Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816209290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: V. G., s.r.o., so sídlom H., I. XX,
IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. N. D., advokátom so sídlom v H., Y. 8, P. O. H. XXX, proti žalovanému: N.
Y., bytom R., I. XX/XXX, zast. Advokátskou kanceláriou C. & C., s.r.o., so sídlom F. XX, H., IČO: XX XXX
XXX, o zaplatenie 650,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 24. januára 2017, č. k. 7Csp/6/2016-51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu650,86
eurspolusročnýmúrokomzomeškaniavovýške8,50%zosumy650,86eurod29.7.2013dozaplatenia,
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur s účinnosťou od mája 2017, najneskôr do
28. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 2, § 9 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu 24.05.2012, ďalej na ust. § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka ku dňu 24.05.2012, na ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval,
že v danej veci mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke,
ktorá je svojou povahou spotrebiteľským úverom, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu
ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy žalovanému ako spotrebiteľovi.
Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Žalovanému
bola poskytnutá suma 800 eur, ktorú sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach

po 43,95 eur s tým, že celková suma na splatenie je 1 054,80 eur a celkové náklady spotrebiteľa
254,80 eur. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti mesiac máj 2014, RPMN 32 %, priemerná
hodnota RPMN 46,52 %, sadzba poistného 0,00 %, ročná úroková sadzba 32 %. Súd konštatoval, že
v predmetnej zmluve nie je uvedený dátum splatnosti splátok, preto jednotlivé splátky boli splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. S poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48, §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu 24.05.2012 nebolo nevyhnutné, aby zmluva,
resp.VOPuvádzalisplatnosťkaždejjednotlivejsplátkyspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľ

VOP žalovanému umožňovali s istotou identifikovať dátum tejto splatnosti. Ako súd uviedol, žalovaný
mal poskytnutý úver splácať v 24 mesačných splátkach, pričom z bodu 6.4 VOP vyplýva, že prvá
splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. V zmluve ako termín konečnej splatnosti je
uvedený máj 2014. Vychádzajúc z počtu splátok, z ich splatnosti v 20. deň v príslušnom kalendárnommesiaci,jelogické,žeexaktnýúdajokonečnejsplatnostiúverujezhodnýsdátumomsplatnostiposlednej
splátky. Pokiaľ ide o RPMN, táto je vyjadrená 32 %, jej výpočet vychádza zo vzorca na výpočet RPMN
uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.; vzorec pre výpočet RPMN je uvedený aj v bode 7.3

VOP. Súd bol toho názoru, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, preto
úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej bol súd toho názoru, že dohodnutá
výška úrokovej sadzby medzi účastníkmi zmluvy je v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
neprieči sa dobrým mravom , nie je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Pri poskytnutom úvere
800 eur, úrok ( odplata za poskytnutie úveru), ktorý vo finančnom vyjadrení za obdobie 24 mesiacov

predstavuje 254,80 eur, podľa názoru súdu je možné považovať za primeraný. Z prehľadu splátok
vyplýva, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 351,60 eur, preto súd považoval nárok žalobcu o zaplatenie
sumy 650,86 eur za opodstatnený (rozdiel medzi poskytnutou sumou a zaplatenou sumou). S poukazom
na ust. § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že pôvodný veriteľ a žalovaný si v
zmluve ( a ani vo VOP) nedohodli možnosť straty výhody splátok. Pokiaľ v predžalobnej upomienke
si pôvodný veriteľ uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky, jej splatnosť nenastala, lebo účastníci

predmetného záväzkového vzťahu si možnosť straty výhody splátok nedohodli; ku konečnej splatnosti
došlo až uplynutím splatnosti poslednej splátky. V súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania 8,50 % z dlžnej sumy
do zaplatenia a za situácie, že finančná situácia žalovaného je nepriaznivá, keď proti žalovanému sú
vedené štyri konania (Csp) a viaceré exekučné konania, súd mu povolil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach

po 30 eur mesačne podľa § 232 ods. 4 CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust.
§ 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Boltohonázoru,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilskutkovýstav,keďvdanom
prípade bolo potrebné posudzovať otázku vzniku zmluvy a vady kontraktácie. Súd sa mal zaoberať
samotným procesom kontraktácie spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom

- obsahový rozpor návrhu a akceptácie, a to v časti V. (údaje k požadovanej pôžičke) a v časti VII.
(schválená výška pôžičky), keď v jeho pôvodnom návrhu (žalovaného) viaceré obsahové náležitosti
zmenil, resp. doplnil až žalobca. Týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobcu, ale len k novému
uzavretiuzmluvy,resp.protinávrhu,keďžeideoobsahovédodatkyoprotipôvodnémunávrhu.Tentonový
návrh nebol ním (žalovaným) akceptovaný. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy a

pokiaľ žalobca splnil záväzok na základe zmluvy, ktorá nevznikla, posudzovalo by sa plnenie vymáhané
žalobcomakovrátenieplneniabezprávnehodôvodu.Žalobcatedamoholodnehopožadovaťzaplatenie
istiny z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania celého uplatneného
práva. Keďže žalobca podal žalobu vo veci samej až dňa 11.07.2016 a vrátenie bezdôvodného
obohatenia mohol žiadať ihneď po poskytnutí finančných prostriedkov, uplynula tak 2 ročná subjektívna,

ako aj 3 ročná objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k
uzavretiu zmluvy dňa 24.05.2012, premlčacia doba uplynula 24.05.2014, najneskôr 24.05.2015. Žiadal
preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaným písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktorí by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

na ne v zmysle ust. 387 ods. 2 CSP odkazuje a dodáva nasledovné:

6. Zo skutočností zistených dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 24.05.2012 zmluvu o pôžičke. Je nepochybné, že v rámcitohto záväzkového vzťahu na jednej strane vystupoval dodávateľ - podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaný ako
fyzická osoba, nekonajúca v rámci podnikateľskej, či obchodnej činnosti. Ako správne konštatoval súd

prvej inštancie išlo tu o spotrebiteľský vzťah a pôžička (úver), ktorá bola žalovanému poskytnutá a ktorú
on čerpal, je spotrebiteľským úverom.

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že v predmetnej veci nebola zmluva o pôžičke uzavretá, keď v
kontraktačnom procese vidí nedostatky zhodného prejavu vôle žalobcu a jeho (žalovaného). Keďže

zmluva nevznikla, žalobca mohol požadovať vrátenie poskytnutých prostriedkov titulom bezdôvodného
obohatenia a on preto vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva z titulu bezdôvodného
obohatenia.

8. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.05.2012 bola žalovanému schválená a poskytnutá
pôžička 800 eur, túto sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 43,95 eur, v zmluve sú

uvedené celkové náklady spotrebiteľa v sume 254,80 eur, celková suma pôžičky 1 054,80 eur, ročná
úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná RPMN 46,52 % a termín konečnej splatnosti X/XXXX,
pričom v zmysle VOP , čl. 6.2 , splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

9. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu skutkové závery súdu prvej inštancie o tom,

že zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti a teda bola riadne uzavretá, sú správne. Zo samotnej
zmluvy nie sú zrejmé tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní o dodatočnom vypĺňaní časti zmluvy, a
to bez súhlasu (schválenia) žalovaným, resp. neakceptácia pôvodného návrhu žalovaného, čím nedošlo
k vzniku zmluvy. Naviac ide o skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza až v odvolacom konaní.

10. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany (podľa § 149 CSP teda aj skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov), ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok (písm. a)), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b)), má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (písm. c)) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(písm. d)).

11. Žalovaným uplatnené tvrdenia o dodatočnom vypĺňaní časti zmluvy, resp. neakceptácia pôvodného
návrhu žalovaného, na ktorých ako jediných založil dôvody svojho odvolania, neboli v konaní

pred súdom prvej inštancie uplatnené. Súčasne odvolací súd nenachádza žiadnu z výnimiek podľa
citovaného ustanovenia § 366 CSP, na základe ktorej by žalovaný mohol túto novotu uplatniť v
odvolacom konaní, keď žalovaný ani neuvádza, prečo uvedené tvrdenia nemohol bez svojej viny tvrdiť
už v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené, vychádzajúc z platne uzavretej
zmluvy o pôžičke, žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného práva z titulu bezdôvodného

obohatenia nebola uplatnená dôvodne.

12. Žalovaným tvrdený dôvod odvolania, spočívajúci v novom tvrdení neprípustne uplatnenom v
odvolacom konaní preto nebol spôsobilý privodiť žalovanému požadovanú zmenu napadnutého
rozhodnutia, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).