej prípade nejde o porušenie žiadnych zmluvných povinností. Jej záujem
o kúpu nehnuteľností bol skutočný. To že od svojho zámeru upustila, bolo spôsobené objektívnymi
skutočnosťami,ktoréjejoni,anivlastníknehnuteľnostipriprvotnejobhliadnedomuneuviedli,badokonca
bola vedomo uvádzaná do omylu o technickom stave nehnuteľnosti. Neakceptuje ich odpoveď, že nemá

nárok na vrátenie zloženého depozitu ale že napriek tomu, sú jej ochotní vyplatiť 1500 Eur. Od doručenia
ich listu uplynula dostatočne dlhá doba a oni jej nevrátili ani tých 1500 Eur. Žiada, aby jej do 10 dní
od doručenia tejto výzvy, vrátili poskytnutú zábezpeku v sume 3000 Eur. V opačnom prípade sa bude
domáhať svojich práv cestou súdu. Ak ich spoločnosť urobila všetky potrebné kroky, aby sa mohla kúpna
zmluva uzatvoriť a z toho titulu im vznikli nejaké oprávnené výdavky, tieto je ochotná zaplatiť na základe

presnej špecifikácie jednotlivých položiek.

10. Uvedený spor súd takto právnej posúdil:

11. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa

získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa ust. § 458 ods. 1,2,3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten,
kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

15. Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

16. Podľa ust. § 544 ods. 1,2,3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie

zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

18. Podľa ust. § 545 ods.1,2,3 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi

dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil.

19. Podľa ust. § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

20. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvody aj s poukazom na
to, že žalovaný v konaní nárok žalobkyne nepoprel, nijakým spôsobom nerozporoval.

25. Z dohody o zložení blokovacieho depozitu bolo preukázané, že za účelom zablokovania domu a
to tak, že sprostredkovateľ nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu
týchto nehnuteľnosti inej osobe ako záujemcovi podľa tejto dohody a za účelom zahájenia a prípravy
zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe, zloží záujemca blokovací depozit vo výške 3000 eur.

26. Podľa čl. V bod 1 tejto vyššie uvedenej dohody sa záujemca zaväzuje bez zbytočného
odkladu po vyzvaní sprostredkovateľa najneskôr do 30 dní uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu
ako aj neuzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve bez vedomia
sprostredkovateľa.

27. Podľa ust. č. VI sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v
článku V. ods. 1 tejto dohody alebo ak uvedie v dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvnú strany
dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech sprostredkovateľa.

28. Žalobkyňa svoj nárok na vrátenie blokovacieho depozitu vo výške 3.000 eur odôvodnila tým, že na
základe dohody žalobkyňa zložila v hotovosti žalovanému sumu 3000 eur dňa 27.06.2017 za účelom
zablokovania domu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy na rodinný dom a pozemkom. Cena
nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 48.000 eur. Podľa čl. IV bod 3 dohody mal byť depozit v prípade
uzavretia kúpnej zmluvy v plnej výške započítaný na kúpnu cenu. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy

nedošlo, žalobkyňa požiadala o vrátenie depozitu, čomu žalovaný nevyhovel. Listom z 14.07.2017
jej oznámil, že nepovažoval jej žiadosť za dôvodnú, bol ochotný pristúpiť len k vrátaniu sumu 1500
eur, pretože vykonal všetky potrebné kroky, aby zmluvu mohla byť uzavretá a odôvodnil to ust. čl. V
ods. 1., t.j. že započítal ju na zmluvnú pokutu. Žalovaný bol ochotný uzatvoriť dohodu iba o vrátení
časti blokovacieho depozitu v sume 1500 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že vzhľadom na to, že k

uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia a žalovaný je povinný
žalobcovi vrátiť blokovací depozit v plnej výška podľa ust. § 451 OZ. Žalobkyňa odmieta argumentáciu,
že by došlo k započítaniu blokovacieho depozitu na zmluvnú pokutu. Uviedla, že z jej strany nedošlo
k porušeniu žiadných povinnosti a k uvedeniu nepravdivých informácii. Inštitút zmluvnej pokuty jeakcesorickej povahy a nemôže platne vzniknúť bez existencie hlavného záväzku. Týmto je záväzok
žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu s predávajúcim bez zbytočného odkladu po vyzvaní najneskôr do 30
dní. Takýto záväzok o povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu môže obsahovať iba zmluva o budúcej kúpnej

zmluve, ktorú môže uzatvoriť iba vlastník nehnuteľnosti ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Platne
si túto povinnosť nemôže dohodnúť žalovaný. S poukazom na uvedené je preto táto časť dohody o
zložení blokovacieho depozitu neplatná. Je v rozpore s ust. § 39 OZ a so zákonom pretože porušuje
zákaz vyslovený v ust. § 51 OZ v dôsledku čoho nemohlo platne vzniknúť ani dojednanie o prepadnutí
blokovacieho depozitu titulom zmluvnej pokuty.

29. Súd po prejednaní veci dospel záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dohoda dňa 27.06.2017 o zložení blokovacieho depozitu
v zmysle ust. § 51 OZ (nepomenovaná zmluva) v sume 3000 eur, zložená dňa 27.06.2017 za účelom
zablokovania domu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy na rodinný dom a pozemkom. K uzavretiu
kúpnej zmluvy nedošlo. To, že k neuzavretiu došlo konaním žalobkyne alebo porušením jej povinnosti,

žalovaný nepreukázal. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, odpadol dôvod na zloženie depozitu
v sume 3000 eur. V konaní sa žalovaný k podanej žalobe nevyjadril. Z predžalobnej korešpondencie
vyplynulo, že nárok žalobkyne na vrátenie depozitu vo výške 3000 eur neuznával vôbec, neskôr bol
ochotný vrátiť jej len 1 zo zloženej sumy, t.j. 1500 eur. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že depozit v zmysle
ust. čl. VI. Ods. 3 prepadá z titulu zmluvnej pokuty.

30. Po preskúmaní spornej dohody o zložení blokovacieho depozitu súd zistil, že medzi stranami sporu
nebolauzavretážiadnadohodaozmluvnejpokute,takabyspĺňalanáležitostiust.§ 544anasl.OZpodľa
ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie

zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Keďže žiadna dohoda o zmluvnej pokute medzi
stranami sporu uzavretá nebola, nie je preto dôvod, aby depozit bol započítaný na zmluvnú pokutu,
navyše taktiež nebol preukázaný žiaden právny úkon smerujúci k jej započítaniu. Teda ani zákonné
predpoklady pre započítanie.

31. V konaní nebolo žalovaným preukázané žiadne porušenie zmluvných povinnosti, ani iné skutočnosti
z ktorých by vyplynulo, že žalovaný nie je povinný žalobkyni depozit vrátiť, ak zmluva nie je
uzavretá. Nevrátením depozitu pri neuzatvorení kúpnej zmluvy by došlo na strane žalovaného v zmysle
citovaných ustanovení k bezdôvodnému obohateniu. Dohoda žiadne takéto ustanovenia, podľa ktorých
by žalobkyňa nemala nárok na vrátenie depozitu neobsahuje. Dohoda len rieši situáciu, že depozit

prepadá na zmluvnú pokutu, čo podľa súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodné, pretože v
danom prípade, ako je to uvedené, žiadna platná dohoda o zmluvnej pokute uzavretá nebola.

32. V zmysle uvedeného preto nie je dôvod, aby si žalovaný žalobkyňou zložený depozit v sume 3000
eur ponechal, pretože by sa tým bezdôvodne obohatil. Ak si mal dojednať za sprostredkovanie nejakú

odmenu (prípadne úhradu nákladov) malo to byť výslovne uvedené a dohodnuté, čo preukázané nebolo.

33. Súd poukazuje, že v zmysle citovaných ustanovení CSP popretie žalobcom tvrdených skutočnosti je
prostriedkom procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky žalovaná strana musí

uviesť svoje vlastné tvrdenia. Ak strana sporu neunesie dôkazné bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany, t.j.
v danom prípade žalobkyne sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovne.
Nepostačuje ani všeobecné vyhlásenie, že žaloba je nedôvodná.

34. V danom prípade žalovaná strana nárok žalobkyne a skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe
nepoprela žiadnymi prostriedkami procesnej obrany a nepredložila žiaden dôkaz, neuniesla dôkazné
bremeno. Preto súd ako následok neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného a nepopretia
skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným mal za to, že tvrdenia žalobkyne sú nesporné.

35. Na základe uvedeného preto súd považoval žalobu v celom za dôvodnú a vyhovel jej.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Keďžesúdžalobevyhovelvcelomrozsahu,súdvzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenírozhodol
o nároku žalobkyne na náhradu trov konania v pomere úspechu, t.j. 100% O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.