Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202098
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanej I. J., nar. XX. X. XXXX, H. X/XXX, Z., o zaplatenie 367,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 65,90 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% zo sumy
19,99 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,75% ročne zo sumy 23,29 eur od 26.04.2013 do zaplatenia,
8,5% ročne zo sumy 22,62 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 7. 3. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 463,32 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,50 eur od 26. 2. 2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 24,98 eur od 26. 3. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,78 eur od 26. 4. 2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 39,12 eur od 26. 5. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 8,25% ročne zo sumy 331,94 eur od 26. 2. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 463,32 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 463,32 eur pozostáva zo sumy 88,40 eur za poskytnuté služby, zo sumy 42,98 eur za

poplatky a zo sumy 331,94 eur titulom zmluvnej pokuty.

2. Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej
doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Pred doručením žaloby žalovanej a to dňa 17. 5. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, v ktorom
prostredníctvom právneho zástupcu, žalobca žiadal zaviazať žalovanú už len na zaplatenie sumy 367,88
eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 24,98 eur od 26. 3. 2013 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,78 eur od 26. 4. 2013 do zaplatenia,úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 39,12 eur od 26. 5. 2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 259 eur od 26. 2. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

V súlade s citovaným ustanovením §145 ods. 3 C.s.p. sa predmetom konania stala suma 367,88 eur,
ako aj úroky z omeškania z tejto sumy. Suma 367,88 eur pozostáva zo sumy 65,90 eur za poskytnuté
služby, zo sumy 42,98 eur za poplatky a zo sumy 259 eur titulom zmluvnej pokuty.

3. Podaním doručeným súdu dňa 17. 5. 2016 žalobca trval na podanej žalobe v časti poplatkov
za upomienku oneskorenej platby, obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a prerušenie
poskytovaniaslužbypreneplatenie.Zároveňtrvalnapodanejžalobeajvčastizmluvnejpokuty.Poukázal
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť tým, že neuhrádzala riadne a včas vystavené faktúry, preto v
zmysle Cenníka má povinnosť platiť poplatky. Súčasne má platiť aj zmluvnú pokutu, ktorá bola písomné
dohodnutá v tabuľke dodatku k zmluve vo výške 331,94 eur. Túto zmluvnú pokutu si žalobca uplatňuje

ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej, spočívajúcej v nedodržaní
doby viazanosti. Výška škody predstavuje skutočnú cenu zariadenia ZTE Light Tab 2 vo výške 259 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie

verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s., cenníkom pre
poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., dokladom žalobcu o cene dátového zariadenia,
faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier a zistil tento
skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná dňa
19. 7. 2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, na základe
ktorej žalovanej bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli
v zmluve špecifikované programy a služby.

6. Toho istého dňa právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve, na
základe ktorého žalovaná si prevzala mobilný telefón, resp. dátové zariadenie zn. ZTE LIGHT Tab 2 za
dohodnutú cenu 1 euro a zároveň sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 3 Dodatku k Zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 alebo v bode 2 dodatku) a následného vypojenia SIM karty
zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku (331,94 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu
2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti

o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

7. Podľa listinného dôkazu, predloženého žalobcom, skutočná cena zariadenia zn. ZTE LIGHT Tab 2,
bola vo výške 259 eur.

8. Podmienky zmluvného vzťahu mali byť bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s., na
poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) a Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. - cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové
služby.

9. Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469, boli žalovanému vyfakturované poplatky spolu vo výške 131,38 eur. Jedná sa o
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2013 splatnou dňa 25. 2. 2013 na sumu 22,50 eur,
vyfakturovaných titulom poplatkov za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to

poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby. V tejto časti však žalobca zobral žalobu späť pred jej
doručením žalovanej vzhľadom na premlčanie uvedenej sumy.
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatnou dňa 25. 3. 2013 na sumu 24,98 eur, pričom z
tejto sumy je 4,99 eur vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku a zvyšok vo výške 19,99 eur zavyužívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové
služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2013 splatnou dňa 25. 4. 2013 na sumu 44,78 eur, pričom z tejto

sumy je 4,99 eur vyfakturovaných titulom poplatku za upomienku, ďalej 16,50 eur je vyfakturovaných
za obmedzenie služby - neplatenie a zvyšok vo výške 23,29 je vyfakturovaných za využívanie služieb
verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2013 splatnou dňa 25. 5. 2013 na sumu 39,12 eur, pričom z
tejto sumy je 16,50 eur je vyfakturovaných za prerušenie služby - neplatenie a zvyšok vo výške 22,62 je

vyfakturovaných za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné,
hlasové a nehlasové služby;

10. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 2. 2014 splatnou dňa 25. 2. 2014 na sumu 331,94 eur.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej,
na žalobcu. V jednotlivých prílohách sú špecifikované konkrétne faktúry, ktoré boli postúpené na
žalobcu. Jedná sa o faktúry XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX.

12. Pokusom o zmier zo dňa 1. 2. 2016 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

13. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu a to v súlade s

poslednou úpravou čiastočným späťvzatím žaloby.

15. Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzatvorená dňa 19. 7. 2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby.

Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 65,90 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel
v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Z jednotlivých faktúr súd priznal
žalobcovi poplatky za služby takto:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2013 splatnej dňa 25. 3. 2013 sumu 19,99 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2013 splatnej dňa 25. 4. 2013 sumu 23,29 eur;

- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2013 splatnej dňa 25. 5. 2013 sumu 22,62 eur.

16. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 65,90 eur

a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr.17. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 259 eur, pričom táto zmluvná pokuta mala byť

dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda
o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná

pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

18. Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí
zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na
zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú
pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým

musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu
nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovanej. Pri nepreukázaní
tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako
zmluvná pokuta, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

19. Žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody). V
tomto smere však nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok, právny
predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky, špecifikované v prílohách, t.j. mimo iného jedná sa
len o pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyfakturovanej konkrétne faktúrou č. XXXXXXXXXX

zo dňa 8. 2. 2014 splatnou dňa 25. 2. 2014 na sumu 331,94 eur. S poukazom na Zmluvu o postúpení
pohľadávok preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady
škody.

20. Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve

o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodcažalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na

spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na

strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú

sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty

dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,

resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.21. Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 16,50 eur, za obmedzenie služby - neplatenie 16,50 eur a za upomienku oneskorenej

platby 2x 4,99 eur a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedených súm. Žalobca nepreukázal účelnosť
týchto vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovanou o týchto poplatkoch a ani za aké
služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaná mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov.
Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp.
Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v S. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. XX T. XXX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne

protiplnenie a takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento
názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/
XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej veci žalobca žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 367,88 eur. Súd tejto žalobe vyhovel
v časti o zaplatenie 65,90 eur (17,91% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu
a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 301,98 eur (82,09% žalovanej sumy)

súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Aby sa predišlo
vzájomnéhoplateniunáhradytrovkonania,zuvedenéhovyplýva,ževkonečnomdôsledkubolavkonaní
úspešnejšia žalovaná. Teda žalovanej by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu v
konaní od úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 64,18% z celkových trov konania, na ktoré by mala žalovaná
nárok pri plnom úspechu. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.