Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201739
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214201739.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľky: T.

C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/X, T. proti odporcom: 1/ KOREKA, komárňanská realitná kancelária,
spol.sr.o.,Záhradnícka16,Komárno,IČO:31443729,2/S.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.T.XXXX/XX,
T., v konaní zastúpenej JUDr. Katarínou Lubuskiovou, advokátkou so sídlom Eötvösa 1/14, Komárno,
o náhradu škody a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v rade 1/ z a m i e t a .

Odporcovi v rade 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh voči odporkyni v rade 2/ z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v rade 2/ náhradu trov konania k rukám právnej
zástupkyne odporkyne v rade 2/ titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 524,66 €, to všetko
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 31.1.2014 sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti
odporcovi v rade 1/ zaplatiť jej náhradu škody vo výške 4.000,- €. Tiež sa domáhala vydokladovania

právnych úkonov vykonaných odporcom v rade 1/. Od odporkyne v rade 2/ sa domáhala zaplatenia sumy
9.800,- € titulom náhrady škody za neoprávnené obsadenie a užívanie nehnuteľnosti a vydania originálu
dokumentovtýkajúcichsanehnuteľnosti.Návrhnazačatiekonaniaodôvodnilatým,žezástupcaodporcu
v rade 1/ bez jej vedomia a súhlasu vykonával právne úkony, ktoré boli predmetom konaní vedených
na Okresnom súde Komárno sp. zn. XC/XX/XXXX, XT/X/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX. Mala
za to, že odporca v rade 1/ sa dopustil nezákonného postupu, čím jej spôsobil ujmu vo výške 4.000,-
€ tým, že z dôvodu ním vykonaných úkonov nemohla užívať nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Nárok voči

odporkyni v rade 2/ si uplatnila na tom skutkovom základe, že odporkyňa v rade 2/ dňa 27.7.2001
obsadila nehnuteľnosť v jej vlastníctve hoci vedela, že zmluva bola bez overenej plnej moci neplatná
a na túto skutočnosť bola upovedomená aj sprostredkovateľom. Náhradu škody od odporkyne v rade
2/ si uplatnila titulom neoprávneného užívania nehnuteľnosti v jej vlastníctve v období od 1.8.2001 do
31.3.2013 v sume 70,- € mesačne, celkove vo výške 9.800,- €. Od odporkyne v rade 2/ si tiež uplatnila
nárok na vydanie originálu dokumentov týkajúcich sa nehnuteľnosti v jej vlastníctve.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili.

V priebehu konania navrhovateľka upresnila podaný návrh na začatie konania, keď sa od odporcu v
rade 1/ domáhala titulom náhrady škody zaplatenia sumy 4.000,- € s úrokom z omeškania vo výške0,5 % za každý mesiac omeškania zo sumy 4.000,- € od 31.8.2001 do zaplatenia. Tiež sa domáhala
vydokladovania právnych úkonov realizovaných odporcom v rade 1/ v súvislosti s uzavretím kúpnej
zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve, a to plnej moci, na základe ktorej uzavrel tieto zmluvy. Od odporkyne

v rade 2/ sa domáhala zaplatenia sumy 9.800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý
mesiac omeškania zo sumy 9.800,- € od 31.8.2001 do zaplatenia ako aj vydania originálu znaleckého
posudku, ktorý dala vyhotoviť odporkyňa v rade 2/, kúpnej zmluvy uzavretej medzi Pozemkovým úradom
a E. C., ktorá listina bola v originály predložená v konaní vedenom na M. súde T. pod sp. zn. XC/XX/
XXXX, originálu stavebných plánov a povolenia na stavbu, listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. z času,

kedy bola nehnuteľnosť predaná, šekov alebo platobných výmerov o zaplatení dane z nehnuteľnosti
odporkyňou v rade 2/ za obdobie od roku 2001, dokladu o tom, že jej bola zaplatená kúpna cena za
nehnuteľnosť. O návrhoch na pripustenie zmeny petitu rozhodol Okresný súd T. na pojednávaní dňa
26.4.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, štatutárneho zástupcu odporcu v rade 1/,

odporkyne v rade 2/, oboznámením listín založených v spise a to vyjadrenia odporkyne v rade 2/, kópie
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, zmluvy o obstaraní veci, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. T., listín
predložených navrhovateľkou, výpisu z obchodného registra odporcu v rade 1/, obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. XXC/XXX/XXXX, najmä návrhu, uznesenia č.k. XXC/XXX/
XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, zápisnice zo dňa X.X.XXXX, uznesenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo

dňa XX.XX.XXXX, rozsudku č.k. Z./XXX/XXXX-44X zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku T. súdu v L. č.k.
XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia L. súdu SR č.k. XCdo XXX/XXXX- XXX zo
dňa XX.X.XXXX, spisu sp. zn. XC/XX/XXXX, najmä návrhu, rozsudku č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa
X.X.XXXX, uznesenia L. súdu SR č.k. X Q. XXX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, spisu sp. zn. XXC/XXX/
XXXX, najmä návrhu, uznesenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, spisu sp. zn. XXC/XX/

XXXX, najmä návrhu, uznesenia č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia T. súdu v L.
č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenia č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX,
rozsudku č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku T. súdu v L. č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX
zo dňa X.XX.XXXX, uznesenia č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, spisu sp. zn. XT/X/XXXX,
najmä uznesenia zn. V.:M.-XXX/OSV-KN-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia zn. V.:M.-XXX/OSV-KN-

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, obžaloby sp. zn. Pv XXX/XX zo dňa X.X.XXXX, trestného rozkazu č.k. XT/X/
XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia č.k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyšetrovacieho
spisu V.:M.-XXX/OEK-KN-XXXX, najmä uznesenia zn. V.:M.-XXX/OSV-KN-XX-Fk zo dňa XX.X.XXXX,
uznesenia zn. V.:M.-XXX/OEK-KN-XXXX zo dňa X.X.XXXX, uznesenia zn. V.:M.-XXX/OEK-KN-XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného

dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom T., katastrálnym
odborom na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a parcela
reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Nehnuteľnosti navrhovateľka

nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. XKXXXX-XX uzatvorenej dňa 27.11.2000 so Slovenským
pozemkovým fondom J. a členmi Záhradkárskej osady ZO SZZ Tehelňa T. č. o. X - XX, ktorých členom
bola i navrhovateľka, a jej vlastnícke právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod zn. V-XXXX/
XXXX. Predmetné nehnuteľnosti v období od 1.8.2001 do 31.12.2011 bez právneho titulu užívala
odporkyňa v rade 2/ a nehnuteľnosti sa dostali do dispozície navrhovateľky až na základe výsledku

súdneho konania vedeného na Okresnom súde T. pod sp. zn. 12C/143/2008.

Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XXC/XXX/XXXX, predmetom
konania v tejto veci bol návrh navrhovateľky (T. C.) uplatnený proti odporkyni v rade 2/ (S. J.) o
vypratanie nehnuteľnosti a iné. Uznesením č.k. 12C/69/2004-730 zo dňa 5.2.2009 (ktoré bolo založené

do spisu ako č.l. 63) Okresný súd Komárno spojil na spoločné konanie vec vedenú na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 12C/69/2004 v časti o náhradu škody zo dňa 9.4.2008 s vecou vedenou pod sp.
zn. 12C/143/2008 s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 12C/143/2008. K predmetu
konania bol vypočutý splnomocnený zástupca navrhovateľky Ladislav Angyal, o čom bola spísaná
zápisnica zo dňa 8.4.2009. Na základe návrhu navrhovateľky na pripustenie zmeny petitu Okresný súd

T. uznesením č.k. 12C/143/2008-332 zo dňa 25.11.2010 pripustil zmenu petitu, keď predmetom konania
sa stal nárok navrhovateľky uplatnený voči odporkyni na vypratanie nehnuteľnosti vedenej na Správe
katastra Komárno na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX o výmere XXX mX - záhrady a č. XXXX o výmere
XX m2 - zastavané plochy a odovzdať jej všetky doklady týkajúce sa nehnuteľnosti, okrem znaleckéhoposudku a tiež nárok na zaplatenie sumy odškodného vo výške 60.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy a
zaplatenia sumy 5.050,70 € a sumy 240,- Sk. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Komárno rozsudkom
č.k. 12C/143/2008-441 zo dňa 16.3.2011, ktorým uložil odporkyni povinnosť vypratať nehnuteľnosti v

k.ú. Komárno zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a parc.
č. XXXX - zastavané plochy o výmere 13 m2 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti, ktorou sa
navrhovateľka domáhala odovzdania všetkých dokladov od nehnuteľností, zaplatenia odškodného vo
výške 1.991,63 € titulom nemajetkovej ujmy, sumy 5.050,70 € titulom ušlej úrody a zaplatenia sumy
7,96 € návrh zamietol. Navrhovateľke a odporkyni náhradu trov konania nepriznal a odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k. 25Co/126/2011-545 zo dňa 16.11.2011 tak, že rozsudok v
napadnutej vyhovujúcej časti, zamietajúcej časti, časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
1.991,63 €, v časti vydania dokladov a v časti poplatkovej povinnosti odporkyne potvrdil. V časti týkajúcej
sanáhradytrovkonaniaprvostupňovéhokonanianapadnutýrozsudokzmeniltak,žežiadnyzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka podala proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
25Co/126/2011-545 zo dňa 16.11.2011 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3
Cdo 450/2012-621 zo dňa 17.1.2013 tak, že dovolacie konanie pre neodstránenie nedostatku osobitnej
podmienky dovolacieho konania zastavil a odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/71/2003, predmetom konania
bol nárok navrhovateľky (T. C.) uplatnený voči odporkyni (E. C.) o vydanie nehnuteľnosti. Návrh na
začatie konania bol vo veci podaný dňa 13.5.2003. O podanom návrhu rozhodol Okresný súd Komárno
rozsudkom č.k. 9C/71/2003-122 zo dňa 7.7.2004 tak, že návrh zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrok o trovách konania na základe odvolania

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 8Co/234/2004-143 zo dňa 11.11.2004 zmenil tak,
že odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 7.480,- Sk, ktorú sumu súd uložil navrhovateľke
zaplatiť odporkyni k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre
podala navrhovateľka dovolanie. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2
Cdo 149/05-226 zo dňa 22.9.2005 tak, že dovolanie navrhovateľky odmietol. Odporkyni náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal.

Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/151/2002, predmetom konania
v tejto veci bol návrh navrhovateľky (T. C.) uplatnený voči odporkyni (E. C.) o vydanie nehnuteľnosti.
Konanie v tejto veci bolo pre neodstránenie vád podania uznesením č.k. 13C/151/02-18 zo dňa

28.5.2002 zastavené.

Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 12C/69/2004 predmetom konania
bol nárok navrhovateľky (S. J.) uplatnený voči odporcom (E. C. a T. C.) o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 165.000,- Sk s príslušenstvom. Uznesením č.k. 12C/69/2004-228 zo dňa 30.8.2005

súd konanie voči odporkyni v rade 1/ (E. C.) zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa v rade 2/
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 9Co/238/2005-345 zo
dňa 31.10.2005 tak, že odvolanie odporkyne v rade 2/ odmietol. Uznesením č.k. 12C/69/2004-393 zo
dňa13.9.2006súdpripustilzmenupetitu,keďpredmetomkonaniasastalnároknavrhovateľkyuplatnený

voči odporkyni (T. C. zaplatiť jej sumu 127.375,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od 27.5.2004
a sumu 12.886,- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od 19.9.2005. Rozsudkom č.k. 12C/69/2004-564
zo dňa 21.2.2008 súd návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pričom navrhovateľke
uložil povinnosť zaplatiť titulom trov štátu na účet Okresného súdu Komárno sumu 3.098,- Sk. Tento
rozsudok Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k. 6Co/186/2008-725 zo dňa 2.12.2008

potvrdil. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/4/2005 vyplynulo, že proti E. C. sa na
Okresnom súde Komárno viedlo trestné konanie pre pokus trestného činu podvodu. Vo veci bol na
základe obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. Pv 144/04 zo dňa 4.1.2005 vydaný trestný

rozkaz č.k. 1T/4/2005-134 zo dňa 24.1.2005, proti ktorému podala obvinená včas odpor. Uznesením
č.k. 1T/4/2005-230 zo dňa 31.10.2005 vzal samosudca na vedomie späťvzatie odporu podaného
obvinenou proti trestnému rozkazu. Na základe právoplatného trestného rozkazu bola obvinená E.
C. uznaná za vinnú, že dňa 27.7.2001 v Komárne v sídle realitnej kancelárie Koreka - spoločnosť sručením obmedzeným uzavrela s S. J. zmluvu o uzavretí budúcej kúpno - predajnej zmluvy týkajúcej
sa nehnuteľnosti - pozemkov na parcelách číslo XXXX/XX o výmere XXX m2 - záhrady a číslo XXXX
o výmere XX m2 - zastavanej plochy v katastrálnom území Komárno evidovaných na LV č. XXXX, hoci

výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností bola a je jej dcéra T. C. (v tomto konaní navrhovateľka),
ktorej v dôsledku konania obvinenej hrozil vznik škody vo výške 139.152,- Sk, teda dopustila sa konania
nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustila v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí
na cudzom majetku škodu nie malú, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchala pokus

trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za uvedený skutok
bola podľa § 250 ods. 2 Trestného zákona odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenej
výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú domu 18 mesiacov.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu zn. ČVS:ORP-XXX/OEK-KN-XXXX vyplynulo, že na základe

trestného oznámenia podaného B. S. v mene navrhovateľky (T. C.) dňa 13.3.2006 sa uznesením
zn. V.:M.-XXX/OSV-KN-XX-Fk zo dňa XX.X.XXXX začalo trestné stíhanie pre prečin neoprávneného
užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona. Na základe pokynu Okresnej prokuratúry
Komárno (pokyn sp. zn. Pv 560/06-5 zo dňa 3.5.2006) bolo vyšetrovateľovi uložené skutok právne
kvalifikovať ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa

§ 218 ods. 1 alebo ods. 2 v spojení s ods. 3 a ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona. Uznesením
zn. ČVS:M.-XXX/OEK-KN-XXXX-Kto zo dňa 2.9.2008 bolo následne začaté trestné stíhanie pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 136 písm. b) Trestného zákona. Uznesením zn. ČVS:ORP-
XXX/OEK-KN-XXXXHO zo dňa 12.10.2010 bolo trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu do

práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) v spojení s § 138
písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od 1.8.2001 do vydania uznesenia bola v
chatovej oblasti v Komárne na Novozámockej ceste neoprávnene užívaná záhradná chatka o výmere
XX m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T., umiestnená na pozemku - parcela č. XXXX, a to inými osobami
ako vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorou bola T. C., podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku

zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2010.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu na začatie konania. Uplatnený nárok
voči odporcovi v rade 1/ odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno bolo

právoplatne rozhodnuté, že k predaju nehnuteľnosti nedošlo. Odporca v rade 1/ však v priebehu toho
konania uvádzal, že v čase predaja nehnuteľnosti ona nebola jej vlastníčkou. Ona však v zmysle listu
vlastníctva č. 9508 pre k.ú. Komárno z 25.6.2001 bola vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Odporca v
rade 1/ sa však nezaoberal tým, že jej matka nemala od nej splnomocnenie na uzavretie zmluvy v jej
mene. Od odporcu v rade 1/ sa teda domáha náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená trestným činom

na tom skutkovom základe, že odporca v rade 1/ bez jej súhlasu predal cudzej osobe jej majetok.
Doplnila,žetrestnékonanievočiodporcovivrade1/saneviedlo,resp.totobolozastavené.Napriektomu
však k predaju nehnuteľnosti došlo, hoci k prevodu vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností
nedošlo, čo však podľa nej nič neznamená. Všetky úkony sa robili bez jej súhlasu, pričom kúpna zmluva
musela byť uzavretá, nakoľko došlo k vyplateniu kúpnej ceny. Škoda jej vznikla tým, že 11 rokov sa

súdnou cestou musela domáhať svojho nároku. Keďže jej nehnuteľnosť užívala odporkyňa v rade 2/, jej
to bolo znemožnené. Sumu škody vo výške 4.000,- € vyčíslila odhadom podľa toho, koľko v spornom
období stála zelenina a ovocie a tiež s prihliadnutím na to, že mala maloleté dieťa. Suma 4.000,- € je
približný ušlý zisk z úrody. Doplnila, že v minulosti sa osobne starala o záhradu, túto rýľovala a tiež
strihala vinič. Ovocné stromy strihala jej matka. Výšku škody a jej vyčíslenie preukázať nevie. V minulosti

jejvyhorelbytnaA.,zbytusamuselivysťahovaťdozáhrady.Vtedysapapierestratili.Všetkydokumenty,
ktoré má, boli v spise. Konania, ktorým bola spôsobená škoda sa odporca v rade 1/ dopustil tým, že
odporkyňa v rade 2/ bez jej súhlasu obsadila jej nehnuteľnosť. Odporca v rade 1/ spísal zmluvu, na
základe ktorej odporkyňa v rade 2/ E. C. vyplatila kúpnu cenu, ktorú si dohodli vo výške 130.000,- Sk.
Od odporcu v rade 1/ si tiež uplatnila nárok na vydokladovanie právnych úkonov relevantnými úradnými

dokumentmi a to predložením plnej moci, na základe ktorej odporca v rade 1/ ako sprostredkovateľ
uzavrel kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve, o ktorej listine má však vedomosť, že táto neexistuje.
Žiadala, aby súd podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru proti odporcovi v rade 1/, pretože
tento bez relevantných dokladov vypracoval zmluvy, na základe ktorých bola predaná nehnuteľnosť.Ona v minulosti podala trestné oznámenie aj voči E. C.. Trestné oznámenie bolo podané začiatkom
roku 2010, pričom trestné oznámenie za ňu podal jej splnomocnený zástupca B. S.. Od roku 2010
však žiadne informácie o tomto konaní nemá, pretože s ňou B. S. prestal komunikovať a nepreberá

žiadne písomnosti. Podľa jej vedomosti malo byť trestné oznámenie podané aj proti odporcom v rade
1/ a 2/. Konštatovala, že E. C. bola právoplatne odsúdená za pokus trestného činu podvodu. Ona však
mala za to, že jej v tomto trestnom konaní nebolo umožnené dokázať, že zo strany Valérie Molnárovej
došlo k dokonanému trestnému činu podvodu, keďže jej boli vyplatené peniaze. Nakoľko ona v súčasnej
dobe nedisponuje žiadnymi dôkazmi, žiadala aby trestné oznámenie podal súd ako vyššia moc a aby

vyslovil, že odporca v rade 1/ sa dopustil trestného činu. Mala za to, že nárok voči odporcovi v rade 1/
premlčaný nemôže byť, nakoľko ona po skončení trestnej veci postupovala ďalej, svoj nárok si uplatnila
v občianskoprávnom konaní. Poukázala aj na zápisnicu zo dňa 17.5.2010, do ktorej odporca v rade
1/ uviedol, že ho niekedy v roku 2001 navštívila E. C. a požiadala ho o sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti. Vtedy ju odporca v rade 1/ mal vyzvať na predloženie listu vlastníctva a splnomocnenia,
keďže zistil, že E. C. nie je evidovaná ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti. Podľa jeho vyjadrenia poňatého

do predmetnej zápisnice mala vtedy E. C. vybrať z kabelky papier formátu A4, ktorý však odporca
v rade 1/ do ruky nevzal, pretože mu E. C. povedala, že na splnomocnení nie je overený podpis
splnomocniteľa. Nakoľko toto odporca v rade 1/ uviedol v roku 2010, i z tohto dôvodu mala zo to, že jej
nárok premlčaný nie je. O tom, kto užíva jej nehnuteľnosť sa dozvedela až na poslednom pojednávaní
vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/71/2004, na ktorom právna zástupkyňa E. C. uviedla, že nehnuteľnosť

užíva odporkyňa v rade 2/. O tom, na základe čoho bola nehnuteľnosť užívaná sa dozvedela až z
trestného konania vedeného pod zn. ČVS:ORP/XXX/OVK-XXXX-MH. Uplatnený nárok voči odporkyni v
rade 2/ špecifikovala tak, že od odporkyne v rade 2/ sa domáha zaplatenia nároku titulom ušlej úrody za
obdobie od 1.8.2001 do 31.12.2011 vo výške cca. 10.000,- Sk ročne. K tejto sume dospela prieskumom
ceny ovocia a zeleniny v tom čase vychádzajúc z počtu stromov a veľkosti pôdy na obrábanie, ktorá

tvorila nehnuteľnosť neoprávnene užívanú odporkyňou v rade 2/. Mala za to, že uplatnený nárok je len
zlomkom z toho, čo sa mohlo na pozemku urodiť. Vyzdvihla skutočnosť, že v tom čase mala malé dieťa,
pre ktoré bolo potrebné každý deň zakupovať ovocie a zeleninu. Celkove sumu uplatnenej náhrady
titulom ušlej úrody vyčíslila na sumu 9.800,- €, keď táto suma pokrýva aj sumu výdavkov, ktoré mala
v súvislosti so súdnymi konaniami vedenými proti odporkyni v rade 2/ (ide o fotokopírovacie práce,

poštovné a pod.). Nakoľko nehnuteľnosť, v ktorej bývala, vyhorela, výšku týchto výdavkov preukázať
nevie,pretoženiektorédokladysastratiliatiežsanarušilijejvzťahysB.S.,ktorýjuvminulostizastupoval
a tento jej nechce vydať relevantné doklady. Od odporkyne v rade 2/ sa tiež domáhala vydania originálu
znaleckého posudku k nehnuteľnosti, ktorý dala vyhotoviť odporkyňa v rade 2/, pričom číslo znaleckého
posudku, osobu, ktorá ho vypracovala a ani dátum jeho vypracovania uviesť nevedela, vydania originálu

kúpnej zmluvy uzavretej medzi Pozemkovým úradom a ňou pod č. 4K XXX zo dňa 7.8.2001, pričom
uviedla, že takouto listinou ona sama disponuje, vydania stavebných plánov a povolenia na stavbu,
vydokladovania šekov alebo platobných výmerov preukazujúcich, že odporkyňa v rade 2/ uhrádzala daň
z nehnuteľnosti a listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. za dňa, kedy došlo k predaju nehnuteľnosti.

Štatutárny zástupca odporcu v rade 1/ s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil. Uviedol, že
celá vec sa ťahá už 15 rokov, vo veci už rozhodol okresný súd, krajský súd a dokonca aj Najvyšší súd SR.
Uplatnený nárok na náhradu škody považoval za premlčaný, preto vzniesol námietku premlčania tohto
uplatneného nároku. Uviedol, že odporca v rade 1/ s odporkyňou v rade 2/ neuzavrel žiadnu zmluvu,
tiež s nikým iným neuzavrel žiadnu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka a ktorá je

vo vlastníctve navrhovateľky. Tiež nikdy nepodal v súvislosti s touto nehnuteľnosťou návrh katastru
nehnuteľností. V predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebol. Mal za to, že premlčacia doba pre uplatnenie
tohto nároku titulom náhrady škody uplynula už pred 10 rokmi.

Odporkyňa v rade 2/ s podaným návrhom nesúhlasila. V priebehu konania uviedla, že o nárokoch,

ktoré si od nej uplatňuje navrhovateľka už bolo rozhodnuté v roku 2011 tak, že jej návrh bol zamietnutý.
Vyslovila prekvapenie nad tým, že navrhovateľka si uplatňuje náhradu titulom ušlej úrody za obdobie do
roku 2011, hoci po tomto období (keď už nehnuteľnosť má vo vlastnej držbe) nehnuteľnosť neobrába,
táto je spustnutá. Dokumenty, ktorých vydanie navrhovateľka od nej žiada, nemá. Všetky doklady, ktoré
sa týkali nehnuteľnosti, v minulosti odovzdala B.W., ktorý ju ako fyzická osoba zastupoval vo všetkých

ostatných konaniach, ktoré sa týkali predmetnej nehnuteľnosti. Doklady mu vydala postupne, potom ako
sa dostali do jej dispozície, resp. ako boli vypracované. Neskôr zistila, že B. C. začal spolupracovať s
matkounavrhovateľkyValériouMolnárovouadokladytýkajúcesanehnuteľnostijejužnapriekjejžiadosti
odmietol vydať. Konštatovala, že v roku 2001, kedy začala užívať nehnuteľnosť, na pozemku boli lentri rodiace stromy. Do nehnuteľnosti od roku 2001 do roku 2011 investovala značnú finančnú čiastku,
túto zhodnotila. Za nehnuteľnosť riadne uhrádzala aj daň z nehnuteľnosti, doklady o tom by však mal
mať B. C..

Právna zástupkyňa odporkyne v rade 2/ v priebehu konania namietala, že o nárokoch, ktoré boli
uplatnené voči jej klientke už bolo rozhodnuté Okresným súdom Komárno vo veci vedenej pod sp.
zn. 12C/143/2008. Pokiaľ ide o vydanie dokladov týkajúcich sa nehnuteľnosti zdôraznila, že týmito
odporkyňa v rade 2/ nedisponuje, všetky doklady boli odovzdané B. C. a E. C.. Preto žiadala návrh voči

odporkyni v rade 2/ v celom rozsahu zamietnuť.
Predmetom konanie v tejto veci bol nárok uplatnený voči odporcovi v rade 1/, ktorým sa domáhala
titulom náhrady škody zaplatenia sumy 4.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý mesiac
omeškania zo sumy 4.000,- € od 31.8.2001 do zaplatenia. Tiež sa domáhala vydokladovania právnych
úkonov realizovaných odporcom v rade 1/ v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej
zmluve, a to plnej moci, na základe ktorej uzavrel tieto zmluvy. Od odporkyne v rade 2/ sa domáhala

zaplatenia sumy 9.800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý mesiac omeškania
zo sumy 9.800,- € od 31.8.2001 do zaplatenia ako aj vydania originálu znaleckého posudku, ktorý dala
vyhotoviť odporkyňa v rade 2/, kúpnej zmluvy uzavretej medzi Pozemkovým úradom a E. C., ktorá listina
bola v originály predložená v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/71/2004,
originálu stavebných plánov a povolenia na stavbu, listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. z času, kedy bola

nehnuteľnosť predaná, šekov alebo platobných výmerov o zaplatení dane z nehnuteľnosti odporkyňou
v rade 2/ za obdobie od roku 2001, dokladu o tom, že jej bola zaplatená kúpna cena za nehnuteľnosť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Citované zákonné ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka vymedzuje predpoklady všeobecnej
zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti fyzických a právnických osôb sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ vznik (existencia) škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
d/ zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané.

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetkupoškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený

dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť jednoznačne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri
predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich
preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a
jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné

bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Existencia jednotlivých predpokladov vzniku škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka musí byť v
každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby ustanovenej v § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pri právach na náhradu škody je rozhodujúce správne posúdenie otázky, kedy
sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Občiansky zákonník v § 112 upravuje inštitút zastavenia plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne

pokračuje.Premlčaciadobaodtohtouplatneniapodobukonanianeplynie.Uplatnenímprávasarozumie
uplatnenie práva v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo obdobnom konaní. Za
uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje len taký úkon oprávneného, ktorý
smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v

citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva,
najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou
úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Žaloba na vydanie
vecipredpokladá,žeináosobabezprávnehodôvodu,zadržiavavecpatriacuvlastníkoviasúčasnemuju
odmieta vydať. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene

nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na
základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy

tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z
dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom

bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania podaný voči odporcovi
v rade 1/ je v plnom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľka sa podaným návrhom od odporcu v rade 1/

domáhala zaplatenia sumy 4.000,- € s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý
mesiac omeškania zo sumy 4.000,- € od 31.8.2001 do zaplatenia) titulom náhrady škody, ktorá jej mala
byť spôsobená trestným činom. Ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody odporca v rade 1/
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd prioritne zaoberal tým, či uplatnený
nároknanáhraduškodyspôsobenejnavrhovateľketým,ževobdobíod1.8.2001do31.12.2011nemohla

užívať nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve je premlčaný. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa však právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorejškoda vznikla. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, na
sebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávislé.Subjektívnapremlčaciadobamôže

plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti.
Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci zo
skutočnosti, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá (resp.

kto je povinný na jej náhradu). V danom prípade objektívna premlčacia doba jednoznačne začala plynúť
dňa 1.8.2008 a táto uplynula skôr, než bolo toto konanie začaté podaním návrhu na začatie konania (a
to aj v prípade, ak by malo ísť o úmyselné spôsobenie škody, pre ktoré Občiansky zákonník ustanovuje
premlčaciu dobu 10 ročnú). Preto bolo potrebné návrh na začatie konania v tejto časti pre dôvodne
vznesenú námietku premlčania zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné bližšie sa zaoberať okamihom
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, keďže (ako bolo uvedené vyššie) subjektívna premlčacia

doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť, pričom vzájomný
vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala, že škoda jej bola zo strany odporcu v rade 1/ spôsobená úmyselne, dokonca trestným
činom ako tvrdila, keď v priebehu konania nepreukázala, že sa voči odporcovi v rade 1/ viedlo trestné

konanie súvisiace s tým, že v období od 1.8.2001 do 31.12.2011 nemohla užívať nehnuteľnosti vo
svojom vlastníctve. Z pripojených spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/4/2005 a vyšetrovacieho
spisu ČVS:ORP-316/OEK-KN-2006 mal súd preukázané, že vo veci sp. zn. 1T/4/2005 sa viedlo trestné
konanie voči Valérii Molnárovej, ktorá bola v tomto konaní právoplatne odsúdená za pokus trestného
činu podvodu a vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ SR v Komárne pod zn. ČVS:ORP-316/OEK-

KN.2006 sa na základe trestného oznámenia začalo trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) v spojení s §
138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od 1.8.2001 do vydania uznesenia bola
v chatovej oblasti v Komárne na L. neoprávnene užívaná záhradná chatka o výmere XX m2, zapísaná
na LV č. XXXX k.ú. T., umiestnená na pozemku - parcela č. XXXX, a to inými osobami ako vlastníčkou

nehnuteľnosti, ktorou bola T. C., ktoré konanie však bolo bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe
zastavené, nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody uplatnený voči odporcovi v rade 1/ navrhovateľka v tomto
konanínepreukázala,akýmkonkrétnymkonanímjejodporcavrade1/spôsobilškodu,tiežnepreukázala
výšku škody (keď sama uviedla, že túto určila odhadom) a tiež nepreukázala príčinnú súvislosť medzi

konaním odporcu v rade 1/ a vznikom tvrdenej škody. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca v rade 1/
uzatvorilsodporkyňouvrade2/kúpnuzmluvu,resp.zmluvuobudúcejkúpnejzmluve,totosvojetvrdenie
nepreukázala, keď už z právoplatne skončeného konania vo veci vedenej Okresným súdom T. pod sp.
zn. 12C/143/2008 vyplynulo, že navrhovateľka od nadobudnutia predmetných nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom v roku 2000 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nikdy nestratila a okrem toho v tomto konaní a ani v žiadnom inom konaní (ktoré sa viedlo na tunajšom
súde a týkalo sa predmetných nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľky) nebola predložená žiadna
zmluva, ktorú by uzavrel odporca v rade 1/ s odporkyňou v rade 2/, na základe ktorej by došlo alebo
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam na odporkyňu
v rade 2/.

Navrhovateľka sa od odporcu v rade 1/ tiež domáhala vydania plnej moci, na základe ktorej uzavrel
odporca v rade 1/ s odporkyňou v rade 2/ zmluvu o budúcej zmluve a kúpnu zmluvu. Čo sa týka
tohto uplatneného nároku na vydanie veci, súd s ohľadom na skutočnosť, že sama navrhovateľka vo
svojej výpovedi v priebehu konania uviedla, že žiadna taká plná moc neexistuje (a toto jej tvrdenie

potvrdil i odporca v rade 1/), návrh na začatie konania v tejto časti pre jeho nedôvodnosť zamietol, keď
základným predpokladom žaloby o vydanie veci je preukázanie existencie veci, ktorej vydania sa jej
vlastník domáha.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom ušlej úrody za obdobie od 1.8.2001 do 31.12.2011 uplatnený
voči odporkyni v rade 2/ súd vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti
uplatneného nároku i v tejto časti. Vykonaným dokazovaním z tvrdenia navrhovateľky, ktoré odporkyňa
v rade 2/ nerozporovala vyplynulo, že odporkyňa v rade 2/ v období od 1.8.2001 do 31.12.2011 bezprávneho dôvodu užívala nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (a to nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX pre k.ú. T.). Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
jepreukázanie protiprávnehokonaniaškodcu,ktorýmmuvzniklaškoda,vznikškodyapríčinnásúvislosť

medzi konaním škodcu a vznikom škody. To, že odporkyňa v rade 2/ bez právneho dôvodu užívala
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, v konaní sporná nebola (táto skutočnosť bola
predmetom konaní vedených na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12C/69/2004 a 12C/143/2008),
pričom toto jej konanie možno považovať za protiprávne konanie, ktorým navrhovateľke mohla vzniknúť
škoda, pretože nemohla užívať nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve. Navrhovateľka však

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala aká škoda a v akej výške jej vznikla, ktorá skutočnosť mala
za následok potrebu zamietnutia návrhu v tejto časti uplatneného nároku. Navrhovateľka v priebehu
konania neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by preukázala aká konkrétna škoda jej vznikla v dôsledku,
že nemohla užívať nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, ktoré bez právneho dôvodu užívala
odporkyňa v rade 2/ a tiež ničím nepreukázala výšku škodu, keď pri jej vyčíslení vychádzala z odhadu,
resp. prieskumu ceny komodít (ako sama uviedla pri svojej výpovedi). Takéto určenie výšky škody

nemožno považovať za jednoznačné preukázanie škody.
Čo sa týka uplatneného nároku voči odporkyni v rade 2/ na vydanie listín, súd v prvom rade konštatuje,
že návrh v tejto časti nebol dostatočne určitý, keď listiny, ktorých vydania sa navrhovateľka domáhala
neboli špecifikované tak, aby tieto boli nezameniteľné s inými listinami. V druhom rade súd konštatuje,
na navrhovateľka ohľadne uplatneného nároku neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že listiny,

ktorých vydania sa domáha, existujú, že je vlastníkom týchto listín (teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu)
a že odporkyňa tieto listiny má v svojej dispozícii (teda jej pasívnu vecnú legitimáciu v konaní). Preto
v tejto časti súd návrh zamietol.
Pokiaľ odporkyňa v rade 2/ namietala, že o nároku uplatnenom voči nej už Okresný súd Komárno
rozhodol vo veci sp. zn. 12C/143/2008, súd sa s touto jej námietkou nestotožnil. Súd preskúmaním

uplatneného nároku v konaní sp. zn. 12C/143/2008 a v tomto konaní dospel k záveru, že v tomto konaní
si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody jednak za dlhšie obdobie (než v konaní vedenom
pod sp. zn. 12C/143/2008, v ktorom si uplatnila nárok na náhradu škody za obdobie od 1.8.2001 do
31.7.2008) a tiež tento odôvodnila inými skutkovými okolnosťami (ktoré v tomto konaní špecifikovala,
že ide o ušlú úrodu v hodnote vo výške 10.000,- Sk ročne vychádzajúc z počtu stromov a veľkosti

pôdy a s prihliadnutím na jej prieskum urobený v tom období ohľadne ceny ovocia a zeleniny a o
výdavky, ktoré mala v súvislosti s inými konaniami vedenými na Okresnom súde T. ohľadne predmetných
nehnuteľností).Pokiaľideonávrhnazačatiekonaniavčastiovydanieveci,tentotiežniejetotožnýstým,
čo si navrhovateľka od odporkyne v rade 2/ uplatňovala v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/143/2008 (v
ktorom konaní sa od odporkyne v rade 2/ domáhala vydania všetkých listín týkajúcich sa nehnuteľnosti

okrem znaleckého posudku (bez bližšej špecifikácie)). Súd z uvedeného dospel k záveru, že ohľadne
tohto nároku toto konanie nezaťažovala neodstrániteľná prekážka konania „res iudicata“, pre ktorú by
bolo potrebné konanie v časti zastaviť.

Súd vo veci nevyhovel návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania oboznámením

fotodokumentácie z jej mobilného telefónu ohľadne stavu nehnuteľností, ktorých sa týka konanie, ku dňu
ich prevzatia v roku 2011, nakoľko doplnenie dokazovania v tomto rozsahu považoval za nadbytočné,
nemajúce žiaden vplyv pre výsledok tohto konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď s ohľadom na výsledok konania boli

v konaní plne úspešnými účastníkmi odporcovia v rade 1/ a 2/. Odporcovi v rade 1/ súd náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil. Odporkyňa v rade 2/ si náhradu trov konania riadne a včas
uplatnila, túto vyčíslila naposledy v písomnom vyjadrení k návrhu vo výške 524,66 € a to titulom 2 úkonov
právnej služby po 253,94 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k
návrhu), 2 x režijný paušál po 8,39 € (rok 2015). Súd preskúmaním uplatnenej náhrady v zmysle vyhl.

č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb konštatuje, že
náhrada trov právneho zastúpenia bola zo strany odporkyne v rade 2/ uplatnená v plnej výške dôvodne a
pretoodporkynivrade2/priznalnáhradutrovkonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavplnejuplatnenej
výške.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. súd navrhovateľku zaviazal zaplatiť náhradu trov konania odporkyni v rade

2/ k rukám jej právnej zástupkyne.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.