Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/417/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207232
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212207232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: W.. M. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., B. XX/XX, proti žalovaným: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. N. XXXX,
prechodne N. č. XXX, 2. W. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. č.XX, J. republika t.č. O. O., K. XXX,
J. republika, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6C/163/2012-173 zo dňa 20. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobkyni sumu 1.082,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 8.2.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2.
rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 663 ,
§ 671 ods. 1, § 677 ods. 1 , § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom. V
dôvodochuviedol,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhalaodžalovanýchzaplateniasumy1.082,19
eura s úrokmi z omeškania na tom skutkovom základe, že so žalovanými uzatvorila platnú nájomnú

zmluvu dňa 1.8.2010, predmetom ktorej bol byt nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu v Z. N.
ul. K. XXX. Na základe tejto zmluvy žalovaní okrem nájomného mali hradiť aj režijné náklady. Žalovaní
však neplatili dohodnuté poplatky a za úžitkovú vodu mali nedoplatok vo výške 64,80 eur za obdobie
od 13.4.2011 do 27.7.2011 tak, ako to vyplýva z faktúry zo dňa 29.7.2011 ( ich náklady sú vypočítané v
súlade s nájomnou zmluvou podľa počtu v byte bývajúcich osôb). V žalobe ďalej uviedla, že žalovaní
nezaplatili ani nedoplatok za plyn. Na základe vyúčtovacej faktúry č. 7444073418 SPP zo dňa 23.6.2011
bol vyčíslený nedoplatok v sume 2.418,79 euro. Žalovaní platili mesačne preddavok za plyn 70 eur

a za obdobie od 11.11.2010 do 18.6.2011 zaplatili celkove 630 eur. Podľa nájomnej zmluvy plyn sa
platil podľa plochy bytu. Náklady spojené s nájmom bytu pripadajúce na žalovaných tak predstavujú
sumu 789,89 euro. Žalobkyňa vyčíslený nedoplatok voči dodávateľom energií nebola schopná zaplatiť
jednorázovo, preto podpísala dohodu o splátkach so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. , za
ktorú dohodu musela zaplatiť 15 euro, takže z tejto sumy na žalovaných pripadá alikvotná časť 7,50
euro, ktorú žiada uhradiť. Žalovaní okrem nedoplatkov za vodu a plyn neuhradili za august 2011 ani
režijné náklady, ani nájomné čo spolu činí 220 eur (nájomné mesačne v sume 70 euro, preddavok na

plyn 80 eur a preddavok na elektrinu 70 eur), ktorých zaplatenia sa tiež domáhala podanou žalobou.
2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 13.8.2013 č.k. 6C/163/2012-70
tak, že žalovaných zaviazal žalobkyni zaplatiť spoločne a nerozdielne 1.082,19 euro ako aj úrok z
omeškaniavovýške8%zosumy1.082,19Eurozačasod8.2.2013dozaplatenia,všetkodo31.12.2013,konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.082,19 euro vo výške 8 % ročne za čas od 1.8.2011
do 31.8.2011 zastavil ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) , v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1.082,19 euro za čas od 1.9.2011 do 7.2.2013 žalobu zamietol a žalovaných

zaviazalžalobkynizaplatiťtrovykonaniavsume64,50Euro.Tentorozsudokvnapadnutomvyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania ( ďalšie výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté) napadol
odvolaním žalovaný v 2. rade a namietal, že súd v danej veci nepostupoval správne , pretože si
nevyžiadal od plynárni a elektrárni výpis platieb, ktoré žalobkyňa mesačne platila ako zálohy na plyn a
na elektrinu. Žalobkyňa v konaní predložila len faktúry za nedoplatok ktorý jej bol vyčíslený. Mal za to,

že žalobkyňa od nich vybrala zálohu na plyn 140 eur mesačne, ale dodávateľom energií platila len 70
eur mesačne, za elektrinu vybrala zálohu 160 eur mesačne, ale platila len 80 eur mesačne. Záverom
dodal, že je ochotný zaplatiť nedoplatky do 13.05.2011, t.j. do dňa ,kedy bol vzatý do výkonu trestu a
súčasne trval na tom, aby žalovaná v 1. rade bola vylúčená z povinnosti platiť akýkoľvek nedoplatok.
3. O tomto odvolaní žalovaného v 2. rade rozhodol odvolací súd uznesením č.k.7Co/154/2014-98 zo
dňa 29.,05.2014 tak, že rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že pre rozhodnutie
v tejto veci bolo podstatné posúdenie otázky, či a v akej výške žalobkyňa platila preddavkové platby
mesačne za obdobie trvania nájomného vzťahu a v akej výške jej ich poukazovali za sporné obdobie
žalovaní. V danom prípade bolo potrebné skúmať, či a v akej výške žalobkyňa reálne uhrádzala
mesačne preddavkové platby a teda či boli rovnaké ako jej ich poukazovali žalovaní a potom ustáliť, či

majú žalovaní voči žalobkyni pohľadávku z titulu nedoplatkov za služby spojené s nájmom bytu podľa
vyúčtovacích faktúr.
4. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu a opätovne o žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom č.k.6C/163/2012-173 dňa
20.6.2017 , ktorým zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.089,19 eura

s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 8.2.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.V dôvodoch uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol nájomný
vzťah a to dňom 1.8.2010 a že medzi nimi bolo dohodnuté nájomné v sume 70 eur, ktoré bolo splatné
mesačne vopred najneskôr 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Sporné nebolo ani to, že žalovaní ako
nájomcovia boli povinní okrem nájomného platiť aj náklady spojené s nájmom bytu formou preddavkov a

v prípade vzniku nedoplatku aj vyúčtovaný nedoplatok. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, na základe
ktorého by mohol prijať záver o tom, či a v ktorý deň došlo k ukončeniu nájomného vzťahu , preto súd pri
rozhodovaní vychádzal z toho, že nájom trval aj v spornom období. Z toho potom vyplýva, že povinnosti
žalovaných ako nájomcov nezanikla a trvala aj počas obdobia od 1.8.2010 do 31.8.2011 za ktoré
obdobie sa žalobkyňa domáha zaplatenia žalovanej sumy. Strany sporu po nadobudnutí účinnosti CSP

( 1.7.2016) mali preukázať každý z nich svoje tvrdenia týkajúce sa plnenia týchto povinnosti, prípadne
preukázať zánik týchto povinností . Žalovaní však žiadne dôkazy súdu nepredložili , preto ich tvrdenia
zostali len v polohe nepreukázaných tvrdení. Žalovaný v 2. rade súdu neozrejmil , prečo neplnil svoje
povinnosti ako nájomca , pretože jeho vzatie do väzby vo vzťahu k žalobkyni , ako prenajímateľke nie je
právnym dôvodom neplnenia povinností nájomcu . Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva , aké povinnosti

majú obaja nájomcovia vo vzťahu k prenajímateľovi, teda žalobkyni. Nájomnú zmluvu uzatvárali ako
spoloční nájomcovia, preto ide o ich spoločný a nerozdielny záväzok voči žalobkyni. Námietku žalovanej
v 1. rade o tom, že by mala zaplatiť len polovicu pohľadávky, súd považoval za nedôvodnú, pretože
žiaden dôkaz nebol v tomto smere v konaní produkovaný. Z toho istého dôvodu neobstojí ani námietka
žalovaného v 2. rade, že súd mal vylúčiť žalovanú v 1. rade z povinnosti platiť pohľadávku z dôvodu,

že túto povinnosť má len on voči žalobkyni. Súd opakovane poukázal na to, že žalovaní nájomnú
zmluvu obaja podpísali ako nájomcovia, preto pre oboch sú záväzné tie povinnosti, ktoré pre nájomcov
z tejto zmluvy vyplývajú. To znamená, že žalobkyňa ako prenajímateľka sa môže domáhať , aby jej
pohľadávku zaplatili žalovaní spoločne a nerozdielne a nie každý z nich len v polovici. Takisto nie je
možné, bez súhlasu žalobkyne, aby povinnosť zaplatiť túto pohľadávku prevzal len žalovaný v 2. rade,

pretože aj prípadná dohoda žalovaných o tom, že výdavky spojené s bývaním bude hradiť len žalovaný
v 2. rade, je vo vzťahu k žalobkyni právne neúčinná. Súd preto na základe nájomnej zmluvy uzavretej
medzi stranami, považoval žalovaných za spoludlžníkov žalobkyne.
5. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, súd po doplnení dokazovania oboznámením vyúčtovacích faktúr
a zálohových platieb poukazovaných žalobkyňou dodávateľom energií ako aj platieb poukázaných

žalovanými žalobkyni, dospel k záveru, že žalobkyňou vypočítaný nedoplatok je správny. Výpočet
uplatnenej pohľadávky v časti alikvotnej časti nedoplatku na poplatkoch za dodávku plynu, vody a
poplatku za uzatvorenie splátkového kalendára so SPP žalobkyňou je v súlade s nájomnou zmluvou
ako aj obsahom faktúr , ktorými nedoplatky boli vyfakturované . Žalobkyňa zaplatenie spornýchnedoplatkov preukázala listinnými dôkazmi . Takto potom z titulu nedoplatku za plyn na žalovaných
pripadá suma 789,89 euro , z titulu nedoplatku za spotrebu vody suma 64,80 euro. Okrem toho je
dôvodne uplatnená a v súlade s nájomnou zmluvou aj polovica sumy, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť

SPP ( v sume 15 euro ) za uzavretie splátkového kalendára , ako výdavok spojený s užívaním bytu.
V časti o zaplatenie sumy 220 eur ( nájomné za august 2011 v sume 70 eur, režijné náklady za
elektrinu v sume 80 euro, plyn 70 eur ) súd návrh tiež považoval za dôvodný, pretože v konaní nebola
preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by súd mohol dospieť k záveru, že v auguste 2011
táto povinnosť žalovaných už neexistovala ( prípadne, že zanikla), pretože nájomný vzťah stále trval.

Súd preto žalovaných zaviazal žalobkyni zaplatiť 789,89+ 64,80 +7,50 +220=1082,19 euro. Zároveň
žalobkyni priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 OZ a to odo dňa nasledujúceho po doručení
žalovaným na zaplatenie žalovanej sumy. Za deň doručenia výzvy súd považoval deň doručenia žaloby
v tejto veci , teda deň 7.2.2013 , preto žalovaní sa mohli dostať do omeškania až dňom 8.2.2013. Úroky z
omeškania žalobkyni priznal v súlade s ust. §-u 517 ods.2 OZ v súvislosti s ust. §-u 3 Nariadenia Vlády
SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust.

§-u 255 ods.1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným plnú náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade , ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že faktúry za plyn a elektrinu nemôžu slúžiť ako dôkaz o výške ich nedoplatkov, pretože žalobkyňa
poukazovala dodávateľom energií len polovicu toho, čo jej platili ako zálohové platby. Potom ani výška

nedoplatku nemôže byť správne zistená. Vyčítal súdu prvej inštancie, že mu nedoručil potvrdenie z
plynární zo dňa 24.2.2016 o prijatých platbách a že si súd nezadovážil takéto potvrdenie aj z elektrární.
Rozsudok považuje za nepreskúmateľný ak súd v ňom len odkazuje na listiny, ktoré mu nezaslal ( výpis
platieb z plynární a elektrární).
7. Žalobkyňa ani žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade písomne nevyjadrili.

8. . Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods.
1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd konštatoval, že
súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalších ním uvádzaných právnych predpisov, na

ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania dodáva, že

9. Predmetom konania je pohľadávka žalobkyni voči žalovaným v sume 1.082,19 eura, s úrokmi
z omeškania, z titulu nedoplatkov spojených s nájmom bytu a za služby súvisiace s týmto nájmom.
Spornoubolavýškažalovanéhonedoplatku,pretožežalovanýv2.radenamietal,žežalobkyňapožaduje

nedoplatky vo vyššej sume ako by jej patrili a to z dôvodu, že dodávateľom energií žalobkyňa
poukazovala nižšie zálohové platby ako jej platili žalovaní. Toto tvrdenie žalovaný v 2. rade ničím
nepreukázal, čím sa dostal do dôkaznej núdze . Naopak, žalobkyňa svoje tvrdenie o výške nedoplatkov
žalovaných preukázala listinami a to potvrdením SPP a.s zo dňa 24.02.2016( v spise na č.l. 140)
z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa platila zálohové platby za fakturačné obdobie od 11.11.2010 do

18.6.2011 mesačne po 70 eur. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa
neplatila zálohové platby v takej výške ( 70 eur) ako jej platili zálohy oni, nie je preukázané. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa nepreukázala aké zálohové platby platila dodávateľovi
elektriny, odvolací súd uvádza, že v žalovanej sume 1082,19 eur nie je nedoplatok za elektrinu, preto
nebol dôvod túto skutočnosť preukazovať. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku za dodávku vody

v sume 64,80 eur, čo žalovaný nenamietal, ďalej zo sumy 789,90 eur, za dodávku plynu, čo bolo
preukázané, že tento nedoplatok vznikol, zo sumy 7,50 eur ako alikvotnej časti za uzavretie zmluvy
o splátkovom kalendáry, ktorú sumu žalovaný tiež nenamietal a bolo preukázané, že ju žalobkyňa
plynárňam zaplatila. Ďalšou žalovanou sumou bolo 220 eur ako nezaplatené zálohové platby za august2011 ( nájomné 70 eur, plyn 70 eur a elektrina 80 eur). Žalovaný v 2. rade nepoprel, že tieto platby už
neplatil, čo odôvodnil tým, že v byte už nebýval ( bol vzatý do väzby) ale nepreukázal že v auguste
2011 už netrval nájomný vzťah, pretože tento platne neskončil a teda, že by už nemal za tento mesiac

povinnosť platiť uvedené preddavky podľa nájomnej zmluvy. Pretože suma 220 eur nie ja zahrnutá
vo vyúčtovacích faktúrach za dodané služby ( fakturované obdobie sa netýkalo mesiaca august 2011 ),
mali žalovaní povinnosť zaplatiť žalobkyni aj tieto preddavkové platby. Pokiaľ teda súd uzavrel, že
výpočet uplatnenej pohľadávky v alikvotnej časti nedoplatku na poplatkoch za dodávku energií vykonaný
žalobkyňou je súladný s dohodou účastníkov pojatej do nájomnej zmluvy ako aj s obsahom faktúr ,

ktorými nedoplatky boli vyfakturované žalobkyni, treba tento záver súdu prvej inštancie považovať za
správny a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP
potvrdil.
10. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).