Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoSr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214180
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817214180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne D. A., bytom K., M. S. XXX/XX/XX proti
žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 8Csr/1/2017-47 zo
dňa 22. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.zn.
SRSAspA01676/17 zo dňa 13.11.2017 a výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods.
1 a ods. 3 písm. a) a b), § 45ods. 1 a 3, § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku

z viacerých dôvodov, podľa ktorých žalovaný nepreukázal v danej veci platné postúpenie pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zmluvu treba považovať pre
jej chýbajúce náležitosti za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu,
výšku a počet a termíny splátok istiny a úrokov, RPMN a priemernú RPMN. Taktiež Dohoda o uznaní
záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom, žalovaný nepredložil žiadnu plnú moc, na základe
ktorej by VÚB a.s. splnomocnila spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. na uzavretie zmluvy

o postúpení pohľadávok. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 12.02.2010
bola medzi žalobkyňou a Consumer finance Holding a.s. uzavretá úverová zmluva č. 34655611. Dňa
23.11.2015 uzatvorila VÚB a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalovaného voči žalobkyni vo výške 496,40 eur. Po postúpení predmetnej pohľadávky
strany medzi sebou uzavreli dohodu, na základe ktorej žalobkyňa uznala predmetný záväzok a zaviazala
sa ho uhradiť v splátkach. Súčasťou dohody pre prípad vzniku sporu bola uzavretá spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti riadne a včas,

tak žalovaný inicioval rozhodcovské konanie, v ktorom pod sp.zn. SRSAspA01676/17 rozhodcovský
súd dňa 13.11.2017 zaviazal žalobkyňu na úhradu dlhu. Následne sa žalobkyňa domáhala zrušenia
predmetného rozsudku, pretože rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecnými právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa, výkon rozsudku je v rozpore s verejným poriadkom a vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia. Súd sa zaoberal námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
pričom žalobkyňa opakovane tvrdila, že v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky zo strany
právneho predchodcu žalovaného VÚB a.s. na žalovaného, nemohol žalovaný vstúpiť do práv veriteľa

ako jeho právny nástupca, nemohol platne uzavrieť dohodu o uznaní a splátkach a taktiež rozhodcovskú
zmluvu. Súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Ako predbežnú otázku riešil, či uzavretá
rozhodcovská zmluva je platná a či mohla byť podkladom pre to, aby založila právomoc rozhodcovského
súdu. Súd mal za to, že v rozhodcovskom konaní žalovaný nebol aktívne vecne legitimovaným.
Žalovanýnadobudolpohľadávkunazákladezmluvyopostúpení,ktorápreplatnépostúpenievyžadovala

predchádzajúcu výzvu na úhradu omeškaných splátok, lehotu 90 dní od doručenia a vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v konaní predložil ako listinný dôkaz list zo dňa 02.11.2012 označený
ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ spolu s doručenkou zo dňa 09.11.2012. V
konanítentolistinnýdôkazlistžalovanýpovažovalzavýzvuavyhláseniepredčasnejsplatnostidlhu.Súd
mal oboznámením sa predmetným listinným dôkazom preukázané, že vyhlásenie predčasnej splatnosti
dlhu nemožno považovať za výzvu a splnenie podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V

prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu mal žalovaný postupovať v zmysle § 53 ods. 9 OZ a §
565OZ,čobysúdpotommoholpovažovaťsplneniepodmienoknazískanieaktívnejlegitimácievzmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v danom smere poukazuje aj na právoplatné rozhodnutie tunajšieho
súdu sp.zn. 15Csr/1/2017 alebo rozhodnutie KS TN 6Co/405/2016, kde bolo ustálené, pokiaľ postúpenie
nezohľadňuje splnenie podmienok v zmysle zákona o bankách a nepreukáže doručenie výzvy banky

dlžníkovi, nie je možné platne založiť aktívnu legitimáciu v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na
nesplnenie vyššie opísaných skutočností a to neunesenie dôkazného bremena v tom smere, že banka
pred postúpením vyzývala žalobkyňu k zaplateniu pohľadávky, v akom rozsahu a či takáto výzva
bola riadne doručená súd mal za to, že žalovaný nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne
legitimovaným. Súd mal ďalej za to, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nemôže uzavrieť hocikto,

ale len osoba dodávateľa, pričom žalovaný toto postavenie nemal a nenadobudol ho ani v dôsledku
neplatného postúpenia pohľadávky. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je preto neplatná. Okrem toho
vzhľadom na spôsob dojednania a uzatvorenia tejto dohody, je neplatná i preto, že nebola individuálne
dojednaná. Spôsob akým vopred pripravený formulár predkladá žalovaný na podpis spotrebiteľovi, keď
súčasnespotrebiteľovipodsúvapodpisuznávaciehoprejavu,dohoduosplátkach,jenekalouobchodnou

praktikou, pretože spotrebiteľ podpisuje dohodu o uznaní záväzku v nevedomosti, v stave naliehania
a tvrdenie, že má možnosť zmluvu nepodpísať je len formálne. V zmysle rozhodnutia KS TN sp.zn.
17Co/234/2013 súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým
ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o
splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Súd má za to, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,

nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Z uvedených dôvodov
rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle §
45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalovaný svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v posledných rokoch právny
poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými
zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS

z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale významnou v tejto oblasti bola
aj novela Občianskeho zákonníka, účinná od 01.01.2008, ktorá explicitne uviedla (§ 53 ods. 4 písm. r/),
že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa, abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že žalovaný sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil

a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy so žalovanou postupoval prísne podľa pravidiel vymedzených
právnymi predpismi. Žalovaná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Žalovaný predložil
súdu tiež dotazník, ktorý vyplnil a podpísala sama žalobkyňa. Tento dotazník v jednoduchých tézach
osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka - žalobkyne uzavrieť Dohodu, ako aj Rozhodcovskú
zmluvu, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznať a podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Žalobkyňa k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebola žiadnym spôsobom nútená. Jej rozsah
a text nie je rozsiahly, ani zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je
formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp.
všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Uviedol, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázaťv spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.
Žalovaný tiež poukázal na ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Cieľom

tejto úpravy je preto umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. Vzhľadom na to,
že žalovaný splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, nie je dôvod na to, aby súd považoval
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neplatné, alebo za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pohľadávka
vzniknutá z uvedenej Zmluvy bola následne postúpená na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 23.11.2015, pričom postupcom bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. Špecifikácia

postúpenej pohľadávky vyplýva z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky. Podaním zo dňa 07.12.2015
bolo postupcom žalobkyni oznámené postúpenie pohľadávky, preto od tohto momentu bola žalovaná
oboznámená s tým, kto je veriteľom pohľadávky zo Zmluvy. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 a Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013.
Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalovaného v rozhodcovskom konaní ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z cit. ust. nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v

§ 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v
tomto prípade žalobkyni, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska
podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M.
publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 podľa ktorého je účelom § 92 zákona o bankách
úpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaaust.§92ods.8zákonaobankáchnehovoríničopodmienkach

platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením
takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok,
ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50

ods. 1 zákona o bankách. Vzhľadom k uvedenému ma žalovaný za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalovaného ako postupníka pohľadávky. Žalobkyňa
bola pred postúpením pohľadávky vyzvaná na úhradu dlžného zostatku pohľadávky, a to podaním zo
dňa 02.11.2012, v zmysle ktorej ju pôvodný veriteľ vyzval na úhradu sumy 804,54 eur v lehote do 10 dní
ododňadoručeniatohtopodania.Žalobkyňavšakdlžnúsumuvstanovenejlehoteneuhradila.Vzhľadom

na uvedené je zrejmé, že právny predchodca žalovaného splnil všetky podmienky na platné postúpenie
pohľadávky. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne, resp. v zmysle ust. § 389 CSP ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedla,ženapadnutérozhodnutiepovažuje
po všetkých stránkach za správne. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP")
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného zmluvu
č. 34655611 zo dňa 12.02.2010, z ktorej vzniknutá pohľadávka právneho predchodcu žalovaného
(postupcu) bola zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 23.11.2015 postúpená na žalovaného, spoločnosťEOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupník). Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili následne dňa 14.12.2015
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
ku ktorým bol priložený dotazník vyplnený a podpísaný žalobkyňou v ten istý deň, t.j. 14.12.2015.

Nakoľko si žalobkyňa neplnila svoje povinnosti riadne a včas, žalovaný podal návrh na začatie
spotrebiteľského rozhodcovského konania, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava,
sp.zn. SRSAspA01676/17 zo dňa 13.11.2017 tak, že žalobkyňu (v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní označenú ako žalovaná) zaviazal zaplatiť žalovanému, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35724803 (v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
označenom ako žalobca) sumu 144,70 eur, úrok z omeškania vo výške 34,01 eur, úrok z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 132,08 eur od 20.05.2017 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania
pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 19,80 eur a trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 61,06 eur, to všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy
kposlednémudňuvmesiacinaúčetžalobcustým,žeprvásplátkasastávasplatnoukposlednémudňuv

mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a
včas. Žalobkyňa sa v danej veci podanou žalobou domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku, ktorý súd prvej inštancie zrušil napadnutým rozhodnutím.

6. S prihliadnutím na rozsah a dôvody uvádzané v odvolaní sa odvolací súd zaoberal tvrdeniami
žalovaného, ktorými napadol právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové
zistenia na základe vykonaných dôkazov, keď tento na základe vykonaných dôkazov dospel k záverom,
že žalovaný nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu neplatného
postúpenia bankovej pohľadávky pre nedodržania podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,

keď vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu nepovažoval za výzvu dlžníkovi (žalobcovi) k zaplateniu
pohľadávky, pričom žalovaný v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky nemal a nenadobudol
postavenie dodávateľa, čo spôsobilo neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy okrem ďalšieho
dôvodu, ktorým je skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná,
a preto z uvedených dôvodov nemal rozhodcovský súd právomoc konať vo veci, čo predstavoval dôvod

zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 355/2014 Z.z.

7. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil keď
uzavrel, že v tomto prípade existujú viaceré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podanej

žalobe vyhovel.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zák.
č. 335/2014 Z.z.“) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto

spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály
rozhodcovskýsúdzapísanývzoznamepodľa§18aurčenývtejtospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluve.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

9. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol
riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským

rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním
rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať
vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3

alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci
spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávaniavyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné
vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť
dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon
rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a

i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

11.Podľa§46ods.1a2zák.č.355/2014Z.z.žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodať

v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí

lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť,
aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké

atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou
a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde
rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle zák. č.
335/2014 Z.z. tak bola súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle ust. § 45 ods. 1 cit. zák.rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Zo zákona sú povinné preskúmať
okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne
posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom

alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu
spotrebiteľa.

18. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v zmysle zák. č. 335/2014 Z.z. preveril dôvody,
pre ktoré sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a po dôjdení k záveru, že žaloba je

dôvodná, správne zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok. Pre tento záver podľa názoru odvolacieho
súdu postačovalo zistenie, že bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §
45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z.z. a to, že v danej veci existuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy.

19. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy č. 34655611 vystupovala ako fyzická

osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j.
vystupovala ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občiansky zákonník) a právny predchodca žalovaného pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. vystupoval ako
dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občiansky zákonník). V konečnom dôsledku túto skutočnosť ani odvolateľ
nenamietal.

20. Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie pojem "individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie" vyložil v súlade s doterajšou praxou súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora
EÚ. Tieto vyznievajú v takom zmysle, ako boli interpretované a aplikované súdom prvej inštancie,
t.j. že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd
zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán /§ 3 ods. 1 zák. č. 335/2014
Z.z. /. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať
dojednania,ktorénesúvisiasospotrebiteľskýmrozhodcovskýmkonaním.Písomnáformaspotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu uzavreli. Platí, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie o
neprimeranosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorú strany uzavreli dňa 14.12.2015. Táto bola
predložená žalobkyni na formulári a preto nemohla jej obsah ovplyvniť, v dôsledku čoho ju nemožno
považovať za individuálne dojednanú.

21. Vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva,
že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný
zamestnanec žalovaného najprv poučil žalobkyňu a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.

Predtlačené poučenie žalovaného v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalovaný si tak v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad

(čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uvedený záver
preto nemôže zvrátiť ani priložený dotazník.
22. Za neprimeranú je potrebné považovať zmluvnú podmienku v danej veci, obsiahnutú v
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, ktorú predkladal žalovaný žalobkyni na formulári, pričom
nebola individuálne dojednaná a jej obsah žalobkyňa ani nemohla ovplyvniť. Žalovaný mohol na

základe predmetnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie stálemu
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto
stratilprávobrániťsavočinárokomveriteľanavšeobecnomsúdevmiestesvojhobydliska.Výberstáleho
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie spotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy.Vychádzajúczkomplexnejúpravyspotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvyjepotom
potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08, C-168/05).

23. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc stáleho rozhodcovského

súdu, v danom prípade Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
Vansovej 2, Bratislava na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012).

24. Taktiež odvolací súd zároveň poukazuje na to, že štandardná formulárová zmluva sa nestáva
individuálnedohodnutoulentým,žespotrebiteľmávúzkejčasovejlehotehneďpopodpisezmluvyprávo
túto odmietnuť (resp. od nej odstúpiť). Naviac od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od
absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené
zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého
členské štáty Európskej únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

26. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).

27.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilspotrebiteľský
rozhodcovskýrozsudokakonulitný,vydanýstálymrozhodcovskýmsúdom,ktorývyvodilsvojuprávomoc
na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a správne preto
z dôvodu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 355/2014 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp.
zn.SRSAspA01676/17 zo dňa 13.11.2017.

28. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho
odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať

na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005). Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal odvolacou námietkou
žalovaného týkajúcou sa platnosti postúpenia pohľadávky zo strany jeho právneho predchodcu, keď

zistené závery súdu prvej inštancie a následné právne posúdenie veci dostatočne odôvodňujú záver
o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu vyššie uvedeného podľa ust. § 45 ods. 1
písm. e) zák. č. 355/2014 Z.z.29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu jej plného úspechu v odvolacom konaní. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).