Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200298
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7516200298.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX,
XXX XX N., o zaplatenie 166,13 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., podal dňa 13.01.2016 žalobu na

tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 279,33 eur, spolu s 8,75%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,33 eur od 01.02.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov
konania. Dňa 25.02.2016 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 113,20 eur. V súlade s ustanovením § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd o
čiastočnom zastavení nerozhodoval.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou

Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., zo dňa 14.09.2016, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu,
postúpená na terajšieho žalobcu. Súd teda uznesením zo dňa 21.04.2017, sp. zn. 16C/23/2016, pripustil
zmenu účastníkov konania na strane žalobcu.

3. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 10.12.2010
uzavretá Zmluva o pôžičke (ďalej len „Zmluva“), evidenčné číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému pôžičku v sume 1745,24 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa Zmluvy

mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 47,09 eur mesačne.
Do dnešného dňa však z uvedenej sumy zaplatil len 1617,95 eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, v súlade so Zmluvou a Podmienkami k Zmluve,
žalobca dňa 25.01.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo. Žalovaný však do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného
teda podľa žalobcu predstavuje ku dňu podania žaloby sumu 279,33 eur. Žalobca si okrem tejto sumy,
istiny, uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.5. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

6. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Po zistení, že v tomto spotrebiteľskom spore jeho hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur, ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporené, v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

8. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010, ktorú medzi sebou uzavreli pôvodný žalobca a žalovaný
súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá suma 1299 eur, ktorú sa zaviazal splácať v 36 mesačných
splátkach po 47,09 eur mesačne, spolu s 23,21% ročným úrokom a akontáciou 50 eur. Celková suma,
ktorú mal žalovaný vrátiť, teda činila 1745,24 eur.

10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 25.01.2013, vyplýva, že pôvodný žalobca upozornil žalovaného,
že nerešpektoval predchádzajúce upozornenia týkajúce sa Zmluvy č. XXXXXXXX, ktorými mu bola
poskytnutámožnosťmesačnéhosplácaniapohľadávkyazároveňhovyzvalkokamžitejúhradevšetkých
splátok jednorázovo, v sume 809,52 eur, a to do troch dní od doručenia tejto upomienky. Upomienka
bola žalovanému doručená dňa 28.01.2013.

11. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi v mesačných splátkach sumu
1617,95 eur.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona

sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476 ), zmluvy
o úvere (§ 497 ), zmluvy o
kontrolnej činnosti (§ 591 ),
zasielateľskej zmluvy (§ 601 ),

zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 ), zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 ), zmluvy o bežnom účte (§ 708 ) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 ).

13. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

15.Podľaustanovenia§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverocha
pôžičkách pre spotrebiteľov (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom naúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

17. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania
Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v

spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

23. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

24. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.26. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

29. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/137/2003 už uviedol, že za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať

úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať
vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a
nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

30. Ústavný súd v náleze z 28.02.1995, sp. zn. Pl. ÚS 10/95, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky

z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v
akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade
ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.

31. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou, že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom
práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov)
napríklad pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti
prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj napríklad pri zmluvnom zákaze) nepochybne prispieva k
spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

32. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky, problematika dobrých mravov úzko súvisí s
doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založeným právnym úkonom. Tento
princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam, a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k
naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

33. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadať na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov.

34. V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v mesiaci 12/2010 bola
11,10%, no v Zmluve je uvedená výška úroku 23,21%, čo predstavuje viac ako 2 - násobok priemernej
úrokovej sadzby. Je všeobecne známe, že je prípustné, ak subjekty poskytujúce úvery obyvateľstvu z
vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je spôsobené
najmä tým, že ich vybavenie nie je až tak administratívne náročné, sú rýchlejšie a od spotrebiteľa sa

nevyžaduje zabezpečenie. Miera, v akej sú ale takéto úroky akceptovateľné, však nesmie prekročiť
rámec korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov, je to miera ak nepresahuje úroveň
dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby obchodných bánk v danom čase. Pohybujúc sa v tolerancii
udržateľných úrokov, ktoré by v tomto prípade mohli dosiahnuť úroveň od 11,10% do 22,20% ročne, však
súd nemôže suplovať vôľu, v akej výške by riadne úroky boli, poprípade mohli byť dohodnuté, keďže

nemôže vstupovať a ani nahrádzať kontrakčnú autonómiu zmluvných strán.

35. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená vObchodnom zákonníku, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 1299 eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach s 23,21% ročným úrokom. V zmysle ustanovenia §
41 Občianskeho zákonníka, sú však ustanovenia Zmluvy ohľadom úrokov absolútne neplatné, nakoľko

sú tieto dojednania v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaný z požičanej sumy uhradil žalobcovi
1617,95 eur, tento už žalobcovi nič nedlhuje.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Nakoľko bol žalobca v spore v celom rozsahu neúspešný a žalovanému trovy konania
nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a žiadnej zo strán sporu

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov

s prílohami. Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví
na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.