Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227303
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112227303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/. L.. U. R., M.. XX.XX.XXXX, 2/.
L.. L. R., M.. XX.X.XXXX, obaja bytom Židovská 19, Bratislava, obaja zast. advokátkou JUDr. Ivanou
Hutňanovou, Krížna 38, Bratislava, I.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. Q. J. M. U., Ž. XX, Q., I.:
XX XXX XXX, o určenie neplatnosti schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C/161/2012 zo dňa 23.
mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali
proti žalovanému určenia neplatnosti schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
konanej dňa 28.6.2012. O trovách konania rozhodol tak, že sporovým stranám právo na ich náhradu
nepriznal.

2/ Súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 28.6.2012 sa konala schôdza Spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov na Ž.I. E.. XX, Q.. Žalobcovia 1/, 2/ listom zo dňa 22.7.2012 adresovaným
štatutárnemu orgánu žalovaného namietali platnosť tejto schôdze dôvodiac, že písomná pozvánka na
túto schôdzu nebola doručená všetkým vlastníkom domu.

3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie odkazujúc na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 11/2015 konštatoval, že ak má byť
určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo neplatnosť zhromaždenia

vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, účastníkmi toho konania na strane žalovaného musia byť
všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, keďže je nepochybné, že sú to iba oni, ktorí realizujú svoje
práva hlasovaním a závery prijaté v hlasovaní sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Následne je toto ich rozhodnutie ako prejav väčšinovej vôle realizované. V prípade rozhodnutia súdu
o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov dochádza k anulovaniu rozhodnutia
prijatého väčšinou vlastníkov v rámci tohto rozhodnutia a v konečnom dôsledku k zmene rozhodnutia
príslušnej väčšiny vlastníkov a preto je samozrejmé, že pasívne legitimovanými v takomto konaní sú

všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi, pretože sa jedná
o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu a nie spoločenstvo ako také. Keďže v danom prípade
žalobcovia ako žalovaného označili subjekt, ktorému v spore chýba pasívna vecná legitimácia, súd prvej
inštancie žalobu z tohto dôvodu zamietol.3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol § 142 ods. 1 O.s.p. a stranám nepriznal nárok na
náhradu trov konania, pretože úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/.Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodili, že v konaní nenamietali samotné hlasovanie na schôdzi, ale formálne (procesné) nedostatky
zvolania schôdze vlastníkov spočívajúce v nedodržaní zákonného postupu podľa § 14 ods. 1 byt.

zák. Z uvedeného dôvodu preto správne označili za žalovaného spoločenstvo, pretože tento subjekt
konajúci prostredníctvom svojich orgánov nesie zodpovednosť za dodržanie zákonného postupu pri
zvolávaní schôdze. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by táto zodpovednosť bola
daná jednotlivým vlastníkom. Navyše za situácie, keď žalobcovia v konaní namietajú nezákonné
zvolanie schôdze spočívajúce v nedoručení písomného oznámenia o schôdzi každému vlastníkovi v
dome (menovite označili vlastníkov, ktorým nebolo doručené písomné oznámenie o schôdzi), nie je

podľa žalobcov právne udržateľné, aby pasívne legitimovanými v konaní boli všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome, t.j. aj tí, ktorým písomné oznámenie nebolo doručené, z ktorého
dôvodu sa nemohli schôdze zúčastniť, ani nemohli na nej hlasovať. Uvedené skutočnosti podľa žalobcov
vylučujú pasívnu legitimáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

5/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6/ Zo žaloby vyplýva, že dňa 28.6.2012 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov

na Ž. XX F. Q. za prítomnosti žalobcov (č. l. 6), ktorí sa však samotného hlasovania nezúčastnili
(nehlasovali). Žalobcovia tvrdia, že oznámenie o schôdzi vlastníkov nebolo v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru minimálne päť dní pred dňom jej konania a nebol
tak dodržaný zákonný postup podľa § 14 ods. 1 byt. zák. V tejto súvislosti menovite označili 4 vlastníkov
bytov (Z. U., L. W., T. L.B., P. R.á - viď č.l. 51). Z uvedeného dôvodu žiadali, aby súd určil, že predmetná

schôdza je neplatná. Žalobcovia teda nenamietajú platnosť uznesení prijatých na tejto schôdzi, ale
namietajú formálne nedostatky pri zvolávaní schôdze.

7/ Zák. č. 182/1993 Z.z. v ust. § 14 ods. 4 odlišuje dve situácie ( skutkové podstaty ), za splnenia ktorých
sa môže vlastník domáhať právnej ochrany definovanej v tomto zák. ustanovení. V prvom prípade ide o

situáciu, kedy má prehlasovaný vlastník právo obrátiť sa na súd v lehote 15 dní od oznámenia výsledku
hlasovania. Keďže žalobcovia 1/, 2/ sa hlasovania nezúčastnili (resp. sa hlasovania zdržali), nie sú
prehlasovanými vlastníkmi. Druhý prípad sa vzťahuje na tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorí sa schôdze nezúčastnili a preto sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť. Títo vlastníci môžu v
lehote do troch mesiacov od hlasovania napádať súdnou cestou prípadné formálne procesné nedostatky

zvolania schôdze. Žalobcovia sa schôdze zúčastnili (ale nehlasovali za/proti konkrétnemu uzneseniu).
Z toho vyplýva, že žalobcom z § 14 ods. 4 byt. zákona nevyplýva oprávnenie dovolávať sa neplatnosti
schôdze za tých vlastníkov, ktorí sa jej nezúčastnili (či už dobrovoľne, alebo z dôvodu, že o konaní
schôdzi nemali vedomosť). Z uvedeného je teda podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobcom 1/, 2/
chýba aktívna vecná legitimácia v spore.

8/ K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd dodáva, že je správny záver súdu
prvej inštancie, že žalovanému ako osobe vykonávajúca správu bytového domu podľa § 7 ods. 1, §7b
a § 7c byt. zákona v konaní chýba pasívna vecná legitimácia. Z povahy veci totiž vyplýva, že ide o spor
medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a nie medzi vlastníkmi a právnickou

osobou zriadenou v zmysle ustanovení byt. zákona (§ 7 ods. 1) a vykonávajúcou správu bytového domu
podľa § 7b (bez ohľadu na okolnosť, že zhromaždenie vlastníkov bytov zvoláva rada spoločenstva ako
jeden z jeho orgánov). Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú neplatnosti schôdze, ide o vec, ktorá sa týka
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie žalovaného ako právnickej osoby vykonávajúcej správu
bytového domu.

9/ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.10/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

11/ Odvolací súd v súlade s § 224 C.s.p. opravil chybu v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie spočívajúcu v nesprávnom dátume narodenia žalobcu 1/, ktorá skutočnosť vyplýva z č.
l. 50, 63 súdneho spisu.

12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).