Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214206445.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47
233 516, proti povinnej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, K., o vymoženie sumy 1.962,05

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k.
15Er/442/2014-79 zo dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčastizastaveniaexekúcieavčastipovolenia
odkladu exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi o

d m i e t a.

III. Povinnej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok),
rozhodol, že povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (II. výrok) a

že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 odsek 1 písmeno g), § 243 d) ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov(ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanoveniami § 35, § 45 odsek 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Ďalej uviedol, že dňa 29.4.2014 udelil poverenie č. 5401108427 pre súdneho exekútora JUDr. Ing.
Ivana Šteinera, PhD. na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 962,05 eur s prísl., zmluvnej
pokuty a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, č. k. RK-PC-2590/13-EK zo dňa
14.1.2014. Doplnil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2014 a vykonateľnosť dňa 21.1.2014 a ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 962,05 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z
omeškania vo výške 1,775 % ročne, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z
omeškania dosiahne celkovo sumu 1 020,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto
sumy má povinný povinnosť platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1 962,05 eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho

zastúpenia 320,91 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho bol povinný zaviazaný
zaplatiť rozhodcovskému súdu poplatok za podanie žalobnej odpovede vo výške 15,90 eur do trochdní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Povinný dňa 6.11.2014 a následne súdny exekútor
dňa 14.11.2014 doručil súdu návrh povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky a neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný uviedol, že sa proti

nemu vedie exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že si v rozhodcovskom
konaní osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná v štandardnej
zmluve, miesto rozhodcovského konania bolo taktiež jednostranne stanovené dodávateľom a pre
povinného bolo vzdialené. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské
konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu povinný musí podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom.

4. Okresný súd Komárno o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jej odklad rozhodol uznesením
č.k. 15ER/442/2014-24 zo dňa 4.12.2014 tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil a do
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil jej odklad. Rozhodnutie o náhrade trov ponechal
na samostatné uznesenie. Uvedené uznesenie v celom rozsahu napadol odvolaním oprávnený. O
odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoE/100/2015-71 zo dňa

29.1.2016, pričom napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že tunajší súd sa
obmedzil iba na bod 5, rozhodcovskej zmluvy, preto nedostatočne zistil skutkový stav veci.

5. Okrem toho odvolací súd poznamenal, že skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú

svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Takúto interpretáciu ustanovenia §
44 ods. 2 EP vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,
pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011). Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie skúmal či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu
osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva,

resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že opätovne preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500015676
zo dňa 24.9.2012, podľa ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému revolvingový úver vo
výške 1 020,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Oprávneným predložená zmluva o revolvingovom úvere založila záväzkovo -
právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda
pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a
ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený

na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné
ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

7.Súdprvejinštanciepodrobilskúmaniurozhodcovskúzmluvuadospelkzáveru,žepovinnýsiuzavretie

rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienil, bola mu predložená spolu so zmluvou o revolvingovom
úvere a túto aj podpísal, čo vyplýva aj z podania povinného. Povinný totiž v návrhu na zastavenie
exekúcie predloženom súdu dňa 14.11.2014 uvádza, že rozhodcu si osobitne nevyjednal, rozhodcovská
zmluva bola už vopred naformulovaná spolu s miestom rozhodcovského konania, ktoré, ako podotkol
povinný, je pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. V danom prípade teda nešlo o individuálne

vyjednané zmluvné dojednanie, keď zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Oprávnený síce formálne v zmluve prehlásil, že podpísanie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a že povinný nie je povinný prijať návrh tejtorozhodcovskej zmluvy, avšak tento text v rámci obsahu zmluvy nasleduje zámerne až po dlžníkovom
vyhlásení, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a svojím podpisom ju aj potvrdzuje.
Oprávnený musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade

pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva
za individuálne dojednanú. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách

zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov
iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.

8. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovskú zmluvu treba považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Preto je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekúcie a preto súd návrhu povinného vyhovel a exekúciu zastavil. Zároveň povolil
odklad exekúcie podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku do momentu právoplatnosti jeho uznesenia.

9. V súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP súd o trovách exekúcie rozhodol ak, že na ich náhradu
zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie konania zavinil, keď návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
14.3.2014 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je
spôsobilý. O výške náhrady trov exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade

s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP).

10. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu.

11. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia

zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. Rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na
jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou,
ale nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Poučenie
spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť je významovo jednoznačné
a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta.

Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a povinný mal možnosť od nej jednostranne odstúpiť do 14
dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla, je nevyhnutné jej akceptovanie písomným
podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od
danej zmluvy odstúpiť. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.

Konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, teda nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Cieľom ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka
nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako takej. Zmyslom tohto
ustanovenia je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto pre
rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy

žalobu podáva dodávateľ. Okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu
- nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku
rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Poukázal na ustanovenie § 35 odsek 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého zmyslom je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred
situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté. Oprávnený v odvolaní

podporil svoju argumentáciu s poukazom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.13. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.03.2014,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 02.04.2014 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
č. k. RK-PC-2590/13-EK zo dňa 14.01.2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.01.2014 a
vykonateľnosť dňa 21.01.2014.

14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia

exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

15.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

16. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015. Na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

23. Reagujúc na námietky odvolateľa - oprávneného, odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o

dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa
stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval

v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľkotakéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust.
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v
prejednávanejveci,kderozhodcovskádoložkaznemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.

24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú
povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že

nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskej zmluve vecne správny.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

26. Odvolací súd rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie a vo výroku o povolení odkladu exekúcie
potvrdil ako vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie správne, objektívne vyhodnotil skutkový stav a
správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.

27. Vo vzťahu k trovám exekúcie, odvolací súd dopĺňa, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený

v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia exekúcie), pričom Exekučný
poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca
chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako
to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie §
200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na

náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako
neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

28. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnomodvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.