Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: B. H., T.. X.X.XXXX, H. Č.
XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1
373,89 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/204/2017-35 zo dňa
08.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodné
obohatenie vo výške 1 373,89 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.09.2017 do zaplatenia a
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola dňa

15.06.2006 pod č. XXXXXXXXXXX uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere na sumu 1 659,72 eur
s tým, že podľa žalobcu v uvedenej zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., podľa § 4 ods. 2 písm. a) suma, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, e) adresa predávajúceho a g) ročná percentuálna miera nákladov. Podľa
súdu prvej inštancie v predmetnej úverovej zmluve síce nechýba údaj o RPMN, ale tento je uvedený v
nesprávnej výške. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že vzorec na výpočet RPMN bol iný v čase uzavretia
zmluvy aj z nižšie uvedených dôvodov. Konštatoval, že v zmluve je uvedená celková výška nákladov za

poskytnutý úver sumou 593,93 eur to spolu s istinou 1 659,70 eur predstavuje sumu 2 253,63 eur, avšak
pri počte splátok 40 x 58,99 eur je výsledná suma 2 359,60 eur. Už len z tohto dôvodu bolo opodstatnené
vyhovieť žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal žalovanému zaplatiť vzhľadom na
vyššie uvedené len sumu 1 659,70 eur, a keďže zaplatil sumu až 3 035,45 eur bolo dôvodné zaviazať
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 373,89 eur.

3.Knámietkepremlčaniavznesenejžalovanýmuviedol,žežalobcasadozvedelotom,žeplnilviacpodľa

zákona, podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v máji roku 2017, a teda
dvojročná subjektívna lehota mu uplynie až v máji 2019. Uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na
jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho získal.4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávny právny záver súdu prvej inštancie

týkajúci sa údaja o RPMN vzhľadom na platný vzorec v čase uzatvorenia zmluvy podľa zákona č.
258/2001 Z.z. Poukázal na to, že vzorec, podľa ktorého sa RPMN vypočítava, bol podľa zákona o
spotrebiteľských úverov v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere iný, ako je vzorec pre
výpočet RPMN podľa platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné na internete, ktoré umožňujú výpočet
RPMN robia tento výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. Okrem iného nesprávny údaj o RPMN

nemal za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Taktiež neuvedenie adresy predávajúceho
nespôsobovalabezúročnosťabezpoplatkovosťzmluvyoúverepodľazákonač.258/2001Z.z.Pokiaľide
o bezdôvodné obohatenie, má žalovaný za to, že súd nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Spoločnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa nie je právnou autoritou, pričom
žalovaný má za to, že o tejto skutočnosti môže rozhodnúť len súd. V tejto súvislosti poukázal na
to, že žalobca plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol

zrušený a nebol podaný ani návrh na jeho zrušenie. Keďže žalobca podal žalobu dňa 21.08.2017, môže
požadovať platby iba dva roky spätne od 21.08.2017, a teda ide o všetky platby od 21.08.2015, pričom
žalobca poslednú platbu realizoval ešte dňa 21.01.2015. Z uvedeného dôvodu preto má za to, že nárok
žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že zmluva o

úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou a.s. a žalovaným dňa
15.06.2006 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje v tom čase platná právna úprava
zákona č. 258/2001 Z.z.

7. Ajkeďsaodvolacísúdstotožňujesodvolacounámietkoužalovanéhoonesprávnostiprávnehozáveru

súdu prvej inštancie týkajúceho sa výpočtu RPMN, podľa interaktívnej kalkulačky nachádzajúcej sa na
internetových stránkach, ktorá však robí výpočet RPMN podľa vzorca súčasnej právnej úpravy zákonom
č. 129/2010 Z.z., pričom vzorec výpočtu RPMN podľa zákona č. 258/2001 Z.z. je iný, avšak nemá vplyv
nasprávnosťprávnehozáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiúveruspoukazomnaabsenciuďalších
obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8. Predmetná zmluva neobsahovala ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere,
v danom prípade sadzbu úrokov ako aj ďalších poplatkov predstavujúcich celkové náklady spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Keďže v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje

údaj o úrokovej sadzbe, ako aj ďalších poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 citovaného zákona
nebol oprávnený žalovaný, ako aj jeho právny predchodca od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úroky
a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú, a teda im vznikol nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého
úveru. Prijatím plnenia vo výške úrokov a poplatkov, ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené
nie sú, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré musí podľa ustanovenia

§ 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať. Na základe uvedeného bol preto správny právny záver
súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu
realizovaných úhrad titulom splátok úveru a reálne poskytnutých úverových prostriedkov.

9. Čo sa týka námietky odvolateľa ohľadne prekážky rozsúdenej veci, odvolací súd konštatuje, že

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikysavuznesenípodspisovouznačkouI.ÚS25/2014zaoberalajotázkou
prekážky rozsúdenej veci, kde sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu a uviedol, že žalovanému
treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku
rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.
V tomto smere má odvolací súd za to, že otázka prelomenia materiálnej právoplatnosti je už vyriešená

v rámci konštantnej judikatúry NS SR (uznesenie zo dňa 29.01.2015 pod sp. zn. 3Cdo/27/2011).

10. Z obsahu spisu, konkrétne z rozhodcovského rozsudku je nepochybné, že v danom prípade ide
o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, aj to, že v obchodných podmienkach v zmluve o úvere tvoriacichneoddeliteľnú súčasť zmluvy, v bode 9.2 bola upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory
zo zmluvy, ktoré vzniknú so zmluvných vzťahov, vrátane sporov o ich vznik platnosť a výklad, ako aj
sporov týkajúcich sa tejto rozhodcovskej doložky budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s. Rozhodujúcou právnou otázkou
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky, keďže jej platné uzatvorenie je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

11. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

12. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať,
ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege
lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po
uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou

vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola
vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004). Členské štáty si mohli vybrať, do
akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským
štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako
odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné

so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský
zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda
nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom
zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods.
1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí
žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom

individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

13. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže aj

v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

14. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si

rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou

obchodných podmienok.15. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú,
a preto je táto pre neprijateľnosť neplatným zmluvným dojednaním v súlade s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka.

16. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je
pre jeho neprijateľnosť neplatné, potom právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie, založený na
takejto neprijateľnej rozhodcovskej doložke nepredstavuje prekážku v rozsúdenej veci v predmetnom
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Taktiež sú správne právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia námietky premlčania
vznesenej žalovaným.

18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa§107ods.2 Občianskehozákonníka,najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

20. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

21. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok splynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa opravený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom

rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

22. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného.

23. Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje
pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho
úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí
také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska

premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú
rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny
úkon je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti
právneho úkonu.

24. Na základe uvedeného je preto správny právny záver súdu prvej inštancie o začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby oboznámením právneho posúdenia zo strany spotrebiteľského
občianskeho združenia.

25. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny postupom podľa § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s
ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.
Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 2:1.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).