Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207915
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616207915.3

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50
361 368, proti žalovanému B. Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. XXX, o zaplatenie 9.849,84 € s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.849,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 9.849,84 € od 9. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v 150 € mesačných splátkach splatných vždy
k 28. dňu toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 11. 2016, sa pôvodná žalobkyňa
Poštová banka, a. s. domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 9.849,84 €, úrokov vo výške
5.394,68 € vyčíslených ku dňu 8. 11. 2016, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 9.849,84 € vo výške

13,9 % ročne od 8. 11. 2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9.849,84
€ od 9. 11. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa
27. 8. 2012 uzatvorili zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol peňažné
prostriedky vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky. Žalovaný neplatil
úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa stal úver predčasne splatným, po výzve pôvodného žalobcu
listom na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú

pohľadávku. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý
úver žalobcovi úroky, takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 13,9 % ročne, pričom
výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 31. 8. 2015. V zmysle
obchodných podmienok v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený
úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo
výške 5, 25 % ročne.

2.Uznesenímzodňa16.3.2017súdpripustil,abypôvodnážalobkyňazkonaniavystúpilaanajejmiesto
vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, z dôvodu postúpenia
žalovanej pohľadávky po začatí konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 2. 2017.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 4. 2017.

3. Uznesením zo dňa 3. 4. 2017 súd v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval
žalovaného, aby sa k podanej žalobe sa písomne nevyjadril. Žaloba bola žalovanému a uznesenie navyjadrenie bol žalovanému doručená dňa 5. 4. 2017. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 7. 3.
2018, ktoré bolo doručené elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu žiadal o ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu vycestovania do

zahraničia, kde pracuje. Súhlasil, aby bolo pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti z dôvodu, že
strany sporu po vzájomnej komunikácií sa dohodli na splnení dlžnej sumy, pričom žalobca navrhol,
aby súd schválil zmier v znení: „Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 9. 849,84 €, ako sumu
istiny a zmluvný úrok a úrok z omeškania vyčíslený do dňa 8. 11. 2016 vo výške 5. 394,68 € s tým, že
žalovaný sa zaväzuje zaplatiť uvedenú dlžnú sumu v mesačných splátkach 150 € vždy k 28. dňu toho-

ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len
jednej splátky má za následok zročné z celého plnenia. V prípade zročnosti plnenia má žalobca nárok
na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške zo zostatku nesplatenej istiny dňom
nasledujúcim po dni omeškanej splátky. Žalobca súčasne žiadal vrátiť krátený súdny poplatok.“ Zároveň
súhlasil, aby súd schválil zmier v jeho neprítomnosti.

4. Dňa 7. 3. 2018 bolo súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom doručené podanie
žalobcu o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 13. 3. 2018, pričom žalobca navrhol, aby súd
schválil zmier, ktorý strany sporu dohodli v znení, že „Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 9.
849,84 €, ako sumu istiny a zmluvný úrok a úrok z omeškania vyčíslený do dňa 8. 11. 2016 vo výške
5. 394,68 € s tým, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť uvedenú dlžnú sumu v mesačných splátkach po

150 € vždy k 28. dňu toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročné z celého plnenia. V prípade zročnosti
plnenia má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške zo zostatku
nesplatenejčastiistinydňomnasledujúcimpodniomeškanejsplátky.Zároveňžiadalvrátiťkrátenýsúdny
poplatok.“ Súčasne dal žalobca do pozornosti súdu, že v prípade schválenia uvedeného zmieru si

žalobca neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Súhlasil so schválením zmieru v jeho neprítomnosti.
Ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a navrhol vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu a rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Zotrval na žalobnom návrhu, ako aj na
vyjadreniach, ktoré súdu zaslal.
5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na
pojednávanie riadne a včas doručené a ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Poštová banka, a. s. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 27. 8. 2012 zmluvu o úvere

lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 10.000 €. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 154 €. Úver bol dojednaný za
nasledovných podmienok : úrok vo výške 13,9 % ročne, splatnosť prvej splátky 10. 9. 2012, dátum
splatnostisplátokk10.dňuvmesiaciadátumkonečnejsplatnostiúveru10.8.2022.Ročnápercentuálna
miera nákladov predstavovala 16,55 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 11,40

%, celková výška nákladov 9.107,89 €.

7. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 10.000 € dňa 27.
8. 2012 a vykonal úhrady v sume 150,16 €.

8. Listom zo dňa 28. 10. 2013 vyzvala pôvodná žalobkyňa žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej
výške 9.943,42 € v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

9. Výzvou zo dňa 28. 10. 2013 vyzvala pôvodná žalobkyňa Poštová banka žalovaného na splatenie
dlžnej časti úveru, a to z pozostávajúceho z dlžnej istiny 9.943,42€, úrokov 162,16 €, poplatkov za

upomienky 3,32 €, spolu dlžná sumu 10.108,90 €, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 27. 8. 2012 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Podľa čl. 3.11 písm. a) v spojení s čl. 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok Poštovej
banky, a. s., ak je klient v omeškaní s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere viac ako 10 dní,
je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky

zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti a klient je povinný splatiť pohľadávku banky v
lehote, ktorú banka určí v oznámení doručenom klientovi. Podľa čl. 6.2 Obchodných podmienok pre úver
„Dostupná pôžička“, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej
výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz alebo
exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru

vrátane príslušenstva.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. S. k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Súdu nebol doručený zmier v zákonom požadovanej písomnej forme, zmier nebol podpísaný
žalovaným, preto nebol podklad na rozhodnutie o schválení, resp. neschválení zmieru.
28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,

nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným. Žalovaný uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporoval. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o
úvere lepšia splátka, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu

s dojednaným úrokom. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže právna
predchodkyňa žalobcu konala pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Preto
sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2

písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V
zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií,

dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru. V tomto
prípade poskytnutou sumou 10.000 € a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov
a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva

o úvere, uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou, však údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahovala. Zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov
spotrebiteľa na spotrebiteľský úver v sume 9.107,89 €. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120
mesačných splátkach po 154 €, čo činí spolu 18.480 €. Keďže výška úveru predstavovala 10.000 € a
v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný

veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 8.480 €, nie 9.107,89
€, ako je uvedené v zmluve. Zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch sankcionuje absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úver, poskytnutý žalovanému, sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom v sume

10.000 € a vykonanými úhradami žalovaným, t. j. sumou 150,16 €. Súd preto uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.849,84 € a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.29. Keďže žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a
včas dojednané splátky, neplnil, právna predchodkyňa žalobcu ho upozornila na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru a následne využila svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právna predchodkyňa

žalobcu vyzvala žalovaného na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v
lehote 10 dní od doručenia výzvy zo dňa 28. 10. 2013. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho
peňažnému záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,25 % ročne, ktorá vypláva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, odo dňa uplatneného
v žalobe, t. j. od 9. 11. 2016, nakoľko, vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, je

nepochybné, že v uvedený deň už bol žalovaný s plnením peňažného záväzku v omeškaní. V
zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Súd povolil žalovanému priznanú sumu splácať v 150 € mesačných splátkach, v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením prihliadnuc na výšku priznanej sumy, ako aj zhodných prejavov strán
sporu o návrhu na schválenie súdneho zmieru, ktoré boli súdu doručené dňa 7. 3. 2018, pričom súd mal

za to, že povolením splácania nebudú neprimerane ohrozené práva žalobcu.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol
v spore plne úspešný, neúspešný bol len v časti príslušenstva istiny, preto mu súd priznal nárok
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.