Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210803
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717210803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanej: Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, P., o zaplatenie 590,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 6Csp/168/2017-84 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal

zaplatenia sumy 590,66 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.08.2007 do
zaplatenia, a to titulom úhrad za prečerpanie finančných prostriedkov z osobného účtu vedeného
žalobcom pre žalovanú (výrok I.). Žalovanej voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania
(výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 708 ods. 1 a § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, dospel k
záveru, že žaloba je neopodstatnená. Konštatoval, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorou žalobca
zriadil pre žalovanú bežný osobný účet, v rámci ktorého nebolo dojednané povolené prečerpanie, z

obsahu zmluvy nevyplýva ani žiadna dohoda o poplatkoch a úrokoch. Pokiaľ sa žalobca odvolával na
ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, takýto spôsob dojednania nepovažoval okresný súd
za postačujúci. Uviedol, že všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie
dokumenty, ktoré sa k nej viažu. Nepovažoval za možné, aby žalobca podstatné skutočnosti zmluvy
uvádzal iba odkazom na sadzobník a všeobecné obchodné podmienky. Tie majú slúžiť predovšetkým
na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického, resp. vysvetľujúceho
charakteru. Ustálil, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala povinnosť

žalovanej hradiť akékoľvek poplatky. Ďalej zo žalobcom predloženej zmluvy nevyplynula ani individuálna
dohoda o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu, ktorého zaplatenia sa domáha. Úroky
boli vyčíslené zo sumy, ktorá pozostávala zo sporných poplatkov. Keďže ide nesporne o spotrebiteľskú
zmluvu, žalobca si mohol účtovať poplatky za vedenie účtu, resp. iné poplatky iba za predpokladu
ich individuálneho dojednania. Keďže existenciu takéhoto dojednania okresný súd nepreukázanú
nemal, žalobu zamietol. Na záver konštatoval, že sa zaoberal aj možnosťou existencie bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej. Z porovnania kreditných a debetných transakcií z výpisov účtu

predložených žalobcom však nemal preukázanú existenciu tohto bezdôvodného obohatenia. V časti
mínusového zostatku na účte, ktorý bol prenesený ku dňu 31.10.2015 vo výške 806,12 Eur, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, z akých transakcií táto suma pozostáva. O trovách konaniarozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu v
celom rozsahu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že ak okresný súd považoval jeho návrh za
neúplný tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal ho vyzvať na jeho doplnenie -
opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, čo však neurobil. Čo sa týka ním uplatneného nároku, poukázal na
to, že so žalovanou uzavrel dňa 09.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na

účte,ktorouzriadilpreňulimitpovolenéhoprečerpaniavovýške500Eursúrokovousadzbouvariabilnou
vo výške 19,9 %. Ako dôkaz predložil túto zmluvu. Na základe zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaná
mala poskytnuté povolené prečerpanie, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj všeobecnými obchodnými
podmienkami. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa dostala žalovaná do
nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi

všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Poplatky účtoval na
základe čl. 4 ods. 2 zmluvy o účte, ktorý odkazuje na sadzobník poplatkov banky v platnom znení. Čo
sa týka úroku, sadzba úroku 19,9 % ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva
zo zmluvy o povolenom prečerpaní bod 1 a všeobecných obchodných podmienok bod 8.8. Z bodu 3
uvedenej zmluvy vyplýva aj úrok z omeškania - 5 % z čiastky, ktorou žalovaná prekročí limit povoleného

prečerpania. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§
379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti tam uvádzaných dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a zároveň
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vzhľadom na námietky odvolateľa k veci udáva:

6. Pokiaľ aj odvolateľ poukazoval na to, že ho mal súd v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP vyzvať na
odstránenie vád žaloby, odvolací súd tu poukazuje na to, že odvolateľ si zamieňa neúplnosť žaloby
s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať
stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na
základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými

princípmi Civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou
súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova
sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim viažuce sa dôkazy.
Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP upravuje postup súdu v prípade, že z podania vo veci samej nie je zrejmé,
čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné. Všetky viditeľné nedostatky sa

teda týkajú obsahovej stránky žaloby. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite konštatoval,
že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného zmluvného dojednania o uplatnení poplatkov a úroku.

7. Odvolateľ prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu medzi sporovými stranami. Z daného hľadiska je irelevantná úprava týkajúca sa vo všeobecnosti

platobných služieb, na ktorú poukazuje odvolateľ. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na
bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislostí poskytovanej služby.
Rozhodne však nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho neobmedzeného množstva poplatkových
povinností spotrebiteľa. Uvedené platí o to viac, ak všeobecné obchodné podmienky predstavujú
rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/bankových

termínov, ako je to aj v súdenej veci. Potom je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto
ešte priemernému spotrebiteľovi v takomto dokumente. Okrem toho, tento je formulovaný výhradne
bankou, bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa, čo v plnej miere platí o sadzobníku. Na základe
uvedeného možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nedojednaní úroku vo výške 28 %.Správne konštatoval okresný súd, že dodávateľ služby (žalobca) nepreukázal, že v žalobe uplatňovaný
nárok je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Záver okresného súdu, že žalobcovi
nepriznal poplatok a úrok z istiny (z poplatkov) má zákonný rámec.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane
závislého výroku o trovách konania, ktoré vzhľadom na pomer úspechu/neúspechu v konaní je vecne
správny.

9. Výrok o trovách odvolacieho konania opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto je vznikol nárok náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262
ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)