Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205951
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5813205951.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: A. W.,
rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., V. XXX, právne zastúpená spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Trojičné nám. 122, proti žalovaným: 1/ R. S., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ O. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O., V. č. XXX a obaja právne zastúpení
JUDr. Petrom Vevurka, advokátom so sídlom K., Q. XXX, o ochranu vlastníckeho práva, na základe
odvolania žalobkyne a na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 8C/144/2013-238 zo dňa 13. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v an á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
povinnosť namontovať na streche svojho rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku
C-KN parc. č. 375/1 v obci a katastrálnom území O. tri rady tyčových zachytávačov snehu podľa
návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v súlade s príslušnou technickou normou tak, aby
nedochádzalo k zosuvu snehu z uvedeného domu na stavbu rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX,

ktorý je postavený na pozemku C-KN parc. č. 370 v obci a katastrálnom území O., a to do tridsiatich
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2.Aplikujúc § 417 ods. 2 OZ (citovaný v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie vychádzal zo
záverov znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho č. 16/2013, v zmysle ktorých je odkvapová hrana
strechy rodinného domu súp. číslo XXX (žalovaných) vyššie ako odkvapová hrana strechy rodinného
domu súp. číslo XXX (žalobkyne) v porovnaní s horizontálnou zrovnávacou rovinou, a to o cca 50

cm. Znalec ďalej zistil, že na streche rodinného domu žalovaných nie sú osadené v ploche strechy
žiadne zachytávače snehu, preto snehu z celej plochy strechy nič nebráni v zosúvaní po ploche strechy.
Čiastočne bráni v pohybe snehu nadstrešný žľab osadený nad odkvapovou hranou strechy, pri väčšom
množstve zosunutého snehu však snehová masa " pretečie " ponad nadstrešný žľab. Nadstrešný žľab
osadený na streche rodinného domu žalovaných však nemôže byť považovaný za zachytávač snehu
ani za dostatočnú bariéru proti zosúvaniu snehu zo strechy. Z vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z. vyplýva, že
šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmším ako 25° musí mať zachytávač zosúvajúceho

sa snehu. V zmysle STN 73 1901:2005, Príloha G, bod G.10 sneh z vyššie umiestnených striech
objektu by nemal padať a voda stekať na strechy umiestnené nižšie na objekte. Podľa zistení znalca
strechy rodinných domov oboch strán sporu majú približne rovnaký sklon strešných rovín - 45°. Znalec
uviedol, že hromadenie snehu na streche rodinného domu žalobkyne, zosunutého zo strechy rodinnéhodomu žalovaných a zo spodnej polovice strechy rodinného domu žalobkyne a hromadiaceho sa v
mieste odkvapových hrán striech zapríčinilo poruchy na streche rodinného domu žalobkyne. Zatekanie
vody pod krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu má za následok degeneratívne zmeny

drevenej konštrukcie - vznik plesní, hniloby, zníženie pevnosti drevenej konštrukcie krovu (krokvy a
latovanie) a ohrozenie stability strešnej konštrukcie objektu. Ďalšie nepriaznivé následky na konštrukciu
strechy rodinného domu žalobkyne môžu byť z nahromadeného snehu, teda z nadmerného zaťaženia
konštrukcie krovu, na ktorú zrejme nebola nosná konštrukcia krovu v čase prípravy a realizácie
rodinného domu žalobkyne dimenzovaná.

3.Podľa okresného súdu je z opísaných zistení znalca zrejmé, že skutočne na streche rodinného domu
žalobkyne už došlo k poškodeniu nosných drevených častí krovu v dôsledku hromadenia snehu,
zosunutéhozostrechyrodinnéhodomužalovanýchahrozíeštezávažnejšínásledok -oslabeniestability
konštrukcie strechy. Obava, ktorú vyjadrila žalobkyňa, že môže dôjsť k zrúteniu strechy jej domu, v
dôsledku čoho môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu jej majetku, ale aj škode na zdraví alebo živote
jej a osôb, ktoré sa v jej dome zdržiavajú, je teda odôvodnená. Z dokazovania - rozhodnutí o povolení

užívania stavby - súčasne vyplynulo, že dom žalovaných bol realizovaný neskôr, než dom žalobkyne a
napriek tomu, že sklon jeho strešných rovín je viac ako 25°, v rozpore s vyhláškou MŽP č. 532/2002
Z.z. nemá dom žalovaných osadené zachytávače zosúvajúceho sa snehu. Na základe toho vyhovel
žiadosti žalobkyne, aby bola žalovaným uložená povinnosť namontovať zachytávače snehu, nakoľko
toto opatrenie považoval za primerané a vhodné na predídenie hroziacej škode, pretože nepochybne

môže prispieť k odstráneniu hromadenia zosunutého snehu a jeho vykonanie navyše vyplýva pre
žalovaných priamo z právneho predpisu - vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Dodal, že predmetné opatrenie
žalovaným uložil v zmysle § 417 ods. 2 OZ, preto za nedôvodný označil argument žalovaných, že
žalobkyňa sa v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva voči nim nemôže domáhať uloženia povinnosti
niečo vykonať, ale len zdržať sa určitého konania, ktoré zasahuje do jej vlastníckeho práva. Je totiž

zrejmé, že ustanovenie § 417 ods. 2 OZ je použiteľné práve na situáciu, ktorá nastala u žalobkyne v
dôsledkuohrozeniastabilitystrechyjejrodinnéhodomuaztohtoustanoveniaexplicitnevyplývamožnosť
súdu uložiť vykonanie opatrení na odvrátenie hroziacej škody.

4.Následne, v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaným uložil aj povinnosť odstrániť

z obvodovej steny svojho rodinného domu striešku, ktorá je na nej namontovaná, pretože táto odráža
zosúvajúci sa sneh na obvodovú stenu jej rodinného domu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
toto tvrdenie z vykonaného dokazovania nebolo preukázané. Zo znaleckého posudku, ale ani z iného
dôkazunevyplýva,žebydochádzalokodrážaniusnehuvdôsledkuumiestneniastriešky,resp.knejakým
nepriaznivýmdôsledkomnamajetkualebozdravížalobkyne,prektorébybolopotrebnéuložilžalovaným

vykonať toto opatrenie. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

5.O trovách konania (výrok III.) rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v konaní čiastočne úspešné.

6.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a domáhali sa zmeny v podobe zamietnutia žaloby,
alternatívne zrušenia napadnutej časti a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznili,
že žalobkyňa nepreukázala vážne hroziacu škodu, ktorá by mala vzniknúť v dôsledku nekonania
žalovaných, resp. výlučne v dôsledku padania snehu zo strechy ich rodinného domu, t.j. neuniesla
dôkaznébremenoohľadnesvojichtvrdení.Zvykonanéhodokazovaniatiežnevyplýva,ženamontovaním

presne troch radov tyčových zachytávačov snehu by sa malo predísť škode na rodinnom dome
žalobkyne. Žalovaní pokladajú za nespravodlivé konštatovanie súdu, že poškodenie strechy žalobkyne
bolo spôsobené hromadením snehu zo strechy ich rodinného domu, nakoľko žalobkyňa už od roku
2013 nemá na svojej streche žiadne opatrenia proti zosuvu snehu. Zo strechy žalobkyne sa zosúval
sneh na obvodový múr žalovaných, ktorý si dali vyhotoviť striešku, tak aby zabránili poškodzovaniu

svojho domu. Škoda žalobkyne na streche jej rod. domu je v priamej a príčinnej súvislosti najmä s
nekonaním žalobkyne, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2013 znalca Ing. Ivana Čierneho,
ktorý si žalobkyňa dala sama vyhotoviť. Žalobkyňa pritom na jednej strane požaduje od žalovaných
namontovanie troch radov tyčových zachytávač, sama však nemá namontované na svojej streche
opatrenia proti zosuvu snehu v takom rozsahu ako požaduje od žalovaných. Je logické, že v prvom

rade mala žalobkyňa vykonať všetky dostupné opatrenia na zabránenie škody, ktorá vzniká na jej
majetku v dôsledku viacerých príčin a to v dôsledku strechy zhotovenej v roku 1970, ktorá je pôvodná
neopravovaná, a ak tieto budú nepostačujúce, a preukáže sa jednoznačne, že škoda vzniká nekonaním
žalovaných, tak potom je spravodlivé a žiaduce žiadať uložiť konkrétne opatrenia žalovaným. Inaksa žalovaným javí, že žalobný návrh je podaný účelovo s cieľom šikanovať ich, hoci na poslednom
pojednávaní dňa 13.9.2017 predložili fotografie oboch rodinných domov počas zimných mesiacov, z
ktorých vyplýva, že sneh na streche rodinného domu žalovaných je zachytený. S poukazom na uvedené

označili rozhodnutie okresného súdu ako arbitrárne.
7.Odvolatelia zhrnuli, že neboli splnené podmienky ustanovenia § 417 ods. 2 OZ na uloženie opatrenia
na odvrátenie hroziacej škody, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa škoda, ktorá
ma hroziť žalobkyni odvrátila resp. minimalizovala, či dokonca táto škody bola spôsobená výlučne
žalovanými 1/ a 2/. Zároveň žalobkyňa žiadnym spôsobom nepredchádza vzniku škody na jej streche.

Podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ
možno sa domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú alebo ak hrozí ich opakovanie. Ustanovenie §
417 OZ poskytuje ochranu proti hroziacej škode, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku, ktorú
hroziacu škodu je povinná preukázať žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala vznik vážne hroziacej
škody na svojom majetku, ktorá by mala vzniknúť protiprávnym konaním zo strany žalovaných, potom
mala možnosť požadovať podľa § 127 OZ vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ súd uložil

povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne.

8.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania,
podala odvolanie aj žalobkyňa a domáha sa v tejto časti zmeny v podobe úplného vyhovenia žalobnému
návrhu, resp. priznania náhrady trov konania v celom rozsahu. Zopakovala doterajšiu skutkovú a

právnu argumentáciu s dôrazom na tvrdenia, že z dokazovania súdu prvej inštancie, predovšetkým
zo znaleckého posudku vyplynulo, že hromadenie snehu na streche rodinného domu žalobkyne
zosunutého zo strechy rodinného domu žalovaných a hromadiaceho sa v mieste odkvapových hrán
strechy zapríčinilo poruchy na streche jej rodinného domu. Jedná sa hlavne o poškodenie falcovaných
spojov stojatých drážok plechovej krytiny - vplyvom topenia snehu (počas dňa pri intenzívnejšom

slnečnomsvite)aobmedzenímodtokuvodyzdôvodunahromadenéhosnehuvmiesteodkvapovejhrany
strechy rodinného domu žalobkyne. Tým sa táto voda dostáva do spojov plechovej krytiny a v nočných
hodináchvplyvommrazudochádzakrozpínaniumrznúcejvodyaotváraniufalcovnastojatýchdrážkach.
Otvorenie spojov plechovej krytiny má za následok zníženie pevnosti spoja, zníženie vodotesnosti
spojov plechovej krytiny a vnikanie zrážkových vôd a vody z topiaceho sa snehu pod krytinu strechy.

Strechy oboch rodinných domov sú sedlové, s valbami, pričom medzi odkvapovými hranami striech
je vo vertikálnej rovine medzera cca 25 m2 (správne zrejme cm - pozn. odvol. súdu). Podľa záverov
znalca dochádza vzhľadom na vzájomné výškové a pôdorysné usporiadanie striech rodinných domov
pri množstve snehu na obidvoch strechách k „zahlteniu" voľného priestoru medzi obidvomi strechami a
hromadeniu snehu na spodnej streche rodinného domu žalobkvne. Z fotodokumentácie tvoriacej prílohu

znaleckéhoposudkunastr.27jezreteľné,žesnehzahlcujepriestormedzirodinnýmdomomžalobkynea
rodinným domom žalovaných, pričom plechová strieška „.podporuje" zahltenie voľného priestoru medzi
obidvomi strechami tak, že bráni zosuvu snehu do priestoru medzi domami, čím prispieva k tomu,
aby sneh zotrval na streche rodinného domu žalobkyne, kde spôsobuje škodu. Následne, keď aj táto
plechová strieška, ktorá je nasmerovaná na rodinný dom žalobkyne. umožní prepad snehu, tento je

odrazený na rodinný dom žalobkyne.
9.Odvolateľka zdôraznila, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s predmetnou
fotodokumentáciou. Ponechaním plechovej striešky by nebezpečenstvo škody na majetku a zdraví
žalobkyne naďalej pretrvávalo, nakoľko táto plechová strieška podporuje zahlcovanie voľného priestoru
medzi strechami rodinných domov. Odstránením predmetnej plechovej striešky by sa umožnilo snehu,

aby sa zosunul do priestoru medzi rodinnými domami žalobkyne a žalovaných bez toho, aby bol ešte
pád tohto snehu nasmerovaný úmyselne na rodinný dom žalobkyne, tak ako je tomu doteraz.
10.Obdobne, z oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti vypracovaného H.. V.
P., likvidátorom odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva, že následkom takéhoto nevhodného
technickéhoriešeniajehromadeniezosúvajúcehosasnehu,ktorýsaceztútozábranunemôžezostriech

zosunúť. V dôsledku hromadenia snehu dochádza k následným škodám na streche rodinného domu
Žalobkyne. Žalobkyňa preto trvá na tom, že aj predmetná plechová strieška (plechová zábrana), ktorá
bola osadená žalovanými svojpomocne je technicky nevhodným riešením a prispieva ku škode na jej
majetku.
11.Záverom odvolateľka poukázala na to, že od 1.4.1964 platný Občiansky zákonník upravoval v ust.

§ 415 povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku ani
k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. S ohľadom na túto
skutočnosť je presvedčená, že už v tom čase, keď stál jej rodinný dom, mali žalovaní povinnosť počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku spoločnosti alebo jednotlivca. Nebyťtakého konania z ich strany, spočívajúceho vo výstavbe rodinného domu tesne ku hranici pozemku
vo vlastníctve žalobkyne a teda tesne ku jej rodinnému domu, nemusela by sa domáhať ochrany
vlastníckeho práva a uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej

škody súdnou cestou.

12.V písomnom vyjadrení žalovaných k odvolaniu žalobkyne títo navrhli výrok o čiastočnom
zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť, výrok o trovách konania zmeniť tak, aby bolo uložená
žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu a výrok I. zmeniť v podobe

zamietnutia žaloby. Uviedli, že žalobkyňa argumentuje v odvolaní tými istými dôvodmi, s ktorými sa
súd prvej inštancie už riadne vysporiadal, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel v časti
zamietajúceho výroku k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, keď
svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnil, opierajúc sa o vykonané dôkazy, najmä na znalecký posudok
Ing. Ivana Čierneho.
13.Súčasne však podľa žalovaných výrok I. napadnutého rozsudku nie je vykonateľný, najmä v časti

ukladajúcej povinnosť „podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v súlade s technickou
normou“, nakoľko je neurčitý, bez konkretizácie, kto má povinnosť a v akej lehote vyhotoviť projekt
a podľa akej technickej normy. V súčasnosti sa používajú v Slovenskej republike rôzne technické
normy, ako napr. ISO, EU, STN a podobne. Od 1.1.2001 sú všetky technické normy nezáväzné a ich
dodržiavanie je podľa zákona č. 264/1999 Z.z. dobrovoľné.

14.Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaných doslovne zotrvala v doterajšej
argumentácii, spočívajúcej predovšetkým v citácii záverov znaleckého posudku. Dodala, že na streche
svojho rodinného domu má osadenú tyčovú zábranu na zachytávanie snehu, pričom ako uviedla v rámci
svojho výsluchu, v dôsledku nedostatočných opatrení na strane žalovaných musela vymeniť eternitovú

strechu, ktorá jej bola poškodená taktiež pádom snehu zo strechy rodinného domu žalovaných, za
plechovú. Navyše, práve pre plechovú striešku, ktorá je svojvoľne namontovaná na obvodovej stene
rodinného domu žalovaných, nie je možné vykonať žiadne udržiavacie práce na streche jej rodinného
domu. Aj keby však vykonala opatrenia na svojom majetku, tak by k škode aj naďalej dochádzalo,
nakoľko škodcami sú predovšetkým žalovaní, ktorí sú prioritne povinní konať tak, aby nespôsobovali

škodu na majetku žalobkyne, a keďže nie sú si svojej povinnosti vedomí, nemala žalobkyňa inú možnosť,
len sa obrátiť na súd. V danej súvislosti poukázala na už vyslovené závery odvolacieho súdu, v
zmyslektorýchznaleckýposudokč.16/2013obsahujerelevantnéokolnostinevylučujúcezodpovednosť/
spoluzodpovednosť žalovaných za existujúci stav, ako aj skutočnosť, že žalovaní nepopierajú tvrdenie
žalobkyne, ktorá lapače na strechu svojho rodinného domu umiestnila, avšak boli strhnuté snehom zo

strechy rodinného domu žalovaných. Do úvahy zobral aj konanie žalovaných, ktorí postavili rodinný dom
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne.
15.Podľa žalobkyne zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nie je podmienené, že až po tom,
čo si sám ohrozený urobí primerané opatrenia, môže sa až následne domáhať od škodcu vykonania
primeraných opatrení na predchádzanie vzniku škody. V prípade vážneho ohrozenia zákon ohrozenému

subjektu neukladá povinnosť osobnej účasti na odvrátení hroziacej škody. V takomto prípade sa
ohrozený subjekt môže podľa ust. § 417 ods. 2 OZ na súde domáhať, aby niekomu inému bola uložená
povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Ust. § 417 ods. 2 OZ
slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody
hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie

žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby
hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak
vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda.

16.VpísomnomvyjadrenížalobkynekvyjadreniužalovanýchtátožiadalavýrokI.napadnutéhorozsudku

potvrdiť ako spravodlivý, vecne správny a vykonateľný. Na rozdiel od žalovaných považuje výrok I. za
určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, nakoľko je z neho zrejmé, že súd prvej inštancie uložil konkrétnu
povinnosť žalovaným podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v slade s príslušnou
technickou normou, pričom je celkom zrejmé, že zodpovedný projektant je v odborne spôsobilou
osobou vypracovať návrh v zmysle príslušnej technickej normy bez toho, aby ju citoval súd prvej

inštancie. Výrok je zrozumiteľný a vykonateľný a povinnosť žalovaných je určená určitým spôsobom
tak, aby si túto povinnosť nesplnili žalovaní svojpomocne a podľa ľubovôle, ale aby bola ich povinnosť
splnená odborným spôsobom tak, aby nedochádzalo k zosuvu snehu z uvedeného domu na stavbu jej
rodinného domu, pričom súd prvej inštancie určil lehotu na splnenie si povinnosti 30 dní od nadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudku.Okremtoho,žalovanívosvojomvyjadrenílenstrohokonštatujú,ževýroky
II. a III. napadnuté odvolaním žalobkyne sú vecne správny, neuvádzajú však žiadne konkrétne okolnosti.

17.Napokon,vposlednompísomnomvyjadrenížalovanýchkvyjadreniužalobkynetítozotrvalinasvojich
odvolacích dôvodoch v celom rozsahu. Vo vzťahu k opakujúcemu sa tvrdeniu žalobkyne o tom, že
žalovaní postavili dom bez stavebného povolenia uviedli, že rodinný dom žalobkyne bol postavený v
roku 1965, bez stavebného povolenia, to bolo vydané dodatočne, ako vyplýva z listinných dôkazov.
Rodinný dom žalovaných bol postavený v rokoch 1966-67, teda v čase, keď rodinný dom žalobkyne už

stál. Vlastník uvedenej stavby žiadnym spôsobom nenamietal stavbu rodinného domu súp.č. XXX a
podľa názoru žalovaných, pre toto konanie nemá žiadny význam skúmanie stavebného povolenia. Obe
stavby sa uskutočnili ešte pred činnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), teda
stoja už viac ako 50 rokov. Za neprimerané preto označili tvrdenia, že žalovaní odpočiatku stavby svojho
rodinného domu si boli vedomí toho, že budú spôsobovať škodu na majetku žalobkyne. Súčasne majú
za to, že stav rodinného domu žalobkyne je daný nedostatočnou údržbou a ako vyplýva zo znaleckého

posudku č. 16/2013, aj nedostatočnou konštrukciou krovu, na ktoré zrejme nebola nosná konštrukcia
krovu v čase prípravy a realizácie tohto rodinného domu dimenzovaná.

18.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19.Zo záverov znaleckého dokazovania v súdenej veci je postačujúcim spôsobom preukázaný
mechanizmus vzniku (už existujúcich) degeneratívnych zmien strešnej konštrukcie rodinného domu

žalobkyne ako i príčinná súvislosť medzi nezabezpečeným (nadstrešný žľab je nepostačujúci) zosuvom
snehu zo strechy rodinného domu žalovaných (na strechu rodinného domu žalobkyne) a týmto stavom
strechy rodinného domu žalobkyne (bod 2 tohto odôvodnenia). Taktiež je z týchto okolností prípadu
možné pomenovať aktuálne danú hrozbu ďalšieho (závažného) následku v podobe oslabenia stability
konštrukcie strechy (ktorá nie je dimenzovaná na takúto „váhu“ snehu). Nemôže preto obstáť obrana

žalovaných, že v príčinnej súvislosti so stavom strechy žalobkyne je práve a len skutočnosť, že
sama nevykonala žiadne opatrenia. Odhliadnuc od odvolacím súdom (v predchádzajúcom rozhodnutí)
už naznačeného primárneho momentu/dôvodu vzniku celej spornej situácie, ktorým (dôvodom) je
nerešpektovanie potrebného odstupu pri výstavbe rodinného domu žalovaných, je opodstatnenosť
predmetnej argumentácie vylúčená už len tým, že žalobkyňou (v predchádzajúcom období) umiestnené

lapače boli strhnuté opäť len v dôsledku nekontrolovaného zosuvu snehu zo strechy rodinného domu
žalovaných. Za takejto situácie, keď sa preukázala nedostatočnosť opísaného opatrenia (umiestnenia
lapačov len na streche rodinného domu žalobkyne), nie je možné považovať uplatnený nárok za
nedôvodný len na tomto základe (t.j. na základe údajnej pasivity žalobkyne).
20.Možno preto zhrnúť, že je náležitou aplikácia ustanovenia § 417 ods. 2 OZ, ktorého hypotéza pokrýva

ustálené skutkové okolnosti predmetného prípadu (a ktoré ustanovenie nemožno vykladať tak, že pokiaľ
na určitom majetku už nejaká škoda vznikla, je toto ustanovenie nepoužiteľné vo vzťahu k akejkoľvek
ďalšej hroziacej škode na tom istom majetku). Okresným súdom uložené opatrenie súčasne nevybočuje
zo zákonného kvalifikačného rámca/kritéria primeranosti, nakoľko namontovanie tyčových lapačov (v
aktuálnej dobe v mnohých lokalitách obligatórne) je adekvátne vo vzťahu k určujúcej okolnosti (ktorou

je nekontrolovaný zosuv snehu na strechu rodinného domu žalobkyne) tobôž hroziacej škode.
21.Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných o nevykonateľnosti dotknutého výroku.
Dobrovoľnosť plnenia technických noriem totiž nič nemení na záväznom charakter súdom uloženej
povinnosti, v zmysle ktorej musí projekt vypracovať (žalovanými zvolený) projektant z príslušného
odvetvia, súčasťou odbornosti ktorého bude aj ustálenie technickej normy vzťahujúcej sa na tyčové

zachytávače snehu. Výrok napokon obsahuje aj lehotu na splnenie uloženej povinnosti.

22.Obdobne nedôvodným je aj odvolanie žalobkyne smerujúce voči výroku o zamietnutí žaloby v časti o
uloženie povinnosti žalovaným odstrániť plechovú striešku. Rozvinúc úvahy opísané v prechádzajúcich
bodoch tohto odôvodnenia totiž závery znaleckého dokazovania umožňujú konštatovať, že uložené

opatrenie-montážstrešnýchlapačovnastrechurodinnéhodomužalovaných-bymalobyťdostačujúcim
prostriedkomprotipresúvaniumasysnehuzostrechyrodinnéhodomužalovanýchnastrechurodinného.
domu žalobkyne a ukladanie ďalších povinností žalovaným v aktuálnom štádiu nenapĺňa atribúty
primeranosti. Žalobkyňou zdôrazňovaný záver likvidátora o nevhodnosti striešky sa vždy odvíja od stavuneexistencie lapačov na streche rodinného domu žalovaných. Ak by, v hypotetickej rovine, malo predsa
aj po riadnom vykonaní uloženého opatrenia dochádzať k zahlteniu voľného priestoru medzi obidvomi
strechami snehom, tu je už skutočne legitímnou požiadavka na vykonanie relevantných opatrení aj na

streche rodinného domu žalobkyne (umiestnenie lapačov) ako to uviedol ja znalec (str. 9 posudku). Ak
by dôvod odstránenia plechovej striešky mal spočívať aj v iných skutočnostiach, napr. poškodzovanie/
vlhnutie múrov rodinného domu žalobkyne, v tomto smere chýbajú v žalobe relevantné skutkové
tvrdenia, t.j. žalobkyňa takto predmet žaloby (ktorým je súd viazaný) nevymedzila.

23.Konštatované vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu meritórnych výrokov napadnutého
rozsudku.

24.Následne ako vecne správny odvolací súd vyhodnotil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.Procesnémuvýsledkuveci -úspechžalobkynevmeritórnomvýrokuouloženíjednejpovinnosti
a neúspech ohľadne meritórneho výroku o uložení povinnosti druhej - korešponduje okresným súdom

zvolené riešenie v podobe nepriznania náhrady trov žiadnej zo sporových strán.

25.Identické závery je potrebné vztiahnuť aj na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania, ktoré
nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1
CSP. Žalobkyňa ani žalovaní neboli úspešní ohľadne svojho odvolania smerujúceho v oboch prípadoch

proti príslušnému meritórnemu výroku a naopak úspešní boli vo vzťahu k odvolaniu protistrany. Mieru
úspechu oboch sporových strán (keď každá „obhájila“ v odvolacom konaní jeden z meritórnych výrokov)
je preto možno hodnotiť/stanoviť ako rovnakú, čo zodpovedá hypotéze aplikovaného ustanovenia § 255
ods. 2 CSP predvídajúceho úpravu trov konania v prípade čiastočného úspechu sporových strán.

26.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.