Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205580
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116205580.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne:
Ing. B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX K. E., zastúpenej právnym zástupcom:
JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: G. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr.
Mária Wertlenová, advokátka, so sídlom Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie

sumy 539 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 02.03.2016 domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 539 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 539 eur od
19.01.2016 až do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.05.2015 so žalovaným ako predávajúcim č. 1 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
CKN parc. č. XXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 v kat. území C., zapísanej na LV č.
XXX pre katastrálne územie C., ktorej bol žalovaný vlastník v podiele X/X a CKN parc. číslo XXX/XXX

ostatné plochy o výmere XXX m2 v katastrálnom území Mojš, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne
územie C., ktorej bol žalovaný vlastník v podiele XX/XXX. Žalobkyňa vlastnícke právo k uvedeným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy nadobudla. Predmetné nehnuteľnosti kupovala za účelom
stavby rodinného domu. Citovala článok VI. písm. a) kúpnej zmluvy. Uviedla, že v čase uzatvorenia
kúpnejzmluvybolipredmetnénehnuteľnostivrovnakejúrovnisostatnýmisusediaciminehnuteľnosťami.
Za krátku dobu po uzavretí kúpnej zmluvy zistila, že na hranici kupovaných nehnuteľností boli

vybudované inžinierske siete. Tvrdila, že v čase, keď sa v zmysle čl. VI., písm. a) kúpnej zmluvy
oboznámila s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste samom, inžinierske siete vybudované ešte
neboli, a až následkom realizácie inžinierskych sietí zostali kupované nehnuteľnosti v porovnaní s
oproti susediacimi pozemkami v najvyšších bodoch až o 120 cm pod úrovňou oproti susediacim
nehnuteľnostiam. Zdôraznila, že na hranici pozemku po uzavretí kúpnej zmluvy a bez jej vedomia boli
vybudované nielen inžinierske siete, ale aj miestna komunikácia, vetva B, na ktorú bolo vydané stavebné

povolenie Obcou C., pod č. XXXX/XXX/XXX1 dňa XX.XX.XXXX. Tvrdila, že o stave, podmienkach
a spôsobe vybudovania inžinierskych sietí nebola nikdy informovaná. Zdôraznila, že k tomu, aby
žalobkyňa mohla pozemok riadne použiť na stavbu rodinného domu, je nevyhnutná úprava pozemku,
a to nános zeminy na pozemok tak, aby sa zvýšila základová doska pozemku na rovnakú úroveň ako
susediacich pozemkov a aby sa mohla napojiť na vybudované inžinierske siete a zvýšiť výšku základovej
dosky na určitú výšku, aby sa mohla napojiť na vybudované inžinierske siete (dodržať spád kanalizácie

a podobne). Mala za to, že v opačnom prípade je užívanie pozemku na stavebný účel, ale aj akýkoľvek
iný účel nemožné. Poukázala, že s existujúcim stavom pozemku v dôsledku realizácie inžinierskychsietí sa jej výrazne navýšila cena projektu výstavby rodinného domu na pozemku (potreba nanosenia
zeminy na pozemok a zarovnania pozemku s úrovňou susedných pozemkov, trojnásobné zvýšenie
nákladov na oplotenie pozemku, nevyhnutnosť vybudovania oporných múrov na hranici pozemku so

susednými pozemkami). Uviedla, že vybudovaním sietí sa komplikuje prístup na stavbu pre vozidlá,
ktoré vozia materiál aj pre ňu samotnú. Zemina, ktorá je už navozená sa presýpa na pozemky, čiže je
potrebné vybudovanie oporných múrov minimálne do výšky 1 m okolo celého pozemku. Mala za to, že
stav kupovaných nehnuteľností a ich vybavenosti sa v krátkej lehote po podpise kúpnej zmluvy zmenil,
hoci si to v kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nevymienili a so zmenou stavu vybavenosti nesúhlasili.

Uviedla, že realizáciu inžinierskych sietí vykonávala spoločnosť LOKRIZ, s.r.o., a to na základe zmluvy
o dielo uzavretej so združením IBV Pri bytovke C., ktoré bolo založené podľa § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka zmluvou o združení dňa 05.12.2013. Spoločnosť LOKRIZ, s.r.o. realizovala dielo podľa
stavebného povolenia vydaného na základe projektu vypracovaného spoločnosťou STUDIO A.P.P.,
s.r.o., a to na základe objednávky IBV Mojš. Žalovaný bol v čase uzatvárania zmlúv s LOKRIZ, s.r.o.
a STUDIO A.P.P. s.r.o. členom združenia IBV MOJŠ. Tvrdila, že nebola žalovaným informovaná o

existencii stavebného povolenia, ktoré vydala Obec Mojš dňa 6.08.2014 pod č. XXXX/XXX/XXXX, na
základe ktorého vznikla na hranici predmetných kupovaných nehnuteľnosti komunikácia, ktorá je vysoko
nad ich úrovňou. Ďalej tvrdila, že nebola žalovaným informovaná ani o zaťažení predávaných pozemkov
zmluvou o dielo, nebola žalovaným informovaná o obsahu zmluvy o dielo, o projekte, na základe ktorého
bola realizovaná zmluva o dielo a ani o tom, že k realizácii inžinierskych sietí má dôjsť bezprostredne

po podpise kúpnej zmluvy. Konštatovala, že ak by mala k dispozícii uvedené informácie, zvažovala
by kúpu nehnuteľností až po realizácii inžinierskych sietí a na základe výpočtu nákladov potrebných
na napojenie na tieto inžinierske siete. Až po vykonaní týchto výpočtov by sa rozhodla uzatvoriť
kúpnu zmluvu. Uviedla, že vynaložila na úpravu pozemkov sumu najmenej vo výške 10 000 eur. Bola
presvedčená, že žalovaný mal, resp. musel mať, tieto informácie, nakoľko stavebné povolenie vydané

obcou Mojš sa týkalo jeho pozemku a sám žalovaný bol v spornom období členom združenia IBV Mojš.
Mala za to, že skutočnosť, že na hranici kupovaných nehnuteľností, ktoré sú v súčasnej dobe v jej
vlastníctve, bola za krátky čas od podpisu kúpnej zmluvy vybudovaná komunikácia, ktorá je vysoko
nad úrovňou kupovaných nehnuteľností, a ktorá bola vybudovaná na základe stavebného povolenia, o
ktorom mal, resp. musel mať žalovaný vedomosť od 8/2014, predstavuje vadu veci, na ktorú ju žalovaný

neupozornil, hoci o nej vedel. Ďalej mala za to, že skutočnosť, že na pozemkoch, ktoré sú na hranici
s jej kupovanými nehnuteľnosťami, boli po podpise kúpnej zmluvy vybudované inžinierske siete podľa
stavebného povolenia, projektu a zmluvy o dielo, ktorej obsah musel byť žalovanému známy, nakoľko
bol členom IBV Mojš, a ku ktorým sa môže pripojiť len za podmienky navýšenia zeminy na kupovaných
nehnuteľnostiach, predstavuje vadu veci, na ktorú ju žalovaný neupozornil, hoci o nej vedel. Citovala

§ 597 ods. 1 OZ, § 599 ods. 1 OZ. Uviedla, že prostredníctvom právneho zástupcu si listom zo dňa
4.01.2016 uplatnila u žalovaného primeranú zľavu z ceny kupovaných nehnuteľností vo výške 1 kúpnej
ceny, t.j. 539 eur. Vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný jej
do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 22.06.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Neuznal uplatnenú pohľadávku žalobkyne ani čo do základu, ani čo do výšky. Uviedol,
že žalobkyňa v kúpnej zmluve potvrdila, že sa so stavom nehnuteľností oboznámila ich ohliadkou
na mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II a III kúpnej zmluvy je jej známy a
odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne

osobitné vlastnosti. Uviedol, že žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti za účelom stavby rodinného domu.
Reagovala na ponuku predávajúcich vrátane žalovaného prostredníctvom realitnej kancelárie ADH -
REAL,s.r.o.. Od počiatku mala vedomosť o tom, že pozemok par. č. CKN XXX/XXX trvalé trávnaté
porasty o výmere XXX m2 a pozemok parc. č. CKN XXX/XXX ostatné plochy o výmere XX7 m2
je novovytvorenou parcelou geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXX, overený dňa

20.09.2013 Ing. E. C., v zmysle ktorého na novovytvorených pozemkoch z pozemku par. Č. EKN XXX/
XX o výmere XXXX m2 bude možná realizácia stavby rodinných domov. Uviedol, že prístupová cesta
k jednotlivým novovytvoreným parcelám, ako i prípojka vody, plynu, kanalizácie, osvetlenia, prípojky
elektriny, príp. transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď. mali byť vybudované na pozemkoch
parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX za účelom možnosti pripojenia sa všetkých

vlastníkov novovytvorených pozemkov za účelom výstavby rodinných domov pre všetkých vlastníkov
novovytvorených pozemkov. Tvrdil, že žalobkyňa bola na mieste samom pred uzatvorením kúpnej
zmluvy opakovane, bola oboznámená s povoleniami pre stavbu prístupovej cesty, ako i inžinierskych
sietí na pozemkoch parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX. Vzhľadom na to, žeprístupová cesta a inžinierske siete na pozemkoch parc. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX boli budované pre všetkých vlastníkov novovytvorených pozemkov vrátane predmetného
pozemku nebol predmetný pozemok parc. č. XXX/XXX reálne vydelený pre jednotlivých vlastníkov

novovytvorených pozemkov, ale vlastníci novovytvorených pozemkov zakupovali podiel na pozemkoch
par. č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX do podielového spoluvlastníctva tak, aby všetci
boli podieloví spoluvlastníci na pozemkoch, ktoré tvoria prístupovú cestu. Žalovaný bol spoluvlastníkom
pozemku parc. č. CKN XXX/XXX . jedného z nadväzujúcich pozemkov na pozemky prístupovej cesty,
preto predmetom prevodu vlastníctva žalovaného na žalobkyňu predmetnou kúpnou zmluvou bol podiel

v tomto pozemku. Uviedol, že bez možnosti prístupovej cesty a inžinierskych sietí v nej zabudovaných
by ani žalobkyňa nemohla dostať stavebné povolenie k výstavbe svojho rodinného domu situovaného
na pozemku parc. č. CKN XX/XXX, ku ktorému je prístupová cesta po uvedených pozemkoch. Ďalej
uviedol, že vlastníci novovytvorených pozemkov za účelom podieľania sa na nákladoch pri budovaní
prístupovej cesty a inžinierskych sietí sú účastníci združenia a účastníkmi sa stávali postupne tak, ako
zakupovali novovytvorené pozemky, ktoré bolo vytvorené práve na tento účel. Poukázal, že žalobkyňa

je účastníčkou združenia a finančne sa podieľa na vybudovaní prístupovej cesty a inžinierskych sietí.
Uviedol, že keď prístupová cesta a inžinierske siete sa budovali priebežne, všetci záujemcovia o kúpu
nehnuteľnosti boli uzrozumení so stavebnými prácami a so všetkým, č s nimi súvisí pri vybudovaní
prístupovej cesty vrátane toho, že pri výkopoch pre pokládku inžinierskych sietí, prípojky, vody, plynu,
kanalizácie, osvetlenia, prípojky elektriny, príp. transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď a

budovaní prístupovej cesty, keďže bola na hranici novovytvorených pozemkov pre stavbu rodinných
domov, môže dôjsť k zasiahnutiu do povrchu novovytvorených pozemkov pre stavbu rodinných domov
v časti spoločnej hranice medzi pozemkom určeným ako prístupová cesta a pozemkom zakúpeným
pre výstavbu rodinného domu. Zdôraznil, že žalobkyňa si bola vedomá týchto skutočností. Tvrdil, že
využíva prístupovú cestu, rovnako kanalizáciu, prípojky vody, plynu, osvetlenia, prípojky elektriny, príp.

transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu atď. v príčinnej súvislosti so stavbou jej rodinného domu
a jeho užívaním. Uviedol, že záujemcovia novovytvorené pozemky kupovali ako trvalé trávne porasty
a ostatné plochy. Mal za zrejmé, že si žalobkyňa bola vedomá toho, že pre stavbu rodinného domu a
v súvislosti so stavbou rodinného domu vrátane napojenia na inžinierske siete, ktoré boli budované v
ceste, bude musieť pozemok povrchovo upraviť tak, ako napokon všetci nadobúdatelia novovytvorených

pozemkov. Tvrdenie žalobkyne o dôvode, ktorý tvorí základ uplatnenej pohľadávky, a to vyvolané
investície pri úprave pozemku na stavbu rodinného domu v dôsledku budovania prístupovej cesty a
inžinierskych sietí, považoval za účelové. Bol názoru, že sa jedná o účelové vykonštruované tvrdenie v
snahe právne nedôvodne získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného ako predávajúceho, a to
vo výške 50 % z kúpnej ceny. Konštatoval, že uplatnenú výšku napokon ani ničím nezdôvodnila.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 26.07.2016 uviedla, že žalovaný nepopiera, že kupované nehnuteľnosti
majú vady, len konštatuje, že ako účastníčka združenia IVB pri bytovke C. o problémoch s kupovanými
pozemkami vedela. Poukázala, že v zmluve o združení zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatku č.
XX k zmluve o združení sa spomína, že účastníci združenia súhlasia, aby sa stala novým účastníkom

združenia IVB. Mala za to, že samotná zmluva o združení a dodatok č. XX nie je dostatočným dôkazom
toho, že vedela, resp. musela vedieť o vadách na kupovaných nehnuteľnostiach, o problémoch,
ktoré s realizáciou inžinierskych sietí na kupovaných nehnuteľnostiach nastali. Zdôrazňuje, že nebola
účastníčkou stavebného konania na realizáciu inžinierskych sietí, nepodieľala sa na realizácii projektu,
nie je účastníčkou zmluvy o dielo uzavretej so zhotoviteľom. Mala za to, že v uzavretej kúpnej zmluve

absentuje informovanie žalovaným a súhlas žalobkyne s možnou potrebou dodatočných úprav pozemku
vzhľadom na realizáciu inžinierskych sietí na základe vydaného stavebného povolenia, uzavretej zmluvy
o dielo so spoločnosťou LOKRIZ, s.r.o. a projektu. Zdôraznila, že zodpovednosť žalovaného za vady je
objektívnou zodpovednosťou v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Mala za to, že to že si pri kúpe nehnuteľnosti
nevyhradila žiadne osobitné vlastnosti, neznamená, že kúpou nehnuteľností prejavila súhlas aj s vadami

nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti mali a o ktorých v momente nadobudnutia vlastníctva nevedela.
Poukázala na čl. V. kúpnej zmluvy. Uviedla, že vo vzťahu k žalovaným prevádzaným nehnuteľnostiam
súčasne neboli na príslušných listoch vlastníctva zriadené žiadne vecné bremená. Tvrdila, že po
uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XXXX.XXXX a po ohliadke pozemku asi týždeň od kúpy, boli na
hranici pozemkov zrealizované inžinierske siete. Uviedla, že vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 26.06.2015. Tvrdila, že sa dožadovala predloženia dokladov súvisiacich
s vybudovaním inžinierskych sietí a zistila, že rokovania ohľadom projektu sietí prebiehali najneskôr
od XX.XX.XXXX. Objednávka na projekt bola zadaná obchodnej spoločnosti STUDIO A.P.P., s r.o..,
so sídlom Rudinská cesta č. 901, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 44 128 649 dňa 01.11.2013.Projektová dokumentácia bola expedovaná listom zo dňa 06.06.2014, Dňa 06.08.2014 Obec Mojš
Spoločný stavebný úrad Teplička nad Váhom Oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku
vydala pod č. XXXX/XXX/XXXX stavebné povolenie k stavbe SO 100 miestna komunikácia, vetva

„.. Dňa XX.XX.XXXX . bola podpísaná zmluva o dielo s obchodnou spoločnosťou LOKRIZ s.r.o., so
sídlom Ostrava - Vítkovice, Štramberská 2921/41 C, 703 00, IČ: 26864681 so združením podľa § 829
zákona č. 40/1964 ZB. OZ - IBV Pri bytovke C.. Žalovaný bol v čase rokovania o projekte zadávania
objednávkynaprojekt,vydaniaadoručovaniastavebnéhopovoleniaaspísaniazmluvy dielnarealizáciu
inžinierskych sietí vlastníkom prevádzaných pozemkov. Mala za to, že žalovaný musel vedieť o realizácii

inžinierskych sietí aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný musel byť účastníkom konania o vydanie
stavebného povolenia na realizáciu sietí. Uviedla, že na úpravu nehnuteľnosti doteraz vynaložila 6 490
eur na kúpu DT tvárnic, na vybudovanie základovej dosky, 125,28 eur na kúpu stavebného recyklátu,
cca 2000 eur na návoz zeminy, pričom jej vzniknú ďalšie náklady súvisiace s opakovaným navážaním
zeminy, aby sa pozemok zdvihol na úroveň vybudovanej miestnej komunikácie. Uviedla, že musela
zabezpečiť navýšenie pozemku z dôvodu, aby sa na realizované siete mohla napojiť a pozemok

tak spĺňal požiadavku žalobkyne a to, že je vhodný na stavebné účely, na ktorý bol od žalovaného
zakúpený. Zdôraznila, že vedomosť o potrebe navyšovania pozemkov mala už obchodná spoločnosť
Studio A.P.P., ktorá na emailový dopyt žalobkyne reagovala s vyjadrením, že z danosti jestvujúceho
terénu vyplývajú značné výškové rozdiely hlavne pri parcelách XXX/XXX a XXX/XXX ,ktoré prevyšujú
o 10 %. Bohužiaľ spôsobom predaja parciel a koordinácie výstavby došlo k tomu, že sa tieto terénne

úpravy realizujú individuálne a finančné náklady sa nerozkladajú celoplošne na celé riešené územie, ale
po jednotlivých parcelách nerovnomerne. Projektantom spomínaná CKN parcela XXX/XXX je parcela,
ktorej spoluvlastnícky podiel predával žalovaný žalobkyni a CKN parcela č. XXX/XXX je susediacou
parcelou k pozemku žalobkyne, ako to vyplýva z geometrického plánu. Mala za zrejmé, že už v
čase vyhotovovania projektu bolo zjavné, že na pozemkoch bude nevyhnutná realizácia podstatných

terénnych úprav. O tejto nevyhnutnosti žalobkyňa nebola informovaná a nemohla oboznámená s
obsahom projektu, z ktorého by potrebu terénnych úprav mohla zistiť. V vzťahu k námietke uplatnenej
zľavy uviedla, že zaplatila za kupované pozemky celkovo sumu 19 765,24 eur z toho 2 726,24 eur
bolo uhradených ako záloha sprostredkovateľovi kúpy, zvyšok kúpnej ceny vo výške 17 039 eur bol v
konkrétnych sumách vyplatený jednotlivým predávajúcim.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 31.08.2016 zdôraznil, že dôkazná povinnosť, že kupované nehnuteľnosti
majú vady je na strane žalobkyne. Uviedol, že uzavrel zmluvu s realitnou kanceláriou ADH -REAL, za
účelom sprostredkovania predaja pozemkov, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a predmetom sporu.
Žalobkyňa kontaktovala uvedenú realitnú kanceláriu ako záujemca o kúpu predmetných nehnuteľností

v apríli 2015. Následne na mieste samom bola vykonaná obhliadka nehnuteľností, na ktorej obhliadke
zástupkyňa realitnej kancelárie na mieste samom oboznámila žalobkyňu s ponukami pozemkov v
lokalite Mojš vrátane grafickej časti geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorá obsahovala i informačnú
mapu s cenami za pozemkové nehnuteľnosti s koordinačnou situáciou z XX/XXXX, . na ktorej boli
vyznačené pozemky, ďalej legenda navrhovaných objektov vrátane inžinierskych sietí, elektromerov

atď., so stanoviskom obce Mojš zo dňa 01.07.2013, bola informovaná s vybudovaním protihlukovej
steny, oboznámená sa vyjadrením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja k žiadosti zo
dňa 24.01.2014 a snímkou z katastrálnej mapy - celkový pohľad na lokalitu, v ktorej sa nachádzajú
predmetné nehnuteľnosti, z dôvodu plánovaného obchvatu zo Žiliny do obce Mojš. Žalobkyňa sa
veľmi podrobne informovala a bola oboznámená s ponúknutými pozemkami vzhľadom k tomu, že

mala záujem kúpiť pozemok na výstavbu rodinného domu. V čase prejaveného záujmu a rokovania
s realitnou kanceláriou vrátane rokovania na mieste samom boli v tejto lokalite postavené rodinné
domy. Žalobkyňa sa zaujímala o prístupovú cestu a napojenie na inžinierske siete, kanalizáciu, vodu,
elektrinu. Bola oboznámená realitnou kanceláriou o tom, že v pozemkoch parc. č. CKN XXX/X.XX,
CKN XXX/XXX, CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX na základe stavebných povolení a zmlúv o dielo

je vybudovaná kanalizácia, prípojka vody, elektriny, plynu. Na vybudovanie inžinierskych sietí na
uvedených pozemkoch je vytvorené združenie s názvom IBV pri bytovke C.toré združenie zabezpečuje
vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty na uvedených pozemkoch. Záujemcovia o pozemky
pre výstavbu rodinných domov pri nadobudnutí podielu v týchto pozemkoch okrem kúpy pozemku
a zaplatení kúpnej ceny nehnuteľnosti platili podiel pripadajúci na vybudovanie prístupovej cesty,

prípojky, vody plynu, prípojky kanalizácie a elektriny, ktorý podiel neplatili predávajúcemu, ale na
vybudovanie inžinierskych sietí vytvorenému združeniu - IBV pri bytovke C. V čase prejaveného
záujmu žalobkyňou v apríli 2015 boli vybudované prípojky vody, kanalizácie po pozemok č. 10 -
pozemok parc. č. CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX, potrubia boli zasypané a bolo započaté budovanietýchto sietí v ďalšej časti pozemkov. Žalobkyňa v priebehu ďalšieho obdobia sledovala budovanie
inžinierskych sietí, opakovane rokovala s realitnou kanceláriou o stave budovania inžinierskych sietí
a k uzavretiu zmluvy pristúpila až po vybudovaní týchto sietí, ktoré bolo ukončené dňa 18.05.2015

vrátane zásypových prác potrubia, kanalizácie a betónových šácht, osadenia vrchných poklopov,
upravenia terénu, rozhrnutia a čiastočného zhutnenia terénu, návozu kameniva a zeminy, ktorým dňom
bola ukončená výstavba inžinierskych sietí, vodovodu a kanalizácie v zmysle zmluvy o dielo vrátane
tlakových skúšok vodovodu a kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia.
Tvrdenie, že až po uzavretí kúpnej zmluvy asi týždeň od kúpy boli na hranici pozemkov zrealizované

inžinierske siete označil za nepravdivé. Za nepravdivé rovnako považoval tvrdenie žalobkyne, že
inžinierske siete boli zrealizované na hranici pozemkov s kupovanými nehnuteľnosťami. Uviedol, že
žalobkyňa oslovovala zhotoviteľa prístupovej komunikácie v záujme čo najskoršej realizácie prístupovej
komunikácie z dôvodu vydania kolaudačného rozhodnutia k stavbe jej rodinného domu. Zdôraznil, že
žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti ako trvalé trávnaté porasty a ostatnú plochu, ktoré pozemky boli
v územnom pláne obce zaradené do intravilánu pre výstavbu rodinných domov. Ďalej zdôraznil, že

k uzavretiu kúpnej zmluvy žalobkyňou a žalovaným došlo až po tom, ako boli ukončené inžinierske
siete vrátane zásypových prác potrubia, kanalizácie a betónových šácht, osadenia vrchných poklopov,
upravenia terénu, rozhrnutia a čiastočného zhutnenia terénu, návozu kameniva a zeminy, ktorým dňom
bola ukončená výstavba inžinierskych sietí, vodovodu kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie
a stavebného povolenia. Kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla predmetné nehnuteľnosti a dojednanú

kúpnu cenu uzavrela slobodne až po tom, keď inžinierske siete boli na ňou kupovanej nehnuteľnosti
zabudované, tieto nehnuteľnosti kúpila za dojednanú kúpnu cenu v stave v akom sa nehnuteľnosti pri
uzavretí kúpnej zmluvy nachádzali, a to na jej známej úrovni oproti susediacim pozemkom. Žalobkyňa
v čase uzavretia kúpnej zmluvy teda vedela, na akej výškovej úrovni oproti susediacim pozemkom
nehnuteľnostikupuje,ktoráskutočnosťvylučujeaplikáciu§597ods.1OZ. Kúpnazmluva,ktorúuzavrela

žalobkyňa so žalovaným a ostatnými predávajúcimi, ktorej predmetnom boli predmetné nehnuteľnosti,
bola uzavretá dňa 25.05.2015. Zaplatila cenu v zmysle dohody účastníkov združenia na náklady
vybudovania prístupovej cesty, prípojky vody, plynu, elektriny, prípojky kanalizácie. Žalobkyňa si musela
byťvedomátoho,žepokiaľbysanepodieľalananákladochinžinierskychsietíaprístupovejkomunikácie,
účastníci združenia by nesúhlasili s pripojením jej rodinného domu, na výstavbu ktorého nehnuteľnosti

zakupovala, k už v čase uzavretia kúpnej zmluvy vybudovaným inžinierskym sieťam na pozemkoch
v jej spoluvlastníctve. K tvrdeniu, že nebola účastníčkou konania na realizáciu inžinierskych sietí,
nepodieľala sa na realizácii projektu, nie je účastníčkou zmluvy o dielo uzavretej so zhotoviteľom
uviedol, že žalobkyňa kupovala pozemok parc. č. CKN XXX/XXX a pozemok parc. č. XXX/XXX . ako
predposledná z rady pozemkov zakupovaných na výstavbu rodinných domov v čase, keď už inžinierske

sietebolivybudované,pretosamozrejmenemohlabyťúčastníčkoustavebnéhokonania,aniúčastníčkou
zmluvy o dielo, vzťahujúcich sa k týmto inžinierskych sieťam a prístupovej komunikácie. Žalovaný má
vedomosť o tom, že žalobkyňa sa informovala o budovaní inžinierskych sietí a na základe toho si
zháňala realizátora rodinného domu. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluva o združení zo dňa 27.11.2013 a
dodatok č. XX zo dňa 25.05.2015 nie je dostatočným dôkazom toho, že vedela, resp. musela vedieť o

tvrdených vadách kupovaných nehnuteľností, o tvrdených problémoch, ktoré s realizáciou inžinierskych
sietínakupovanýchnehnuteľnostiachžalobkynenastali,itototvrdeniežalobkynejevrozporespravdou.
Pozemky, ktoré boli predmetnom kúpnej zmluvy si žalobkyňa vybrala, zakupovala tieto až po tom, ako
boli už realizované inžinierske siete a vedela o tom, že bude vybudovaná prístupová komunikácia.
Žalobkyňa ohliadkou predmetu kúpy bola uzrozumená s tým, že ňou vybrané pozemky pri konfigurácii

terénupozemkovvytvorenýchgeometrickýmplánomvkonkrétnejlokalitesanachádzajúnižšiepoložené
oproti susedným pozemkom. Z jestvujúceho terénu boli zjavné výškové rozdiely pri parcelách parc.
č. CKN XXX/XXX, XXX/XXX. Opakovane zdôraznil, že žalobkyňa kúpnu zmluvu uzatvárala až po
vybudovaní kanalizácie a vodovodného potrubia, ktoré bolo už zasypané a teda pozemky boli celistvé,
súdržné a pevné. Uviedol, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého je potrebný

zhodnýprejavvôlezmluvnýchstrán,tedaakceptácianávrhuobsahujúcehopodstatnénáležitostizmluvy.
Žalobkyňa v úplnej zmluve potvrdila, že si zmluvu riadne prečítala, porozumela a na znak svojho
súhlasu ju vlastnoručne a dobrovoľne podpísala. Zo všetkých týchto dôvodov jednoznačne vyplýva,
že žalobkyňa kupovala pozemky, ktoré sú predmetnom kúpnej zmluvy na základe vlastného výberu
v stave v akom sa tieto nachádzali už po vybudovaním inžinierskych sietí a pripravené na výstavbu

prístupovejkomunikáciečopotvrdilavkúpnejzmluveazároveňsastalaúčastníčkouzdruženia,zaplatila
náklady súvisiace s vybudovaním inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie nie žalovanému, ale
združeniu. Žalovanému zaplatil dohodnutú cenu pozemkov, ktoré nadobúdala do vlastníctva a nie cenu
stavieb, a to inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. Mal za to, že úprava terénu ňou zamýšľanústavbu a v súčasnosti už vybudovanú stavbu, nesúvisí s prevodom vlastníctva pozemkov parc. č. CKN
XX.X/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, je voľbou stavebníka. Konštatoval, že
žalobkyňou predložené dôkazy o výške pohľadávky ako aj celková ponuka a návoz zeminy, nesúvisia s

prevodom vlastníctva pozemkov. Uvedené náklady sú nákladmi na výstavbu domu a pripojenia stavby
domu žalobkyne na jestvujúce inžinierske siete, ktoré neboli predmetnom kúpnej zmluvy a ktoré boli
situované na nehnuteľnostiach pred uzavretím kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevádzaných pozemkov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.10.2016 a v dôsledku jeho odročenia z

dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 07.11.2016 a 14.11.2016 a v dôsledku jeho odročenia za
účelom dôsledného oboznámenia sa s výpoveďami predvolaných svedkov následne dňa 13.01.2017,
na ktorom súd vo veci rozhodol.
6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe, v podanom vyjadrení k žalobe, replike, či duplike.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným

dôvodom podania žaloby poukázala na určitú logickú časovú nadväznosť medzi uzatvorením kúpnej
zmluvy a dňom, kedy žalobkyňa vložila peniaze na realizáciu inžinierskych sietí, t. j. až XX.XX.XXXX.
Ak by na pozemku predovšetkým boli realizované inžinierske siete, žalobkyňa by nemala žiaden dôvod
vkladať peniaze na realizáciu inžinierskych sietí kvôli tomu, že by sa na realizované a skolaudované
inžinierske siete mohla pripojiť aj bez súhlasu Združenia IBV C.. Mala za to, že z tejto logickej časovej

nadväznosti vyplýva aj to, že by žalobkyňa bola povinná zaplatiť za už zrealizované siete iba v tom
prípade, ak by jej to vyplývalo priamo z kúpnej zmluvy, alebo z nejakého iného dokumentu, ktorý by jej
ukladal túto povinnosť. Práve naopak, žalobkyňa vkladala peniaze za účelom realizácie sietí dodatočne,
teda01.06.2015,právepreto,žesatietosietemalirealizovaťvbudúcnostiacelkomlegitímneočakávala,
že bude prítomná pri rokovaniach ohľadom realizácie siete, ohľadom zadávania projektu, objednávky,

vybaviť zhotoviteľa, atď. Upozornila, že kupovala pozemky síce v stave trvalých trávnych porastov,
avšak sumu 29 Eur za m2, pričom v súvislosti s nutnou úpravou pozemku, aby mohla realizovať stavbu,
vynaložila najmenej sumu vo výške 10.000 Eur. Poukázala na faktúry vystavené spoločnosťou Mipav
s.r.o, na vyhlásenie spoločnosti Mipav s.r.o., kde spoločnosť deklaruje, že práve boli navýšené náklady
v súvislosti s tým, že sa pozemok musel navyšovať už na realizované siete a realizovanú cestu. Uviedla,

že žalobkyňa si síce bola logicky vedomá úpravy pozemku, ale nie až v takom rozsahu, ako bola
nútená to realizovať. Poukázala na to, že inžinierske siete neboli vyhotovené v takom termíne, ako to
preukazuje žalovaný. Spochybnila stavebný denník. Bola názoru, že tento je napasovaný na obdobie,
ktoré predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Mala za to, že z fotografií, ktoré boli založené do spisu
žalovaným vyplýva, že výškové rozdiely pozemku neboli zrejmé. Zdôraznila, že v danom prípade je

povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobkyňa nemohla nevedieť tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú
realizácie inžinierskych sietí a prístupovej cesty.
8. Právna zástupkyňa žalovaného pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že žalobkyňa
kontaktovala realitnú kanceláriu sama až v r. 2015, keď v prvom momente zaujímala sa o kúpu iných
nehnuteľností pozemkových, umiestnených v inej lokalite, ktoré jej však nevyhovovali vzhľadom na to,

že boli umiestnené v svahovitom teréne a sama požiadala realitnú agentku, aby jej predstavila i pozemky
v lokalite C.. Ešte v apríli v r. 2015 sa zúčastnila na prvej obhliadke uvedených pozemkov. V tom čase,
v apríli 2015 boli už vybudované inžinierske siete po pozemky označené parcely, ako od č. 1 po č. XX,
Výstavba týchto sietí bola ukončená ešte v novembri 2014 s tým, že ďalšia výstavba, pokračovala od
marca r. 2015. V čase od prvého kontaktu pani žalobkyne s realitnou maklérkou, ktorá zabezpečovala

na základe splnomocnenia a riadnej zmluvy pre pôvodných majiteľov predaj týchto pozemkov až po
uzavretie kúpnej zmluvy, t. j. 25.5.2015 došlo k dobudovaniu stavby, a to konkrétne inžinierskych sietí
a to tak, že bol vybudovaný vodovod, kanalizácia, elektrické prípojky, všetky boli riadne zasypané,
jednak zeminou, jednak kamenivom a toto bolo zhutnené tak, že po tejto prístupovej komunikácii mohli
jazdiť aj motorové vozidlá. K ukončeniu týchto prác a teda aj zásypu týchto prípojok došlo podľa

stavebného denníka 18.05.2015. Vylúčila akúkoľvek možnosť manipulácie so stavebným denníkom.
Podotkla, že inžinierske siete boli dokončené až po konečnú parcelu, čiže ešte následnú ďalšiu parcelu
za pani žalobkyňou 18.5.2015, v tom čase už zreteľne výškový rozdiel medzi teda touto komunikáciou a
ostatnými pozemkami bol zjavný a badateľný. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu dňa 25.5.2015, kedy jednak
pripojil podpis posledný predávajúci na túto kúpnu zmluvu a podpísané kúpne zmluvy s overenými

podpismi predávajúcim jej boli odovzdané na jej podpis a na to, aby mohol byť zrealizovaný vklad
prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ten teda nakoniec bol realizovaný 26.mája 2015.
Zdôraznila, že v žiadnom prípade touto kúpnou zmluvou nedošlo k prevodu stavby inžinierskych sietí,
ale iba k prevodu pozemkov, a to pozemku pod výstavbu rodinného domu a pozemku pod cestu, resp.pod budúcu prístupovú komunikáciu. Tá sa dobudovala v konečnom dôsledku až neskôr, konkrétne v
júni 2016, ale spočívala už len v povrchovej úprave komunikácie, ktorá tam najneskôr 18.5.2015 bola
vybudovaná. Realitná maklérka p. Mgr. S. Y. všetkých kupujúcich podrobne informovala o stave a o

vybavenosti pozemkov, ktoré mala v ponuke. Poukázala na rozdelenie výstavby do dvoch momentov,
do etapy S. a etapy J.. Pozemky sa predávali postupne a žalobkyňa bola jednou z posledných, ktoré
kupovali pozemky. Príspevok 6.000 Eur, ktorý žalobkyňa platila ako vstupný poplatok do združenia nebol
na budúcu výstavbu inžinierskych sietí. Bol to príspevok, ktorý bol rozpočítaný medzi všetky parcely a
medzi všetkých potencionálnych, budúcich vlastníkov týchto parciel, na základe predbežného rozpočtu

navýstavbuinžinierskychsietíakomunikácie.Vzáverezdôraznila,ževtermíneuzavretiakúpnejzmluvy
inžinierske siete aj so zásypom, aj so spevnenou plochou, po ktorej už mohli jazdiť motorové vozidlá,
boli ukončené 18.5.2015.
9. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v apríli roku 2015 ohľadom prípadnej kúpy pozemkov oslovila
so svojím druhom realitnú C.O. S. Y., ktorá im ponúkla pozemok v T. B.. Tento však z dôvodu, že bol
situovaný vo svahu nekúpili, nakoľko nemali financie na budovanie oporného múru. Pani Y. požiadali o

ponuku iného pozemku. Ukázala im predmetný pozemok v C., ktorý bol v rovine. Predmetný pozemok
im úplne vyhovoval. Pri obhliadke pozemku bol pozemok v rovine, žiadny náznak sietí tam nebol.
Konštatovala, že keby videla, že cesta je meter dvadsať pod zemou, pozemok by nekúpila, nakoľko
nemala financie na návoz zeminy a na budovanie oporného múru. Ďalej uviedla, že pár dní po podpise
zmluvy 22.05, išla pozrieť na pozemok, a ten bol nejakých meter päť pod zemou, pričom teraz je po

zemou meter dvadsať. Jej druh volal pani Y.j, tá mala v tom období štátnice, absolútne sa k tomu
nevedela vyjadriť, nekomunikovala. Zdôraznila, že nevedeli, že v takom čase sa tam budú realizovať
siete. Uviedla, že predpokladali, že siete sa ešte len budú budovať, že tieto budú vyberať a budú o
tom informovaní. Namietala, že pri budovaní sietí ich nikto neupozornil, že to bude meter dvadsať pod
zemou. Uviedla, že nebola oboznámená s projektom inžinierskych sietí a s akýmikoľvek dokumentmi,

ktoré súviseli s realizáciou inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. Rovnako tvrdila, že nebola
ani upozornená, že budú musieť pozemok navyšovať takýmto spôsobom. Uviedla, že v apríli bola
uskutočnená aj prvá obhliadka tohto pozemku. Ďalej uviedla, že pred podpisom kúpnej zmluvy mali
vypracovaný projekt na stavbu veľkého rodinného domu na rovinatom pozemku, ktorý však v dôsledku
poklesu predmetného pozemku o 120 cm museli okresať, t.j. museli s pomocou projektanta zmenšiť

dom, keďže z druhej strany nebola možná nejaká dohoda. Uviedla, že predmetný pozemok je stále taký
veľký ako ho kúpila. Ďalej uviedla, že stavebné povolenie získali až za nejaký čas po kúpe pozemku a na
základe platného stavebného povolenia začali stavať v septembri, aj napriek tomu, že zistili, že vzniknuté
výškovérozdielysúprenichneprijateľné.Tvrdila,žehrubústavburodinnéhodomumalipodstrechoucca
do konca decembra. Uviedla, že pani Y. im povedala, že osloví predávajúcich, aby im finančne prispeli

na vady spôsobené týmito inžinierskymi sieťami. Tvrdila, že napriek tomu, že predmetný pozemok bol v
takom stave, iný pozemok nezakúpili a nezačali stavať na inom pozemku, ale zotrvali na predmetnom
pozemku a vynaložili náklady, nakoľko čo sa týka pani Y. nebola možnosť odstúpenia od zmluvy a mali
už vybavený úver aj stavebné povolenie na daný pozemok, pričom z dôvodu získania úveru založili aj
rodičovský byt a vybavovali aj spotrebný úver. Uviedla, že nakoľko boli založené nehnuteľnosti rodičov a

malivybavenéstavebnépovolenieneprichádzalodoúvahy,žebyrodinnýdomnapredmetnompozemku
nepostavili, hoci mal tieto vady. Uviedla, že kúpna cena bola len za pozemok, výmera sa nezmenila.
Predávajúcemu bola vyplatená len kúpna cena za pozemok, neboli tam zahrnuté náklady na inžinierske
siete a prístupovú cestu.
10. Žalovaný pred súdom uviedol, že predmetné pozemky zdedil so súrodencami po otcovi. V roku

2013 požiadali pani Y. o predaj týchto pozemkov. Vyhotovila geometrické plány, komunikovali mailom.
Vedomosť o geometrickom pláne mal, mal ho vytlačený. Tvrdil, že po vymeraní pozemkov sa tam išiel
osobne pozrieť v akom je to stave. Dohodli sa na cene. Uviedol že, poverili pani C. overovacími podpismi
a začali sa predávať pozemky. Pani Y. W.ch priebežne informovala o predajoch. Každú zmluvu im
posielala mailom, potom sa to vyplácalo na účty. Volala mu že predmetné siete boli dokončené 18-teho.

Bol zvedavý ako je to dokončené. Išiel sa tam pozrieť, videl že to tam bolo zasypané. Uviedol, že mal
vedomosť o nutnosti budovania inžinierskych sietí, bol informovaný o podrobnostiach, komunikovali o
každom predaji pozemku zvlášť mailom, či telefónom, boli v kontakte. Uviedol, že inžinierske siete v
čase, keď sa tam bol pozrieť, t.j. okolo 20. mája 2015 boli vybudované po poslednú parcelu XX, XX, už
pri štreke. Taktiež uviedol, že dokumenty týkajúce sa realizácie sietí a realizácie prístupovej komunikácie

mu doručované neboli. Tvrdil, že doručované mu boli len zmluvy a komunikácia medzi pani Y. a ním.
Nevedel sa presne vyjadriť, či mu bolo doručované stavebné povolenie. Uviedol, že mu bol doručený
projekt inžinierskych sietí, bol s ním oboznámený. Nevedel uviesť, kto vyhotovil projekt. Uviedol, že
projekty robil Ing. G., avšak nečítal to. Ďalej tvrdil, že so žalobkyňou sa nikdy nestretol. Uviedol, žepredmetnom kúpnej ceny bol len pozemok, bez inžinierskych sietí a bez prístupovej cesty. Kúpna cena
pozostávala len z ceny za pozemok, neboli v nej zahrnuté náklady na vybudovanie inžinierskych sietí
a prístupovej cesty.

11. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka O. D., suseda žalobkyne, ktorý pred súdom uviedol,
že pozemok v sporenej lokalite zakúpil 22. mája 2015, kedy podpísal kúpnu zmluvu. Kúpnu cenu
prevádzalpredávajúcimnaúčetasi22.mája2015.Vtendeňprevádzal6600eurajzdruženiu,ztoho600
eurišlonapríjmovýdoklad,nejakejfirmea6000eurprevádzalnaknižku.Pozemokmalvyhliadnutýpred
kúpou, cca dva týždne pred kúpou tam bol s pani Y., ale aj bez nej. Tvrdil, že pred kúpou pozemku tam

bola rovina, žiadna cesta dva metre zdvihnutá. Na pozemku bol naposledy 3 dni pred kúpou pozemkov.
Uviedol, že jeho pozemok sa nachádza vedľa žalobkyne, vlastní parcelu XX, žalobkyňa parcelu XX. Mal
záujem kúpiť parcelu XX, ale pre ochranné pásmo si to rozmyslel. Tvrdil, že bol informovaný, že kupuje
rovinatý pozemok. Uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mu pani Y. odporučila zdvihnúť pozemok
o 50 cm, aby nebol na úrovni cesty. Bol informovaný, že si má zdvihnúť základ o 50 cm, nakoľko 20 cm
na ceste bude násyp makadam, spevnenie a 10 centimetrov dlažba. Iné informácie od pani Y. nedostal.

Tvrdil, že týždeň, dva po kúpe, zistil, že kúpil jamu, ktorá je utopená 2m pod príjazdovou cestou. Trčia
tam kanále, a nie je to konečný stav. Staviteľ cesty pán B. mu povedal, že mu dovezie nejakú suť, a
má stavať chalupu na pilieroch. Nič iné mu neostalo len postaviť pivnice. Uviedol, že bol oboznámený s
projektovou dokumentáciou, o 50 cm zdvihnúť dom. Pán G. mu povedal, že mu stačí zdvihnúť chalupu
o 50 cm. Uviedol, že v konečnom dôsledku zistili, že bola urobená zlá projekcia. Pán G. nešiel podľa

projektu. Tvrdil, že bezprostredne pred kúpou predmetného pozemku bola realizovaná cesta, inžinierske
siete iba vpredu, asi po osmičku parcelu, tam pokiaľ sa to nedvíhalo. Uviedol, že od 10 parcely sa to
začalorapídnevšetkodvíhať.Uviedol,žepozemokzakupovalzaúčelomstavbybungalovu.Malurobený
projekt. Teraz musí stavať opivničený bungalov. Pred kúpou pozemku nič nenasvedčovalo tomu, že tam
vzadu sa vykonávajú nejaké práce. Vedomosť o realizácii sietí nadobudol týždeň, dva po kúpe pozemku.

Situáciu mal záujme riešiť s pani Y.. Povedala mu, že ona sa tomu nerozumie, nech sa obráti na pána
B., ktorý mu povedal, že to robil nie podľa projektu, ale podľa toho, ako to má byť vyspádované, aby
kanalizácia nebola proti spádu, takže to musel dvíhať. Od združenia mu bola navrhnutá kompenzácia v
podobe hliny, ktorá ostane z okolitých stavieb. Dostal asi pol tatry hliny, z toho polovičku dal žalobkyni.
Navážaťsimuselnasvojenáklady,akeďžetostáleupadámusívnavážanípokračujeabudepokračovať

ešte minimálne tri roky. Uviedol, že sa mu nedajú urobiť ploty. Tvrdil, že pani Y. mu bola ponúknutá aj
finančná kompenzácia cca 2 000 eur. Nesúhlasil. O skutočnosti, že bude takýmto zásadným spôsobom
upravovať svoj pozemok nebol informovaný. Uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol informovaný
o budovaní inžinierskych sietí a prístupovej cesty, nakoľko pozemok, ktorý kúpil je iba pozemok - trvalé
trávnaté porasty. V tejto súvislosti uviedol, že 6 600 eur platil na siete a cestu, to bola podmienka kúpy

pozemku.
12. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka C. K., suseda žalobkyne, ktorý pred súdom uviedol,
že v roku 2012 - 2013 kúpil v spornej lokalite pozemky na začiatku po ľavej strane č. X, X, X, X
a momentálne kúpil aj tie posledné pozemky vzadu. Uviedol, že mu nebola sprístupnená projektová
dokumentácia, bavili sa len v rovine teórie. O tom, čo sa udialo na tej ceste, neboli informovaní. Tvrdil,

že cesta bola zdvihnutá úmyselne, aby sa ušetrilo na kanalizácii. Projektová dokumentácia bola na
začiatku úplne inak postavená, malo sa jednať o prečerpávačku, ktorá sa mala nachádzať na začiatku
a pozemky sa vôbec nemali dvíhať do tejto výšky. Tvrdil, že celé si to odobrili pani Y., alebo pán B..
Uviedol, že v dôsledku budovania sietí a prístupovej cesty si nemôže vybudovať vstupné brány, nakoľko
nevie do akej výšky to pôjde. Má znemožnené dokončiť dom, nakoľko nikto mu nevie povedať, kde je

bod nula a koľko sa bude dvíhať cesta. Uviedol, že siete boli realizované na etapy, tých etáp bolo viac.
Nevedelsavyjadriťkčasovémuhľadiskubudovaniasietí.Tvrdil,žepredvybudovaníminžinierskychsietí
a prístupovej cesty neboli medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v prvej a druhej časti zjavné výškové
rozdiely, sklon bol nulový, mierne sa to zvažovalo dole, pričom na konci to mohlo robiť možno rozdiel
30-40cm.Povybudovanísietíaprístupovejcestytobolokatastrofálne,pozemkyboliutopenéminimálne

meter. Znehodnotili sa pozemky ostatným ľuďom ďalej, aj v ďalších uliciach, ktoré sa budú vytvárať. Mal
za to, že pred realizáciou sietí a prístupovej cesty nebolo možné očakávať, že pozemky bude nutné
navyšovať. Uviedol, že má vedomosť o ponúknutí finančnej kompenzácie pre poškodených susedov
cca 1 000 eur, ale nakoniec pani Y. zmenila postoj s tým, že na nemá čo kompenzovať, pretože s tým
nemá nič spoločné. Uviedol, že nenastala chyba v realizácii, len nejakí ľudia si povedali, že takto to

bude lepšie urobiť pre nich, za účelom zisku. V tejto súvislosti spomenul pána B. a firmu Lokriz. K výške
zisku sa vyjadriť nevedel.
13. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne K. J., susedky žalobkyne, ktorá pred súdom
uviedla, že pozemok, parcelu 15, susediacu s pozemkom žalobkyne, kupovali 21. mája 2015, kedypodpisovali kúpnu zmluvu s pani Y. za účelom stavby rodinného domu, pričom mesiac pred kúpou
sa na pozemku boli pozrieť. Uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli informovaní o nutnosti
budovania inžinierskych sietí, pričom to bola podmienka predmetu uzavretia kúpnej zmluvy. Rovnako

boli informovaní o nutnosti povrchových úprav pozemku. Pani Y. im odporučila zdvihnúť pozemok o
50 cm. Uviedla, že pani Y. im iné dokumenty neposlala. Nemali možnosť zoznámiť sa s projektovou
dokumentáciou a rozhodnutiami týkajúcimi sa realizácie sietí a cesty. Informáciu o tom, že v čase kúpy
sú tam zrealizované siete nemali. So stavom pozemku a s vybudovanými sieťami sa oboznámili zhruba
dva týždne po podpise kúpnej zmluvy. Bol to pre nich šok. Pred kúpou pozemku to bola iba lúka.

Uviedla, že mali informáciu, že cesta sa má zdvihnúť o 50 cm, a teda nekúpili 16, lebo by museli veľa
bagrovať,alekúpili15,ktorúpovažovalizavýhodnejšiu,atoajzdôvodunachádzajúcehosaochranného
pásma na pozemku 16. Tvrdil, že po vybudovaní sietí a cesty bol pozemok utopený cca 180 cm. Takúto
informáciu však pri kúpe pozemku nemali. Ďalej uviedla, že z peňazí, ktoré zaplatili združeniu mala byť
vybudovaná cesta. Tvrdila, že momentálne združenie peniaze nemá. Tvrdila, že mali problém s vydaním
stavebného povolenia, nakoľko na ich pozemku malo byť vybudované obratisko, o ktorom nevedeli, túto

ťarchu nemali zakomponovanú ani v kúpnej zmluve. Pozemok môžu voľne používať, ale za cenu 1 eura
ho museli odovzdať ostatným. Tvrdila, že nad zamlčaním takejto ťarchy a jej nezakomponovaním do
kúpnej zmluvy sa v negatívnom zmysle pozastavila aj pracovníčka stavebného úradu, ktorá uviedla, že
kataster to v takomto stave nemal ani zapísať. Na existenciu predmetnej ťarchy ich na začiatku roka
2016 upozornil až ich projektant, čo im robil projektovú dokumentáciu a vybavoval stavebné povolenie.

Stavebné povolenie nakoniec získali, avšak s podmienkou dlhodobého nájmu, kým sa cesta zokruhuje.
Tvrdila, že pán B. nedodržal projektovú dokumentáciu. Bola im ponúknutá finančná kompenzácia, zľava
u predávajúcich 2 000 eur. Uviedol, že to si sama určila pani Y., doteraz im nebolo nič vyplatené. Od
združenia mali prisľúbený návoz hliny. Bolo navezenej asi pol tatry hliny.
14. SúdvykonaldokazovanieajvýsluchomsvedkaI.T.,priateľažalobkyne,ktorýpredsúdomuviedol,že

bolúčastníkomvšetkýchstretnutíarokovanítýkajúcichsakúpypredmetnéhopozemku,pričomsastretol
s pani Y.. K prvému stretnutiu došlo v polovici apríla. Na pozemku sa bol osobne pozrieť v polovici apríla,
15.04 alebo 20.04 nepamätal si presne. Naposledy sa oboznámil so stavom kupovaného pozemku deň
pred kúpou. Zdôraznil, že to bola rovina. Na prvý pohľad neboli zjavné výškové rozdiely. Tvrdil, že v
apríli na pozemku nebolo urobené absolútne nič. Bolo to urobené po pozemok parcela 10. G. Y. ho

informovala, že aj ich pozemok bude vyzerať presne tak isto ako pozemky do parcely 10, kde bola
rovina, pričom normálne sa tam dalo prejsť autom, bola tam makadamom vysypaná cesta, na ceste
sa dalo aj zaparkovať. O potrebe navyšovania pozemku neboli informovaní. Považoval za logické, že
pri stavbe domu je potrebné nahrnúť ornicu, avšak tak o 10 cm. Uviedol, že kúpnu zmluvu podpísali
22.mája. V čase uzavretia kúpnej zmluvy si nevymienili konkrétne vlastnosti. Pred podpisom kúpnej

zmluvy mali záujem o rovinatý pozemok, teda mali záujem o vlastnosti roviny. Nakoľko mal informácie,
že pozemok bude rovinatý aj po vybudovaní inžinierskych sietí, žiadne iné vlastnosti si nevymienil, chcel
stavať na rovine. Tvrdil, že neboli informovaní o existencii sietí, o tom, že projekt už je vyhotovený, že
siete sú objednané, že už existuje zmluva o dielo. V čase pred kúpou neboli oboznámení s akýmikoľvek
dokumentmi, ktoré sa týkali realizácie sietí a cesty. Uviedol, že dva týždne po kúpe pozemku tam vyrástla

cesta, v ktorej boli siete a ich pozemky boli 160 cm utopené. Kontaktovali realitnú maklérku, o ničom
nevedela. Uviedol, že pred kúpou pozemku nič nenasvedčovalo realizácii prác. Tvrdil, že momentálne
práce už neprebiehajú. Pri podpise kúpnej zmluvy nemali informáciu o časovom období zrealizovania
sietí. Zdôraznil, že pozemok v takomto stave so zrealizovanými sieťami by nekúpil. Boli nútení zmeniť
projekt, zmenšovať dom, viac peňazí stála základová doska. Žiadnu kompenzáciu nedostali. Uviedol,

že nemali možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože založili rodičovský dom, mali zobratý úver s
nevýhodným úrokom.
15. Svedok G. J., sused žalobkyne, pred súdom uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy si od pani Y.
pýtali všetky podrobnosti, či tam môžu stavať, či je povolenie od obce, či sú tam potrebné dokumenty,
zameranie. Všetko mu dala, dostali plánik, mal možnosť vybrať si z pozemkov, bolo zajednaných asi

len 8 pozemkov. Vybral si 10. Pani Y. mu dala všetky veci, územné rozhodnutia, nejaké od požiarnikov,
vyjadrenie od starostu obce, aby si boli istí, že tam budú môcť stavať v budúcnosti. Ohľadom pripojenia
na inžinierske siete boli informovaní, že bude založené združenie, do ktorého podpisovali zmluvu.
Vybudovanie inžinierskych sietí bolo podmienkou aj stavebného úradu, inak by im nebolo vydané
stavebnépovolenie.Boliinformovaní,žedokoncarokabudevybudovanáprváetapa,poichpozemok.O

stavebné povolenie požiadal v 10/2014, stavebné povolenie dostal 05.01.2015. S výstavbou rodinného
domu začal okolo 23.04., v marci 2015 zalieval základy. V tom čase už prebiehali aj práce na 2. etape
budovania inžinierskych sietí. Uviedol, že na konci apríla boli hotové kanále. Vybudovanie sietí vrátane
zásypov bolo dokončené na začiatku mája. Pred výstavbou tam boli na prvý pohľad výškové rozdiely. Zdôvodu realizácie sietí a cesty musel navyšovať svoj pozemok okolo 40 cm, nielen z dôvodu napojenia
sa na inžinierske siete, ale celkovým nerovnostiam. Uviedol, že k prevzatiu a odovzdaniu stavby diela
inžinierskych sietí a cesty došlo v máji. O tom, že v dôsledku realizácie inžinierskych sietí a cesty bude

potrebné zásadným spôsobom navyšovať zadné pozemky nemal vedomosť, netýkalo sa ho to. Vedel,
že to pôjde dosť vysoko, hovorili mu to robotníci realizátora, kvôli spádu, aby to fungovalo.
16. Svedkyňa I. J., susedka žalobkyne pred súdom uviedla, že pozemok v predmetnej lokalite kupovali
rok pred žalobkyňou. Začali stavať začiatkom januára 2015, keď dostali stavebné povolenie. Dňa 21.-22.
marca zalievali základy. I. etapa inžinierskych sietí bola dobudovaná. II. etapa sa začala budovať

začiatkom marca, možno februára. Uviedla, že v čase, keď začali stavať, tieto pokračovali až po
pozemok parcelu 16. Koncom apríla zalievali platňu, siete už boli, kanály boli už vysoko. Uviedla, že
v máji bolo viditeľné, že je to dobudované. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli stotožnení s tým, že
z dôvodu napojenia sa na inžinierske siete bude nutné navyšovať pozemok a robiť terénne úpravy.
Pozemky neboli v úplnej rovine, boli rôzne. Pred stavbou rodinných domov v tejto lokalite sa jednalo o
ornú pôdu, rástla tam kukurica.

17. Svedkyňa S. Y., realitná maklérka, pred súdom uviedla, že činnosť v rámci sprostredkovania
predaja pôvodných parciel začala vykonávať na požiadanie predávajúcich v júli 2013. Prvým krokom
v rámci tejto činnosti bolo zistenie stanoviska obce ohľadom plánovaného zámeru predaja týchto
pozemkov za účelom budovania rodinných domov. Podala žiadosť, dostala stanovisko obce. Jej činnosť
spočívala v tom, že so súhlasom predávajúcich dala vypracovať geometrický plán, keďže pôvodné

parcelybolivedenévE-stave.Tietosarozdelilidodrobnejšíchparciel,vyšpecifikovanýchgeometrickým
plánom a tieto boli následne predávané ako pozemky k výstavbe rodinných domov. Z geometrického
plánu sa samozrejme vyčlenila aj časť prístupovej komunikácie, z ktorej budúci kupujúci kupovali
podiely, ako prístupovú komunikáciu. Predávajúcimi bola požiadaná aj o preloženie vecného bremena,
ktoré spočívalo v ochrannej zóne kanalizačného zberača. Bola požiadaná v ich mene, aby získala

predbežné stanoviská inštitúcii ohľadom napojenia sa na inžinierske siete, a teda či je vôbec možné
vybudovať nejaké siete, následne či je možnosť tieto predávať ako pozemky pod rodinné domy. Ďalej
bola požiadaná o uzatváranie kúpnych zmlúv, a v tej súvislosti o stretnutia s kupujúcimi. Uviedla, že
potrebné dokumenty, vyjadrenia obce, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, geometrický plán,
mali predávajúci k dispozícii, chodili im domov poštou, mohli sa s nimi oboznámiť aj na internete.

Projektová dokumentácia bola len v združení, ale mali možnosť si túto vyzdvihnúť. Ďalej uviedla, že
vykonávalasprávumajetkovýchhodnôtzdruženia,viedlavkladnúknižku.Napokynzástupcovzdruženia
a členov vyplácala faktúry a potrebné náklady. Viedla archiváciu v rámci spisov. Ďalej uviedla, že táto
lokalita bola vlastne obhospodarovaná družstvom Agra Váh Varín. V čase príprav tam bola zasiata
kukurica. Na vytýčenie pozemkov museli počkať až do jesene. Tvrdila, že v auguste bola zožatá

kukurica a boli vytýčené pozemky. Pozemky vytyčoval geodet. Uviedla, že následne s manželom bola
pozemky vyznačovať viditeľne kolikami s tým, že už na začiatku bolo vidieť, aký tvar majú tie pozemky.
Konštatovala, že v zadných častiach pozemkov, sa to zvažovalo dole. Mala za t, že už v tom čase
bolo zrejmé a jasne viditeľné, že nie všetky plochy v rámci budúcej ulice sú v rámci terénu rovnaké.
Potencionálnych kupcov informovala o stanovisku obce, to bol základný dokument, o geometrickom

pláne, grafickej časti, v ktorej ručne vykreslila poradové čísla parciel, výmeru, podiel v ceste aj výške
kúpnej ceny. Uviedla, že pozemky na výstavbu rodinných domov sa predávali za jednotnú cenu 29 eur/
m2. K dispozícii dávala potencionálnym kupcom aj fotokópiu stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva,
koordinačnú situáciu, kde boli zreteľné body napojenia v rámci osadenia jednotlivých prípojok na
pozemky, vodovodných a kanalizačných šácht a rozvodných skríň v rámci elektriny, bola tam vyznačená

aj časť cesty vrátane točne. K dispozícii kupcom dávala aj územné a stavebné povolenie, a so sebou
nosila aj oskenovanú zmluvu o združení. Zdôraznila, že všetky uvedené dokumenty mala k dispozícii
aj žalobkyňa. So žalobkyňou bola na obhliadke predmetného pozemku v polovici apríla. Následne
sa stretli v auparku, kde detailne rozoberali podrobnosti. Rozprávali sa o rodinných domoch. Pýtali
sa jej na skúsenosti s firmami, materiálmi, sieťami. Informovala ich o časovom horizonte dokončenia

gravitačnej kanalizácie a vodovodu, nakoľko už boli začaté práce. Následne komunikovali mailom,
posielala im geometrický plán, listy vlastníctva aj snímku z C. ochrannú zónu železníc, zmluvu o
združení aj dodatok k nej. Uviedla, že žalobkyňu informovala o činnosti združenia, s tým, že na to
aby boli stavať rodinný dom potrebujú inžinierske siete. Informovala ich o druhu sietí, vodovode,
kanalizácii. Uviedla im výšku poplatku, ktorý je potrebné vložiť na účet združenia, pretože kto sa

chcel napojiť samozrejme bol povinný prispieť na inžinierske siete. Informovala ich, že sa jedná o
občianske združenie, dobrovoľné združenie vlastníkov pozemkov, zriadené za účelom nevytvárania
zisku, ale výlučne za účelom budovania inžinierskych sietí. Kúpne zmluvy a dodatky o pristúpení
vyhotovovala ona osobne. Uviedla, že žalobkyňa mala túto k dispozícii začiatkom mája. Nevedeli sarozhodnúť, či to budú kupovať na firmu alebo na fyzickú osobu. Následne upravovali údaje v zmluve
na žalobkyňu. Výhrady ku kúpnej zmluve žalobkyňa nemala žiadne. Nevymieňovala si žiadne špeciálne
vlastnosti týkajúce sa pozemkov v kúpnej zmluve. Žalobkyňa kúpnu zmluvu podpisovala najneskôr

25.05. Príspevok do združenia bol žalobkyňou zaplatený 01.06., na základe pokladničného dokladu,
keď sa so žalobkyňou stretla. Uviedla, že nevie vylúčiť, že vtedy aj podpisovala kúpnu zmluvu. Uviedla,
že žalobkyňu informovala o realizovaní sietí a cesty, o tom aké siete tam budú, pretože v čase prvej
obhliadkyterénubolipráceužvplnomprúde,bolinavezenémateriálynaobsypšáchtvzadnýchčastiach
pozemkov. Samotný projekt im neukazovala. Všetko čo sa dalo im vysvetlila. Inžinierske siete týkajúce

sa 2. etapy sa začali budovať v 3/2015. Práce boli ukončené 18.05.. Realizácia cesty a sietí bola
účtovaná na etapy, platili sa zálohové platby na nákup materiálu. Prvá zálohová platba v súvislosti s
2. etapou prebehla koncom marca. Realizátor si niektoré platby financoval z vlastných zdrojov, keďže
združenie nemali dostatok financií na výplatu. Uviedla, že vždy, keď predala nejaký pozemok, resp.
niekto vložil peniaze na účet združenia, uhrádzali sa sumy realizátorovi. Zmluva o dielo bola len jedna,
následne sa robil dodatok, aby sa pokračovalo. Uviedla, že ona osobne bola odmeňovaná za predaný

m2 v rámci zmluvy o sprostredkovaní. Po realizácii inžinierskych sietí a cesty bola so žalobkyňou v
teréne v júni, keď ju o tom žalobkyňa informovala. Videla, že sú nespokojní, tak im navrhla možnosť
zaobstarania nového kupcu na pozemok. Tvrdila, že žalobkyni bola navrhnutá kompenzácia navážkou,
finančná kompenzácia jej poskytnutá nebola. Uviedla, že o potrebe navyšovania pozemkov o 120 cm
nemala vedomosť, nie je projektant ani stavbár. Informovala však o potrebe navyšovania cesty z dôvodu

budovania gravitačnej kanalizácie, inžinierskych sietí. Uviedla, že konkrétne žalobkyni nepovedala koľko
si má navýšiť pozemok, nevedela to odhadom určiť, nevedela aký typ domu bude stavať. Ďalej uviedla,
že na obhliadke pozemkov bola aj s pánom D., oboznámila ho so všetkými dokumentmi, ktoré mala
pri sebe.

18. Svedok C. G. pred súdom uviedol, že je majiteľom pozemkových nehnuteľností v lokalite C., pričom
kúpnu zmluvu s pani Y. podpisoval v X/XXXX. V X/XXXX sa stal členom združenia. Bol oboznámený
so súhlasným stanoviskom obce, geometrickým plánom. Pri vstupe do združenia bol informovaný o
voľbe spracovateľa projektovej dokumentácie STUDIO A.P.P. pána G.. Uviedol, že od januára 2016
je zástupcom členov združenia. Pred uzavretím kúpnej zmluvy absolvoval obhliadku predmetných

pozemkov. Bolo to kukuričné pole. Prvá časť pozemkov, po nejakú parcelu 9, 10 mal rovinatý charakter,
potom bola jasná plošná deformácia, ktorá sa ťahala smerom k jungle parku. Uviedol, že bolo viditeľné,
že idete rovno a naraz to malo klesajúcu tendenciu, cca okolo 1 metra. Uviedol, že už v čase uzavretia
kúpnej zmluvy so žalobkyňou a v čase prvej projektovej dokumentácie bolo zrejmé, že pozemok vo
vlastníctve žalobkyne sa bude musieť navyšovať cca o 120 cm, aby sa mohla napojiť na inžinierske

siete. Mal za to, že toto bolo zrejmé už v čase územného rozhodnutia. Začal stavať 01.03.2015,
stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 01.02., bývať začal v priebehu siedmeho mesiaca. Staval
v čase realizácie prvej etapy. Z dôvodu napojenia sa na inžinierske siete zásadným spôsobom pozemok
nenavyšoval. V čase výstavby rodinného domu prebiehalo územné konanie, kedy bola spracovaná
projektová dokumentácia, do ktorej nahliadal, nakoľko je stavbár. Zaujímal sa o ostatné náležitosti

ohľadom výstavby rodinného domu. Uviedol, že sa menil projekt v rámci kanalizácie. Pôvodne bola
navrhovaná kanalizácia s prečerpávacou stanicou. Sevak túto kanalizáciu zmenil, preferoval gravitačnú
kanalizáciu, bez prečerpávacej stanice. Rekonštrukcia prečerpávacej stanice sa realizovala v roku 2016.
Táto zmenená požiadavka Sevaku z roku 2014, ako budúceho správcu, bola akceptovaná, bolo vydané
územné rozhodnutie. Zmluva o dielo na realizáciu inžinierskych sietí a cesty bola podpísaná v roku

8/2014 -9/2014. Boli robené dve zmluvy, ale s tým, že sa odvolávajú na jednu cenovú ponuku. Cena
diela bola nemenná. Výstavba bola dohodnutá v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná od 9/2014
do konca roka. Druhá etapa sa realizovala od mesiaca marec. Uviedol, že so žalobkyňou sa stretol v
4/2015 u neho doma za prítomnosti jej priateľa a pani Y. V tom čase bol realizovaný vodovod, následne
postupovala realizácia kanalizácie. Výstavba sietí bola dokončená a dielo bolo prevzaté okolo 18-20

mája, o ktorej skutočnosti existuje stavebný denník, preberacie protokoly, tlakové skúšky a geometrické
zameranie. Tlakové skúšky boli vykonané v priebehu mesiaca máj. Pri preberaní diela bol za združenie
prítomný on, pani G., pán J. a zároveň pán Ž. zamestnanec zo Sevaku. Uviedol, že záverečné práce
spočívali v položení vodovodu, jeho natlakovaní, prísune vodovodu. Následne sa začala budovať
kanalizácia, osadila sa hlavná trasa, revízne šachty, spravili sa odbočky, t.j. domová vodovodná prípojka,

domová kanalizačná prípojka. Zrealizoval sa protimrazový násyp, ktorý končí v dôsledku služieb aj ako
dočasná príjazdová komunikácia k pozemkom. Uviedol, že tlaková skúška sa vykonáva pri vodovode
pri prvotnom prísype. Pri kanalizácii sa vykonáva po zrealizovaní kompletného prísypu s väčšou tiažou
zeminy. Uviedol, že po tlakovej skúške v spornej lokalite došlo už iba k dobudovaniu, prehutneniu aprerovnaniu protimrazového prísypu. Uviedol, že objekt vodovodu už je skolaudovaný. Kolaudácia
kanalizácie nemohla v dôsledku požiadavky Sevaku na vybudovanie prečerpávacej stanice prebehnúť.
Sevak nesúhlasil s prácami v zimnom období. Je to štádiu kolaudačného konania. Tvrdil, že žalobkyňa,

je členkou združenia. Bez členstva v združení a bez súhlasu združenia by sa nemohla pripojiť na
inžinierske siete. Ďalej uviedol, že v čase realizácie prác na základe projektovej dokumentácie bolo
jasné, že pozemok žalobkyne bude v nižšej polohe oproti úseku, ktorý tam musel byť zrealizovaný.
Uviedol, že to bolo zrejmé nielen na základe projektovej dokumentácie, ale tie pozemky boli evidentne
utopené už aj pre začatím realizácie.

19.SvedokG.B.,zhotoviteľdielainžinierskychsietí,predsúdomuviedol,žezmluvuodielosozdružením
podpísal v 10/2014. S realizáciou začal v roku 2014. Dielo vyhotovoval na etapy. Prvú etapu financoval
z vlastných zdrojov, nakoľko združenie nemalo peniaze. V súvislosti s financiami uviedol, že faktúru
vystavuje buď po ukončení diela, alebo po zrealizovaní prác. Zálohu žiada na materiál. V spornej lokalite
kúpil pozemky v X/XXXX, a to v prednej časti. V súvislosti s napojením sa na realizované siete svoj

pozemok nenavyšoval, tá časť pozemku bola skoro v rovine s inžinierskymi sieťami. Navyšoval však
zadnú časť pozemku cca o meter, nakoľko pozemky v spornej lokalite nie sú plynulé. Doviezol tam
50 aút hliny. Druhú etapu budovania inžinierskych sietí začal až v X/XXXX, nakoľko nastala zima. Pri
výstavbe používali dva bagre, caterpilar, JCB a tatry, ktoré ostávali odparkované na jeho pozemkoch.
Práce realizovali 4-6 zamestnanci plus strojníci. Uviedol, že priebežnú fotodokumentáciu realizácie prác

dostávali všetci účastníci združenia. Tvrdil, že začiatkom apríla, keď sa začal robiť vodovod, začali
výkopové práce, bolo to 2.04.. Potom prebiehali práce ďalej, položilo sa vodovodné potrubie, robili sa
zásypy, chodili pracovníci zo Sevaku. Potrubie, ktoré už bolo položené v zemi prebral za Sevak pán Ž..
Dňa 07.05. sa betónovala spodná časť úseku. V polovici mája boli práce zasypané, vodovodné potrubie
bolo ukončené, boli realizované tlakové skúšky pri osadení potrubia a šácht. Tieto boli realizované dňa

26.04.2015. Prípojky boli vybudované okolo 20.04. Kanalizácia sa budovala popri tom, tá predná časť,
vlastne išla od pozemku 10, od pána J.. Tlaková skúška bola realizovaná dňa 18.05.2015 za prítomnosti
pracovníkov Sevaku. Geometrické zameranie sa uskutočnilo 18.05. na vodu a 20.05. na kanál. Z
geometrického zamerania je možné vypozorovať, že inžinierske siete už boli po celú etapu vybudované.
Každý mal na pozemku šachtu a prekrývaciu navŕtavaciu súpravu, vrátane definitívneho násypu, 15 - 16

sarobilabetonáž.Žalobkyňamuselapodľaprípojokvedieť,žetamjevybudovanývodovodakanalizácia.
Mala ju vybudovanú dňa 15.05. Uviedol, že 18.05.2015 bol už definitívny koniec prác. Uviedol, že
stavebný denník bol vyhotovovaný každý deň podľa uskutočnených prác. Do denníka sa uvádzala
prítomnosť pracovníkov, počasie realizované práce. Pri zlom počasí sa práce prerušili a pokračovalo
sa ďalší deň. Zhotovovanie stavebného denníka rukou považoval za normálne, nakoľko sa vyhotovuje

priamo na stavbe. Vyplnenie stavebného denníku až po skončení prác vylúčil, nakoľko sú tam podpisy
technikov, ktorí chodili na kontrolu. Vo vzťahu k stavebnému denníku naviac uviedol, že je už odovzdaný,
pričom niektorá časť bola odovzdaná už v roku 2014 a ďalšia 2-3/2015. Uviedol, že stavebný denník
je odovzdaný na Sevaku, v Žiline na životnom prostredí. Zdôraznil, že od projektovej dokumentácie
sa neodklonil. Dodržal menší spád, ako mal byť. Geometrické zameranie kanalizácie potvrdzuje, že

projektová dokumentácia bola dodržaná. Uviedol, že o nutnosti navyšovania zadných pozemkov, teda
aj pozemku žalobkyne, takýmto zásadným spôsobom, nevedel. Vlastníkov pozemkov neinformoval,
vlastníci tam neboli, z vlastníkmi pozemkov nemá nič, bolo tam združenie, ktoré to odsúhlasilo, práce
sa dokončili. V prípade združenia pri bytovke C. žiadal zálohy, pretože nemali dostatočné finančné
prostriedky. Dňa 18.05.2015 bolo dokončené dielo, združenie však nemalo finančné prostriedky 20 000

eur, tak mu vyplatili zálohu 5 000 eur. Prístupovú cestu nerealizoval, túto budovala firma Skanska.

20. Svedok G. G., ktorý vybavoval žalobkyni stavebné povolenie, pred súdom uviedol, že videl časť
projektovej dokumentácie v digitálnej aj papierovej podobe. Robil vlastné merania, nakoľko potreboval
vedieť či zodpovedá existujúci alebo skutkový stav zrealizovaných prác s terénom a ako vlastne bude

danú stavbu zakladať. Pri meraniach zistil, že skutkový stav z doteraz zrealizovanej komunikácie alebo
inžinierskych sietí, hlavne kanalizácie nesúhlasil s projektovaným stavom, ktorý mal k dispozícii. Danosť
terénu v roku 2013 popísal ako relatívne rovinatý bez veľkých výškových rozdielov. Z predložených
fotografií obsiahnutých v spisovom materiáli usúdil, že už je zrealizovaná kanalizácia, pričom je
zrealizovaná vyššie oproti pôvodnému terénu. Uviedol, že je vidieť, že je v násype a nie je v rovine.

Poukázal, že realizoval dve siete IBV v Mojši. Mal za to, že realizácia mohla byť uskutočnená aj iným
spôsobom ako v danej veci. Rovnako mal za to, že žalobkyňa ako neodborník nemohla predpokladať
potrebu takéhoto zásadného navýšenia, nakoľko ona ako laik nemá skúsenosti, na to sú ľudia, čo sa
tomu rozumejú. Uviedol, že revízne šachty sa robia a dodávajú v určitej výške, pričom jednotlivé dielysa potom zrežú presne na požadovanú výšku podľa terénu. Uviedol, že bez upozornenia, že horná
brána domovej revíznej šachty je výška terénu, nie je šanca vedieť, nakoľko sa to vždy upravuje podľa
skutočného stavu.

21. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu,
a to uplatnenie zľavy z kúpnej ceny (č.l. 5-6 spisu), kúpnou zmluvou (č.l. 7-9 spisu), výpisom z LV č.
XXX (č.l. 31-34 spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 35-44 spisu), dodatkom č. 17 k Zmluve o združení
uzavretej dňa 27.11.213 (č.l. 52 spisu), geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2013 (č.l.

53 - 65 spisu), objednávkou projekčných a inžinierskych služieb zo dňa 01.11.2013 (č.l.77- spisu),
expedíciou projektovej dokumentácie (č.l. 78 spisu), FA č. X/XXXX (č.l. 79 spisu), výzvou na doplnenie
žiadosti o stavebné povolenie a rozhodnutie o prerušení konania (č.l. 80-81 spisu), zmluvou o dielo
č. 1/2014 zo dňa 254.10.2014 (č.l. 82-83 spisu), cenovou ponukou MIPAV s.r.o. (č.l. 84 spisu),
pokladničným dokladom zo dňa 24.09.2015(č.l. 85 spisu), mailovou komunikáciou medzi STUDIOM
APP a žalobkyňou zo dňa 21.08.2015 (č.l. 86 spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností

(č.l. 87-93 spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností zo dňa 06-07.05.2015 a zo dňa
03.04.2016 (č.l. 105-112 spisu), stanoviskom obce Mojš k výstavbe rodinných domov zo dňa 01.07.2013
vrátane grafického znázornenia katastrálnej mapy predmetných nehnuteľností (č.l. 113 -114 spisu),
vyjadrením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 24.01.2014 (č.l. 115-116
spisu), časťou geometrického plánu (č.l. 117-119 spisu), Zmluvou o združení (č.l. 120-122 spisu),

príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení 5 235 eur žalobkyňou združeniu zo dňa 01.06.2015
(č.l. 123 spisu), stavebným denníkom (č.l. 124-132 spisu), fotodokumentáciou predmetných pozemkov
s dátumom vyhotovenia 11.09.2013, 07.05.2015 a 10.06.2015 (č.l. 133-141 spisu), preddavkovou
faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 22.01.2016 (č.l. 147 spisu), preddavkovou faktúrou č. XXXXXXX zo dňa
07.09.2015 (č.l. 149 spisu), vyhlásením MIPAV s.r.o. zo dňa 17.10.2016 (č.l. 155 spisu), Smlouvou

o dílo - všeobecnou s poznámkou dodatok č. 1 Mojš zo dňa 16.03.2015 (č.l. 171 spisu), príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 18.05.2015 na sumu 5 000 eur od IBV Mojš pre spoločnosť Lokritz,
s.r.o. s textom záloha na kanál (č.l.172 spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 03.07.2015
na sumu 4 000 eur od IBV Mojš pre spoločnosť Lokritz, s.r.o. s textom záloha na cestu (č.l.172
rub spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.06.2015 na sumu 6 000 eur od IBV Mojš

pre spoločnosť Lokritz, s.r.o. s textom záloha za práce (č.l.172 rub spisu), rozhodnutím obce Mojš o
umiestení stavby č. XXXX/XX-XXX zo dňa 06.05.2014 (č.l. 177-181 spisu), protokolom tlakovej skúšky
vodovodného potrubia zo dňa 26.04.2015 (č.l. 204-205 spisu), protokolom o prevzatí a odovzdaní
stavby (č.l. 206-207 spisu), protokolom o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015 (č.l.
208 spisu), fotodokumentáciou výstavby inžinierskych sietí a prístupovej cesty (č.l. 209-215 spisu),

fotokópia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2015
(č.l. 264 spisu), mms komunikáciou medzi pani Y. a žalobkyňou zo dňa 02.06.2015 (č.l. 265-267
spisu), fotodokumentáciou predmetných nehnuteľností a prác v súvislosti s výstavbou inžinierskych
sietí a prístupovej cesty zo dňa 13.05.2015, 30.04.2015, 25.04.2015, 28.05.2015 (č.l. 268 - 281 spisu),
dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby SO 200 rozšírenie vodovodu vodovodnej prípojky zo

dňa 12.05.2015 (č.l. 282 spisu), dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby SO 300 Rozšírenie
kanalizácie plus prípojky zo dňa 20.05.2015 (č.l. 283 spisu).
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 25.05.2015 strany sporu uzavreli kúpnu
zmluvu,predmetomktorejbolpodľačl.II.aIII.kúpnejzmluvyprevodvlastníckehoprávakpozemkuparc.
č.XXX/XXXzapísanéhonaLVč.XX0akotrvalétrávnatéporastyovýmereXXXm2vpodieležalovaného

ako vlastníka 1/7 a pozemku parc. č. XXX/XXX zapísaného na LV č. XXXX ako ostatné plochy o výmere
XXX m2 v podiele žalovaného ako vlastníka XX/XXX. Žalobkyňa si predmetné pozemky zaobstarávala
za účelom výstavby rodinného domu. Predmetné pozemky jej boli ponúknuté na predaj prostredníctvom
realitnej kancelárie ADH - real, realitnej maklérky pani S. Y.. Predmetné pozemky boli na základe
vypracovaného geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2013 novovytvorenými parcelami s

možnosťou realizácie stavby rodinných domov a s tým nadväzujúcej prístupovej cesty. Obec Mojš vydala
súhlasné stanovisko k investičnému zámeru k výstave rodinných domov, resp. k individuálnej bytovej
zástavbe podľa schváleného územného plánu. Žalobkyňa vlastnícke právo k predmetným pozemkom
na základe kúpnej zmluvy nadobudla. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy žalovaný ako predávajúci
predmetné nehnuteľnosti v určenom podiele na nehnuteľnostiach odpredával žalobkyni ako kupujúcej

so všetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami k predmetnému prevodu
sa vzťahujúcimi za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena pozostávala z ceny za pozemok
vo výške 19 765,24 eur. V čl. V. kúpnej zmluvy žalovaný ako predávajúci potvrdil a vyhlásil, že na
nehnuteľnostiach špecifikovaných v čl. II a III. kúpnej zmluvy, ktoré prevádza na žalobkyňu ako kupujúcuneviaznu žiadne ťarchy, dlhy, záväzky, záložné práva, záväzky na predaj, práva nájmu, práva užívania
alebo iné práva tretích osôb (vrátane samosprávnych orgánov) ani ďalšie obmedzenie, ani iné právne
povinnosti, či právne vady zapísané v katastri nehnuteľností. Zároveň vyhlásil, že nemá vedomosť

ani o žiadnych ťarchách k nehnuteľnostiam špecifikovaných v čl. II a III. tejto zmluvy, nezapísaných
v katastri nehnuteľností. V kúpnej zmluve v čl. VI. písm. a) žalobkyňa potvrdila a vyhlásila, že sa so
stavom kupovaných nehnuteľností oboznámila ich obhliadkou na mieste samom, stav nehnuteľnosti
špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy, odkupuje ich v stave a vybavenosti, v akom
sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si žiadne osobitné vlastnosti. Podľa článku VII. kúpnej

zmluvy žalovaný ako predávajúci nesmel v období od uzavretia tejto kúpnej zmluvy do právoplatného
rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam vykonať akékoľvek zmeny,
ktoré by znehodnotili alebo poškodili, či podstatne zmenili nehnuteľnosti špecifikované v čl. II a III. tejto
zmluvyaleboichvlastnosti.Žalobkyňasapodpísanímdodatkuč.17kZmluveozdruženídňa25.05.2015
stalačlenkouzdruženiaIBVPribytovkeC.,účelomktoréhobolačinnosťzameranánavybudovanieISna
pozemkoch nachádzajúcich sa v novonavrhnutom súbore XX RD obce C.. Podľa čl. II zmluvy o združení

členovia združenia mali vniesť majetkové hodnoty a peňažné vklady podľa rozpočtov profesií na
vybudovanie prístupovej cesty, prípojky vody, plynu, prípojky kanalizácie, osvetlenia, prípojky elektriny,
transformačnejstanice,rozvodyslaboprúduatď.Nákladynatietočinnostimalibyťrozpočítanérovnakým
dielom na každú parcelu vo vlastníctve členov združenia. Výška peňažných vkladov a iných majetkových
hodnôt súvisiacich s vybudovaním sietí mala byť dopĺňaná priebežne podľa jednotlivých fáz budovania

IS. Žalobkyňa peňažný vklad do združenia vo výške 5 235 eur vniesla dňa 01.06.2015. Žalobkyňa si
dňa 08.01.2016 uplatnila u žalobcu zľavu z kúpnej ceny vo výške 1 kúpnej ceny s odôvodnením, že
dodatočne vyšli najavo vady predmetu kúpy, o ktorých v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevedela, neboli
rozpoznateľné, keď žalovaný žalobkyňu o vadách neinformoval, resp. pri kúpe predmetných pozemkov
neupozornil. Za vady označila vybudovanie a realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty v čase

po kúpe predmetných nehnuteľností bez jej vedomia. Pri uplatnení zľavy z kúpnej ceny žalobkyňa
argumentovala tým, že na siete sa bude musieť ako stavebník v súvislosti s realizáciou rodinného domu
a plneniami potrebnými k riadnemu užívaniu nehnuteľnosti napojiť. Namietala, že stav nehnuteľnosti a
ich vybavenosti sa tak po podpise kúpnej zmluvy zmenil, hoci si to žiadnym spôsobom nevymienila a so
zmenou stavu a vybavenosti nesúhlasila a v tejto súvislosti za účelom napojenia sa na takto vybudované

siete, o ktorých nebola informovaná, bola nútená hranicu pozemku navýšiť zeminou, pretože v opačnom
prípade by bolo užívanie pozemkov na stavbu rodinných domov, ale aj akýkoľvek iný účel, nemožné.
23. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:
Podľa § 499 Občianskeho zákonníka (OZ) kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec

v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
Podľa § 500 ods. 1 OZ ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie
nehnuteľností,nemožnouplatňovaťnárokzozodpovednostizavady,ibažescudziteľvýslovneubezpečil,
že vec je bez akýchkoľvek vád.

Podľa § 504 OZ nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak
vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne
vadu, právo zanikne.
Podľa § 507 ods. 1 OZ ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým

spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže
nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.
Podľa § 507 ods. 2 OZ práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch
upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

Podľa § 596 OZ ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej
zmluvy na ne upozorniť.
Podľa § 597 ods. 1 OZ Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 598 OZ kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.Podľa § 599 ods. 1 OZ vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva
zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24
mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 599 ods. 2 OZ právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len
ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
24. Okresný súd sa ako prvoradou zaoberal otázkou, či v prípade realizácie a budovania inžinierskych
sietí a prístupovej cesty na predmetných nehnuteľnostiach parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX ide
o vady veci.

25. Súd konštatuje, že plnenie je vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v zmluve dohodnuté,
ak nemá vlastnosti, ktoré sú pri tomto predmete obvyklé, alebo ak nemá vlastnosti, ktoré sa pri ňom
všeobecne predpokladajú. Plnenie je vadné aj vtedy, ak ho nemožno použiť podľa povahy alebo účelu
zmluvy. Pri uvedenom sa jedná o vady faktické. Právne vady predmetu plnenia sú také jeho vady, ktoré
sú prekážkou, aby ho nadobúdateľ mohol získať v takom rozsahu, ako to vyplýva zo zmluvy. Vadnosť
veci môže spočívať aj v tom, že vec nemá vlastnosti, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne

predpokladajú, či vlastnosti, ktoré si pri kúpe kupujúci vymienil, alebo vlastnosti o ktorých predávajúci
ubezpečil kupujúceho a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. v
čase prevodu nehnuteľností na žalobkyňu (25.05.2015), boli pozemky vo vlastníctve žalovaného
určené k individuálnej bytovej výstavbe podľa schváleného územného plánu. V zmysle § 43h zákona č.

50/1976 Zb., podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom
obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný
stavbou, sa tak jednalo o stavebné pozemky, resp. pozemky určené na stavebné účely a od tejto
skutočnosti sa nepochybne odvíjala aj kúpna cena XX eur/m2. Inžinierske stavby sú v zmysle § 43a
stavebného zákona aj miestne a účelové komunikácie, miestne rozvody vody, miestne kanalizácie,

miestneelektronickékomunikačnésieteavedenia,miestnerozvodyelektriny.Vzmysle §47stavebného
zákona, upravujúceho všeobecné technické podmienky, stavby sa musia navrhovať okrem iného tak,
aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, stavba bola
napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a každá prípojka stavby na verejné technické
vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a

meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené. Podľa § 48 stavebného zákona stavby sa
musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné
požiadavky na stavby. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení okrem iného
stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami dodržanie všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem. Z uvedeného vyplýva, že bez možnosti

inžinierskychsietíaprístupovejcestyvsúvislostisostavebnýmpozemkomniejemožnédostaťstavebné
povolenie. Okresný súd má tak za to, že v danom prípade vo vzťahu k stavebnému pozemku nemožno
realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty vyhodnotiť ako vady, a to ani ako vady faktické a
ani ako vady právne. Vybudovaním inžinierskych sietí, ani vybudovaním prístupovej cesty vzhľadom k
predmetným nehnuteľnostiam ako stavebným pozemkom v danom prípade nedošlo k znehodnoteniu,

poškodeniu alebo podstatnej zmene stavebného pozemku alebo zmene jeho vlastností. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že inžinierske siete a prístupová cesta nezasiahli do funkčnosti pozemku, ani
jeho akosti, resp. kvality. Realizáciou inžinierskych sietí a prístupovej cesty sa nezmenila ani výmera
kupovaných nehnuteľností definovaná v kúpnej zmluve. V súvislosti s realizáciou inžinierskych sietí a
prístupovej cesty nebola ani možnosť využitia predmetných nehnuteľností podstatne znížená. Zároveň

tieto ani nebránili žalovanému disponovať s pozemkom, ani jeho dispozíciu neobmedzili. Inžinierske
siete a prístupová cesta tak nepredstavujú ani žiadne ťarchy, záväzky, práva, či obmedzenia v súlade
s článkom V. kúpnej zmluvy. Rovnako žalobkyni nebránili a nebránia vo využití pozemkov podľa
povahy a účelu zmluvy, t.j. na stavbu rodinného domu, o čom de facto svedčí skutočnosť, že na
predmetných nehnuteľnostiach v čase rozhodovania okresného súdu už bola stavba rodinného domu

zrealizovaná. Z vykonaného dokazovania je nesporené, že v súlade s platným stavebným povolením
žalobkyňa začala s výstavbou rodinného domu v mesiaci 9/2015. Hrubá stavba rodinného domu bola
pod strechou do konca mesiaca 12/2015. Žalobkyňa si naviac v kúpnej zmluve nevymienila žiadne
konkrétne vlastnosti kupovaných nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z článku VI. písm. a) kúpnej
zmluvy, kde vyhlásila, že sa so stavom nehnuteľností oboznámila ich ohliadkou na mieste samom,

stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy a odkupuje ich v stave a
vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne osobitné vlastnosti. Vo
vzťahu k stavebnému pozemku sa všeobecne predpokladá, že na tomto je možná realizácia stavby, čo
v danom prípade bolo preukázateľne splnené, resp. dodržané, keď žalobkyňa rodinný dom postavila.Vadnosť veci tak vzhľadom na uvedené v danom prípade nemožno vzhliadnuť ani v tom smere, že by
predmetné nehnuteľnosti nemali vlastnosti, o ktorých žalovaný ako predávajúci žalobkyňu ubezpečil,
keďže účelom kúpy bola výstavba rodinného domu. Okresný súd má za to, že ak aj došlo v dôsledku

realizácie inžinierskych sietí a prístupovej cesty k zmene vzhľadu predmetných nehnuteľností uvedené
tiež nemožno vyhodnotiť ako vadu veci, nakoľko uvedené neznemožnilo účel kúpy dohodnutý v zmluve.
Terénne, povrchové úpravy v súvislosti s napojením sa na realizované inžinierske siete, či prístupovú
cestu nemožno vychádzajúc z vyššie uvedeného považovať za vadu veci. Podľa názoru okresného
súdu prípadné náklady na terénne úpravy sú nákladmi stavebníka, ktoré by mali byť stavebníkom

zohľadnené a zahrnuté v rozpočte na výstavbu už pri vyhotovovaní projektu rodinného domu. Tieto tak
nemožno vyhodnotiť ako vadu veci, či už ide o potrebu terénnych úprav vo výške 50 cm (na ktorú potrebu
navyšovania boli kupujúci upozornení) alebo 120 cm. Okresný súd dodáva, že nemožno konštatovať,
že zhrnutie zeminy v rámci povrchových úprav pozemku v menšom rozsahu (napr. 10 cm ako uviedol
pri svojej výpovedi svedok I. T.) nie sú vadou veci a povrchové úpravy vo väčšom rozsahu už za vadu
veci považovať možno.

27. Žalobkyňa žiadny dôkaz na preukázanie nevhodnosti ňou kúpených nehnuteľností, resp. pozemku,
na stavbu rodinného domu a nemožnosti využitia pozemku na účel a zámer pre ktorý ho kupovala,
t.j. stavba rodinného domu, v danej veci nepredložila. Ako už bolo vyššie uvedené je preukázané, že
v čase rozhodovania okresného súdu bol rodinný dom žalobkyne už postavený. Zároveň žalobkyňa
nepreukázala, že ubezpečenie žalovaného o tom, že ňou kúpený pozemok je vhodný na výstavbu

rodinného domu, je nepravdivé. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že žaloba žalobkyne nie
je dôvodná.
28. Napriek uvedenému právnemu záveru, že realizáciu a budovanie inžinierskych sietí a prístupovej
cesty nemožno v danom prípade považovať za vady veci, sa okresný súd, z dôvodu právnej istoty,
zaoberal aj otázkou, či realizácia a budovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty, ak by tieto súd

predsa len vyhodnotil ako vady predmetných nehnuteľností parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, sú
vadami veci v zmysle § 597 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že
zodpovednosť za vady v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 597 ods. 1 OZ sa odchyľuje od
všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady v súlade s § 507 ods. 2 OZ.
29. Súd v prvom rade skúmal dodržanie stanovenej lehoty podľa § 599 ods. 1 OZ na vytknutie vád, t.j.

24 mesiacov od prevzatia veci. Zistil, že táto bola preukázateľne dodržaná.
30. Následne súd skúmal dôvodnosť žaloby z hľadiska materiálneho práva. Zodpovednosť
predávajúceho v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 597 ods. 1 OZ sa vzťahuje na vady,
ktoré existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Táto zodpovednosť za
vady sa nevzťahuje na vady, ktoré vznikli neskôr, nie je totiž zo zákona daná záruka ako pri predaji v

obchode. V prípade zodpovednosti za vady podľa § 597 ods. 1 OZ sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
t.j. predávajúci zodpovedá za vady i v prípade, keď nemohol vedieť, že vec má vady, a preto na ne
kupujúceho neupozornil. Kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie dodatočne
najavo vyjdené vady kúpenej veci, ktoré existovali v dobe plnenia, alebo v tej dobe neboli ešte zistiteľné.
Musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej

zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov § 597 ods. 1 OZ („ak dodatočne vyjde najavo vada...“) vylučuje
aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek
tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (rozsudok
NSSR sp. zn. 5 Cdo 133/2000).
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak žalobkyňa ako kupujúca v spore popiera tvrdenie žalovaného

ako predávajúceho, že o vymedzených vadách (realizácii inžinierskych sietí a budovaní prístupovej
cesty) v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedela, bolo povinnosťou žalovaného ako predávajúceho
preukázať, že o nich nemohla nevedieť.
32. V danej veci má okresný súd z vykonaného dokazovania za to, že žalobkyňou vytknuté vady, a to
realizácia inžinierskych sietí a prístupovej cesty a v jej dôsledku následný pokles nehnuteľností o 120

cm, nie sú ani vadami veci podľa § 597 ods. 1 OZ, t.j. nie sú vadami, ktoré vyšli najavo dodatočne,
pretože žalobkyňa o realizácii inžinierskych sietí a prístupovej cesty v čase uzavretia kúpnej zmluvy
preukázateľne vedela, resp. o týchto v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne nemohla nevedieť.
33. K uvedenému záveru okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania, pričom postupoval v
súlades§191CSPdôkazyhodnotilpodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd
mal v danej veci za preukázané, že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 25.05.2015.
Tento deň považoval súd za rozhodný pre posúdenie vadnosti predmetu kúpy v zmysle § 597 ods. 1 OZ.
Žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy vyhlásila, že so stavom nehnuteľností sa oboznámila ich ohliadkouna mieste samom, stav nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. II. a III. kúpnej zmluvy je jej známy a odkupuje
ich v stave a vybavenosti, v akom sa nachádzajú v čase kúpy a nevyhradzuje si ich žiadne osobitné
vlastnosti. Rovnako aj pred súdom žalobkyňa uviedla, že v čase predchádzajúcemu uzavretiu kúpnej

zmluvy vykonala viackrát na mieste samom obhliadku. Prvý krát bola na obhliadke v polovici apríla 2015,
naposledy vykonala obhliadku na mieste samom deň pred uzavretím kúpnej zmluvy, t.j. dňa 24.05.2015,
ktorá skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede I. T., priateľa žalobkyne. Z listinných dôkazov je
preukázané, že realizácia inžinierskych sietí bola ukončená v čase pred podpisom kúpnej zmluvy. Podľa
predloženého stavebného denníka (č.l. 124-132 spisu) realizácia budovania inžinierskych sietí začala

23.03.2015 a bola ukončená dňa 18.05.2015, ktorý deň došlo podľa obsahu stavebného denníka k
zásypovým prácam potrubia, vodovodu, kanalizácie a betónových šácht, osadeniu vrchných poklopov
úpravou terénu, rozhrnutiu a zhutneniu navezenej zeminy návozom a zhutnením kameniva. Tvrdenie
žalobkyne o manipulácii stavebného denníka považoval okresný súd bez ďalšieho za nedôvodné. Len
na samotné tvrdenie bez jeho preukázania relevantnými dôkazmi nemôže súd prihliadať. O manipulácii
stavebného denníka, vo vzťahu k časovému sledu realizácie a dokončenia inžinierskych sietí, naviac

nesvedčia ani ďalšie predložené listinné dôkazy, a to protokol tlakovej skúšky vodovodného potrubia
zo dňa 26.04.2015, protokol o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015, dokumentácia
skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 12.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby
zo dňa 20.05.2015 a v neposlednom rade aj predložená fotodokumentácia realizácie a budovania
inžinierskych sietí. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že z dokumentácie skutočného vyhotovenia

stavby nie je zrejmé v akej fáze sa takáto dokumentácia môže vyhotoviť, okresný súd uvádza, že
dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je dokumentácia so zakreslenými zmenami, ku ktorým
došlo počas realizácie stavby, ktoré sú odsúhlasené stavebným úradom rovnako ako realizačný projekt.
Z týchto listinných dôkazov má tak okresný súd za preukázané, že najneskôr k dátumu 20.05.2015
bolo ukončené vodovodné potrubie až po parcelu označovanú ako parcela č. XX a kanalizácia bola

dokončená až po parcelu č. XX. Táto skutočnosť zároveň vyplýva aj zo svedeckej výpovede G. B., ktorý
pred súdom uviedol, že z geometrického zamerania je možné vypozorovať, že inžinierske siete už boli
po celú etapu vybudované, ako aj zo svedeckej výpovede G. J., I. J. S. C. G.. Z uvedeného má súd
za preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli inžinierske siete zrealizované a žalobkyňa tak
o týchto nemohla nevedieť, aj vzhľadom na jej vyhlásenie v l. VI. Kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti, súd

uvádza,žeakinžinierskesietevčaseuzavretiakúpnejzmluvypreukázateľneexistovaliabolidokončené
a žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy vyhlásila, že so stavom kupovaných nehnuteľnosti sa
oboznámila na mieste samom, nevidí súd dôvod, na základe ktorého by mala byť žalobkyňa v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy uzrozumená so vzhľadom sietí, s tým, že na tieto siete už dávno existuje
projekt, či s tým, že sú vydané príslušné povolenia a rozhodnutia a je podpísaná zmluva o dielo,

keď sa jedná o skutočnosti časovo spadajúce do obdobia pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa
článku VII. Kúpnej zmluvy predávajúci nesmeli v čase od uzavretia kúpnej zmluvy do právoplatného
rozhodnutiaovkladevlastníckehoprávavykonaťakékoľvekzmeny.Uvedenésavšaknemôževzťahovať
na predmetné inžinierske siete a cestu, keď tieto preukázateľne existovali v čase pred podpisom kúpnej
zmluvy.

34. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemohla
nevedieť ani o realizácii a budovaní prístupovej cesty, resp. že o tejto nebola v čase uzavretia kúpnej
zmluvy predávajúcim informovaná. Z vyjadrení strán sporu považoval okresný súd za nesporné, že
predmetom kúpnej zmluvy boli len nehnuteľnosti ako také, t.j. nehnuteľnosti bez inžinierskych sietí
a prístupovej cesty. Žalobkyňa zaplatila predávajúcemu kúpnu cenu XX eur/.m2 len za predmetné

pozemky, ktorú skutočnosť považuje okresný súd za podstatnú. Za realizáciu inžinierskych sietí a
prístupovej cesty žalobkyňa zaplatila dňa 01.06.2015 sumu 5 235 eur. Túto sumu však nezaplatila
predávajúcemu, ale združeniu IBV Mojš, ktorého sa dňa 25.05.2015 stala (podpisom dodatku k zmluve
o združení) členkou. Združenie IBV Mojš bolo v roku 2013 zriadené za účelom budovania inžinierskych
sietí a prístupovej cesty v sporných pozemkoch. Suma 5 235 eur, ktorú žalobkyňa združeniu zaplatila,

predstavovala náklady na realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty, resp. finančný podiel
žalobkyne na budovaní inžinierskych sietí a prístupovej cesty. Jednalo sa o vstupný poplatok spojený
s členstvom žalobkyne v združení. Bez tohto peňažného vkladu by sa žalobkyňa nemohla bez súhlasu
združenia pripojiť na inžinierske siete, o čom svedčí aj protokol o odovzdaní a prevzatí stavby (č.l.
206 spisu), z ktorého je zrejmé, že k odovzdaniu a prevzatiu stavby došlo až v 5/2016. Priamo v

článku III. Zmluvy o združení je ustanovené, že členovia združenia vnesú majetkové hodnoty a peňažné
vklady podľa rozpočtov jednotlivých profesií na vybudovanie prístupovej cesty, prípojky vody, plynu,
kanalizácie, osvetlenia, elektriny transformačnej stanice, rozvody slaboprúdu, pričom tieto náklady na
tieto činnosti budú rozpočítané rovnakým dielom na každú parcelu vo vlastníctve členov združenia.Okresný súd má za to, že už len táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej
zmluvy nemohla nevedieť o realizácii a budovaní prístupovej cesty, tak ako počas konania tvrdila,
keď vložila finančné prostriedky do združenia za účelom finančného podieľania sa na jej realizácii. Z

citovaného článku zmluvy o združenia jednoznačne vyplýva účel vložených finančných prostriedkov,
t.j. budovanie prístupovej cesty a inžinierskych sietí. Aj z výpovedí svedkov v konaní, a to naviac
aj svedkov navrhnutých žalobkyňou (O. D. S. K. J.), bolo preukázané, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy boli kupujúci, a teda aj žalobkyňa, informovaní o realizácii inžinierskych sietí a prístupovej cesty.
Rovnako boli informovaní o potrebe zdvihnutia základovej dosky domu nad úroveň cesty. Z vypovedí

svedkov (G. J., I. J. S. S. Y.) bolo preukázané, že v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy boli kupujúci
informovaní o potrebných dokumentoch súvisiacich s budovaním inžinierskych sietí a prístupovej cesty.
Boli informovaní o stanovisku obce, o geometrickom pláne, grafickej časti, o stanovisku Ministerstva
pôdohospodárstva, koordinačnej situácii, o územnom a stavebnom povolení a o zmluve o združení. Mali
možnosť oboznámiť sa aj s príslušnou projektovou dokumentáciou, ktorá bola k dispozícii v združení. Na
tomto mieste súd dodáva, že v tomto smere bola potrebná aj aktivita zo strany žalobkyne, a teda ak bola

členkou združenia, mala prístup k projektovej dokumentácii, nemožno konštatovať, že s projektovou
dokumentáciou nebola oboznámená. Uvedené mal súd preukázané nielen z výpovede svedkyne S.
Y., ale aj svedka žalobkyne O. D., ktorý pred súdom uviedol, že s projektovou dokumentáciou bol
oboznámený. Rovnako svedok G. G., ktorý vybavoval žalobkyni stavebné povolenie potvrdil, že videl
projektovú dokumentáciu v digitálnej aj papierovej podobe, nakoľko robil vlastné merania a potreboval

vedieť, či zodpovedá existujúci stav zrealizovaných prác s terénom a ako bude vlastne stavbu žalobkyne
zakladať. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobkyňa mala v čase uzavretia kúpnej zmluvy
vedomosť aj o realizácii prístupovej cesty.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby aj v
tomto smere. Žalobkyňa bola uzrozumená so stavom kupovaných nehnuteľností, ich stav poznala,

na obhliadke nehnuteľností bola viackrát. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy žalobkyňa mala vedomosť nielen o realizácii inžinierskych sietí, keďže tieto boli už v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dobudované, ale mala aj vedomosť o realizácii prístupovej cesty, a teda
zo strany žalovaného bola o týchto skutočnostiach v čase uzavretia kúpnej zmluvy uzrozumená Mala
vedomosť o potrebných dokumentoch súvisiacich s budovaním inžinierskych sietí a prístupovej cesty,

mala možnosť sa s týmito oboznámiť. Na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi
stranami sporu tak nemohli vyjsť dodatočne najavo žalobkyňou uvádzané vady, keď s týmito bola
uzrozumená už v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy.
36. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu
sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať
všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v rozsiahlych podaniach,
či vyjadreniach strán sporu.

37. V závere okresný súd považuje za potrebné uviesť, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon,
ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie
zmluvy. Žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy súhlasila s jej obsahom, resp. s jej znením v dojednaných
článkoch. V čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vedela o realizácii inžinierskych sietí a

prístupovej cesty, preto jej tvrdenie v konaní, že ak by boli inžinierske siete a prípojky v čase podpisu
kúpnej zmluvy zrealizované, mala byť zmienka o týchto sieťach a ceste v kúpnej zmluve uvedená,
považuje súd za bezpredmetné. Žalobkyňa bola stranou kúpnej zmluvy, a teda mala možnosť zasahovať
do jej obsahu, do jej znenia. Ak považovala za potrebné tieto skutočnosti do znenia kúpnej zmluvy
zakomponovať, mala si to v procese jej uzatvárania vymieniť. Okresný súd dodáva, že v záväzkovo-

právnych vzťahoch si musí v prvom rade ku svojej spokojnosti, presadzovať, resp. zabezpečovať vlastné
záujmy a na tieto dohliadať sám účastník, resp. strana zmluvy. Vo vzťahu k obsahu kúpnej zmluvy
okresnýsúdďalejudáva,žepodpisomkúpnejzmluvyžalobkyňasúhlasilaajsdojednanoukúpnoucenou
29 eur/m2, preto aj jej ďalšia námietka, že kupujúci pozemkov v 1. etape zaplatili rovnakú sumu bez
nutnosti vynakladania ďalších zásadných nákladov na navýšenie ich pozemkov súvislosti s pripojením

sa na inžinierske siete je právne irelevantná.

38. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne vo vzťahu k financovaniu realizácie inžinierskych sietí a o
dôkazy preukazujúce financovanie realizácie inžinierskych sietí (č.l. 172 spisu) a v tej súvislostispochybňujúce časový moment ukončenia realizácie inžinierskych sietí súd považuje za potrebné
uviesť, že tieto dôkazy, a to pokladničné doklady s textom záloha, na závere súdu o preukázanom
čase ukončenia realizácie inžinierskych sietí v súlade s vykonaným dokazovaním dňa 18.05.2015

nič nezmenia. Financovanie inžinierskych sietí bolo podrobne vysvetlené S. Y. a G. B. tak, že v
dôsledkunedostatkufinančnýchprostriedkovvzdruženísarealizovanéprácevyplácalizálohovospätne,
nakoľko platby omeškávali a platili sa až dodatočne, o ktorom tvrdení súd nemal závažné pochybnosti.
Moment ukončenia inžinierskych sietí 18.05.2015 vyplýva, tak ako už bolo vyššie uvedené, z viacerých
predložených listinných dôkazov (stavebný denník, protokol tlakovej skúšky vodovodného potrubia zo

dňa 26.04.2015, protokol o tlakovej skúške vonkajšej kanalizácie zo dňa 18.05.2015, dokumentácia
skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 12.05.2015, dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby zo
dňa 20.05.2015, fotodokumentácia realizácie a budovania inžinierskych sietí), ako aj výpovedí svedka
G. J., I. J.P., Č. C. G..

39. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným v konaní, aj svedkom C. K., že nebola dodržaná projektová

dokumentácia, že cesta bola zdvihnutá úmyselne súd konštatuje, že tieto sú vzhľadom na predmet
konania vymedzený žalobou právne bezvýznamné. Súd má za to, že ak aj došlo k pochybeniu pri
projektovej dokumentácii, či nedodržaní projektovej dokumentácie pri realizácii inžinierskych sietí a
cesty, toto nemožno pričítať na ťarchu žalovaného ako predávajúceho v podobe uplatnenia zľavy z
kúpnej ceny v súlade s § 597 ods. 1 OZ.

40. Dôkazy predložené žalobkyňou na preukázanie výšky uplatneného nároku súd vzhľadom na
zamietnutie žaloby z vyššie uvedených dôvodov nevyhodnocoval.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.