Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220423
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212220423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova
2, Bratislava, IČO 00151866, proti žalovanému: OMNITRADE a. s., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 724
633, zastúpený Aequitas s. r. o., advokátska kancelária, Dolná 19, Banská Bystrica, o zaplatenie 2.929,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.
konania 51C/168/2012 - 262 zo dňa 24.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 51C/168/2012- 262 zo dňa
24.09.20146 v napadnutej časti p o t v r d z u je .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 3.915,04 eur. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva nasledovné: žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2012, v spojení s
jej doplnením zo dňa 24.04.2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 2.929,-
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 24.01.2012 vodič I. H., v
služobnom pomere u žalobcu zaradený na Úrade ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií
Ministerstva vnútra SR, viedol v súvislosti so služobnou cestou osobné motorové vozidlo zn. D. G. X.X

Q. V6 XxX J., J.: H ktorého držiteľom je žalobca. V smere jazdy od hotela H. v obci U. na D. dolinu,
pri stanici R. služby bolo na príjazdovej komunikácii stojace uviaznuté osobné motorové vozidlo zn. Q.
U. J.: H s vodičom Q. D.. Nakoľko bola cesta neprejazdná, tak vodič I. H. odstavil osobné motorové
vozidlo asi 15 - 20 metrov pred uviaznutým vozidlom Q. U.. Motorové vozidlo žalobcu sa však dalo do
pohybu,nakoľkotobolovkopciacestabolaneudržiavaná,zľadovatenáabezposypu.Osobnémotorové
vozidlo žalobcu sa skrížilo a zadnou ľavou časťou sa oprelo o uviaznuté vozidlo zn. Q. U.. Na osobnom
motorovom vozidle žalobcu došlo k poškodeniu zadných ľavých dverí a lemu ľavého blatníka. Následne

bolo npor. Bc. C. B. z B. v F. vykonané preverenie oznámenia škodovej udalosti, ktorého sa zúčastnili p.
H. a p. D. ako vodiči poškodených motorových vozidiel, a konatelia spoločnosti OMNITRADE, a.s., ktorá
je správcom pozemnej komunikácie - príjazdovej cesty do hotela H., na ktorej došlo k škodovej udalosti.
V písomnom oznámení o preverení oznámenia - škodovej udalosti sa uvádza, že škodová udalosť bola
nezavinená vodičom p. H., nakoľko sa v konkrétnom prípade jednalo o závadu v zjazdnosti komunikácie.
Žalobca za opravu uhradil na základe faktúry vystavenej dňa 06.03.2012, č. R201 10815 sumu 2 731,55
eur. Výzvou zo dňa 18.04.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady uvedenej škody do 15 dní odo

dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému dňa 25.04.2012. Následne žalobca opakovanou
výzvou vyzval žalovaného listom zo dňa 06.06.2012 na náhradu škody, ale bezvýsledne. Žalobca si
dal znalcom z odboru cestnej dopravy V. vypracovať znalecký posudok č. 22/2012, ktorým bola určená
výška škody na sumu 2.929,- eur.3. Žalovaný nesúhlasil s opisom skutkovej situácie žalobcom a svoju zodpovednosť vylúčil. K opisu
skutku poukázal na to, že druhý účastník škodovej udalosti F. D. stál na boku cesty a nasadzoval si

zimné reťaze v čase, kedy do neho narazilo motorové vozidlo žalobcu. Tvrdenie, že vodič žalobcu
zastavil pred protiidúcim motorovým vozidlom je preto nesprávne. Tiež je nepravdivé tvrdenie, že
komunikácia bola bez posypu, keďže táto bola posypaná 1 hodinu predtým, ako došlo ku škodovej
udalosti. Žalovaný ďalej namietol predložené faktúry od Automobilových opravovní Ministerstva vnútra
SRnasumu2,731,55eur.Výškuškodypovažujezaneprimeranúanedostatočnepreukázanú,nakoľkov

súvislosti s § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia,
je potrebné brať do úvahy predchádzajúci stav vozidla a amortizáciu. Tiež nie je jasný rozsah poškodenia
vozidla, keďže žalovanému nebola doručená žiadna fotodokumentácia, znalecké posúdenie resp. iný
podklad, ktorý by preukazoval rozsah poškodenia vozidla. K úprave príjazdovej komunikácie, kde k
nehode došlo, poukázal na § 12 vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ktorého zjazdnosť diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i

nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno - technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným
podmienkam a ďalším podmienkam, ktoré môže vodič predvídať. Na základe klimatického posudku
vypracovaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom v lokalite U. - D. - G. dvor, dňa 24.01.2012
v dopoludňajších hodinách bola veľká oblačnosť až zamračené, s výskytom sneženia s denným úhrnom
zrážok až 11,3 mm, pričom jej prevažná časť spadla v priebehu dopoludňajších hodín. Ráno 24.01.2012,

po výdatnom snežení v predchádzajúcich dňoch, výška celkovej snehovej pokrývky dosahovala až 65
cm a v priebehu dňa pribudlo okolo 5 cm novej snehovej pokrývky. V zmysle § 16 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Zb. je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať. Vychádzajúc z opisu skutkovej situácie je podľa názoru žalovaného zrejmé, že vodič

žalobcu neprispôsobil jazdu zhoršenému stavu komunikácie v súvislosti so zlou klimatickou situáciou.
V deň škodovej udalosti viacero hostí hotela H. a tiež zásobovacie autá prešli uvedený úsek cesty
bez akýchkoľvek komplikácií. Podľa Záznamu o preverení oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 24.
januára 2012, evidovaného na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Žiline pod číslom ORPZ-
ZA-ODI1-3-97/2012 bola príčinou vzniku škodovej udalosti závada komunikácie. Podľa § 9a zákona

č. 135/1961 Zb. správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Podľa názoru žalovaného bolo dostatočne preukázané, že nebolo v medziach možností správcu cesty
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť v rozhodnom čase vzhľadom na

poveternostnú situáciu, pričom predmetný úsek cesty bol posýpaný približne 1 hodinu pred vznikom
škodovej udalosti. Takáto údržba je podľa názoru žalovaného dostačujúca, nakoľko nie je možné
zabezpečiťneustáluúdržbulenjednéhoúsekucesty.Zostranyhostíhotelaazásobovačovneboližiadne
sťažnosti týkajúce sa zjazdnosti predmetného úseku cesty a preto žalovaný nemal dôvod upozorňovať
vodičov na zhoršený stav vozovky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 415; 420 ods. 1, 2, 3; 442 ods. 1
a 443 OZ; ďalej na ustanovenie § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.; ustanovenia § 12 ods. 1;
ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb.; a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb.. Konštatoval. že medzi
stranami sporu nebolo sporné, že na miestnej príjazdovej komunikácii v obci U. pri hotely H. došlo

k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, a že žalovaný bol správcom tejto pozemnej komunikácie.
Spornou zostala otázka, či ku vzniku tejto škody došlo v dôsledku zanedbania povinností žalovaného
ako správcu komunikácie. Po posúdení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný za
škodu vzniknutú žalobcovi nezodpovedá. Závadou v zjazdnosti komunikácie treba rozumieť v zmysle
§ 12 ods. 1 vyhlášky č. 13/1984 Zb. takú významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá

je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu
a dopravno - technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani
pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov,
nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila
jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Vo veci bolo výpoveďami svedkov preukázané, že vzhľadom na

poveternostnú situáciu bolo nevyhnutné predpokladať dôsledky týchto poveternostných vplyvov na
komunikáciu a prispôsobiť riadenie motorového vozidla tomuto stavu. V daný deň bolo v lokalite miesta
nehody zlé počasie, padal hustý ťažký sneh. Podľa klimatického posudku vypracovaného Slovenským
hydrometeorologickým ústavom v lokalite U. - D. - G. dvor dňa 24.01.2012 v dopoludňajších hodináchbola veľká oblačnosť až zamračené, s výskytom sneženia s denným úhrnom zrážok až 11,3 mm,
pričom jej prevažná časť spadla v priebehu dopoludňajších hodín. Žalovaný vzhľadom na lokalitu, ročné
obdobie a pretrvávajúcu poveternostnú situáciu vykonal všetky kroky nevyhnutné na zabezpečenie

zjazdnosti komunikácie, pričom vzhľadom na charakter lokality - chránené územie - mal len obmedzené
možnosti na vykonanie údržby (odhŕňanie a štrkový posyp) a tieto aj použil. V dôsledku sneženia,
ktoré nastalo v priebehu dopoludňajších hodín, mohlo dôjsť k prekrytiu tohto posypu novou snehovou
vrstvou, čo uviedli aj svedkovia, ktorí sa zhodli na tom, že cesta bola v ranných hodinách (pred nehodou)
posypaná a odhrnutá. Žalovaný preukázal, že na komunikácii vykonával v rozhodnej dobe údržbu

v rozsahu zodpovedajúcu charakteru a umiestneniu komunikácie, technickým možnostiam a najmä
daným poveternostným podmienkam. Na komunikácii nebola taká závada v zjazdnosti v čase dopravnej
nehody, ktorú by žalobca pri jazde prispôsobenej stavu komunikácie, poveternostnej situácii a hrúbke
snehovej pokrývky (do 24.01.2012 už bolo napadnutých 65 cm snehu a v daný deň pripadol ďalší)
a z toho vyplývajúcim dôsledkom, nemohol predvídať. Navyše žalovaný preukázal, že vzhľadom na
husté sneženie, ktoré v priebehu krátkej doby vytvorilo na vozovke súvislú snehovú vrstvu, nebolo

v jeho možnostiach tieto následky sneženia ihneď odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný vzhľadom na stav komunikácie bol povinný na
závady v zjazdnosti komunikácie minimálne predpísaným spôsobom upozorniť, súd uviedol, že použitie
predpísaného spôsobu značenia závisí aj od poznatkov plynúcich z užívania komunikácie, ako
je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia záver, že bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky nevyhnutne vyžaduje takéto vybavenie. Táto skutočnosť sa v konaní nepreukázala. Predtým,
ako došlo ku vzniku škodovej udalosti na vozidle žalobcu, nedošlo k inej dopravnej nehode a popisované
následné problémy iných vodičov boli spôsobené tým, že vozidlá žalobcu a žalovaného vytvorili v
dôsledku nehody na komunikácii prekážku. Ustanovenie § 9a ods. 2 Cestného zákona treba vykladať
aj v súvislosti s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä

stavu cesty, a v súvislosti s povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Tieto povinnosti sú pritom dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie označenia na určitom
úseku komunikácie. V konaní bolo preukázané, že vzhľadom na prebiehajúce medzinárodné športové
podujatie, bol na komunikácii zvýšený pohyb motorových vozidiel, pričom ani jedno z prechádzajúcich
vozidiel nebolo v dôsledku závady v zjazdnosti na komunikácii účastníkom dopravnej nehody. Preto

nebolo potrebné upozorňovať na stav komunikácie. Ak príčinou škody nebola závada v zjazdnosti
komunikácie, nie je daná ani zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa § 9 a ods. 2
Cestného zákona. Nie je však vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420
OZ. Ustanovenie § 9a ods. 1 Cestného zákona je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym
ustanovením. Základnými predpokladmi pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je

okrem (spravidla) zavineného porušenia právnej povinnosti a vzniku škody, príčinná súvislosť medzi
nimi. Existencia príčinnej súvislosti je tak nevyhnutá bez ohľadu nato, či ide o zodpovednosť objektívnu
alebo o zodpovednosť založenú na zavinení. Navyše nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti,
ale túto príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. V konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti
žalovaného, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním (resp. opomenutím) a vznikom škody.

Súd preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania vo výške 3.915,04 eur, za trovy právneho
zastúpenia v sume 1.210,75 eur, za náhradu cestovného v sume 1.028,18 eur a náhradu za stratu času

v sume 1.023,60 eur.

6. Rozsudok napadol odvolaním žalobca, podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014. Podľa jeho názoru
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie neposúdil

všetky skutočnosti komplexne, pričom žalobca dostatočne preukázal, že škoda vo výške 2.929,- eur
mu bola spôsobená závadou pozemnej komunikácie, ktorú žalovaný ako správca tejto komunikácie
vhodným spôsobom neodstránil, a ani na ňu nijakým spôsobom neupozornil. Škoda vo výške stanovenej
znaleckým posudkom mu vznikla práve v príčinnej súvislosti s omisívnym konaním žalovaného, čím
porušil ako správca komunikácie svoje zákonné povinnosti v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. a zákona

č. 135/1961 Z. z. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že vozovka bola hodinu pred vznikom škodovej
udalosti posypaná a toto tvrdil len vodič posypového motorového vozidla značky Ford tranzit, ktorý mal
tento posyp vykonať hodinu predtým, než došlo k dopravnej nehode. Paradoxne práve toto posypové
vozidlo v inkriminovanom čase dopravnej nehody bolo odstavené, pretože jeho vodič zakladal snehovéreťaze. Zo záznamov škodovej udalosti Okresného dopravného inšpektorátu Žilina č. ORPZ - ZA - ODI 1
- 3 - 097/2012 jednoznačne vyplýva, že k škodovej udalosti došlo v dôsledku závady komunikácie. Tento
listinný dôkaz nemožno ignorovať. Aj z výpovede policajta privolaného na miesto dopravnej nehody

vyplýva, že keď prišiel na miesto nehody, bola síce cesta odhrnutá, ale určite nebola posypaná. Podobne
vypovedali aj svedkovia C. U. a I. H.. Prítomnosť štatutára správcu komunikácie na mieste nehody sa
vyžadovala práve z toho dôvodu, aby ju bolo možné uzavrieť ako škodovú udalosť, ktorú ani jeden z
vodičov nezavinil, a jej príčinou bola nezjazdná cesta, na čo bol potrebný súhlas správcu komunikácie.
Na túto skutočnosť policajt štatutára spoločnosti žalovaného vyslovene upozornil. Žalovaný tak mal

vedomosť o škode a aj o tom, že za ňu ako správca komunikácie zodpovedá. Je nesprávny záver
súdu, že žalovaný nebol povinný upozorniť na závadu zjazdnosti komunikácie z dôvodu, že pred
dopravnou nehodou vodiča žalobcu nedošlo k inej dopravnej nehode. Zo svedeckých výpovedí v
priebehu dokazovania vyplynulo, že posypové vozidlo žalovaného malo na úseku cesty, kde došlo k
dopravnej nehode, problém so zjazdnosťou. Aj vodič žalovaného si zakladal snežné reťaze. Policajti
privolaní na miesto nehody za účelom vykonania dychovej skúšky taktiež museli odstaviť služobné

vozidlo a išli radšej peši. Bolo tak bez pochýb preukázané, že cesta na danom úseku sa vyznačovalo
sťaženou zjazdnosťou, bola zľadovatelá, na čo mal žalovaný vzhľadom na vedomosť o stave vozovky a
s ohľadom na prebiehajúce medzinárodné podujatie s účasťou osôb neznalých tamojších komunikácií
upozorniť; a pokiaľ to nebolo možné, tieto závady odstrániť. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu aj náhradu

trov konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným
súdu dňa 29.01.2015. Zotrval na svojej obrane, že žalovaný vzhľadom na poveternostné podmienky,
ktoré boli v U. v čase stretu vozidiel, nemôže byť vzhľadom na stav zjazdnosti komunikácie zodpovedný

za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku spornej dopravnej nehody. K stretu motorových vozidiel
došlo na účelovej komunikácii smerujúcej k hotelu H., pričom podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona za
škody, ktoré vznikli užívateľom diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a ktorých príčinou boli závady
v zjazdnosti, zodpovedajú správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Je preto nesprávna
argumentácia žalobcu, že žalovaný by mal zodpovedať za ním tvrdenú škodu podľa uvedeného

ustanovenia Cestného zákona. Tento zákon samostatne neupravil zodpovednosť správcu účelových
komunikácií, pričom k tvrdenej závade zjazdnosti došlo práve na účelovej komunikácii. Na základe
citovaného ustanovenia zákona nie je tak možné ani požadovať od žalovaného náhradu škody. Právny
názor žalovaného podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Cz/61/1988 v obdobnej veci.
Vyplýva z neho, že škoda vzniknutá užívateľovi účelovej komunikácie, ktorá je v správe organizácie,

sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný zotrval aj na obrane, že dôvodom
vzniku dopravnej nehody v žiadnom prípade nebola závada v zjazdnosti komunikácie. V čase, kedy
žalobca vchádzal na účelovú cestu od hotela H., bol stav komunikácie rovnaký, aký bol na mieste zrážky
motorových vozidiel. Žalobca si tak bol a mal byť vedomý toho, že v danom období padal ťažký sneh
a v dôsledku toho mohla byť komunikácia pokrytá snehovou vrstvou utlačeného snehu. Pokiaľ by aj

bol uskutočnený posyp komunikácie, tento by mohol byť zatlačený do napadnutého snehu, prípadne
prekrytý novou vrstvou snehu. Bolo tak povinnosťou vodiča žalobcu, aby vzhľadom na stav komunikácie,
prispôsobil tomu svoju jazdu. Mal zvážiť aj použitie snehových reťazí. Z výpovede samotného vodiča
motorového vozidla žalobcu pána H. na pojednávaní dňa 24.04.2013 vyplynulo, že tento išiel na
motorovom vozidle predmetným úsekom cesty pred približne jeden a pol hodinou, a musel mu tak byť

stav vozovky známy. Vodič žalobcu však neprispôsobil svoju jazdu stavu a povahe vozovky, a v dôsledku
zrejme vyššej rýchlosti dostal v pravotočivej zákrute šmyk. Zamestnanec žalobcu tak porušil vyhlášku č.
35/1984 v § 12 ods. 2. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôraznil, že pán D. si v inkriminovanom čase dopravnej
nehody zakladal na vozidlo žalovaného snehové reťaze, potvrdzuje to len skutočnosť, že prispôsobil
svoju jazdu stavu vozovky. V konaní žalovaný preukázal, že zabezpečil zjazdnosť účelovej komunikácie

odhrnutím napadnutého snehu, ako aj posypom komunikácie a nebolo v medziach jeho možnosti
padajúci sneh odhŕňať každú minútu počas dňa. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1257/2005, podľa ktorého samotná skutočnosť, že zasnežená vozovka nebola v
dobe nehody posypaná, nezodpovedá pojmu „závada v zjazdnosti“. Svedkovia vypočutí dňa 30.04.2014
zhodne vypovedali, že komunikácia bola bez problémov zjazdná a hodnotili ju ako najlepšie udržiavanú

cestu v okolí. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dôvodom nehody nebola zjazdnosť
komunikácie a akékoľvek tvrdenie v zázname o škodovej udalosti spísanej na Okresnom dopravnom
inšpektoráte v Žiline bolo v tejto súvislosti dokazovaním v prejednávanej veci vyvrátené. Navrhol preto,aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania
žalovanému.
8. Vyjadrenie žalovaného odvolací súd doručil žalobcovi elektronicky dňa 27.02.2018. Repliku k tomuto

vyjadreniu žalobca nepodal.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP.

10. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok
žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil

skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil, v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. Žalobca v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by už neuviedol v priebehu konania na súde prvej inštancie
a s ktorými by sa už nebol vyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto

považuje za potrebné uviesť na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie len nasledovné:
K dopravnej nehode, v súvislosti s ktorým vznikla na motorovom vozidle žalobcu škody, sa stala na
účelovej komunikácii vedúcej k hotelu H.. Podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon)
v platnom znení, správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré
vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že

preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Podľa § 4b citovaného zákona sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do ciest
miestnych komunikácií. Podľa § 22 citovaného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami.

K spornej dopravnej nehode došlo na verejnej účelovej komunikácii, ktorá prepája hotel H. s ostatnými
miestnymikomunikáciami,naktorúsanevzťahujezodpovednosťsprávcukomunikáciepodľacitovaného
ustanovenia § 9a ods. 2 Cestného zákona. Na ich údržbu sa preto nevzťahujú rovnaké kritériá ako
na údržbu miestnych komunikácií a vodiči motorových vozidiel musia osobitne prispôsobiť jazdu po
účelových komunikáciách ich charakteru. Odvolací súd bez ohľadu na tento právny stav, považuje za

správne skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalovaný vzhľadom na komplikované poveternostné
podmienky v rozhodnom čase urobil dostatočné opatrenia na udržanie zjazdnosti účelovej komunikácie
k hotelu H.. Nasvedčuje tomu aj fakt, že okrem motorového vozidla žalobcu žiadne iné vozidlo v
rozhodnom čase nemalo problém s prejazdnosťou konkrétneho úseku tejto komunikácie. Pokiaľ by
vodič žalobcu konal s náležitou opatrnosťou vzhľadom na počasie a stav vozovky, mal vozidlo opatriť

snehovými reťazami rovnako, ako to v čase nehody robil vodič motorového vozidla žalovaného. Vznik
škody na strane žalobcu tak nie je v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností správcu účelovej
komunikácie pri jej údržbe, ale v súvislosti s porušením povinností vodiča motorového vozidla žalobcu
prispôsobiť jazdu poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky podľa § 16 ods. 1 zák. č.
8/2009 Z.z.. Na tento záver súdu prvej inštancie nemá žiaden vplyv záznam policajného orgánu o

výsledku preverenia škodovej udalosti z 24.01.2012, ktorý nie je pre súd záväzný, pretože súd vo veci
rozhodol na základe výsledkov dokazovania v súdnom konaní.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne
správny.

12. Keďže žalovaný bol vo veci úspešný aj v odvolacom konaní, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal
aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).