Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312217896.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2015, č. k. 14C/326/2012-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 14. júna 2015, č.
k. 14C/326/2012-155 dovolacie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 2 ods. 1
písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ (ďalej len „žalobca) sa písomne
podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu (ďalej len „žalovaného“) zaplatenia
sumy 1791,04 eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 358,21 eur z dôvodu,

že Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik
škody na strane navrhovateľa. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní
navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 29.01.2014 rozsudkom č. k. 14C/326/2012-89, ktorým návrh
žalobcu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému
rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11Co/86/2014-117 zo dňa 16.12.2014 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Dňa 13.02.2015 doručil žalobca súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k.
11Co/86/2014-117 zo dňa 16.12.2014.
Súd výzvou zo dňa 27.02.2015 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške dvojnásobku
stanovenej sadzby, t.j. vo výške 40,00 eur v lehote 10 dní a zároveň žalobcu poučil, že ak nebude

súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola
právnemu zástupcovi žalobcovi doručená dňa 06.03.2015 a on proti predmetnej výzve podal odvolanie,
kde konštatuje, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, t.j. žiadne dôvody, skutkové a
právne dôvody. Zároveň uvádza, že pol. 7a sadzobníka, v zmysle ktorej bola žalobcovi uložená
povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie sa aplikuje na žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmúradnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,t.j.

spoplatnením podlieha len úkon podanie žaloby. Na záver poukázal na prechodné ustanovenie § 18ca
zákonaoSP,vzmyslektoréhozúkonovnavrhnutýchalebozakonaniazačatédo30.09.2012savyberajúpoplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012, pričom
žaloba bola podaná pred 01.10.2012, teda sa konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z.
Prvostupňový súd konštatoval, že je potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch a konanie zastaviť, pretože žalobca súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil.
K podaniu žalobcu súd uvádza, že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné
vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie
výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú
formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral podanie žalobcu, označené

akoodvolanie,podľajehoobsahuakovyjadreniekpoplatkovejpovinnostiadodal,ževpredmetnejvýzve
bol žalobca informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. Súd poplatok za dovolanie vo výške
40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním
dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok

poplatku stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20 eur, 2 x 20 eur. Zároveň súd poznamenal, že
dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto nie je možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k/
zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca
citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 13.02.2015 (od 01.10.2012 bolo ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste

uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania,
keď konanie začalo až po účinnosti zákona. S poukazom na uvedené súd postupoval v medziach zákona
a nakoľko súdny poplatok žalobca za dovolanie neuhradil, súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona
o SP zastavil.
O trovách konania súd rozhodol § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o odvolaní voči rozsudku
Okresného súdu Nitra vo vyššie uvedenej veci. Ako žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške

40 EUR zrejme za toto podané dovolanie. Súd však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle
pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov.
Odvolateľ ďalej poukázal na to, že podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej
ako odvolanie, dovolanie a pod. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, čl. II k bodu 3, že žaloby sa
budú spoplatňovať podľa Položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa pozmeňujúceho návrhu

k vládnemu návrhu zákona, v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa navrhlo zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- eur, čím sa jednak
čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom
prístup k spravodlivosti v týchto veciach, pretože sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej

sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. Dodal, že v predmetnej
veci podal dovolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie. Vyššie uvedené závery považoval za súladné s publikovaným rozhodnutím
všeobecného významu, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo

39/2007. Uviedol, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodaniedovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Takýmto konaním súdu
mu bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde
ju nemal. Takéto konanie súdu považoval za zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu

zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/
ÚstavySR.Poznamenal,žev§1zákonaosúdnychpoplatkochjevyjadrenáústavnázásadavyplývajúca
z čl. 59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.Súdy teda vyberajú súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú za návrh
a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia

súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. S poukazom na uvedené, ak je
účastníkovi konania v rozpore so zákon č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju
nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu
ochranu ako aj práva upraveného čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Súd je pri výkone
svoje rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše dodal, že podľa ust. § 18ca
ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V
danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou
zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny stav platný
do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené. Uvedený záver je potvrdený medzi inými napr. Okresným
súdom Komárno, ktorý pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie podľa položky 7a.
S poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu je zrejmé, že u žalobcu neexistuje legálna

povinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzapodanédovolanie,pretoaninemôžeexistovaťdôvodnazastavenie
konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle
§ 212 ods. 1 OSP, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 14. júna 2015, č.
k. 14C/326/2012-155 o zastavení dovolacieho konania rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 OSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale
v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v

takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto
oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne

posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou
na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je
potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

K námietke žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a dovolanie, odvolací súd dodáva, že tento
právny názor žalobcu neberie na zreteľ ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto
zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie a ten, kto podal dovolanie, § 5 ods. 1
písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a dovolania a § 6 ods. 2, podľa

ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej a poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Výklad žalobcu je
účelový, je v rozpore so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne
odvolacie konanie, prípadne dovolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková
povinnosť za odvolanie, či dovolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie

je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, pretože prvostupňový
súd iba aplikoval ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch. K argumentácii žalobcu v odvolaní s
poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd uvádza, že z uvedeného rozsudkunajvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania
v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci
tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však už v

čase podania odvolania a dovolania poplatková povinnosť za tento druh konania - žaloba na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, bola stanovená.
K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012 sa vyberú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. decembra 2014, č. k. 11Co/86/2014-117 podané dňa 12.02.2015,
teda bolo podané až po 30.09.2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak
súd prvého stupňa vo výzve z 27. februára 2015, č. k. 14C/326/2012-141 vyrubil žalobcovi za podané
dovolanie s poukazom na ust. § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení súdny poplatok v sume 40 eur podľa položky 7 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov a ak po výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie žalobca nezaplatil súdny
poplatok za dovolanie, hoci bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (zastavenie
konania podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.), potom je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení
konaniaodovolanížalobcuvecnesprávne,pretoodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a
dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
V tomto stanovisku najvyšší súd uvádza, že „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri

2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od
1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“
Ďalej sa v uvedenom stanovisku poukazuje na to, že „Občianske súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení pred 1. októbrom 2012 ex

lege vecne oslobodené od súdneho poplatku. Zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 286/2012 Z. z.), došlo k novelizácii zákona č.
71/1992 Zb., ktorou bolo s účinnosťou od 1. októbra 2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
k/ zákona č. 71/1992 Zb. Z intertemporálneho (prechodného) ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992

Zb. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po tomto dni. Pri
výklade tohto ustanovenia treba vychádzať z celého kontextu zákona č. 71/1992 Zb. a použiť definície
pojmu poplatkový úkon (§ 1 zákona č. 71/1992 Zb.), ako aj vznik poplatkovej povinnosti (§ 5 zákona č.
71/1992 Zb.) a ostatné pojmy používané v zákone č. 71/1992 Zb. Stanoviská a rozhodnutia vo veciach

občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo
ak je v Sadzobníku ustanovený súdny poplatok za konanie a konanie začalo do 30. septembra 2012,
vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity, avšak
iba vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým do uvedeného dňa (t.j. do 30. septembra
2012). V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona č. 71/1992 Zb.

podanímodvolania,ktoréjepoplatkovýmúkonom(podobnejetovprípadedovolania).Akboloodvolanie
(dovolanie) podané po 30. septembra 2012, i keď samotné konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.
septembra 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava
účinná po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa za žalobu o náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
platí súdny poplatok vo výške 20 Eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na
jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa ale
vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Za dovolanie sa vyberá poplatok vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v Sadzobníku. Z uvedeného vyplýva, že sám zákonodarca pre poplatkové účely

rozlišuje medzi konaním na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za
odvolanie (dovolanie) sa posudzuje v každom z týchto konaní samostatne, a to podľa právneho stavu
platného v čase začatia odvolacieho (dovolacieho) konania.Na opodstatnenosti právneho názoru, ktorý je vyjadrený v právnej vete tohto stanoviska, nič nemení
skutočnosť, že pri položke 7a Sadzobníka nie je žiadna osobitná zmienka (poznámka) o platení súdneho
poplatku za odvolanie a dovolanie. Ak totiž položka neobsahuje žiadnu poznámku, alebo v poznámke

nie je zmienka o platení odvolania a dovolania, postupuje sa podľa § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 5
ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.