Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205112
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316205112.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX F., zastúpená spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa
2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/240/2016-70 zo dňa 20. septembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C/240/2016-70 zo dňa 20. septembra 2017 p o t v

r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomurčil,žedohodaozrážkachzomzdyuzavretámedzižalobkyňou
a žalovaným dňa 22.07.2014 zabezpečujúca Zmluvu o úvere č. 504900044 zo dňa 22.07.2014 je
neplatná (výrok I.). Súčasne priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo
výške 100 % (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (výrok III.).

2. Citujúc ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 3 ods. 5, § 4 ods. 8, §
5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy medzi sporovými stranami v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 30.06.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca Zmluvu
o úvere č. 504900044 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.07.2014 je neplatná. Svoju
žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 22.07.2014 so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č.

504900044 na sumu 1.000 Eur. Súčasne so zmluvou bola žalobkyni daná na podpis dohoda o zrážkach
zo mzdy, a hoci bola na samostatnej listine, so žalobkyňou nebola individuálne dohodnutá a bola
žalovaným vopred pripravená na formulári. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý
nepodliehažiadnejautorizáciiaverifikáciiprimeranostiaspotrebiteľmôžebyťvystavenýneprimeranému
riziku zostranydodávateľa.Ztohtodôvoduideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Žalobkyňapoukázala
na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných

praktík predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110,98,113,179, kde pod bodom 9 vo
vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy komisia konštatovala, že uvedená podmienka spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na majetkovépráva dlžníka aj vtedy, ak si nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl a neplatných úkonov, čo spôsobuje
hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne a žalobkyňa bola nútená sa takému konaniu podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl a z tohto dôvodu je dohoda o

zrážkach zo mzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Súčasne s podaním žaloby žiadala
žalobkyňa vydať neodkladné opatrenie.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaný v postavení veriteľa a
žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorili dňa 22.07.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 504900044,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000 Eur a žalobkyňa sa zaviazala

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
vo výške 648 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.648 Eur. Žalovaný Zmluvu uzatváral v postavení
obchodnej spoločnosti, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa Zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Okresný súd tak na základe uvedeného považoval právny vzťah uzatvorený medzi
sporovými stranami v zmysle citovaných zákonných ustanovení za vzťah spotrebiteľský, na základe

čoho pri právnom posúdení uvedenej Zmluvy vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 52 a nasl.) s prihliadnutím na zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa ako dlžník v bode 2. Zmluvy súhlasila s tým, aby
sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonávaním pravidelných mesačných
zrážok a aby jej zamestnávateľ (spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Zvolenská cesta

8, Banská Bystrica, IČO: 31 321 828) zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 206 Eur a uhrádzal danú
sumu na účet veriteľa. V bode 4. uvedenej dohody účastníci tejto dohody prehlásili, že táto bola
spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. Žalobkyňa ako dlžník
týmto vyhlásila a podpisom dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov potvrdila, že sa oboznámila
s predmetom dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a súhlasí s jej znením bez pripomienok.

Svojím podpisom zároveň potvrdila, že pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch
osobitne bola poučená o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Z prehľadu platenia
zrážok spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. mal okresný súd preukázané, že zo mzdy žalobkyne
bola na základe zmluvy č. 8504900044 zrazená celková dlžná čiastka 2.468,83 Eur a ostávalo uhradiť
čiastku 1.648 Eur; za obdobie od 3. mesiaca roku 2015 do 3. mesiaca roku 2016 nebola zo mzdy

žalobkyne v prospech žalovaného vykonaná žiadna zrážka. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
uzatvorenámedzisporovýmistranamidňa22.07.2014zaúčelomzabezpečeniapohľadávkyžalovaného
vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, predstavuje formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa (žalovaného).
Aj keď bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z vyjadrenia žalobkyne

vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto u nej pri jej
uzatváraní absentovala zhoda vôle s prejavom pri tomto právnom úkone; pre nedostatok vážnosti v
zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka tak prvoinštančný súd považoval napadnutú Dohodu za
absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok
zo mzdy, hoci neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému

sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka (žalobkyne) za
poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by
bolo pre neho potrebným. Dohodu o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať
spolu s úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy bola ako spotrebiteľ
nútená kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky

veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe
neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom
v neprijateľných zmluvných podmienkach. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov
zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah - Dohoda o
zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa (žalobkyňu). Úverovou zmluvou zo dňa 22.7.2014 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo výške
1.000 Eur zaviazala vrátiť v celkovej výške 1.648 Eur. Žalovaný v Dohode o zrážkach zo mzdy síce

uviedol ako variabilný symbol číslo Úverovej zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval
záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený touto dohodou. V samotnej dohode o zrážkach zo
mzdy ďalej žalovaný uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka znamená akúkoľvek jednotlivú a tiež
všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejtodohody, a to: a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe
zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, b) pohľadávky
na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti

s ňou, c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním
zmluvy o úvere, d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v
súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) pohľadávky, ktoré
vzniknúnazákladeposúdeniaprávnehoúkonu,vdôsledkuktoréhodošlokvzniku,kzmenealebozániku

ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. S prihliadnutím
na uvedené považoval okresný súd Dohodu o zrážkach zo mzdy, za neurčitú, keď ňou mali byť
zabezpečované aj pohľadávky, ktoré tvoria aj nároky, ktoré v čase uzatvárania Dohody neboli jasné
a určité. Spotrebiteľ (žalobkyňa) tak v čase uzatvárania Dohody nemohol vedieť, čo presne bude
predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemal možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť.
Takéto znenie Dohody svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán

v neprospech spotrebiteľa a navyše spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu aj pre
jeho neurčitosť aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je v predmetnej Dohode aj
zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa Dohody dlžník (žalobkyňa) súhlasil s tým, aby mu
zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku, ako je uvedená v Dohode , až do zákonom
stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má

za následok neplatnosť Dohody. Okresný súd tak zo všetkých uvedených dôvodov Dohodu o zrážkach
zo mzdy zo dňa 22.07.2014 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, na základe čoho žalobe
v celom rozsahu vyhovel.
4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola v
konaní plne úspešná, ich náhradu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
6. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok dostatočným spôsobom neodôvodnil, keď sa
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, čím
žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Okresný súd ďalej podľa jeho názoru dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd by mal v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na
to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto
zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Žalovaný namietal, že Zmluvu o úvere nemožno považovať

za spotrebiteľskú, pretože žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu s ním na základe vyhlásenia, že
poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a nie na svoju súkromnú potrebu.
Protistrana pritom nepredložila ani jediný dôkaz, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom a aj
napriek tomu, sa okresný súd priklonil na stranu žalobkyne. Okresný súd však len skonštatoval,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu bez toho, aby takýto názor relevantným spôsobom odôvodnil.

„Spornú“ zmluvu o úvere tak nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú
neaplikovateľné. Skutočnosť, že Zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe
nevytvára predpoklad, že Zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Na podporu svojich
tvrdení o nespotrebiteľskom charaktere medzi sporovými stranami uzatvorenej Zmluvy poukázal na

viacero súdnych rozhodnutí (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa
22.12.2004, sp. zn.: VIII ZR 91/04, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2017, sp.
zn. 14Co/975/2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/70/2010, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013 a pod.). Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy
odvolateľ uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi

predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný má za
to, že predmetná Dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvnéhovzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou
dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň
prispieva k stabilite týchto vzťahov. Predmetná Dohoda je obsiahnutá na samostatnom dokumente,

a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú Dohodu preštudovať a
až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. To, že Dohoda predstavuje
samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v
ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená

vo forme osobitnej listiny. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa ako klient možnosť
Dohodu individuálne dohodnúť, teda nemožno konštatovať, že sa jedná o formulárovú listinu, ktorú
možno buď prijať alebo odmietnuť Žalobkyňa ako klient sa svojim pričinením podujala k jej podpisu,
prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania tohto
zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade spĺňa všetky základné
náležitosti, a to: 1/ písomnú formu, 2/ súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná

a 3/ uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok, na základe čoho ju nemožno považovať za neplatnú.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu
stotožnila, nakoľko prvoinštančný súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatnou zmluvnou
podmienkou a navyše ide o absolútne neplatný právny úkon aj pre jej neurčitosť v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou žalovaného o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku
vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, ktoré boli v konaní prezentované. Žalovaný naviac

vôbec nekonkretizoval, v čom podľa jeho názoru spočíva nepreskúmateľnosť rozsudku, teda v čom vidí
nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Za nespornú pokladala žalobkyňa skutočnosť týkajúcu sa zistenia
charakteru zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami súdom prvej inštancie, ktorý považoval právny
vzťah za spotrebiteľský. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na základe jedinej vety vsunutej
neprehľadne medzi kolónky na vyplňovanie údajov o účele úveru (podnikanie), ktorá je slabo viditeľná

a nie je ani samostatne oddelená za účelom podpisu, nie je možné rozhodnúť neprípustne formalisticky
o tom, že celá zmluva o úvere je na základe toho nespotrebiteľská. Bežným zhliadnutím tejto zmluvy
je zrejmé, že žalovaný sa týmto krokom snaží absolútne neprijateľne obísť zákon za účelom, aby
spotrebiteľ nepožíval zákonnú ochranu. v prípade posudzovania, či ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo
nie, nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie skutočnosť, že v predtlači zmluvy sú uvedené údaje

číslo živnostenského oprávnenia a pod., ktoré boli pri uzatváraní zmluvy dodávateľom vyžiadané.
Bežný spotrebiteľ nemôže vedieť, že vyplnenie predtlačeného formulára s takýmito vyžiadanými údajmi
spôsobuje, že úver nie je spotrebiteľský a že úver si osoba berie na podnikateľské účely a dokonca
si nemôže ani uvedomovať, aké to má následne dôsledky. V zmysle zásady ochrany slabšej strany
- spotrebiteľa by to bolo neúnosné a zmysel tejto zásady by bol negovaný. Práve naopak, je na

dodávateľovi aby preukázal, že v takýchto prípadoch nejde o spotrebiteľskú zmluvu, keďže práve
spotrebiteľ je slabšou stranou v takýchto sporoch. V konaní bolo dostatočne preukázané, že predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje svojím obsahom značnú nerovnováhu medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, a to v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne), čo správne zhodnotil a dostatočne zdôvodnil
okresný súd aj v napadnutom rozsudku. Rovnako správne skonštatoval súd prvej inštancie, že Dohoda

máajznačneneurčitýcharakter,apretojepotrebnépovažovaťtakýtoprávnyúkonzaabsolútneneplatný
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Odvolateľ v odvolacej replike, reagujúc na vyjadrenie žalobkyne, uviedol, že pokiaľ by súd napriek
argumentácii o nemožnosti posudzovania zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ako vzťahu

spotrebiteľského, Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na samostatnom liste papiera,
kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem iného žalovaný
poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa mala uzatvorených so žalovaným viacero zmlúv o úvere od
roku 2012 do roku 2014 (celkovo 5 zmlúv o úvere), a teda nie je na mieste poukazovať na jej nevedomosť

a nedostatok skúseností, nakoľko žalobkyňa má lepšiu vedomosť v porovnaní z bežným občanom,
nakoľkosújejdobreznámeprávaapovinnostiakoajnáležitostizmlúvoúvere,vzhľadomkpočtucelkovo
uzatvorených zmlúv, ktoré uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží
tvrdiť, že jednotlivé listiny podpisovala bez toho, aby sa s nimi oboznámila alebo bola o ich obsahupoučená, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalobkyňa
navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy donútená a Dohodu podpísala
bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Ďalej uviedol, že vážnosť vôle nie je možné zamieňať

s ľahkovážnosťou spotrebiteľa a nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ku ktorým tvrdeniam uviedol úryvky z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (napr.
rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04).

9. Žalobkyňa svojím (v poradí druhým) vyjadrením v rámci odvolacieho konania (tzv. odvolacia duplika)

reagovala na repliku žalovaného tým spôsobom, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých svojich
predchádzajúcich vyjadreniach v konaní. K vyjadreniu žalovaného, že žalobkyňa mala uzatvorených
so žalovaným viacero zmlúv o úvere uviedla, že jej nie je zrejmé, čo tým chce žalovaný preukázať,
keďže počet uzatvorených zmlúv medzi spotrebiteľom a dodávateľom nemá absolútne žiadny vplyv
na ich vzájomné práva a povinnosti a najmä na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany a s tým
spojenej zákonnej ochrany spotrebiteľa. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku jasne konštatoval,

že Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatným právnym úkonom a aj z toho dôvodu považovala
žalobkyňa predmetné tvrdenie žalovaného za irelevantné. K tvrdeniu žalovaného o dostatku vážnosti
vôle žalobkyne uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy uviedla, že samotný podpis predtlačených
formulárov, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere bez toho, aby spotrebiteľ chápal význam a následok
uzatvorenia takejto vtlačenej dohody, nie je možné považovať za relevantný prejav vôle uzatvoriť

takú závažnú dohodu, ako je dohoda o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa. Žalovanému predmetné dohody
umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného
príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na
objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej
príslušenstve.

10. Žalovaný v reakcii na odvolaciu dupliku žalobkyne uviedol, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich predošlých podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu
a nepovažoval za potrebné sa opätovne vyjadrovať k tvrdeniam žalobkyne obsiahnutých v jej vyjadrení.

11. Žalobkyňa, ktorej bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 20.03.2018, ďalšie vyjadrenie súdu
nepredložila.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom prostriedku a po
ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

15. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sak spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.

1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania
okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobkyne vyhovel, keď ku svojim záverom dospel
v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

17. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v
spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku
odvolacísúdpoukazujenaustanovenie§220CSP,zktoréhovyplývajúzákladnénáležitostiodôvodnenia

súdneho rozhodnutia - súd v ňom uvedie, čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké
dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom riadil
ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobkyňa

domáhala a aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná strana
sporu, uviedol ktoré dôkazy použil a poukázal na zákonné ustanovenia ktoré na zistený stav aplikoval,
pričom rozhodol o celom nároku žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň v plnom
rozsahu korešponduje s jeho výrokovou časťou. Odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia prvoinštančného súdu preto posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.

20. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa nespotrebiteľského
charakteru Zmluvy o úvere, pričom poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu vo
vzťahu k predmetnej právnej otázke (odsek 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku.). Bez ohľadu na
to, že aj vo vzťahu k vyznačovaniu účelu úveru (napr. ako úveru na účel výkonu podnikania) sú z

rozhodovacej činnosti dlhodobo známe nekalé praktiky žalovaného. Tvrdenie o poskytnutí finančných
prostriedkov žalobkyni na výkon podnikania nie je možné preukázať iba vyznačením príslušného políčka
v úverovej zmluve. Osobitne, ak žalobkyňa výslovne poprela poskytnutie finančných prostriedkov za
takým účelom. Zo zmluvy o úvere nevyplýva akýkoľvek ďalší údaj o podnikateľskej činnosti žalobkyne,
ktorý by preukazoval, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté práve za daným účelom, a navyše,

priamo v Dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené, že „Veriteľ a dlžník uzavreli dňa 22.07.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 504900044“. V prípade vzniku pochybností o bezprostrednom obsahu zmluvy
o úvere v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. platí výklad pre žalobkyňu ako spotrebiteľku priaznivejší, t.j. že
finančné prostriedky jej boli poskytnuté na iný účel ako na výkon podnikania.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.07.2014 pod č. 504900044 uzavretá medzi žalobkyňou
ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter
individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy nesmú
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

čo uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné
uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je formulovaný slovom „najmä“, t.j. príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh

týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením
záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúťo tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba
dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Práve predmetná Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením

zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je
zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná
pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode
o zrážkach zo mzdy je uvedená výška, v samostatnom bode b/ Dohody je uvedené, že zabezpečovaná
pohľadávka znamená akúkoľvek jednotlivú a tiež všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (bližšie

odsek 3. tohto rozhodnutia). Je teda možné, že v rámci takto vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť
aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané,
sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému
ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon
zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne s

prvoinštančným súdom konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná, umožňuje
žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu
smernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospechprávžalobcuakospotrebiteľa
a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
22. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva

o úvere, t.j. 22.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku Zmluvy o úvere bola žalobkyňa
ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť,
keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla Dohodu
o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo
Zmluvu o úvere, vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok

zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka aj podľa
názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienky znevýhodňujúcu
spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.
23. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj
na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

24. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon GSM
ZRT C-243/08 a vec Asturcom C - 40/08 a ďalšie), v ktorej zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený
smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“)
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl.
6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú,

že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom a taktiež
má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
podľa takýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých

podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu zodpovedá aj právna úprava Civilného sporového
poriadku v druhej hlave v prvom diely označený ako spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP). Súdu
teda nič nebráni dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ
v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásenéza neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a pod.). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná
dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia poplatkov,

ktoré sú neprijateľné.

25. Pokiaľ súd konštatoval neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neurčitosti, k tomuto
odvolacísúduvádza,žejednýmzozabezpečovacíchprostriedkovupravenýchObčianskymzákonníkom
je okrem iných aj dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Platnosť

dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej ako aj
povinnej osoby, určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby
dohoda obsahovala aj uvedenie výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak by však dohodnutá výška
zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná a platiteľ mzdy je
povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom okresného súdu o neurčitosti stanovenia výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená

spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ predmetná dohoda opisuje len možné spôsoby jej vzniku
(existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške), vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky,
ako aj pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadné zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie
pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, takéto
dojednanie je neurčité, v dôsledku čoho je s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neplatné. V čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne
a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku.

26. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento
potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane od vo
veci samej závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá pomeru úspechu
strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným (bližšie odsek 44. napadnutého rozsudku).

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).