Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210770
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: W.. E. D., L.. XX.X.XXXX, J. L.
XXXX/X, G. X - Ř., Č. O., zastúpeného JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom Predmestská
90, Žilina, proti žalovanej: T. I., L.. XX.X.XXXX, J. G. XX, XXX XX T.Š., zastúpenej Mgr. Adriánom
Fabiánom, advokátom so sídlom Tkáčska 2, Prešov, o zaplatenie 38387,72 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 8.3.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 38387,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 11.7.2014
do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca poukázal prevodom zo svojho účtu dňa 25.9.2013 sumu
1 000 000 CZK v prepočte 38387,22 eur na účet žalovanej. Ako účel platby bola uvedená „půjčka“.
Súd prvej inštancie po vyriešení otázky právomoci súdu Slovenskej republiky o predmetnom nároku

žalobcu konať a voľbe slovenského právneho poriadku v súlade s Čl. 10 ods. 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 864/2007 z 11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (II.), citoval
ustanovenia § 657, 563 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola
uzavretá ústna dohoda o pôžičke, pričom nebola dohodnutá doba jej vrátenia. Svoje rozhodnutie oprel
o listinné dôkazy a svedeckú výpoveď svedka C. T., ktoré hodnovernosť tvrdenia žalobcu preukázali.
Skutočnosť, že žalobca požičal vysokú sumu peňazí bez písomnej dohody cudzej osobe nepovažoval
súd prvej inštancie za spochybnenú ani výpoveďou svedka O. O., keďže žalobca svoje správanie

vysvetlil priateľským vzťahom s druhom žalovanej, ktorý bol navyše dosť solventný a žalobca ho
považoval za akéhosi garanta vrátenia pôžičky. Súd prvej inštancie neposúdil ako pravdivú výpoveď
svedka O. O. spočívajúcu v tvrdení, že tento svedok požičal sumu 1 000 000 CZK dňa 30.3.2013 počas
jeho pobytu v Českej republike žalobcovi oproti vystaveniu zmenky, preto peniaze, ktoré boli zaslané
žalobcom na účet žalovanej predstavovali vrátenie tejto pôžičky jemu. Zdôraznil, že tento svedok je
dlhoročným druhom žalovanej, pričom jeho tvrdenie nebolo podľa záverov súdu prvej inštancie v konaní
preukázané žiadnymi dôkazmi.

2. Pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca zaslal doporučene
žalovanej výzvu na vrátenie pôžičky ešte 25.6.2014, ktorej doručenie žalovaná nespochybnila, preto
vychádzal z fikcie o nespornosti tohto skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe v súlade s § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Za zarážajúce považoval to, že vyše dvoch rokov
žalovaná, ale ani jej druh necítili potrebu reagovať na výzvu žalobcu, ktorá podľa ich tvrdení nemala
opodstatnenie, pričom nešlo o zanedbateľnú sumu.

3. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. . Mal za preukázané, že výzva na
vrátenie pôžičky bola zaslaná doporučene žalovanej listom podaným na poštu 25.6.2014, v dôsledku
čoho sa žalovaná dostala do omeškania nasledujúci deň po doručení tejto výzvy s poukazom na § 563

Občianskeho zákonníka.

4. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP.

5.Vzákonomstanovenejlehotepodalaprotirozsudkusúduprvejinštancieodvolaniežalovaná.Namietal
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že v danom prípade

absentujú základné znaky zmluvy o pôžičke, minimálne v označení osoby údajného dlžníka, keďže
žalobca v čase uskutočnenia prevodu finančných prostriedkov nepoznal žalovanej osobné údaje, nikdy
ju nevidel a ani nikdy jej osobné údaje nežiadal. Nesprávne právne posúdenia videla odvolateľka aj v
tom, že list C.. K. D., advokáta zo dňa 24.6.2014 predložený žalobcom ako výzvu na splatenie pôžičky
posúdil súd prvej inštancie ako právne relevantnú, hoci prílohou tohto listu nebolo plnomocenstvo

udelené žalobcom na takýto úkon. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podľa odvolateľky aj
skutočnosť, že finančné prostriedky boli adresované žalovanej. V čase ich poukázania totižto nemohla
predstavovať konkrétny subjekt, lebo žalobca o jej existencii vedel len z rozprávania svedka O. O..
Zdôraznila, že samotný žalobca potvrdil, že so žalovanou neprišiel do kontaktu. Trvala na tom, že so
žalobcom bol vo vzťahu výlučne O. O., ktorý potvrdil, že účet žalovanej bol dojednaný len ako platobné

miesto, pričom išlo o plnenie zo vzťahu medzi žalobcom a O. O.. Žalovaná následne finančné prostriedky
vydala O. O. z dôvodu, že finančné prostriedky boli v skutočnosti zaslané jemu, keďže on nemal v tom
časesúkromnýúčet.ŽalovanáďalejvodvolaníspochybnilavýpoveďsvedkaG..C.T.oobsahuúdajného
telefonického rozhovoru. Tento svedok podľa žalovanej nemohol počuť obsah rozhovoru a ani to, s kým
žalobca v skutočnosti telefonuje, keďže nebol zapnutý hlasitý odposluch.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že samotnú existenciu pôžičky spochybňujú okolnosti, že žalobca pôžičku
žiadnym spôsobom nezabezpečil, nezaujímal ho účel pôžičky a ani schopnosť žalovanej splatiť tak
vysokú pôžičku. Za nelogické považovala to, že vzhľadom na bonitu O. O. tento neposkytol pôžičku
pre svoju dlhoročnú družku z vlastných finančných prostriedkov, ale žiadal o jej poskytnutie žalobcu.

Za pochybné považovala aj to, že údajne bola požičaná sumy v prepočte 38387,72 eur a nie suma
zaokrúhlená napr. 40 000 eur, resp. 38 000 eur. Trvala na tom, že prevod sumy 1 000 000 CZK logicky
potvrdzuje tvrdenie svedka O. O., že v skutočnosti išlo o vrátenie pôžičky vo výške 1 000 000 CZK, ktorú
poskytol on žalobcovi dňa 30.3.2013 v českých korunách. Spochybnila tiež bonitu žalobcu, teda jeho
schopnosťpožičaťtakvysokúsumubezúčelovoabezminimálnepribližnejdobyjejvrátenia.Skutočnosť,

že žalobca údajne kontaktoval za účelom vrátenia pôžičky O. O. a nie žalovanú, zakladá domnienku,
že žalobca v čase uskutočnenia prevodu finančných prostriedkov nevedel a ani nemohol vedieť, komu
v skutočnosti bankový účet patrí a majiteľa účtu zistil až s odstupom času. Žalovaná trvala na tom, že
nedošlo k žiadnemu telefonickému rozhovoru medzi ňou a žalobcom, teda nemohlo dôjsť ani k uzavretiu
zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým záverom. Zdôraznila, že žalobca bol vo vzťahu výlučne s O. O., o čom svedčí aj to, že
poukázané finančné prostriedky vydala O. O. a jej účet slúžil iba ako platobné miesto. Navrhla zmeniť
napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 2.5.2017. Nesúhlasil s jej tvrdením, že absentujú
základné znaky zmluvy o pôžičke, a to označenie osoby dlžníka. Zdôraznil, že nikdy netvrdil, že sa so
žalovanou stretol. Trval na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe a v priebehu konania a tvrdenia
žalovanej považoval za špekulatívne. Uviedol, že od začiatku vedel, komu pôžičku poskytuje a teda aj
to, komu v skutočnosti bankový účet patrí. V závere uviedol, že žalovaná v odvolaní opakovala tvrdenia,

ktoré boli v spore prejednané, vysvetlené, vyvrátené alebo preukázané. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu svoje stanovisko nepredložila.9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v súlade s § 378 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. O odvolaní

bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 CSP a contrario, teda bez nariadenia pojednávania, pričom
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej
stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

10. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k

správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej považuje odvolací súd za podstatné
uviesť, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza faktickým odovzdaním finančných prostriedkov, čo sa
v danom prípade udialo pripísaním týchto finančných prostriedkov na účet žalovanej. Príkaz žalobcu na
úhradusumy1000000CZKobsahujepresnúidentifikáciupríjemcuoznačenéhomenomabydliskom,čo

je pre identifikáciu zmluvnej strany postačujúce. Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení nevyžaduje
zmluvnú stranu (pri tomto druhu záväzku) identifikovať ďalšími identifikačnými znakmi.

11. Súd prvej inštancie sa do dôsledkov vyporiadal s argumentáciou žalovanej, ktorá naviac nebola
podporená žiadnym vierohodným dôkazom. K takémuto vysporiadaniu sa s obranou žalovanej sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Samotné tvrdenie žalovanej, podporené výlučne svedeckou
výpoveďou jej druha, nemôže vyvrátiť tvrdenia žalobcu preukazované listinnými dôkazmi, a to aj v
prípade jeho logického súladu.

12. Za právne irelevantnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku týkajúcu sa neúčinnosti právneho

úkonu žalobcu spočívajúceho vo výzve na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca v konaní potvrdil
splnomocnenie svojho brata - advokáta na takýto úkon a hoci samotné udelenie splnomocnenia nebolo
súčasťou výzvy, nejde o neplatný právny úkon podľa § 37, § 39, resp. § 40 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalovaná namieta v odvolaní neskúmanie bonity žalobcu, tak ide o prostriedok procesnej obrany ,
ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd nemôže na túto odvolaciu

námietku prihliadať v súlade s § 366 CSP.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny.

14.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP,teda
bolo vyslovené, že úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej
žalovanej v rozsahu 100%.

15. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).